Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Csp-77-2017.pdf
PDF · 114.49 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/77/2017
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: B. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto
neodkladné opatrenie:
Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015 uzavretej so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu Obec Veľká Lomnica, Tatranská 175/23, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 00 326 666, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 24. 3. 2017 podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015, ustanovenie článku 8 bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015 a Dohoda o poskytovaní služieb, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015 neplatné. Ďalej žiadal, aby súd určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015 je bezúročný a bez poplatkov.
2. V podanej žalobe sa žalobca súčasne domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu Obec Veľká Lomnica, Tatranská 175/23, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 00 326 666, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, a to až do právoplatného ukončenia sporu vo veci samej.
3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval žalobca tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 22. 6. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol mu poskytnutý úver vo výške 450,- eur. Tvrdil, že nakoľko sa dostal so splácaním poskytnutého úveru do omeškania, žalovaný vyzval jeho zamestnávateľa, ktorým je Obec Veľká Lomnica na vykonávanie zrážok zo mzdy. Podľa žalobcu predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, a to ustanovenie článku 8 bod 8.1 upravujúce nárok na zmluvnú pokutu, ktorá je neprimerane vysoká a záväzok je tak zabezpečený dvojitou sankciou, keďže dohodnutý bol aj úrok z omeškania. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa žalobcu tiež dohoda o poskytovaní služieb, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, keďže podľa žalobcu je len nástrojom
veriteľa na získanie bezdôvodných financií navyše, nakoľko veriteľ si na základe nej chce nárokovať odplatu vo výške 370,44 eur, hoci na také služby nebol žalobca nijako upozornený a táto je aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca za neprijateľné dojednanie označil tiež Dohodu o zrážkach zo mzdy tvrdiac, že táto nebola s ním ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednaná, keďže bola mu daná v jednej kope papierov s úverovou zmluvou, ktorú vnímal že ide čisto len o danú zmluvu o revolvingovom úvere. Žalobca uviedol, že nemal čas sa detailne s dokumentmi oboznámiť a vôbec nevnímal, že podpisuje aj nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy a nielen zmluvu o revolvingovom úvere, keďže úverová zmluva predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok a Dohoda o zrážkach zo mzdy je doslova jej súčasťou a on ako dlžník mohol svojim podpisom vopred pripravené a naformulované ustanovenia len akceptovať ako celok. Žalobca podľa svojho tvrdenia v žalobe nemal možnosť sa dostatočne oboznámiť so všetkými podkladmi a tak prejaviť svoju slobodnú vôľu ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca vyslovil názor, že dohodou o zrážkach zo mzdy ani nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku a zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je len neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď si viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Podľa žalobcu uzatvorená úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. keď neobsahuje dátum narodenia pri osobných údajoch dlžníka, neobsahuje ani adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, chýba v nej tiež doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, postráda uvedenie celkovej čiastky ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Absencia uvedených údajov má podľa žalobcovho tvrdenia za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a preto sa domáha žalobou aj tohto určenia s tým, že na požadovaných určeniach má naliehavý právny záujem.
4. Čo sa týka navrhovaného neodkladného opatrenia, k tomu žalobca uviedol, že skutkový a právny stav uvedený v žalobe umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu, a to bez možnosti zamedziť výkonu zrážok zo mzdy zamestnávateľovi v prospech žalovaného. Tvrdil, že vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže zabrániť, napriek tomu, že žiadny sudca neschválil postihnutie jeho majetku a neodkladné opatrenie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy, ktoré majú zabezpečiť nárok žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň chce ako žalobca súdu ozrejmiť skutkový stav, ktorý doloží relevantnými dôkazmi, keďže tento stav, ktorý vznikol, tak vznikol hlavne práve vykonávanými zrážkami zo mzdy a má pre neho devastačné následky na jeho životnú a finančnú situáciu. Uviedol, že okrem žalovaného má aj ďalších veriteľov a snaží sa splácať aj tieto svoje dlhy, zároveň zo svojho príjmu musí hradiť všetky bežné a základné mesačné výdavky na svoj život. Len základné a nevyhnutné mesačné výdavky na život žalobcu a splátky ostatným veriteľom presahujú jeho príjmy. Preto na základe uvedených skutočností, ktorým čelí, bez okamžitej úpravy právnych pomerov, na ktoré sa odvoláva v tomto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pokiaľ by súd tomuto návrhu nevyhovel, tak jeho právo je ohrozené a hrozí mu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ktoré spočíva v tom, že uvedené zrážky zo mzdy ho dostávajú do devastačnej finančnej a životnej situácie a zároveň mu bránia platiť ďalšie aspoň čiastočné úhrady voči ostatným veriteľom, čím sú ostatní veritelia znevýhodnení.
5. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015 s prílohami, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) Dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 6. 2015, ktoré k podanej žalobe aj pripojil. Ako ďalšie dôkazy žalobca označil tiež potvrdenie zamestnávateľa preukazujúce zrážky zo mzdy (výplatné pásky) a prehľad jeho mesačných výdavkov, tieto listiny však spolu so žalobou, ktorej súčasťou je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou podanej žaloby žalobcu bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa § 328 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu.
7. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 a § 325 ods. 1 CSP). V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval, možno neodkladným opatrením strane uložiť aj to, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov začatom na tunajšom súde na základe
jeho žaloby dňa 24. 3. 2017. V danom prípade teda ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania.
9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia má byť potreba bezodkladnej úpravy pomerov. S podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je podaná žaloba o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe súhrnu všetkých žalobcom uvedených skutočností a ním predložených listinných dôkazov súd má za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobcu a z toho dôvodu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Podľa názoru súdu bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov a poskytnutia ochrany osvedčenému právu žalobcu, pričom súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne do práv žalovaného neprípustným spôsobom, či spôsobom, ktorý by nebol adekvátny existujúcej potrebe ochrany žalobcu, teda nedôjde k obmedzeniu žalovaného spôsobom neprimeraným povahe veci. Už z povahy inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že nariadeným neodkladným opatrením, ak sa ním ukladá povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dochádza vždy k určitému zásahu do práv veriteľa, avšak nariadenie neodkladného opatrenia tu súd nepovažuje za neprimerané vzhľadom na vážnosť zásahu do právneho postavenia žalobcu v prípade vykonávania zrážok zo mzdy a z toho plynúce faktické a právne následky. Žalobca tvrdí, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy na základe ktorej sa mu siaha na základné živobytie je absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom, dobrými mravmi a tiež z dôvodu, že na jeho strane chýbala vôľa na jej uzavretie ako základný predpoklad právneho úkonu. Tiež tvrdí, že úver ktorý mu bol žalovaným poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov. Dôvodnosť týchto jeho tvrdení bude predmetom dokazovania vo veci samej. Nemožno mať však pochýb, že vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody, ktorej platnosť je spochybňovaná a to na pohľadávku, ktorej súčasťou sú aj úroky a poplatky spojené s úverom na ktoré podľa tvrdení žalobcu nárok vôbec nevznikol môže dôjsť k vážnej ujme na strane žalobcu a k zásahu do jeho práv. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca by sa po prípadnom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mohol následne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, keďže povinnosťou súdu je poskytnúť súdnu ochranu v čase, keď tvrdený zásah do práv prebieha, či bezprostredne hrozí a nie až spätne, s potrebou ďalších samostatných sporov. Navyše, keďže v danom prípade zrážkami zo mzdy má byť postihovaná mzda ako základný materiálny prostriedok k uspokojovaniu životných potrieb žalobcu, je zrejmé že spätná reparácia všetkých možných negatívnych následkov spojených s jej prípadným neprípustným postihovaním zrážkami môže byť nemožná a uvedený stav môže spôsobiť na živote žalobcu, či jeho rodiny nenapraviteľné následky.
