Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-157-2015.pdf
PDF · 120.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/157/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, proti žalovanému: Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., so sídlom Košická 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 407 470, právne zastúpený: JUDr. Michal Krnáč, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, o zaplatenie 20.665,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 20.665,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 20.665,97 eur od 15.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 22.950,73 eur od 07.06.2015 do 02.11.2015, zo sumy 25.237,85 eur od 15.07.2015 do 02.11.2015 a zo sumy 23.865,52 eur od 07.08.2015 do 02.11.2015, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb 157/2015 sa žalobca žalobou podanou dňa 05.12.2014 v znení upresňujúceho podania zo dňa 03.02.2015 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 20.665,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 20.665,97 eur od 15.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že na základe Dohody o úprave vzájomných práv a povinností (ďalej len „Dohoda“) týkajúcej sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 (ďalej len „Zmluva“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2003, Dodatku č. 2 zo dňa 03.05.2006 a Dodatku č. 3 zo dňa 11.09.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.08.2008, v zmysle čl. 1 ods. 4 Dohody sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi mesačné nájomné vo výške 60% ceny za parkovanie bez DPH vybrané žalovaným za príslušný kalendárny mesiac, a to na základe faktúry vystavenej žalobcom. Na základe oznámenia žalovaného o výbere parkovného za mesiac august 2014 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 20140180 zo dňa 24.09.2014 na sumu 20.665,97 eur, ktorej splatnosť nastala dňa 14.10.2014. Žalovaný ku dňu podania žaloby faktúru ani napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 23.10.2014 nezaplatil. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného na dlžné nájomné za mesiac august 2014 vo výške 20.665,97 eur s úrokom z omeškania poukazujúc pri tom na obsah zmluvného ustanovenia čl. 4 Dohody o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcej sa zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení Dodatkov č. 1, 2 a 3, v zmysle ktorého sa nájomné bude uhrádzať mesačne na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 15 dní od jej doručenia.
2. Ako dôkazné prostriedky žalobca označil a k žalobe pripojil Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností, faktúru č. 20140180, oznámenie o výbere parkovného, upomienku zo dňa 23.10.2014, prehľad tržieb za mesiac august 2014.
3. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. 10Rob/486/2014-27 zo dňa 17.02.2015 žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 174 OSP.
5. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb 435/2015 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej istiny 72.054,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 22.950,73 eur od 07.06.2015, zo sumy 25.237,85 eur od 15.07.2015 a zo sumy 23.865,52 eur od 07.08.2015 a to na základe Dohody o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcej sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení jej Dodatkov č. 1 až 3, titulom nájomného za mesiace apríl, máj a jún roku 2015, vyúčtovaného samostatnými faktúrami č. 20150082 v sume 22.950,73 eur so splatnosťou 06.06.2015, č. 20150111 v sume 25.237,85 eur so splatnosťou 14.07.2015 a č. 20150127 v sume 23.865,52 eur so splatnosťou 06.08.2015, ktoré žalovaný napriek výzve žalobcu nezaplatil.
6. Žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazných prostriedkov - Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností v znení jej dodatkov, upomienky žalobcu zo dňa 30.06.2015 a 11.08.2015, v žalobe označené faktúry, oznámenia o výbere parkovného a prehľad tržieb za mesiac apríl, máj a jún 2015. Pred vydaním platobného rozkazu v predmetnej právnej veci žalobca vzal žalobný návrh v časti žalovanej istiny 72.054,10 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, a to s poukazom na vykonanú úhradu žalovaným dňa 02.11.2015 po podaní žaloby. Žalobca zotrvával na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr až do vykonania úhrady dňa 02.11.2015 a súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Na preukázanie vykonanej úhrady žalobca pripojil zoznam odberateľských faktúr a výpisy z účtu žalobcu. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd žalobe v časti uplatnených úrokov z omeškania vyhovel platobným rozkazom č. k. 10Cb/435/2015-47 zo dňa 14.12.2015. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona v zmysle ustanovenia § 174 v tom čase platného a účinného OSP.
7. Vzhľadom na to, že vyššie označené konania spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých strán, súd v záujme hospodárnosti konania rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie pod sp. zn. 10Cb 157/2015 uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb 157/2015-89 zo dňa 26.10.2016.
