Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-92-2010.pdf
PDF · 139.57 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/92/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: V., zast. JUDr. Drahomír Tomčo, advokát, Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanej v 1. rade: Q. R., Q. žalovanému v 2. rade: H. zast. Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 811 874, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odstránenie oplotenia, o zákaze vstupu na pozemok, o odstránení odpadu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti:
- Uloženia zákazu žalovaným v I. a II. rade vstupovať na pozemok s parc. č. XXXX - ornej pôdy o výmere 4 686 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. Q., obec: Q., okres: Q., zapísanom v Registri E na LV č. XXXX., na Okresnom úrade v Malackách, katastrálnom odbore,
- Uloženia zákazu žalovaným v I. a II. rade vyvážať odpad na pozemok s parc. č. XXXX - ornej pôdy o výmere 4 686 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. Q., obec: Q., okres: Q., zapísanom v Registri E na LV č. XXXX, na Okresnom úrade v Malackách, katastrálnom odbore,
- Uloženia zákazu žalovaným v I. a II. rade prechádzať na pozemok s parc. č. XXXX - ornej pôdy o výmere 4 686 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. Q., obec: Q., okres: Q., zapísanom v Registri E na LV č. XXXX, na Okresnom úrade v Malackách, katastrálnom odbore,
- Uloženia zákazu žalovaným v I. a II. rade odstrániť odpad z pozemku s parc. č. XXXX - ornej pôdy o výmere 4 686 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. Q., obec: Q., okres: Q., zapísanom v Registri E na LV č. XXXX., na Okresnom úrade v Malackách, katastrálnom odbore,
- Istiny prevyšujúcej 8 951,63 EUR a v časti prislúchajúcich úrokov z omeškania,
- Uloženia povinnosti odstrániť oplotenie z pozemku s parc. č. XXXX - ornej pôdy o výmere 4 686 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. Q. obec: Q., okres: Q., zapísanom v Registri E na LV č. XXXX, na Okresnom úrade v Malackách, katastrálnom odbore z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu z a m i e t a. III. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 17.08.2010 doručila žalobkyňa vyjadrenie k návrhu na začatie konania a zároveň podala vzájomný návrh v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 27C/19/2010. Súd uznesením č.k. 27C/19/2010-53 zo dňa 13.09.2010 vylúčil časť vzájomného návrhu, ktorým požadovala, aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť odstrániť oplotenie parcely A.. Takto vylúčenému vzájomnému návrhu bola pridelená sp. zn. 27C/92/2010.
2. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že s návrhom na usporiadanie pomerov medzi ňou ako vlastníkom pozemku a medzi žalovanou v 1. rade ako vlastníkom stavby na jej pozemku nesúhlasí. Uviedla, že
komplex pozemkov, z ktorých manželia F. časť protiprávne ohradili od hlavnej cesty z Q. a využívajú ich na vlastné obohatenie pozostáva okrem iného aj z parcely A. na LV XXXX o výmere 4686 m2, ktorého je žalobkyňa vlastníkom. Žalovaná v 1. rade kúpila budovy bez akéhokoľvek právneho vzťahu k pozemkom. Právny vzťah F. neriešili ani vtedy, keď budovy opravovali. Naopak v relácii V., v ktorej bol medializovaný spor iného vlastníka pozemku z toho istého komplexu pozemkov prehlásili, že niektorí vlastníci sa vysťahovalo do zahraničia, iní zomreli. Po medializácii sporu sa manžel žalovanej v 1. rade (žalovaný v 2. rade) snažil niektoré pozemky pod budovami skupovať, ale vlastní len malú časť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa snažila o vyriešenie vlastníckych práv. Pán F. ju navštívil a požadoval doživotnú nájomnú zmluvu. S touto variantou žalobkyňa nesúhlasila. Dňa 15.03.2010 požiadala Kataster Malacky o informáciu kedy bola sporná budova postavená. Ona sama si pamätá budovu už v sedemdesiatich rokoch. Z katastra dostala odpoveď, že sporná budova bola skolaudovaná v r. 1993. teda podľa jej názoru nemôže ísť o pôvodnú budovu. 03.05.2010 žalobkyňa podala žalovanej v 1. rade niekoľko návrhov na vyriešenie sporu. Vylúčila však vecné bremeno a nájomnú zmluvu. Žalovaná v 1. rade odmietla návrh na odkúpenie jej pozemku, s tým, že užíva len časť pozemku žalobkyne. Neuviedla však, že prehradením jej pozemku od hlavnej cesty je jej pozemok nepoužiteľný. Žalobkyňa ďalej žalovanej v 1. rade navrhla buď odstránenie stavby z jej pozemku alebo že žalobkyňa odkúpi stavbu aj s pozemkom. Žalovaná v 1. rade nesúhlasila a podala návrh na súd na vyporiadanie vzťahov vecným bremenom alebo nájomnou zmluvou.
3. Uznesením súdu zo dňa 17.01.2011 súd vylúčil na samostatné konania aj zvyšný vzájomný návrh žalobkyne, ktorý sa viedol pod sp. zn. 27C/122/2011. Predmetom tohto vzájomného návrhu bolo: zaplatenie 1745,10 € ako bezdôvodného obohatenia, zákaz vstupovať, prechádzať, vyvážať odpad na pozemok registra E parc. XXXX o výmere 4686 m2 na LV XXXX, povinnosť odstrániť odpad z tohto pozemku. Toto konanie sa viedlo pod sp. zn. 27C/122/2011.