13. Vychádzajúc zo skutočností uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z obsahu listín predložených žalobcom má súd za to, že žalobca preukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Jasne to vyplýva z ust. § 326 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej potreby pomerov a hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
14. Žalobca podľa názoru súdu tieto povinnosti splnil a základné atribúty dôvodnosti úpravy formou neodkladného opatrenia osvedčil. Žalobca totiž predložil súdu Dohodu o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX, ktorá mala byť stranami uzavretá dňa 22. 6. 2015 (čl. 15 spisu). Predložil súdu tiež žiadosť žalovaného zo dňa 11. 12. 2015 adresovanú jeho zamestnávateľovi (čl. 13 spisu) na vykonávanie zrážok zo mzdy v sume 26,15 eur mesačne až do vyrovnania dlhu zo zmluvy číslo XXXXXXXXXX, pričom tento dlh podľa vyčíslenia žalovaného v tejto žiadosti je vo výške 836,91 eur k 11. 12. 2015. Neušlo samozrejme pozornosti súdu, že uvedená žiadosť je ešte zo dňa 11. 12. 2015 čo by na prvý pohľad mohlo vylúčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, nie je tomu ale tak. I keď žalobca nepredložil potvrdenie o vykonávaní zrážok zo mzdy - výplatné pásky, hoci ich sám v žalobe označil za dôkaz, nie je to v danom prípade dôvodom na nevyhovenie jeho návrhu. Žalovaný totiž prostredníctvom žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11. 12. 2015 žiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 26,15 eur mesačne do vyrovnania dlhu, za ktorý sám žalovaný označil sumu 836,91 eur s tým, že táto má pozostávať z vyplatenej čiastky a zmluvnej odmeny pôžičky/úveru v sume 836,80 eur a ostatných záväzkov klienta za omeškanie v sume 0,11 eur s tým, že dlh môže byť ešte navýšený aj z dôvodu sankcií za omeškanie. Vychádzajúc z výšky sumy vyčísleného dlhu (836,91 eur) a výšky sumy ktorú žalovaný žiadal mesačne zo mzdy žalobcu zrážať (26,15 eur) je zrejmé, že napriek času uplynutému od predloženia uvedenej dohody žalovaným zamestnávateľovi žalobcu je hrozba vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu stále aktuálna. Navyše je zrejmé, že práve s postupom času by mohlo dôjsť k zrážkam zo mzdy žalobcu nad rámec sumy jemu skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov (úverovej istiny) a teda práve na tie nároky, o ktorých žalobca tvrdí, že žalovanému právo na ne vôbec nevzniklo (úrok, poplatky, zmluvná pokuta).
15. Súd nariadeným neodkladným opatrením nijako nespochybňuje to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je inštitútom, ktorý má priamu oporu v zákone, a to v § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o všeobecnú úpravu vo všeobecnom predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy, t.j. o úpravu ktorá všeobecne platí tak pre režim spotrebiteľských ako aj nespotrebiteľských vzťahov. To znamená, že pri aplikácii tejto úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať na osobitnú zákonnú úpravu pre tieto vzťahy, jej účel (ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa) a špecifiká, keďže nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22. 6. 2015 bol založený občianskoprávny spotrebiteľský vzťah. Citované ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda výslovne umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných, slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č. 102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho § 5a keď s účinnosťou od 1. 5. 2014 priamou normatívnou úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa
a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu žalobcovi ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť bezodkladnú ochranu neodkladným opatrením, keďže vychádzajúc z tvrdení žalobcu existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly aj plnenie ktorého dôvodnosť je spochybňovaná, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určil veriteľ svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo by sa touto dohodou mohlo obísť, a preto je namieste bezodkladná úprava pomerov neodkladným opatrením. V situácii tvrdených neprijateľných zmluvných podmienok a neplatných dojednaní takej povahy a s tak závažnými dôsledkami, aké môže mať použitie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly siahnuť na príjmy, teda živobytie žalobcu by bolo absurdné odkazovať žalobcu s jeho súdnou ochranou na stav, keď prípadne dôjde k reálnemu zrazeniu celej žalovaným tvrdenej dlžnej sumy z jeho mzdy a k vzniku možnej reálnej ujmy žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že je platná, kde podmienkou jej platnosti okrem iného v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aj existencia slobodnej a vážnej vôle na jej uzavretie čo žalobca tvrdí, že v danom prípade splnené z jeho strany nebolo. Tým sa bude zaoberať súd pri rozhodovaní o žalobe vo veci samej, do tej doby je ale podľa názoru súdu potrebné upraviť pomery spôsobom, ktorý zabezpečí, že nedôjde k zrážkam zo mzdy žalobcu, a to aj na nároky, ktorých existencia sa spochybňuje.