8. Žalovaný svoju primárnu procesnú obranu založil na tvrdení, že žalobcom požadované plnenie nezodpovedá skutočnostiam a ním vystavené faktúry nezodpovedajú dohodám žalobcu a žalovaného. Žalovaný namietol pohľadávku uplatnenú žalobcom čo do právneho dôvodu a výšky s odôvodnením, že uplatnený nárok nepovažuje za dôvodný. Žalovaný namietol výšku žalovanej istiny a dobu splatnosti jednotlivých faktúr a vo väzbe na takto formulovanú obranu spochybnil aj uplatnené úroky z omeškania. Uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na zmene obsahu záväzku v časti istiny a splatnosti pohľadávky žalobcu, čo nebolo platobným rozkazom zohľadnené. Žalovaný poukázal na svoju zlú finančnú situáciu, o ktorej žalobca má vedomosť ako jeden zo spoločníkov žalovaného, čo malo byť dôvodom dohody o zmene obsahu záväzku strán.
9. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 20.09.2016 a vo väzbe na nespornú existenciu úpravy práv právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzkovaní parkovísk zo dňa 06.06.2003 vrátane Dodatkov č. 1 - 3 k tejto zmluve uviedol, že žalobcovi nevzniklo právo na výber parkovného z automatov umiestnených na W. X. S.. XXX a č. XXX na parcele č. XXXX/X k. ú. L. z dôvodu, že predmetná parcela v relevantnej dobe žalobcovi vlastnícky neprináležala. Žalovaný zdôraznil, že výber parkovného realizuje nielen pre žalobcu, ale aj pre iné právnické osoby na ich súkromných pozemkoch. Uviedol, že v roku 2004 došlo zo strany žalobcu k odpredaniu predmetnej parcely zapísanej na LV č. XXXX k. ú. L. z vlastníctva žalobcu do vlastníctva subjektu Slovenská autobusová doprava a následne v roku 2007 došlo k prevodu tejto parcely na subjekt SIRS - Developlment, a.s., pričom obe spoločnosti upozornili žalovaného na skutočnosť, že vykonáva výber parkovného na súkromnom pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve Mesta. Napriek snahe žalovaného žalobca nie je ochotný zoznam ulíc vo vzťahu k spornej Ulici 1. mája v rámci dodatku k zmluve aktualizovať, pričom od roku 2015 žalovaný predkladá žalobcovi vyúčtovanie parkovného bez zahrnutia výberu zo sporných dvoch automatov. Žalovaný má za to, že bez geometrického zamerania parkovacej plochy, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu, nie je možné vyčíslenie vybratého parkovného týmito dvoma parkovacími automatmi vo vzťahu k celkovej ploche, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný požadoval od žalobcu úpravu faktúr a dobropisovanie sumy na uvedené dva sporné automaty, čo žalobca odmietol. Žalovaný tak žiadal žalobu v relevantnej časti sumy po vykonaní geometrického zamerania zamietnuť. Žalovaný súčasne predložil súdu fotokópie listinných dôkazov - zoznam ulíc ako prílohu č. 1, oznámenie o zmene vlastníka pozemkov na W. X. S. v L. zo dňa 20.06.2017, geometrickú mapu pozemku, odpoveď na oznámenie o zmene vlastníka pozemkov zo dňa 03.10.2007.