4. Uznesením súdu č.k. 27C/92/2010-6 zo dňa 28.04.2011 súd spojil konanie 27C/92/2010 a 27C/122/2011 na spoločné konanie tak, že sa bude viesť pod sp. zn. 27C/92/2010.
5. Podaním doručeným súdu dňa 19.08.2011 sa vo veci vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá oznámila, že dňa 18.08.2011 žalobkyni prostredníctvom poštovej poukážky zaslala sumu 324,10 € z titulu bezdôvodného obohatenia, a to za obdobie dvoch rokov. Pri stanovení výšky vychádzala zo znaleckého posudku č. 112/2010 zo dňa 18.05.2010 znalca H. z odboru stavebníctva.
6. Podaním doručeným súdu dňa 27.09.2010 žalobkyňa požiadala o pripustenie vstupu žalovaného v 2. rade do konania.
7. Uznesením č.k. 27C/92/2010-12 zo dňa 07.10.2011 súd pripustil vstup žalovaného v 2. rade do konania.
8. Podaním doručeným súdu dňa 15.12.2011 sa vyjadrili žalovaní tak, že žalovaný v 2. rade v roku 1993 uzavrel nájomnú zmluvu s Ovocinárskym štátnym majetkom š.p. Stupava, na základe ktorej začal prevádzkovať podnikateľskú činnosť v prenajatých budovách postavených na parcele XXXX/X - administratívna budova, parc.č. XXXX/X . - sklady, parc. Č. XXXX/X. - dielne. Tieto budovy boli postavené OŠM, a to administratívna budova v roku 1962, sklad v roku 1962 a dielne v roku 1985 a zamerané boli geometrickým plánom v roku 1993. V roku 1995 sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností reštituenti. V roku 1996 žalovaná v 1. rade kúpila predmetné nehnuteľnosti od vyššie uvedených vlastníkov. Stavby žalovanej v 1. rade sú postavené na pôvodných parcelách XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Žalovaní sa snažili o usporiadanie vzťahov pod stavbami, čoho dôkazom je kúpna zmluva na parc.č. XXXX z roku 1995, kúpna zmluva 1 parc.č. XXXX z roku 2000, nájomná zmluva na parc.č. XXXX z roku 2008, kúpna zmluva na 1 parc.č.XXXX, nájomná zmluva na parc.č. XXXX, rozsudok o zrušení a vyporiadaní podielového na parc.č. XXXX a návrh na usporiadanie pomerov na parc.č. XXXX z roku 2009. Nakoľko administratívna budova nebola plne využívaná, žalovaní sa rozhodli pre rekonštrukciu nebytových priestorov na vytvorenie bytovej jednotky na parc.č. XXXX/X. Geometrickým plánom zo dňa 25.07.2000 bola parc.č. XXXX/X. zameraná a rozdelená na parc. XXXX/X - rodinný dom a parc.č. XXXX/X - administratívna budova. Čo sa týka rekonštrukcie striech na halách, žalovanému v 2. rade bola v roku 2009 poskytnutá dotácia. Rekonštrukcia spočívala vo výmene strešných krytín a zateplení hál. Žalobkyňa požaduje odstránenie odpadu z jej pozemku. K návrhu priložila fotografie, na ktorých je zobrazená prenosná búda. Napriek skutočnosti, že táto búda nepatrí žalovaným a na
pozemku ostala ešte po OŠM, ak aj na ostatných pozemkoch zostali rôzne prenosné skladovacie búdy, plechové sklady a uložený materiál, žalovaní na vlastné náklady z pozemku žalobkyne tieto odstránili. Žalovaní sa snažili so žalobkyňou dohodnúť na usporiadaní vzťahov vlastníkov budovy a pozemku. Dali vypracovať geometrický plán na zameranie skutočne užívanej plochy, ktorá je 195 m2. Ponúkali nájomnú zmluvu alebo zriadenie vecného bremena, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Požadovala odkúpenie celého pozemku o výmere 4686 m2 alebo výmenu za pozemok o tej istej výmere. Pre stanovenie ceny nájmu dali žalovaní vypracovať znalecký posudok, ktorý stanovil cenu nájmu 0,831 €/m2, teda za výmeru 195 m2 162,05 € za rok. Čo sa týka oplotenia, na pozemku žalobkyne je oplotenie o dĺžke 18,09 m, ktoré vybudovalo žalovaní za účelom zamedzenia vstupu do areálu firmy. Ostatná hranica je tvorená múrom stavby. Ostatné oplotenie od hlavnej cesty nepatrí žalovaným. Žalovaní uznali, že ide o bezdôvodné obohatenie a že sú povinní obohatenie vydať. Dňa 18.08.2011 žalobkyňu zaplatili 324,10 € za posledné dva roky bezdôvodného obohatenia. Za predchádzajúce roky namietajú žalovaní premlčanie, nakoľko z ich strany nešlo o úmyselné obohatenie, čo dokazujú aj pokusy o usporiadanie pomerov.
9. Podaním doručeným súdu dňa 24.05.2012 žalobkyňa upresnila petit žaloby tak, že žiadala: 1. odstránenie oplotenia, 2. zákaz vstupovať na pozemok, 3. zákaz prechádzať cez pozemok, 4. zákaz vyvážať na pozemok akýkoľvek odpad, 5. odstrániť z pozemku odpad a 6. zaplatiť bezdôvodné obohatenie 1745,10 €.
