Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/21/2017

Zmenené rozhodnutím 9P/45/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Mgr. Petrom Majcherom vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. G., L. XX.XX.XXXX a E. G., L. XX.XX.XXXX, v súčasnosti v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky J. G., L. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., A.. G. Č.. XXXX/X, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: O. G., L. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., A.. G. Č.. XXXX/X - osoba obmedzená spôsobilosti na právne úkony, zastúpená procesným opatrovníkom I. G., L. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., A.. G. Č.. XXX/XX, a otca: C. G., L. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto C. t.č. bytom C., A.. T. Č.. XX, o návrhu starej matky na zmenu miesta platenia výživného, takto rozhodol: Matka je povinná platiť výživné na maloletého L. G., L.. XX.XX.XXXX a na maloletú E. G., L.. XX.XX.XXXX vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Otec je povinný platiť výživné na maloletého L. G., L.. XX.XX.XXXX a na maloletú E. G., L.. XX.XX.XXXX vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/365/2015-58 zo dňa 13.12.2016, právoplatný a vykonateľný dňa 24.05.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/21/2017-98 zo dňa 20.04.2017, právoplatný dňa 24.05.2017 v časti miesta platenia výživného. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. S., nar. X.X.XXXX a N. S., nar.XX.X.XXXX, obe bytom ako matka a stará matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matka - Q. S., nar.X.X.XXXX, bytom Z., S. XXXX/X; a otec - Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom Z., E. XXXX/XX, o návrhu starej matky C. S., rod. F., nar. X.X.XXXX, bytom Z., S. XXXX/X, na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/365/2015-58 zo dňa 13. decembra 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletých H. a N. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky C. S., ktorá bude oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia, maloletých bude zastupovať a spravovať ich majetok. Vychádzal z toho, že otec so zverením detí súhlasil, sám nemá vytvorené podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti; a to aj s prihliadnutím na vek maloletej N. (jeden a pol roka). Matka sa o deti dôsledne a náležite nemôže postarať z objektívnych dôvodov; naopak, sama vyžaduje kontrolu/ /starostlivosť, osobitne ohľadne dodržiavania potrebnej liečby. Trpí totiž duševným ochorením, dôsledkom ktorého je obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, k svojej liečbe je nekritická a dlhšiu dobu bola liečená v zdravotníckych zariadeniach. Okresný súd chápal jej pocity matky a odmietanie zverenia detí do starostlivosti starej matky, lebo si nedokáže uvedomiť svoje ochorenie a z neho hroziace nebezpečenstvo vo vzťahu k zabezpečovaniu každodenných potrieb maloletých detí. Doplnil, že matke nič nebráni, aby pri výchove detí starej matke pomáhala; avšak ona sama nemôže plnohodnotne zabezpečiť všetko, čo deti potrebujú. Okresný súd konštatoval, že stará matka sa o maloletých H. a N. vzorne stará, má vytvorené vhodné podmienky a v jej doterajšej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. So zverením maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti súhlasil - okrem otca detí - aj manžel starej matky a kolízny opatrovník. 2. Vzhľadom na pomery rodičov okresný súd týmto stanovil (s účinnosťou od 21.12.2015) len minimálne výživné - 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu. Takéto výživné síce nezodpovedá odôvodneným potrebám detí, ale je primerané so zreteľom na všetky okolnosti súdeného prípadu. Rodičom nedoplatok na určenom výživnom nevznikol, lebo ho priebežne uhrádzali aj doteraz. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhal jeho zmeny tak, že maloleté deti budú zverené/ponechané v jej starostlivosti. Namietala, že okresný súd nevzal do úvahy reálny stav, „ale nesprávne fakty“. Tvrdila, že o deti sa riadne stará a starala.

4. Kolízny opatrovník žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že matka je od roku 2006 psychiatrickým pacientom s diagnostikovanou ťažkou schizoafektívnou poruchou a častými hospitalizáciami na psychiatrickej klinike. Jej stav sa síce po hospitalizovaní zlepší, ale potom prestane svojvoľne brať lieky, stav sa opäť zhorší a je potrebná ďalšia hospitalizácia. Kolízny opatrovník nespochybňoval, že matka po návrate z poslednej liečby pomáha so starostlivosťou o deti, ale nie je - s poukazom na jej ochorenie - predpoklad, že by sama a v plnom rozsahu zvládla všestrannú osobnú starostlivosť o deti. 5. Obdobne stará matka sa „v plnom znení pridržiavala rozsudku okresného súdu.“ Taktiež poukazovala na psychické ochorenie svojej dcéry - matky maloletých, pre ktoré nedokáže „reálne uvažovať o dopade jej rozhodovania“.