10. Žalobca v doplnení skutkových tvrdení zo dňa 09.03.2017 uviedol, že Mesto Žilina nadobudlo do svojho vlastníctva W. X. S. v zmysle § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí poukazujúc na obsah protokolu o prevode vlastníctva veci, postúpením majetkových práv a záväzkov, tzv. delimitačného protokolu, z obsahu ktorého vyplýva, že miestne komunikácie uvedené v časti I bod 5 v k. ú. L. prešli na Mesto Žilina od jeho právneho predchodcu Technických služieb Mesta Žiliny. W. X. S. je v súpise miestnych komunikácií špecifikovaná pod por. č. XXX a jedná sa teda o miestnu komunikáciu vo vlastníctve Mesta Žilina. Žalobca poukázal na príslušné ustanovenia cestného zákona a obsah pasportu nepremenných parametrov miestnych komunikácií, v zmysle ktorého bola W. X. S. určená ako miestna komunikácia I. triedy, ktorej začiatok je na ulici Q. a koniec na ulici K. o dĺžke 650 m, šírka 8,5m a plocha ulice 5 525 m a povrch ulice tvorí asfaltový betón. Vo vzťahu k citovanej právnej úprave a uvedeným skutočnostiam žalobca poukázal na ustanovenia katastrálneho zákona s tvrdením, že vlastnícke právo k ulici 1. mája bolo dostatočne žalobcom preukázané a špecifikované a v zmysle citovanej právnej úpravy vlastníctvo miestnej komunikácie je nezávislé od vlastníctva pozemku, na ktorom sa W. X. S. nachádza. Vzhľadom na to, že stavba nie je súčasťou pozemku, ale jedná sa o rôzne veci v právnom zmysle slova a to napriek ich faktickému spojeniu, každá z nich môže mať samostatný osud. Spoločnosť SIRS Development, a.s. je teda vlastníkom pozemku a vlastníkom miestnej komunikácie W. X. S. je Mesto Žilina, teda dve rozdielne osoby. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Českej republiky (Ro KS v Plzni zo dňa 11.07.1993, sp. zn. 15Ca 252/93, Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo 3466). Žalobca ďalej uviedol, že v čase osadenia automatov bol vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X Mesto Žilina, ktoré ho odpredalo SAD kúpnou zmluvou zo dňa 23.04.2004. SAD sa stala jeho vlastníkom momentom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. dňom 17.05.2004. Parkovacie automaty boli teda osadené na pozemku Mesta Žilina a boli tam osadené spoločnosťou ŽPS, pričom až následne bol pozemok prevedený v prospech SAD, ktorá je prostredníctvom Ing. G. Trabelssieho personálne prepojená so spoločnosťou SIRS Development, a.s., ktorá nadobudla vlastníctvo sporného pozemku na základe vyhlásenia vkladateľa evidovaného pod č. V 1828/07 zo dňa 17.03.2007. S poukazom na personálne prepojenie oboch spoločností a možnosť vykonávania kontroly žalobca vyslovil účelovosť konania žalovaného k námietke bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dochádzať už vyše 11 rokov. Žalobca súčasne pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - pasportizáciu nepremenných parametrov, prílohu č. 2 so zoznamom ulíc s vykonaným pasportom podľa jednotlivých etáp, protokol o prevode vlastníctva veci zo dňa 01.12.1991, súpis miestnych komunikácií podľa dohody.
11. Žalobca sa na pojednávaní pridržiaval žaloby a svojich písomných vyjadrení poukazujúc súčasne na obsah súdu predložených listinných dôkazov - Zmluvy, z ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok, na základe ktorej vznikol žalovanému záväzok zaplatiť žalobcovi mesačné nájomné vo výške 60% ceny za parkovanie, vybrané žalovaným za príslušný kalendárny mesiac, na základe faktúry vystavenej žalobcom v dohodnutej lehote, na podklade písomného oznámenia o výške výberu ceny za parkovanie za príslušný kalendárny mesiac, prílohou ktorého je menný zoznam ulíc. Na základe takéhoto oznámenia žalovaného za mesiac august 2014 a za mesiace apríl, máj a jún 2015 žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné, ktoré žalovaný k termínu splatnosti nájomného ani na opakované výzvy žalobcu nezaplatil. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného žalobca uviedol, že podľa zmluvy v znení jej dodatkov predmetom výberu parkovného za parkovanie nie sú pozemky, ale plochy určené na parkovanie a státie, ktoré sú zároveň presne zadefinované v prílohe č. 1 zmluvy ako menný zoznam ulíc, pričom podľa predloženého delimitačného protokolu pasportizácie nepremenných parametrov miestnych komunikácií a záverečnej správy je zrejmé zaradenie W. X. S. do I. triedy miestnych komunikácií. Potom plochy určené na parkovanie a státie na W. X. S., vo vzťahu ku ktorým je vyberané parkovné parkovacími automatmi č. 214 a 215, sú súčasťou pozemnej komunikácie vo vlastníctve obce, a to v súlade s ustanovením § 1 ods. 3, § 3d ods. 3 Cestného zákona.