10. Podaním doručeným súdu dňa 06.12.2012 žalobkyňa rozšírila svoju žalobu o ďalšiu finančnú sumu za roky 2010 a 2011, a to o sumu 7788,14 € a žiadala žalovaných zaviazať na zaplatenie sumy 9533,24 €. Zároveň žiadala nariadiť predbežné opatrenie tak, že súd žalovanej v 1. rade uloží povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami - skladmi nachádzajúcimi sa na pozemkoch parc.č.XXXX/X a XXXX.
11. Súd uznesením č.k. 27C/92/2010- 130 zo dňa 25.07.2016 pripustil zmenu petitu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. Podaním doručeným súdu dňa 08.09.2016 žalovaní uviedli, že oplotenie v dĺžke 18,9 m bolo z pozemku žalobkyne odstránené. Ďalšiu hranicu tvorí len múr stavby a ostatné oplotenie nie je na pozemku žalobkyne. Čo sa týka vstupu na pozemok, žalovaní žiadnym spôsobom na jej pozemok nevstupujú. Jediným zásahom do vlastníckeho práva bolo obdobie roku 2010 kedy žalovaný v 2. rade realizoval rekonštrukciu strechy na hale a časť starej krytiny bola zhodená na pozemok žalobkyne. Nakoľko hala má dĺžku 26 m, nijakým spôsobom nedošlo k užívaniu pozemku vo výmere 700 m2 za obdobie dvoch rokov. Po ukončení rekonštrukcie žalovaní pozemok vyčistili. Žalovaní ďalej uviedli, že nikdy nevyviezli ani neskladovalo na pozemku žalobkyne odpad. Dokonca na vlastné náklady odstránili odpad z pozemku žalobkyne, ktorý tam bol z doby kedy halu užíval Ovocinársky štátny podnik. Žalovaní ďalej nesúhlasili so zaplatením sumy 9533,24 €, nakoľko užívajú len časť pozemku žalobkyne, a to vo výmete 195 m2 a za toto riadne od roku 2009 platia sumu 162,05 € ročne. Žalovaní uviedli, že žalovaná v 1. rade už nie je vlastníčkou stavby na pozemku parc.č. 4064.
13. Podaním doručeným súdu dňa 29.11.2016 žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na odstup času sa zmenili skutkové okolnosti ohľadne jednotlivých petitov jej žaloby vzhľadom na správanie žalovaných, berie žalobu v časti petitov: 1. zákaz vstupu na pozemok, 2. zákaz vyvážať odpad, 3. zákaz prechádzať cez pozemok a 4. povinnosť odstrániť odpad, späť. V ostatnej časti na žalobe zotrvala.
14. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 13.12.2016, na ktorom strany zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalovaní uviedli, že pokiaľ ide o povinnosť žalovaných oplotenie odstrániť - toto oplotenie už na pozemku nestojí, teda majú za to, že žaloba je v tejto časti nedôvodná. Ďalej namietli premlčanie pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2008.
15. Podaním doručeným súdu dňa 28.12.2016 žalobkyňa opravila sumu žiadaného bezdôvodného obohatenia tak, že namiesto nesprávne uvedenej 9533,24 € má suma žiadaného bezdôvodného obohatenia znieť 8951,63 €.
16. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2017 žalobkyňa rozšírila svoju žalobu o bezdôvodné obohatenie za rok 01.01.2012 do 31.12.2012, a to o sumu 3732,21 € s príslušenstvom.
17. Na pojednávaní dňa 14.02.2017 súd pripustil zmenu petitu v znení podania žalobkyne zo dňa 08.02.2017.
18. Podaním doručeným súdu dňa 13.02.2017 žalovaní vyjadrili súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 26.12.2016. Naďalej zotrvali na svojich vyjadreniach a na tom, že plot na pozemku žalobkyne už nestojí. Poukázali na odpoveď Okresného úradu životného prostredia, z ktorého vyplýva, že nepovolené skládky odpadov boli vytvorené v roku 2008, nie je jednoznačne dokázateľné, že pôvodcom skládok odpadov je forma žalovaného v 2. rade a že nepovolené skládky boli v priebehu správneho konania žalovaným v 2. rade odstránené.
19. Podaním doručeným súdu dňa 16.02.2017 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti petitu odstránenia oplotenia, nakoľko sa ohliadkou miesta presvedčila, že oplotenie už na jej pozemku nestojí.
20. Podaním doručeným súdu dňa 22.03.2017 žalovaní vzniesli námietku premlčania aj k časti nároku uplatnenému žalobkyňou v sume 3732,21 €. Keďže nárok si žalobkyňa uplatnila na súde až podaním dňa 08.02.2017, je zrejmé, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 je premlčaný.
21. Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2017 žalobkyňa namietla, žeby bol nárok premlčaný. Uviedla, že žalobu podala už v roku 2010 i keď v tom čase žalovala len sumu 1745,10 €. V tomto prípade tiež ide o plynutie desať ročnej objektívnej lehoty nakoľko žalovaní konali pri obohacovaní sa úmyselne, lebo vedeli, že pozemok, ktorý užívajú nepatrí im ale žalobkyni. Dôkazom toho je podľa žalobkyne aj korešpondencia medzi stranami z roku 2010.
22. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 21.04.2017, na ktorom vykonal výsluch žalovaného v 2. rade a následne boli dokazovanie ukončené z dôvodu, že strany ďalšie dôkazy nenavrhli.