16. Nemožno totiž ako už bolo uvedené opomenúť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy veriteľovi spotrebiteľa umožňuje, aby predložil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa bez toho, aby pred tým prebehlo súdne konanie a začalo exekučné konanie. Tento inštitút bol v spotrebiteľských veciach štandardne využívaný, nakoľko veriteľovi spotrebiteľa postačovalo predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa a zamestnávateľ bol povinný zrážky zo mzdy vykonávať bez ohľadu na to, že neboli priznané rozhodnutím súdu. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy bola u zamestnávateľa daná bez ohľadu na to, či spotrebiteľ (zamestnanec) mal voči nárokom veriteľa námietky alebo nie. Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa prostredníctvom ustanovenia § 5a účinného od 01. 05. 2014 v tomto verejnoprávnom predpise na ochranu spotrebiteľa stanovilo, že je neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
17. V danom prípade je treba uviesť, že stranami uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy má povahu osobitnej listiny. Žalobca však svojimi tvrdeniami v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňuje jej platnosť s poukazom na nedostatok vôle na jeho strane ju uzavrieť, keď táto podľa jeho tvrdenia nebola s ním individuálne dojednaná, ale mala mu byť daná v jednej kope papierov s úverovou zmluvou tak, že nemal možnosť prejaviť ohľadom tejto dohody svoju slobodnú vôľu. Vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobcu a na skutočnosť, že podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle §5a zákona o ochrane spotrebiteľa je aj to, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a mal možnosť ju odmietnuť do doby, než podrobným dokazovaním vo veci samej bude ustálené, či tieto zákonné podmienky skutočne boli splnené alebo či splnené ako tvrdí žalobca neboli a v predtlači dohody o zrážkach zo mzdy je ich splnenie naformulované len „pro forma“ a tiež do doby, kým bude posúdené tvrdenie žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je podľa názoru súdu potrebné neodkladným opatrením zamedziť prípadným nezákonným či nedôvodným zrážkam zo mzdy žalobcu.
18. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom.
19. Ako už bolo povedané, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti,
ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže to sa v zásade vykonáva až na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V danom prípade žalobca tvrdí, že vykonávané zrážky zo mzdy majú devastačné následky na jeho životnú a finančnú situáciu, aj vzhľadom na to, že má aj iných veriteľov ktorých dlhy musí splácať. I keď z pohľadu žalovaného ako veriteľa sa výška mesačnej zrážky zo mzdy žalobcu o ktorú požiadal (26,15 eur) nemusí javiť ako vysoká, či taká, ktorá by vyžadovala preventívny súdny zásah, pre konkrétneho spotrebiteľa, tu žalobcu aj taká výška zrážky môže mať veľmi negatívne dôsledky, keďže nie je neobvyklým stav, keď spotrebitelia v snahe uspokojiť všetky svoje výdavky a záväzky rátajú doslova každé euro. Žalobca pritom žalobou urobil spornou nielen samotnú platnosť dohody o zrážkach zo mzdy ale aj výšku svojho záväzku, ktorú spochybnil zásadným spôsobom, keď tvrdí a konkrétnymi argumentmi podporuje názor, že jemu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov čo by malo zásadný vplyv na výšku jeho záväzku a tiež na výšku zrážok zo mzdy, ktoré i v prípade, že by dohoda o zrážkach bola platná, či keby bolo neprípustné jej platnosť skúmať mohli byť potom vykonávané z jeho mzdy iba v podstatne menšom rozsahu. Keďže posúdenie vážnosti vôle žalobcu na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a posúdenie ďalších zákonných predpokladov pre platnosť tohto právneho úkonu nielen z pohľadu všeobecných náležitostí právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, ale aj z pohľadu § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré bude súd ako bolo vyššie uvedené povinný uskutočniť vo veci samej v prípade, že dospeje k záveru o procesnej prípustnosti žaloby žalobcu v tejto časti vyžaduje taký časový priestor a dokazovanie, ktoré nemožno vykonať v konaní o neodkladnom opatrení, jeho nariadenie je nevyhnutým predpokladom na to, aby bolo možné tento prieskum uskutočniť skôr, kým sa stane v podstate bezpredmetným.