12. Právny zástupca žalovaného poprel na pojednávaní dôvodnosť žalovaného nároku. Učinil nespornú skutočnosť uzavretia Zmluvy o prevádzke parkovísk v znení neskorších Dodatkov a následnej Dohody, ktorá pozmenila vzájomné práva a povinnosti strán. Svoju obranu založil na tvrdení, že parkovacie automaty, ktoré sú označené č. 214 a 215 na W. X. S. sa nachádzajú na nehnuteľnosti, ktorá nie je vo vlastníctve mesta, a teda nemohla byť predmetom menného zoznamu a odovzdania do užívania žalovanému pre správu parkovísk. Uvedené tvrdenie žalovaný opiera o vlastnícky vzťah SAD a následne spoločnosti SIRS Development, a.s. k tejto časti nehnuteľnosti, ktorí si v minulosti uplatnili svoje práva voči žalovanému výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa uskutočňuje výberom parkovného na pozemku v ich vlastníctve. Napriek snahe o vyňatie Ulice 1. mája zo zoznamu ulíc v rámci dohody strán, k uzavretiu dodatku nedošlo. Žalovaný preto prestal odovzdávať vyberané parkovné žalobcovi a získané finančné prostriedky zadržiava na svojom účte až do rozhodnutia súdu. Žalovaný tvrdí, že miestna komunikácia, na ktorej sa dva sporné automaty nachádzajú, leží na parc. č. XXXX/X, a teda nie na tých parcelách, ktoré sú označené v delimitačnom protokole, pričom parcela č. XXXX/., k. ú. L., patrí spoločnosti SIRS Development, a.s.. Žalovaný nerozporuje rozmery W. X. S. a povahu jej povrchu. Uvádza, že parkovacie automaty ležia na parkovacej ploche, ktorá je za bielou čiarou vymedzujúcou miestnu komunikáciu a v záverečnej správe pasportizácie tieto uvedené nie sú. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal právo ukladať povinnosť žalovanému odvádzať vybraté parkovné aj za túto odstavnú plochu na W. X. S., nakoľko táto sa nachádza na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve mesta, a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.
15. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
16. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
17. Podľa § 1 ods. 2, 3 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len Cestný zákon), v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Dohody, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice,
b) cesty,
c) miestne komunikácie,
d) účelové komunikácie. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.
18. Podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
19. Podľa § 4b ods. 1, 2 Cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
20. Podľa § 43a ods. 1, ods. 3 písm. a Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), v znení platnom a účinnom v relevantnej dobe, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Inžinierske stavby sú a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.
21. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zmene vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.
22. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 pri použití ustanovenia § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
23. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
26. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení strán mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.02.2008 Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcu sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení Dodatkov č. 1, 2 a 3 a to v písomnej forme, ktorá nadväzovala na obsah Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003.
27. Z hľadiska obsahových náležitostí predmetnú Zmluvu súd posúdil ako nepomenovanú inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to napriek v nej používanej terminológii typickej pre nájomnú zmluvu. Posudzovaná zmluva neobsahuje podstatné prvky nájomnej zmluvy, ktorými je dočasné prenechanie veci do užívania za dohodnuté nájomné, keďže jej obsahom je prenechanie správy parkovísk a poskytovanie služieb pri ich prevádzke za dohodnutú odmenu, ktorá predstavuje rozdiel zinkasovaného nájomného od tretích osôb a sumy vyplatenej žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti
- miestnych komunikácií. Žalovaný „predmet nájmu“ neužíval, ale spôsobom dohodnutým v zmluve participoval, vo forme odmeny za výkon svojej prevádzkovej činnosti, na príjmoch získaných z užívania tohto predmetu tretími osobami, rozdelením získaného príjmu medzi stranami zmluvy, a to v pomere 60% pre žalobcu a 40% pre žalovaného. Zmluva zo dňa 06.06.2003 bola uzatvorená medzi žalobcom ako subjektom verejného práva a žalovaným ako podnikateľom, pričom v čl. VI bod 6.2. zmluvy zmluvné strany dohodli výslovnú voľbu Obchodného zákonníka (č.l. 50-56).