23. Súd vo veci vykonal dokazovanie Potvrdením MÚ v Malackách zo dňa 25.7.1995, geometrickým plánom, Kúpnou zmluvou zo dňa 16.4.1996, znaleckým posudkom č. 22/1996, Kúpnou zmluvou zo dňa 17.11.1995, Kúpnou zmluvou zo dňa 27.3.2000, Nájomnou zmluvou zo dňa 22.9.2008, Kúpnou zmluvou zo dňa 1.4.2010, Nájomnou zmluvou zo dňa 4.3.2010, Rozsudkom OS Malacky č. 5C/532/2009, Návrhom na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, Stavebným povolením, Kolaudačným rozhodnutím, geometrickým plánom, fa. č. 02210989, znaleckým posudkom č. 112/2010, Kópiou poštového poukazu, výpisom z LV č. XXXX, výpisom z LV č. XXXX, Zápisnicou z Obv. úradu ŽP zo dňa 1.10.2012, Podaním žalobkyne zo dňa 19.11.2012, výpisom z LV č. XXXX, geometrickým plánom, fotodokumentáciou, Kúpnou zmluvou zo dňa 16.4.1996, fotodokumentáciou, hlásením o vzniku odpadu, Správou Obv. úradu ŽP vo veci vykonania štátneho dozoru zo dňa 26.10.2012, odpoveďou na žiadosť o informáciu zo dňa 27.5.2014 a fotodokumentáciou súčasného stavu, oboznámením sa so spisom Obvodného úradu ŽP č. A/2012/01514/123 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
24. Z výpisu LV č. XXXX súd zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku s parc. Č. XXXX nachádzajúcom sa v okrese Q.y, obec Q., k.ú. Q. parcela registra E o výmere 4686 m2.
25. Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že žalovaný v 2. rade vlastní stavbu - sklady, postavenú na parc.č. XXXX/X v Okrese Q..
26. Z výpisu z LV č. XXXX. súd zistil, že žalovaná v 1. rade vlastní stavby postavené na parc.č. XXXX/ X, XXXX/X, nachádzajúce sa v okrese Q..
27. Z geometrického plánu súd zistil, že pozemok č. XXXX. patriaci žalobkyni je z časti zastavaný budovou skladov, ktoré sú postavené na parcele č. XXXX/X, ktoré vlastní žalovaný v 2. rade. Stavby postavené na parc.č. XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve žalovanej v 1. rade sú postavené v susedstve pozemku žalobkyne.
28. Z fotodokumentácie založenej v spise a zo zhodných tvrdení strán súd zistil, že na pozemku žalobkyne sa nachádzal, resp. nachádza odpad.
29. Z vyjadrenia žalovaných súd zistil, že títo uznávajú, že časť ich budovy stojí na pozemku žalobkyne, a to konkrétne vo výmere 195 m2. Za takto užívaný pozemok žalovaní platia žalobkyni ročne 162,05 € ako náhradu za bezdôvodné obohatenie, ktoré uznávajú. Náhradu vypočítali zo znaleckého posudku č. 112/2010 zo dňa 18.05.2010 znalca H., v ktorom bola určená cena nájmu podobného pozemku vo výške 0,831 eur/m2. Uvedený posudok nenamieta ani žalobkyňa.
30. Z listiny založenej na č. l. 62 súd zistil, že žalovaná v 1. rade oslovila žalobkyňu listom zo dňa 31.05.2010 o možnosti usporiadať vzťahy medzi nimi ohľadom pozemku pod stavbou - skladmi, ktoré v tom čase vlastnila žalovaná v 1. rade.
31. Z kópie návrhu na začatie konania súd zistil, že dňa 23.07.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Návrh podala žalovaná v 1. rade.
32. Z výpovede svedkyne Janky Kopkovej na pojednávaní dňa 14.02.2017 súd zistil, že na pozemku žalobkyne bola svedkyňa približne dvakrát, a to na požiadanie žalobkyne, aby tam šla urobiť fotografie. Prvýkrát keď prišli na pozemok nachádzali sa tam kopy eternitu prerastené burinou, plasty, kotúče a nejaký drobný stavebný odpad. Pozemok žalobkyne ohraničený nebol, to, že to je pozemok žalobkyne vedela z toho, že jej to povedala žalobkyňa. Druhýkrát bola svedkyňa na pozemku v čase keď tam mal prísť zamestnanec úradu životného prostredia. Kopy odpadu už tam neboli, boli tam však veľké pieskové plochy čerstvo pojazdené autom. Stopy auta viedli k hranici pozemku žalobkyne. Na susednom pozemku svedkyňa videla nákladné auto, bager s uhŕňačom a zo zeme trčali nejaké plasty. Keď sa svedkyňa so žalobkyňou vrátili na pozemok žalobkyne prišiel nejaký pán a pýtal sa ich kto sú a čo tam hľadajú. Keď vysvetlili, že sa len pozerajú, pán mal skonštatovať, že sa zľakol, že sú zo životného prostredia. Svedkyňa ďalej na otázku uviedla, že žalobkyňa jej zhruba ukázala odkiaľ pokiaľ je jej pozemok a tento zhruba prešli, najväčšie kopy odpadu boli pri budove. Na zvyšnej časti pozemku bol tiež nejaký odpad ale svedkyňa nevedela uviesť odkiaľ pochádzal. Mala však pocit, že je po celom pozemku žalobkyne. V súčasnosti by však presne určiť rozlohu odpadu nevedela. Na otázku ďalej svedkyňa uviedla, že nevie a ani nevedela určiť odkiaľ odpad pochádza ale sleduje televíziu a tam zistila, že pri výrobe sa využíva aj plast, tak si domyslela, že to bude asi z firmy, ktorá sa nachádza na susednom pozemku. Aby vedela s istotou povedať, že odpad pochádza od žalovaných, musela by ich pri tom pristihnúť. Pokiaľ ide o špecifikáciu odpadu svedkyňa uviedla, že šlo o eternit, kopu paliet a porozhadzované cievky.