6. V ďalšom štádiu odvolacieho konania už účastníci na svoje podania nereagovali.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

8. Bolo nesporné preukázané, že matka maloletých Q. S. trpí závažným psychiatrickým/duševným ochorením. Ide o ochorenie s prítomnosťou príznakov afektívneho (poruchy nálady) aj schizofrénneho (poruchy vnímania a myslenia, narušený kontakt s realitou) okruhu s tzv. postprocesuálnymi zmenami osobnosti (zmeny v uvažovaní, s narušením logičnosti, úsudkovej schopnosti, sociálnej adaptácie, tolerancie záťaže a kritičnosti). Hoci je aktuálny stav menovanej pri dodržiavaní liečby kompenzovaný, jedná sa o ochorenie, ktoré vyžaduje dlhodobú až celoživotnú liečbu a v podstate sa nedá vyliečiť. Navyše, je pomerne časté u takýchto pacientov, že pri dočasnom zlepšení zdravotného stavu prestávajú rešpektovať odporúčania/pokyny lekárov a predovšetkým prestávajú pravidelne (eventuálne až úplne) užívať predpísané lieky. 9. Uvedené sa bezprostredne týka aj matky maloletých detí, ktorej ostatná hospitalizácia bola dôsledkom práve takéhoto svojvoľného vysadenia liečby. Matka i bezprostredne na pojednávaní pred okresným súdom potvrdila, že niekedy prestane brať lieky, „lebo si myslí, že ich nepotrebuje“. Nekritičnosť k vlastnému ochoreniu je tiež zrejmá z vyjadrenia matky na pojednávaní, keď ohľadne hospitalizácie na psychiatrickej klinike smerom k rodičom uviedla, že „oni ma tam dali“.

10. Za popísaného stavu je náležitým rozhodnutie okresného súdu, ktorý vyhovel návrhu starej matky maloletých detí na ich zverenie do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Otec maloletých nielenže nemá podmienky na riadnu osobnú starostlivosť o deti, ale v podstate o uvedené nemá ani záujem. Svojim spôsobom je rád, že osobnú starostlivosť zabezpečovať nemusí a o deti sa postará ich stará matka. Zo správy kolízneho opatrovníka, vrátane jeho vyjadrení pred súdom prvej inštancie, či v odvolacom konaní, je preukázané, že náhradná osobná starostlivosť starej matky C. S., ktorú menovaná už vykonávala cca jeden rok (na základe predbežného opatrenia z 19.1.2016), nevykazuje žiadne nedostatky. 11. Spomínanému predbežnému opatreniu predchádzala situácia, kedy matka na rukách s maloletým dieťaťom chcela vyskočiť z okna na treťom poschodí ubytovne. Aj predmetný incident potvrdzuje nevyhnutnosť zabezpečenia bezprostrednej osobnej starostlivosti o maloleté deti inou osobou než Q. S.. Zároveň okresný súd správne zdôraznil, že matke nič nebráni podieľať sa na každodennej starostlivosti o maloleté deti. Vzhľadom na to, že žijú v jednej domácnosti, je viac ako pravdepodobné, že takýto priamy vstup/podiel matky do starostlivosti o maloletých H. a N. bude samozrejmosťou. Dotknutým spôsobom budú naplnené tak materinské city matky, ako aj potreba maloletých detí byť v prirodzenom kontakte so svojim biologickým rodičom.

12. Krajský súd ako vecne správne potvrdil i výroky týkajúce sa vyživovacej povinnosti, ktoré plne rešpektujú súčasný stav v reálnych možnostiach a schopnostiach rodičov, vrátane ich priebežného plnenia minimálnej vyživovacej povinnosti. Okresný súd pritom náležite poukázal, že ide skôr o symbolický príspevok na výživu detí, než o primerané podieľanie sa na zabezpečovaní základných materiálnych potrieb detí. Vo vzťahu k otcovi je však namieste - starou matkou, kolíznym opatrovníkom alebo bezprostredne súdom - sledovať jeho aktivity na trhu práce, okolnosti zdravotného stavu a

prípadne iniciovať konanie o zvýšenie výživného, v ktorom konaní by sa východiskovo posudzovala potencialita príjmu otca vzhľadom na jeho (v danom čase aktuálne) možnosti a schopnosti.

13. Okresný súd vecne správne rozhodol taktiež o náhrade trov prvoinštančného konania, keď zohľadnil mimosporový charakter prebiehajúceho konania. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v zmysle § 52 na vyslovenie dotknutého výroku nie je potrebné, aby šlo o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu. 14. Totožná procesná situácia - t. j., že ide o mimosporové konanie - je daná i v štádiu odvolacieho konania, z ktorého titulu krajský súd konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok ani na náhradu trov konania o odvolaní (§ 52 v spojení s § 396 ods. 1 .

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.