20. V súdenej veci potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že zamestnávateľ žalobcu bol zo strany žalovaného listom zo dňa 11. 12. 2015 vyzvaný k zrážkam zo mzdy s poučením, čo mu ako zamestnávateľovi hrozí ak k nim nepristúpi. Táto výzva sa pritom týkala takej výšky dlhu, ktorú stanovil jednostranne žalovaný, ktorá nebola nikým preskúmaná a ktorá z veľkej časti je tvorená nárokmi, ktoré žalobca tvrdeniami o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru spochybňuje. Veriteľovi tak nič nebráni, aby sa domohol plnení, ktoré žiada, avšak potom môže vzniknúť stav, ktorý by sa ťažko naprával a vyvolával by potrebu ďalších súdnych konaní. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a efektívna úprava pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli závažnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy vo vzťahu k podanej žalobe vo veci samej. V súdenej veci podľa názoru súdu toto všetko splnené je.
21. Z vyššie uvedených dôvodov v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Súd zároveň žalovanému uložil povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu aby upustil od vykonávania zrážok v zmysle predmetnej dohody, nakoľko žalovaným už boli vo vzťahu k zamestnávateľovi urobené kroky k realizácii zrážok zo mzdy a ten sám od nich upustiť nemôže. Uloženie tejto povinnosti žalovanému bolo potrebné, keďže inak by žalovaný mohol, ale aj nemusel dobrovoľne uskutočniť potrebné právne úkony vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu. Na podporu svojich záverov o nutnosti nariadiť neodkladné opatrenie v danom prípade súd do pozornosti žalovaného dáva obdobné súdne spory kde stranou bol žalovaný a kde súdmi za obdobných okolností bolo rovnako pristúpené k bezodkladnej úprave pomerov nariadeným neodkladným opatrením, viď napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/34/2017, či vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy so žalovaným uzavretej vo forme osobitnej samostatnej listiny uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/21/2016.
22. Každý účastník (strana) konania si musí byť vedomý, že jeho pomery môže dočasne upraviť inštitút neodkladného opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončeného konania. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľne procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR
č. 57/2000 zo dňa 7. 6. 2000, č. judikátu 57). Uvedené podľa názoru súdu rovnako platí pre nový inštitút neodkladného opatrenia.
23. Súd tu pripomína, že nariadením neodkladného opatrenia neosvedčuje dôvodnosť podanej žaloby ani neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, realizuje len nevyhnutnú bezodkladnú úpravu pomerov v situácii hroziaceho nebezpečenstva bezprostrednej ujmy žalobcu majúc za to, že je osvedčená dostatočná miera dôvodnosti uplatneného nároku potrebná pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
24. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby ten kto ho navrhuje jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Žalobca podľa názoru súdu túto podmienku splnil, keď spochybnil nevyhnutnosť a rozsah začatých zrážok zo mzdy, ako aj skutočnosť, či na ich začatie je spôsobilý podklad. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
25. Nakoľko toto rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd v ňom o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.