33. Z pripojeného spisu Obvodného úradu životného prostredia číslo spisu A/2012/01514/123 súd zistil, že šetrenie sa začalo na základe postúpenia z Úradu verejného zdravotníctva SR Bratislava dňa 31.08.2012 vo veci nelegálneho nakladania s odpadmi z podnetu žalobkyne, v ktorom uviedla za pôvodcu nepovolenej skládky odpadu na jej pozemku firmu A., ktorá sa zaoberá recykláciou plastov a nachádza sa v susedstve jej pozemku. V spise sa nachádzal doklad „Sprievodný list nebezpečných odpadov“, z ktorého vyplývalo, že dňa 24.09.2012 žalovaná v 1. rade dala odviesť azbest príjemcovi A., s.r.o. dopravcom Z. spol. s.r.o. o objeme 1,45 ton netto. Faktúru za likvidáciu nebezpečného odpadu z rekonštrukcie strechy na ul. R. vystavila žalovanej v 1. rade dňa 27.09.2012 firma Z. spol. s.r.o, pričom vyúčtovala celkovo 1,45 ton odpadu a dopravu v celkovej sume 263,11 €. Dňa 01.10.2012 sa konalo ústne pojednávanie. Zo zápisnice Obvodného úradu životného prostredia č.k. OÚŽP-2012/01514/123- KUJ zo dňa 01.10.2012 súd zistil, že na pozemku žalobkyne a na susediacom pozemku bola vykonávaná kontrola - vytvárania nepovolených skládok odpadov, na základe podania žalobkyne. Zo zápisnice súd zistil, že žalovaná v 1 rade pripustila, že v období keď rekonštruovali strechu skladov sa mohol v okolí skladov nachádzať azbest, ktorý pochádzal z ich strechy, tento však žalovaná v 1. rade dala v roku 2012 odstrániť. V období kontroly Obvodný úrad životného prostredia zistil na pozemku porozhadzovaný azbest, ohorené časti plastov, veľké množstvo rôzneho druhu plastov - zbytky mletého plastu, špagáty. Žalovaná v 1. rade pripustila možnosť pôvodu plastových odpadov z firmy A. (ktorú vlastnia žalovaní). Žalovaná v 1. rade prisľúbila odstránenie zvyšného azbestu a povrchových odpadov do konca roka 2012. Zo žiadosti Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 26.10.2012 adresovanej Inšpektorátu životného prostredia súd zistil, že úrad konštatuje, že na základe výsledkov doterajšieho šetrenia je pôvodcom odpadu na pozemku žalobkyne forma A. a v záujme úplného jednoznačného znepochybnenia reálneho stavu úrad žiada Inšpektorát o účasť na kontrolných výkopoch. Zo zápisnice zo dňa 15.11.2012 súd zistil, že Obvodný úrad životného prostredia na základe miestnej ohliadky konštatoval, že na pozemku boli vykonané výkopové práce aj napriek zákazu hýbať s pozemkom v záujme objektivity, odpad z povrchu bol čiastočne odstránený, bolo dohodnuté, že zvyšky stavebného odpadu a všetok
ostatný odpad bude zneškodnený do 14 dní oprávnenou formou, budú doložené ďalšie dôkazy a podľa nich bude úrad pokračovať v konaní. Dňa 03.12.2012 žalovaný v 2. rade založil do spisu doklady o odovzdaní plastového odpadu a stavebného odpadu. Dňa 08.01.2013 žalovaný v 2. rade doložil doklad
- Hlásenie o vzniku a nakladaní odpadu. Dňa 11.06.2014 vzniesla žalobkyňa námietku, že v zápisnici nie je uvedené, že žalovaný v 2. rade jej neumožnil vstup do areálu firmy, preto nemohla ukázať mieste, kde bol odpad zakopaný.
34. Z výpovede žalovanej v 1. rade súd zistil, že firma žalovaného v 2 rade sa zaoberá recykláciou plastov, a teda, že všetky plasty zrecykluje - spotrebuje a vyrobí plastové rúry. Teda z ich produkcie plastový odpad nevzniká, oni práveže plastový odpad spotrebúvajú. Drevovýrobu mal žalovaný v 2. rade v predmete podnikania len chvíľu asi v rokoch 2013 - 2014 ale išlo len o formálny zápis - pre nedostatok dreva tento predmet podnikania ukončili.
35. Z výsluchu žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 21.04.2017 súd zistil, že žalovaný v 2. rade začal podnikať približne v roku 1990. Okolo roku 1993 si prenajal haly od Ovocinárskeho štátneho podniku. Pozemky pod halami boli nevysporiadané. Predmetom jeho podnikania bol nákup priemyselných odpadových plastov a výroba plastových priemyselných rúr. Spor so žalobkyňou vznikol v dobe, kedy chcel žalovaný v 2. rade vysporiadať pozemky pod halou, tak že časť pozemku, na ktorom hala stojí od nej odkúpi. Žalobkyňa požadovala odkúpenie celého pozemku o rozlohe približne 4600 m2. Žalovaný v 2. rade však o to záujem nemal.
36. Z fotodokumentácie založenej na pojednávaní dňa 21.04.2017 súd zistil, že na pozemku, na ktorom stojí firmy A. sa v rámci oplotenej časti pozemku nachádza veľká kopa plastového odpadu.
