Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/333/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - PROFI CREDIT, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v zastúpení právne - advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej - P. S., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, I. I., o návrhu žalobcu na zaplatenie 944,71 eur s príslušenstvom, o protinávrhu žalovanej, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21C/212/2014-150 zo dňa 10.mája 2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., III., IV., a v časti výroku V o povinnosti žalobcu zaplatiť štátu súdny poplatok v sume 16,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II a v časti výroku V o poplatkovej povinnosti žalobcu nad sumu 16,50 eur.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh (žaloba) navrhovateľa (žalobca) zo dňa 12.12.2013 (výrok I.). Určil neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200027027 zo dňa 12.3.2010 (výrok II.). Uložil navrhovateľovi (žalobca) povinnosť zaplatiť odporkyni (žalovaná) 30,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Odporkyni (žalovaná) náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.). Navrhovateľovi (žalobca) uložil súd povinnosť zaplatiť štátu náhradu za súdny poplatok 116 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok V.).

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 12.3.2010 žalovaná so žalobcom uzatvorili zmluvu označenú ako zmluva o revolvingovom úvere č. 8200027027. V skutočnosti na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej len bežný úver a nie úver revolvingový. Podľa zhodného tvrdenia účastníkov, ako aj podľa úverovej karty žalovanej, dotýkajúcej sa úverovej zmluvy č. 8200027027 jej bola vyplatená na základe zmluvy o úvere suma 797,97 eur. Preukázateľne na dlh z tohto úveru žalovaná zaplatila 827,99 eur, teda o 30,02 eur viac, než jej bolo titulom úverovej istiny poskytnuté. Žalovaná sa zaviazala platiť na dlh z úveru mesačné splátky vo výške 59,09 eur. Prvá splátka úveru bola dohodnutá na deň 12.4.2010 a posledná na deň 12.9.2012. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná svoj záväzok splácať úver mesačnými splátkami vo výške 59,09 eur nesplnila v termíne splatnosti dňa 12.3.2011, 12.4.2011, 12.5.2011. Po uvedených termínoch zaplatila neskôr dohodnuté splátky v termíne splatnosti dňa 12.6.2011, 12.7.2011. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so splátkami úveru splatnými v období od 12.3.2011 až 12.5.2011, žalobca podaním zo dňa 27.11.2011 vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru. Podanou žalobou zo dňa 12.12.2013 (doručené súdu 2.5.2014) voči žalovanej

uplatňuje istinu vo výške 944,71 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.12.2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Súd po konštatácii, že predmetnou zmluvou o úvere účastníci založili spotrebiteľský právny vzťah, t.j. že ide o zmluvu spotrebiteľskú, posúdil nárok žalobcu z pohľadu ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prihliadal na právny význam ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a určil, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená dňa 12.3.2010 medzi žalovanou a žalobcom je absolútne neplatná. Následne postupujúc podľa § 451, § 456 Občianskeho zákonníka konštatoval, že sa žalobca na úkor žalovanej obohatil, z tohto dôvodu vyhodnotil protinávrh (protižalobu) žalovanej za opodstatnený ohľadne uplatnenej sumy 30,02 eur.

4. Okresný súd svoje závery vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu, ako aj vo vzťahu k žalovanej o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyvodil z toho, že účastníci v rozpore s dobrými mravmi v zmluve o úvere dohodli úrok za poskytnutie úveru (cenu úveru) v päťnásobne vyššej výške, než je cena obvyklá. Výška úroku za poskytnutie úveru vo výške 70,02 % podstatne prevyšuje priemerné úroky, za ktoré banky v tom čase poskytovali úvery spotrebiteľom. Úrok za poskytnutie úveru dohodnutý účastníkmi je úžerníckym úrokom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, z tohto dôvodu určil absolútnu neplatnosť spornej zmluvy (§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka). Keďže dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru kvalifikuje súd za podstatnú (definičnú) záležitosť zmluvy o úvere a dohodnutá výška úroku za poskytnutie úveru je v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné tento dôvod neplatnosti podľa názoru súdu, vztiahnuť na celú spornú úverovú zmluvu. Po uvedenej právnej konštrukcii súd pristúpil k vyporiadaniu peňažných nárokov medzi účastníkmi vychádzajúc z ustanovenia § 451 Občianskeho a nasledovných o bezdôvodnom obohatení. S prihliadnutím na to, že žalovaná na dlh z úveru zaplatila žalobcovi sumu 827,99 eur a žalobca jej v skutočnosti poskytol úver vo výške 797,97 eur, súd žalovanej priznal právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 30,02 eur tak konštatujúc dôvodnosť protinávrhu žalovanej.