28. Z obsahu dohody vyplýva, že žalobca prenechal žalovanému za odplatu do užívania plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel definované v zmluve s tým, že žalovaný sa žalobcovi zaviazal z týchto plôch vyberať za dočasné parkovanie motorových vozidiel a trvalé parkovanie motorových vozidiel cenu za parkovanie, ktorá je príjmom žalovaného ako prevádzkovateľa. Zároveň sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné zodpovedajúce 50% ceny za parkovanie do 30.06.2008 a 60% ceny za parkovanie od 01.07.2008. Z obsahu takto vymedzených vzájomných práv a povinností zmluvných strán vyplýva, že predmetom záväzku bolo zabezpečiť výber parkovného za parkovanie motorových vozidiel, ktoré bolo príjmom žalovaného ako prevádzkovateľa a súčasne podnikateľského subjektu s povinnosťou hradiť „nájomné“ žalobcovi odvíjajúce sa od výšky vybratého parkovného za príslušný kalendárny mesiac. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval záväzkovo-právny vzťah strán s prihliadnutím na vykonanú voľbu práva ako obchodnoprávny.
29. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo zaplatenie dohodnutej odmeny za mesiace august 2014 a apríl, máj a jún 2015 vyúčtovanej žalobcom samostatnými faktúrami so stanovenou lehotou splatnosti. Podkladom pre vystavenie jednotlivých faktúr bolo oznámenie žalovaného o výbere parkovného z parkovacích automatov a z predaja parkovacích kariet za príslušné mesiace, na základe čoho žalobca vystavil jednotlivé faktúry a fakturoval sumy „nájomného“. V priebehu konania vedeného pod sp. zn. 10Cb 435/2015 žalovaný zaplatil istinu vo výške 72.054,10 eur, v dôsledku čoho žalobca v časti o zaplatenie istiny vzal žalobu späť a trval na zaplatení úrokov z omeškania z tejto časti žalovanej istiny od splatnosti jednotlivých faktúr do vykonania úhrady dňa 02.11.2015.
30. Ťažisko procesnej obrany žalovaného spočívalo v tvrdení, že žalovaný vyberal parkovné aj na mieste (parc. č. KN XXXX/X, k. ú. L.), ktoré vlastnícky patrí tretiemu subjektu SIRS - Development, a.s. so sídlom v Žiline. V tejto súvislosti súd posudzoval, či v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k pozemkovej nehnuteľnosti parcela č. KN XXXX/X zastavaná plocha v k. ú. L. z vlastníctva žalobcu ako predávajúceho spoločnosti SAD Žilina, a.s. ako kupujúcemu zo dňa 23.04.2004, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX a následne do vlastníctva spoločnosti SIRS - Development, a.s., Žilina, ako vyplýva z LV č. XXXX pre k. ú. L., zaniklo žalobcovi právo na platenie nájomného za túto časť spornej komunikácie.
31. Pre posúdenie procesnej obrany žalovaného súd za určujúcu považoval špeciálnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „Cestný zákon“) a to ustanovenie § 1 ods. 2, 3 Cestného zákona, ktorý definuje, čo tvorí pozemnú komunikáciu, ustanovenie § 4b ods. 1, 2 Cestného zákona, ktorý vymedzuje miestnu komunikáciu a účel siete miestnej komunikácie a ustanovenie § 3d ods. 3 Cestného zákona, ktorý určuje vlastnícky režim miestnych komunikácií tak, že vlastníkom miestnej komunikácie je obec. Podľa vyššie citovanej právnej úpravy vlastníckeho režimu miestnych komunikácií je možné konštatovať, že aj v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v situácii, ak súčasne nedošlo k zmene vlastníckeho práva k telesu pozemnej komunikácie - miestnej komunikácie v rozsahu presahujúcich častí určených na parkovanie a miestna komunikácia vrátane parkovacích miest ako cestné teleso v zmysle právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 1 ods. 3 Cestného zákona patrila žalobcovi, zmena vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/X v k. ú. L. nemohla mať dopad na práva a povinnosti strán vyplývajúce zo Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 a následnej Dohody o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcich sa Zmluvy zo dňa 11.02.2008.