37. Z odpovede na Žiadosť o informáciu z Okresného úradu životného prostredia Malacky zo dňa 27.05.2014 súd zistil, že Okresný úrad životného prostredia Malacky odpovedal žalobkyni na listy, v ktorých žiadala o písomné poskytnutie odpovede ako bol vybavený jej podnet vedený pod č.j. OÚŽP-2012/01514-KUJ vo veci nepovolenej skládky odpadov na jej pozemku. OÚŽP žalobkyni odpovedal, že v tejto veci bolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom žalovaná v 1. rade pripustila (ako splnomocnená zástupkyňa žalovaného v 2. rade možnosť pôvodu plastových odpadov z firmy A., azbest pochádzal z budovy, ktorej je vlastníkom. Súčasne bolo na ústnom pojednávaní dohodnuté odstránenie zvyšného azbestu a povrchových skládok do konca roka 2012. Bolo dohodnuté, že zahrnuté plochy zeme, ktoré sa tam nachádzali budú odkryté na náklady firmy za účasti SIŽP Bratislava - OOH. Výkopy boli dohodnuté na 15.11.2012, po príchode na miesto boli viditeľné stopy po pohybe pôdy aj napriek zákazu kopania do vykonania kontrolných výkopov. Povrchové skládky odpadov boli čiastočne odstránené. Bolo dohodnuté, že zvyšné skládky budú zneškodnené do 14 dní. Zástupca SIŽP v Bratislave Mgr. B. skonštatoval, že na predmetnom pozemku sa nenašli žiadne odpady, ktoré by dokazovali, že pôvodcom je firma A.. Okresný úrad životného prostredia ďalej uviedol, že na základe výsledkov šetrenia nepovolené skládky odpadov boli vytvorené cca v roku 2008, nie je jednoznačne preukázané, že pôvodcom skládok odpadov je firma Ing. F., nepovolené skládky odpadov boli v priebehu konania odstránené majiteľom firmy podľa predložených dokladov v súlade so zákonom o odpadoch. Na základe uvedeného teda úrad nezačal správne konanie vo veci uloženia opatrení na nápravu a vo veci uloženia pokuty v zmysle zákona 223/2001 Z.z. o odpadoch.
38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
39. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
40. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
41. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
42. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
43. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
44. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
45. Keďže žalobkyňa počas konania vzala postupne žalobu v časti niektorých petitov späť a v ďalšom konaní zotrvala len na návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd konanie v časti týchto petitov so súhlasom žalovaných, v tomto rozsudku zastavil. Čiastočné späťvzatie sa týkalo petitov: uloženia zákazu vstupovať na pozemok žalobkyne, uloženia zákazu žalovaným vyvážať odpad na pozemok žalobkyne, uloženia zákazu žalovaným prechádzať na pozemok žalobkyne, uloženia povinnosti žalovaným odstrániť oplotenie z pozemku žalobkyne, uloženia povinnosti odstrániť odpad z pozemku žalobkyne a časti istiny prevyšujúcej sumu bezdôvodného obohatenia 8951,63 € a časti prislúchajúceho príslušenstva za roky: od 17.08.2010 tri roky spätne a za roky 2010 a 2011. Späťvzatie sa netýkalo vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2012, o ktoré rozšírila žalobkyňa svoju žalobu podaním zo dňa 08.02.2017.
46. Predmetom súdneho prieskumu zostal teda uplatnený nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 8951,63 € s príslušenstvom za roky od 17.08.2010 spätne tri roky, 2010 a 2011 a v sume vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3732,12 € za rok 2012.
47. Pre zrozumiteľnosť nároku žalobkyne súd uvádza: žalobkyňa žiadala od žalovaných v tomto konaní vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa 17.08.2010 (deň podania jej žaloby) spätne tri roky vo výške 1745,10 € najskôr za výmeru 700 m2 (za užívanie pozemku, ktorý žalovaní oplotili). Podaním doručeným súdu dňa 06.12.2012 rozšírila svoju žalobu o sumu 7788,14 € nakoľko žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia za roky 2010 a 2011, pričom určila ročné bezdôvodné obohatenie v sume 3894 € (4686 m2 x 0,831 € = 3894,07 x 2 roky = 7788,14 €). Celkovo tak žiadala zaplatenie 9533,24 € čo malo predstavovať bezdôvodné obohatenie vo výške 1745,10 € za 700 m2 od 17.08.2010 tri roky spätne a sumu 7788,14 € bezdôvodné obohatenie za užívanie celého pozemku za roky 2010 a 2011. Podaním doručeným súdu dňa 28.12.2016 vzala žalobkyňa žalobu späť v sume prevyšujúcej 8951,63 € nakoľko uviedla, že za rok 2010 si uplatňuje sumu 3312,36 € (za užívanie výmery 3986 m2 nakoľko za užívanie zvyšnej výmery 700 m2 si žalobkyňa nárok uplatnila už pri podaní samotnej žaloby dňa 17.08.2010) a za rok 2011 sumu 3894,07 €. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2017 žalobkyňa rozšírila svoju žalobu a uplatnila si nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 t.j. za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške 3732,21 €.
48. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mali získať žalovaní, nakoľko tým, že skladovali odpad na jej pozemku, tento pozemok užívali a neplatili jej za uvedené užívanie náhradu. Nespornou vo veci bola skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá patrí žalovanému v 2. rade stojí vo výmere 195 m2 na pozemku žalobkyne. Uvedené žalovaní uznali. Za užívanie pozemku žalobkyne pod stavbou žalovaných žalovaní náhradu žalobkyni platili každoročne vo výške 162,05 €, pričom výšku náhrady určili podľa znaleckého posudku Ing. V. č. 112/2010, ktorého závery žalobkyňa nenamietala. Ak si teda žalobkyňa uplatňovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie celého pozemku, vrátane výmery 195 m2, za ktorú už jej žalovaní náhradu poskytli, v tejto časti súd považoval jej nárok za nedôvodný.