5. Otázku náhrady trov konania medzi účastníkmi okresný súd riešil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. (pozn. odvolacieho súdu - v znení účinnom do 30.6.2016). Žalovaná bola úspešná v spore, trovy konania ale nevyčíslila, z tohto dôvodu jej súd právo na ich náhradu nepriznal.

6. Otázku poplatkovej povinnosti žalobcu súd posudzoval podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Vychádzal z toho, že žalovaná od poplatkovej povinnosti bola oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. z/ a jej návrhu súd vyhovel čo do časti vydania bezdôvodného obohatenia (v tomto prípade jej poplatková povinnosť je 16,50 eur), čo do návrhu o určenie neplatnosti spornej úverovej zmluvy (v tomto prípade je poplatková povinnosť 99,50 eur). Celkom by jej vznikla tak poplatková povinnosť vo výške 116 eur. Keďže však žalovaná ohľadne obidvoch uplatnených nárokov bola úspešná v spore, zaviazal súd žalobcu (neúspešnú procesnú stranu) zaplatiť štátu náhradu za súdny poplatok.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal, že postupom súdu prvej inštancie boli porušené práva na spravodlivý súdny proces. Súd vydal rozhodnutia bez rešpektovania súvisiacej právnej normy. Podľa názoru odvolateľa súd nerešpektoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. upravujúce maximálnu výšku odplaty a spôsob jej určenia. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá v roku 2010, teda v čase, keď maximálna výška odplaty za spotrebiteľský úver bola upravená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy tak, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (odkaz na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Na základe toho sa potom podľa odvolateľa malo aplikovať vo veci posúdenia odplaty za požičanie peňažných prostriedkov ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z. Odvolateľ poukazuje aj na právny význam ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru - odvolateľ aj cituje znenie označenej právnej úpravy. Dodáva, že v čase uzavretia zmluvy nebolo žiadnym rozhodnutím spochybnené, že by sa nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. nemalo rešpektovať. Uvedené nariadenie je pritom vykonávacím predpisom k ustanoveniu spotrebiteľskej legislatívy, ktorej účelom bolo zavedenie regulácie odplát za spotrebiteľské úvery v záujme ochrany spotrebiteľa.

8. Odvolateľ argumentuje ďalej časovým horizontom uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere dňa 12.3.2010. Výška odplaty za úver v čase, kedy došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy, bola zákonom výslovne regulovaná. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere, mohla byť v zmysle uvedeného až 79,08% ročne. Je nesporné, že výška odplaty dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje maximálnu odplatu ako právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou. Otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej a výslovnej právnej úpravy. Zákonodarca pri zavedení regulácie sa zameral na obmedzenie maximálnej výšky odplaty za požičanie peňažných prostriedkov, teda nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby, ale odplaty (ako širšieho pojmu, kam boli a sú zahrnuté aj iné odplatné plnenia v súvislosti s prenechaním peňažných prostriedkov na dočasné užívanie). Nikde nemal súd preukázané, že by žalovaná za uvedenú priemernú úrokovú sadzbu vôbec nejaký úver dostala. Ak súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy na základe porovnania úrokových sadzieb, potom postupoval nezákonne a jeho rozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 10 a 11 zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý má súd prvej inštancie použiť na základe pokynov odvolacieho súdu.