32. Stavba miestnej komunikácie a parkovacích miest, ktoré zasahujú na pozemok tretieho subjektu, v danom prípade spoločnosti SIRS - Development, a.s., má samostatný právny režim nezávislý od právneho režimu pozemku, na ktorom je vybudovaná. Uvedený záver vplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 28Cdo 3466/2008, na ktoré poukázal žalobca, a ktorého právna veta sa vzťahuje k prípadu, ak je pozemok, na ktorom sa stavba nachádza so stavbou funkčne spojený. Pokiaľ miestna komunikácia, ktorá je tvorená celým telesom tejto miestnej komunikácie vrátane jej presahu na pozemok spoločnosti SIRS - Development, a.s., t. j. parcelu č. KN XXXX/X je samostatnou vecou v právnom zmysle slova, podlieha samostatnému režimu nezávislému od vlastníckeho režimu pozemku, na ktorom je umiestnená.
33. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi nesporne preukázal vlastnícke právo k miestnej komunikácii - W. X. S. vrátane presahu na parc. SIRS - Development, a.s., a to protokolom o prevode vlastníctva veci, postúpením majetkových práv a záväzkov v zmysle zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Vo väzbe na uvedené konštatovania súd námietku žalovaného, ktorá sa týkala presahu cestného telesa miestnej komunikácie na parcelu tretieho subjektu, vyhodnotil ako irelevantnú. Verejnoprávna úprava, ktorá je obsahom zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) je určujúca pre vymedzenie miestnej komunikácie ako inžinierskej stavby podľa Stavebného zákona, ktoré sa v zmysle úpravy podľa § 6 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v katastri nehnuteľností neevidujú. Tieto stavby sa zobrazujú na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. Ako vyplýva z osobitnej právnej úpravy miestna komunikácia nie je súčasťou pozemkovej nehnuteľnosti, na ktorej je umiestnená a podlieha samostatnému právnemu a vlastníckemu režimu. Preto aj v situácii, ak táto komunikácia zasahovala do nehnuteľnosti tretieho subjektu, uvedená skutočnosť nemala za dôsledok nedostatok oprávnenia žalobcu dohodnúť so žalovaným práva a povinnosti strán pri prevádzke parkovísk a poskytovaní parkovacích služieb Zmluvou strán zo dňa 06.06.2003 v znení jej Dodatkov a Dohodou zo dňa 11.02.2008 a na základe takejto dohody vyberať parkovné spôsobom dohodnutým v zmluve.
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil žalobu ako skutkovo a právne dôvodnú, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pohľadávky v rozsahu tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku pri zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby, titulom zmluvného nároku - z inominátnej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
35. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti uplatnenej istiny ostali pohľadávka z titulu istiny vo výške 20.665,97 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 20.665,97 eur od 15.10.2014 do zaplatenia a vo výške 8,05% ročne zo sumy 22.950,73 eur od 07.06.2015 do 02.11.2015, zo sumy 25.237,85 eur od 15.07.2015 do 02.11.2015 a zo sumy 23.865,52 eur od 07.08.2015 do 02.11.2015. Súd konštatuje, že počiatok omeškania žalovaného s úhradou jednotlivých faktúr tak, ako bol vymedzený žalobcom, zodpovedá dojednaniu zmluvných strán v čl. 1 bod 4 Dohody, v zmysle ktorej sa nájomné bude uhrádzať mesačne na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 15 dní od jej doručenia. Pri zohľadnení dátumu preukázaného doručenia jednotlivých faktúr žalovanému tak, ako to vyplýva z pripojených listinných dôkazných prostriedkov, ktoré sú súčasťou spisu, súd dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcom, pričom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v časti nezaplatenej istiny až do zaplatenia a v ostatnej časti do dňa preukázanej úhrady žalovanej istiny zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o sadzbu úrokov z omeškania, táto bola uplatnená žalobcom ako sadzba zákonných úrokov z omeškania v obchodno-záväzkových vzťahoch a to s prihliadnutím na vykonanú voľbu práva.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorých zákonných ustanovení súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. Vzhľadom na dôvody čiastočného späťvzatia žaloby po začatí konania, t.j. v dôsledku vykonanej úhrady žalovaným po podaní žaloby, žalovaný nesie procesné zavinenie na zastavení konania a je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Vo väzbe na procesné zavinenie žalovaného a plný úspech žalobcu v ostatnej časti predmetu konania, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania (v rozsahu 100%) tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).