49. V prvom rade sa súd považoval za potrebné v záujme hospodárnosti vysporiadať s námietkou premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 uplatnenou žalovanými.
50. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Žalobkyňa uplatnila svoj nárok žalobou dňa 17.08.2010, teda platí, že najneskôr v tento deň o údajnom bezdôvodnom obohacovaní sa žalovanými vedela. Zo spisu Okresného úradu Malacky odbor životného prostredia pripojenému v tomuto konaniu vyplýva, že aj v roku 2012 o údajnom obohacovaní sa žalovaných žalobkyňa vedela. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 si žalobkyňa uplatnila podaním doručeným súdu dňa 08.02.2017. Keďže žalobkyňa žiadala (okrem iného) vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 možno konštatovať, že prvým dňom kedy mohla svoj nárok na súde uplatniť bol deň 01.01.2013. Od vtedy začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba uplynula teda dňom 01.01.2015. Teda jej nárok uplatnený dňa 08.02.2017 na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 súd tento považoval za premlčaný a teda žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.
51. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že by sa mala zohľadňovať desaťročná objektívna premlčacia doba, nakoľko obohacovanie žalovaných bolo úmyselné, súd uvádza, že táto námietka žalobkyne bola v tomto konaní irelevantná. Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa kedy bezdôvodné obohatenia vzniklo. Keďže si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012, je zrejmé, že toto obohacovanie sa vznikalo za každý deň, resp. mesiac postupne a teda objektívna premlčacia doba vznikla samostatne za každý deň/mesiac roka 2012. od tohto okamihu začala plynúť objektívna premlčacia doba. Bez ohľadu na to, či by súd v konaní prihliadol na objektívnu lehotu 3 roky alebo 10 rokov platí, že síce objektívna aj subjektívna premlčacia doba začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba, ich vzájomný vzťah je však taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Teda keďže žalobkyni uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba nakoľko svoje právo si neuplatnila v lehote 2 rokov odo dňa kedy sa o ňom dozvedela, jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012 sa premlčalo, a to bez ohľadu na to, či ešte mala plynúť troj alebo desať ročná objektívna premlčacia doba počítaná odo dňa vzniku bezdôvodného obohatenia.
52. Súd teda skúmal ďalej dôvodnosť nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jej pozemku za obdobie od 17.08.2007 do 17.08.2010, zvyšok roka 2010 a rok 2011.
53. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).
54. Dôvodom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia je preukázateľné získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a kto je povinný obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a kto má právo na vydanie obohatenia. Predpokladom úspechu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie, že k obohateniu skutočne došlo.
55. Účelom inštitútu bezdôvodného obohatenia nie je kompenzácia nezavinených škôd a ani zmierňovanie majetkových krívd. Prostredníctvom inštitútu bezdôvodného obohatenia sa nemožno domáhať ani uvedenia do pôvodného stavu, na čo slúži vlastnícka žaloba podľa § 126 Občianskeho zákonníka.
56. V priebehu konania žalobkyňa tvrdila, že žalovaní jej pozemok užívajú v celej výmere bezdôvodne, nakoľko produkujú a skladujú na jej pozemku odpad. Žiadala teda vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie celého pozemku o výmere 4686 m2. Po vykonanom dokazovaní má súd v prvom rade za to,
že v konaní nebolo preukázané, že odpad, ktorý sa eventuálne na pozemku žalobkyne nachádzal, resp. nachádza, tam bol umiestnený práve žalovanými. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno v otázke pasívnej legitimácie žalovaných v tomto konaní. Žalobkyňa nepreukázala, že práve žalovaní sú osoby, ktoré by za prípadné bezdôvodné obohatenie na jej úkor zodpovedali, a teda by boli subjektami, ktoré sú povinné bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení doložila do spisu fotodokumentáciu jej pozemku, z ktorej vyplýva, že je na ňom porozhadzovaný odpad. Svoje tvrdenia o tom, že sú to práve žalovaní čo za odpad zodpovedajú, opierala aj o konanie, ktoré prebiehalo na Okresnom úrade životného prostredia Malacky v roku 2012 o nelegálne umiestnenej skládke odpadu na pozemku žalobkyne. V priebehu tohto konania bolo zistené, že na pozemku žalobkyne sa v tom čase skutočne nejaký odpad nachádzal. Avšak ani v priebehu tohto konania sa nezistilo, že odpad na pozemok žalobkyne umiestnili práve žalovaní. Uvedené vyplýva aj z odpovede na žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 27.05.2014. Zo svedeckej výpovede svedkyne X. bolo zrejmé, že v čase, keď na pozemku bola, bol odpad porozhadzovaný len miestami, najmä v blízkosti areálu firmy žalovaného v 2. rade. Ani samotná svedkyňa však tiež nevedela identifikovať, že odpad pochádzal od žalovaných. Sama uviedla, že toto by mohla tvrdiť len vtedy, keby žalovaných pri umiestňovaní odpadu na pozemku žalobkyne pristihla. Zo žiadneho predloženého dôkazu súdu nevyplývalo, že za odpad na pozemku žalobkyne zodpovedajú žalovaní. To, že žalovaný v 2. rade prevádzkuje v susedstve pozemku žalobkyne spoločnosť zaoberajúcu sa recykláciou plastov ešte nemusí preukazovať s určitosťou skutočnosť, že odpad na pozemok žalobkyne umiestnili žalovaní. Samotní žalovaní túto skutočnosť tiež popreli. Žalobkyňou v priebehu súdneho konania nebol preukázaný opak. Keďže existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných tvrdila žalobkyňa, znášala aj povinnosť túto existenciu preukázať. To sa však nestalo, a preto má súd za to, že v konaní nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných, t. j. nebolo v konaní preukázané, že sú to práve žalovaní, ktorých majetok sa na úkor žalobkyne neoprávnene zväčšil alebo u koho neoprávnene nedošlo k jeho zmenšeniu.