9. Rozhodnutie súdu, ktorým určil zmluvu o revolvingovom úvere za neplatnú, nemá podľa názoru odvolateľa žiadne opodstatnenie ani vzhľadom na to, že takýto výrok (určovací) neprichádza do úvahy vzhľadom na rozhodnutie o žalobe na plnenie. Súd ani nezdôvodnil v čom vidí naliehavý právny záujem na takomto určení. Rozhodnutím súdu neboli akceptované pokyny odvolacieho súdu, boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces, z týchto dôvodov sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že jeho žalobe vyhovie, alternatívne vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaná predložila písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a žiadala potvrdenie rozhodnutia v celom rozsahu pre vecnú správnosť. Podľa názoru žalovanej súd pri právnom posúdení veci zohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa a správne interpretoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach, rovnako správne posúdil aspekty hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a z týchto vyvodil i správny záver v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zdôraznila, že s účinnosťou od 1.6.2014 bol do Občianskeho zákonníka zavedený ďalší dôvod absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktorým je aj tzv. civilnoprávna úžera. Žalovaná poukazuje na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, v prípade civilnoprávnej úžery ide o inštitút nový, zavedený do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.6.2014 (zákon č. 106/2014 Z.z.). Zároveň sa stanovuje najvyššia prípustná odplata pre prípad požičiavania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Civilnoprávna úžera pri súčasnom vymedzení maximálnej odplaty umožní kvalifikovať aj hrubý nepomer v plnení, čím sa vytvorí priestor pre ustálenie primeranosti odplaty v oblasti úverov a pôžičiek poskytovaných spotrebiteľom. Poukazovala aj na rozhodovaciu prax súdov v dotknutej otázke v dobe pred účinnosťou ustanovenia § 39a, súdy pri rozhodovaní v otázkach neplatnosti spotrebiteľských zmlúv podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor odplaty (úrokov) s dobrými mravmi rovnako vychádzali z toho, že civilnoprávna úžera, i keď nebola upravená v slovenskom právnom poriadku, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 3 Občianskeho zákonníka, teda absolútne neplatným právnym úkonom bol aj úver poskytnutý pri zneužití tiesne, alebo ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). Neprimerané vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane dohodnuté úroky, či celková odplata za úvery sú v rozpore s pravidlami správania sa, teda aj s dobrými mravmi. Ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Obdobne už rozhodovali súdu v minulosti, napr. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6C/126/2012 zo dňa 7.5.2013, NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009, 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012 a pod. Podľa žalovanej samotná zmluva o revolvingovom úvere pre neprijateľné a nekalé podmienky svojim obsahom, ako i účelom odporuje zákonu, zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom, žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalobca obohatil, keďže zmluva o revolvingovom úvere bola pre porušenie zákona neplatná. Odvolanie žalobcu hodnotí za účelové a tendenčné bez právnych argumentov a dôvodov, ktoré by boli spôsobilé relevantne zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej „CSP"), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonom

stanovenej lehote, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., III., IV., v časti výroku V. (§ 387 ods. 1 , zrušil vo výroku II. a v časti výroku V. (§ 389 ods. 1 písm. d/ .

12. Hoc odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, vychádzal však z iného právneho posúdenia veci, na túto možnosť upozornil písomne strany sporu procesným postupom podľa § 382 CSP.

13. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobca a žalovaná uzatvorili 12.3.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200027027. Podľa obsahu predmetnej zmluvy poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) bola dojednaná v sume 960 eur, splatnosť úveru 30. deň v mesiaci, počet splátok 12, výška mesačnej splátky (vrátane úrokov) 59,09 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,02%, ročná úroková sadzba úveru 70,02%, priemerná RPMN za úver 48,66 eur. Poskytnutá čiastka revolvingu sa uvádza v sume 478,63 eur a zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 584,99 eur. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že úver žalovanej bol poskytnutý na nákup elektroniky. Odvolací súd poukazuje na bod V. predmetnej zmluvy, v ktorom sa dojednal účel čerpania úveru.

14. Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že právny vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere z 10.3.2010 medzi žalovanou a žalobcom, je podľa svojho obsahu spotrebiteľskou zmluvou, preto aj právne vzťahy účastníkov sa spravujú zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. zákonom č. 258/2001 Z.z., a ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa občianskeho zákonníka. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu ani samotný odvolateľ (žalobca) nenamietal. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zakotvil v § 4 ods. 2 ktoré obligatórne náležitosti zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať. Výsledok ex offo prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje zákonom vyžadované obligatórne náležitosti bol právne významný, pretože až po následnej konštatácie existencie právneho základu nároku na úrok z úveru, by bolo možné zaoberať sa s otázkou, či dojedná výška úroku je/ nie je v súlade s právom ( resp. či ide / neide o úrok presahujúci zákonom prípustnú výšku, o civilnoprávnu úžeru ).