57. Jediným prípadom kedy by bolo možné uvažovať o tom, že žalovaní pozemok žalobkyne užívali, je doba, kedy bol na pozemku žalobkyne umiestnený azbest, ktorý mal pochádzať zo strechy haly, ktorá pôvodne patrila žalovanej v 1. rade a neskôr žalovanému v 2. rade. Uvedené mal súd za preukázané zo spisu Okresného úradu životného prostredia, ktorý bol k tomuto konaniu pripojený. Túto skutočnosť napokon uznali aj žalovaní. V priebehu tohto konania a ani v priebehu súdneho konania však súdu nebolo preukázané, v akom rozsahu bol pozemok žalobkyne skládkou tohto odpadu žalovanými užívaný. Ak žalobkyňa žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie celého pozemku, takýto jej nárok súd nepovažoval za opodstatnený. Rozloha celého pozemku žalobkyne predstavuje 4686 m2. Zo svedeckej výpovede svedkyne p. S., bolo zrejmé, že odpad sa nachádzal najmä v časti pri budovách skladov žalovaných. Rozloha odpadu na pozemku žalobkyne bola podľa svedkyne však ťažko určiteľná. Takéto určenie rozsahu užívania pozemku žalobkyne na stanovenie záväzku žalovaných obohatenie vydať nepostačuje. Samotná žalobkyňa neurčila konkrétny rozsah pozemku zaprataného odpadom žalovaným
- bez ďalšieho žiadala náhradu, akoby žalovaní užívali celý jej pozemok. Užívanie pozemku žalovanými takéhoto rozsahu však súdu nebolo preukázané. Preto súd v danej veci ustálil, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť ani v tomto prípade.
58. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
59. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
62. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
63. Náhradu trov konania súd posudzoval zvlášť v zastavenej časti a zvlášť vo zvyšnej časti konania. V zastavenej časti konania súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP skúmal procesné zavinenie zastavenia a konania. Žalobkyňa vzala žalobu sčasti späť z dôvodu, ako sama uviedla, pre odstup času sa zmenili skutkové okolnosti jej žaloby vzhľadom na správanie žalovaných. Žalobkyňa vzala žalobu späť
v časti: 1.uloženia povinnosti žalovaným nevstupovať na jej pozemok, 2.uloženia zákazu cez pozemok prechádzať, 3.zákazu vyvážať odpad, 4.uloženie povinnosti odpad odstrániť, 5.uloženie povinnosti oplotenie odstrániť a 6.v časti prevyšujúcej sumu 8951,63 €. Pri skúmaní procesného zavinenia zastavenia konania nejde o to, či by bola žaloba v tejto časti úspešná, resp. či by bola žaloba v tejto časti dôvodná. Ide o procesné hľadisko aktivity žalobcu a jeho zodpovednosti za to, žalobu akého znenia podal a ako v priebehu konania s predmetom sporu nakladá. V časti žalobných návrhov 1.,2.,3.,4. a 6. má súd za to, že zavinenie zastavenia konania možno z procesného hľadiska pričítať práve žalobkyni. Pri sume bezdôvodného obohatenia sama žalobkyňa uviedla, že ide o nepresný výpočet sumy a žalobu v prevyšujúcej časti preto berie späť. V tejto časti teda o zavinení zastavenia konania niet pochýb. Vo zvyšných štyroch výrokoch súd uvádza, že zavinenie je potrebné skúmať z objektívnych dôvodov. V konaní nebolo preukázané, že práve kvôli konkrétnemu správaniu žalovaných bola vzatá žaloba späť. Ak by mal súd skúmať konkrétne okolnosti späťvzatia žaloby musel by ohľadom toho vykonať ďalšie dokazovanie, čo by bolo nehospodárne. Súd teda ustálil, že v tomto prípade zavinenie zastavenia konania možno pričítať žalobkyni. Kedy možno zavinenie zastavenia konania pričítať správaniu žalovaných a ktoré konanie bolo v priebehu súdneho konania aj naozaj preukázané (zhodnými tvrdeniami strán) je späťvzatie týkajúce sa bodu 5, a to povinnosti plot odstrániť. Vo vzťahu k zvyšným výrokom však ide o nepatrnú časť.
64. Vo zvyšnej časti konania (v časti, ktorá zastavená nebola) boli úspešní žalovaní v celom rozsahu nakoľko súd žalobu žalobkyne zamietol. V tejto časti konania teda vznikol nárok na náhradu trov konania obom žalovaným voči žalobkyni.
65. Vzhľadom na celkový predmet konania, na zavinenie zastavenia konania a vzhľadom na to, že vo veci samej bola žaloba žalobkyňa zamietnutá teda súd rozhodol tak, že žalovaným priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
66. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).