15. V súdenej veci zistil odvolací súd z obsahu zmluvy ( charakteru formulára ), že v zmluve síce sa uvádza výška splátky úveru, začiatok prvej splátky, splatnosť, avšak v nej absentuje rozčlenenie splátky úveru, t.j. aká časť splátky sa započíta na istinu úveru, aká časť na úrok, aká časť na prípadné poplatky. Spotrebiteľ už v kontraktačnej fáze má byť informovaný dodávateľom ( poskytovateľom peňažnej služby ) o týchto ukazovateľoch, aby následne mohol vyhodnotiť aké dopady do budúcna dojednaný finančný produkt pre neho znamená, ako aj zvážiť, či za takýchto podmienok zmluvu o úvere uzatvorí, alebo nie. V prípade, že zmluvu uzatvorí je jeho právom vedieť aká časť z jednotlivej splátky pripadá na istinu, aká na úrok, aká na poplatky a tak mať prehľad o konkrétnom priebehu splácania úveru. V dotknutej zmluve absentovala obligatórna náležitosť vyžadovaná v § 4 ods. 2 písm. i ) Z.č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, táto chýbajúca obligatórna náležitosť je sankcionovaná podľa § 4 ods. 3 označeného právneho predpisu tak, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak môže od žalovanej požadovať iba zaplatenie úverovej sumy. Vzhľadom na tento záver je bezpredmetné zaoberať sa ďalej s tým, či dojednaná výška úroku z úveru je / nie je v rozpore s právom, či ide / neide o úžernícky úrok, o civilnoprávnu úžeru.

16. Bolo v konaní nesporne preukázané, že žalovaná titulom zmluvy o revolvingovom úvere obdŕžala úver vo výške 797,97 eur, z úveru zaplatila sumu 827,99 eur, tak svoju povinnosť voči žalobcovi (po konštatácii, že žalobca nárok na úrok z úveru nemá) splnila, navyše splnila nad rámec, než bolo jej povinnosťou.

17. Vzhľadom na vyslovené skutkové a právne závery krajský súd potvrdil zamietnutie žaloby (výrok I. rozsudku).

18. Odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku III., t.j. vo výroku, v ktorom žalobcu súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej sumu 30,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že žalovaná žalobcovi poskytla plnenie nad rámec svojej

povinnosti, keď zaplatila o sumu 30,02 eur viac, žalobca tak získal bezdôvodné obohatenie vydania ktorého sa v uplatnenom protinávrhu žalovaná dôvodne domáhala (§ 451, § 456 O.z.).

19. Okolnosť, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala náležitosť vyžadovanú v § 4 ods. 2 písm. i/ nespôsobuje neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere (poukaz odvolacieho súdu na ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale zákon poskytnutý úver kvalifikuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento právny záver viedol odvolací súd k tomu, že rozsudok vo výroku II. zrušil, nadväzne vyhodnotil protižalobu žalovanej v časti, v ktorej sa neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere domáhala, za nedôvodnú.

20. Žalovaná v konaní mala prevažný úspech, mala by preto nárok na náhradu trov konania od žalobcu, z obsahu spisu však nevyplynulo, že by jej nejaké trovy v štádiu prvostupňového konania vznikli, preto odvolací súd vyhodnotil za vecne správny aj výrok rozsudku (výrok IV.), v ktorom prvoinštančný súd žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

21. Žalovaná v priebehu vedeného konania voči žalobcovi uplatnila „protinávrh", stala sa tak poplatníkom podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch...(ďalej len „ZoSP"), avšak podľa § 4 ods. 2 písm. za/ (v znení účinnom do 30.6.2016), aktuálne § 4 ods. 2 písm. u/ je oslobodená od poplatkovej povinnosti (v jej osobe ide o spotrebiteľku, ktorá sa domáhala ochrany svojich spotrebiteľských práv podaným protinávrhom voči žalobcovi). Z tohto dôvodu prechádza jej poplatková povinnosť na žalobcu podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V zmysle tohto ustanovenia zák. o súdnych poplatkoch je žalobca povinný zaplatiť súdny poplatok za protinávrh v časti, ktorou sa žalovaná domáhala vydania bezdôvodného obohatenia (v tejto časti jej protinávrhu vyhovené bolo), súdny poplatok za túto časť návrhu je v sume 16,50 eur. Poplatková povinnosť žalobcovi však nevznikne vo vzťahu k ďalšiemu protinávrhom uplatnenému nároku - určenia neplatnosti úverovej zmluvy, keďže tento výrok krajský súd zrušil, keďže dôvody pre rozhodovanie v tejto časti výroku neexistovali.

22. Prevažne úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bola žalovaná, žalobca bol prevažne neúspešný, preto žalovaná by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobcu (§ 396 ods. 1 v aplikácii s § 255 ods. 1 , odvolací súd však nezistil, že by žalovanej v štádiu odvolacieho konania mali vzniknúť nejaké trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu a na tomto základe uzavrel, že stranám sporu (žalobcovi ako neúspešnej strane sporu a žalovanej, ktorej trovy v odvolacom konaní nevznikli) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.