Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-45-2017.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci obžalovaného F. K., Z.. XX.XX.XXXX V. X., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") a iné dňa 20. apríla 2017 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o
rozhodol:
F. K. H. F. R. E. M. C., Z.. XX.XX.XXXX V. X.Ť., K. B. B. X. B., R.. P..F.. O. XX/XX, K.. Č.. V. V. V. V. Ú. D., j e v i n n ý, ž e 1. dňa 18.11.2016 v čase o 14.30 hod. na ul. P.. F.. O. v rodinnom dome č. XX/XX v B. X. B. v priestore kuchyne sa slovne vyhrážal svojmu otcovi P. K.E.C. a svojej sestre F. K., že ich prepichne nožom, pozabíja ich a môžu prísť aj policajti, pričom tieto vyhrážky sa opakovali po obdobie trvajúce najmenej 3 mesiace, čo u poškodeného P. K. a poškodenej F. K. vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie, najmä preto, že sa im už aj v minulosti vyhrážal, 2. v presne nezistenom čase si zadovážil a do 18.00 hod. dňa 22.10.2016 v B. X. B. neoprávnene bez príslušného povolenia prechovával pre vlastnú potrebu skladaný papier s alobalom, v ktorom sa nachádzal biely kryštalický materiál s hmotnosťou 16 mg obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg, čo zodpovedá jednej bežnej jednotlivej dávke drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok, t e d a v bode 1
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, v bode 2
- neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku, č í m s p á c h a l v bode 1
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, v bode 2
- prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému podmienečne o d k l a d á výkon trestu odňatia slobody.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu 3 /tri/ roky s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á zákaz požívania alkoholických nápojov a návykových látok v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona je obžalovaný p o v i n n ý v skúšobnej dobe sa podriadiť výzve probačného a mediačného úradníka prípadne príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky na vykonanie kontroly dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona je obžalovaný povinný sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona je obžalovaný povinný sa podrobiť liečeniu závislosti od návykových látok a v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku súdu oznámiť názov a sídlo zdravotníckeho zariadenia, v ktorom začal liečenie.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona je obžalovaný povinný sa podrobiť v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom podala na tunajší súd obžalobu Pv 872/16/3304 - 29 zo dňa 22.02.2017, doručená súdu dňa 24.02.2017 na obžalovaného pre - prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Súd vo veci vydal dňa 08.03.2017 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu trest. Prokurátor dňa 09.03.2017 podal proti trestnému rozkazu odpor v zákonnej lehote. Následne vo veci súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal obžalovaného a upovedomil o termíne jeho obhajcu, prokurátora a poškodených P. K. T. F. K. a predvolal svedkyňu O. K.. Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste. Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a v intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásil obžalovaný, že je vinný v celom rozsahu podanej obžaloby. Následne súd prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Následne samosudca zistil stanovisko prokurátora a poškodených. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal jeho vyhlásenie o vine a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä priznanie v prípravnom konaní, výpovede svedkov poškodených, znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, zápisnica o vydaní veci) uznal obžalovaného za vinného po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle podanej obžaloby. Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestné činy spáchané v priamom úmysle. Svojím konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia a ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok a záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ktoré záujmy obžalovaný nerešpektoval. Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste a ochrannému opatreniu. Z prečítaného znaleckého posudku Centra duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria č. 13/2017 vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel žiadnou duševnu poruchou v zmysle choromyseľnosti, jednalo sa u neho prostú opitosť stredne ťažkého stupňa, abúzus alkoholu prinajmenšom hranične sa blížiace závislosti a abúzus nealkoholových návykových látok - kanabinoidu a metamfetamínu. Obžalovaný mohol rozpoznať jeho protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu. Ovládať svoje konanie mohol v dôsledku prostej opitosti v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej. Pre závislosť obvineného svedčí odbrzďovanie hostilných punitívnych reagovaní v ebrietách; frekvencia ebriet; kombinácia s nealkoholovými drogami; poruchy spánku po abruptívnom odňatí drogy; proti závislosti svedčí neprítomnosť kompletnej abstinenčnej symptomatiky vrátane tremoru a vegetatívnych prejavov po odňatí; profesionálne, ale i obecne sociálne fungovanie mimo vlastnú rodinu. Nekritickosť a negácia štandardného opatrenia (odvykacie liečenie) svedčí skôr pre prítomnosť závislosti. Vhodnosť, respektíve nutnosť liečenia je spochybňovaná masívne negatívnym postojom posudzovaného. V dôsledku abúzu došlo u obvineného F. K. k instabilizácii osobnostnej štruktúry a odbrzďovaniu punitívnych, hostilných až agresívnych prejavov v konfliktných situáciách vo vlastnej rodine. Ani v súčasnosti sa u obvineného F. K.H.F. nejedná o žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska. I vzhľadom na jeho jednoznačne odmietavý postoj k štandardnému riešeniu (liečenie) znalec neodporučuje súdu, aby u obvineného F. K. nariaďoval ochranné liečenie, ktoré by za daných okolností neplnilo svoj účel. Obvinený F. K. je v súčasnej dobe schopný plne chápať zmysel trestného konania a sám sa obhajovať v trestnom konaní. Podľa registra priestupkov má obžalovaný evidovaný pred spáchaním skutkov jeden priestupok proti majetku, za ktorý bol postihnutý pokutou 30,- Eur. Podľa odpisu z registra obžalovaný bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný, pričom všetky doterajšie odsúdenia má obžalovaný osvedčené, resp. zahladené, s právnym následkom, že sa na neho hľadí. Akoby nebol odsúdený. Podľa správy Ú. D. zo dňa 20.01.2017 je výkon väzby obvineného bezproblémový, dodržuje ústavný poriadok. Nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný a nedovolenej činnosti sa nedopustil. * * * * * Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd identifikoval dve poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný sa ku skutku priznal, keď vyhlásil vinu za spáchaný skutok a svoje konanie oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Súčasne súd v dôsledku prijatého vyhlásenia o vine priznal obžalovanému ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona]. U obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchanie viac trestných činov. V danom prípade ide o dva trestné činy. Iné priťažujúce okolnosti súd nezistil. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že bol v minulosti pred spáchaním žalovaných trestných činov odsúdený, súd nebral do úvahy, nakoľko všetky predchádzajúce odsúdenia má osvedčené, resp. zahladené, s právnou fikciou nedosúdenia. Poľahčujúce okolnosti teda prevažujú. Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa trestnej sadzby zákonného ustanovenia za trestný čin najprísnejšie trestný, ktorým je prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona. Trest odňatia slobody súd ukladal ako podmienečný vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 3 roky a probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pri úvahách uložení podmienečného trestu súd vzal do úvahy, že od posledného a súčasne aj jediného prepustenia obžalovaného z výkonu trestu uplynula doba viac ako 4 roky, počas ktorých nebol obžalovaný odsúdený za inú trestnú činnosť, predchádzajúce odsúdenia má obžalovaný osvedčené, resp. zahladené s právnou fikciou neodsúdenia a tiež, že doterajší výkon väzby podľa súdu je dostatočný pre poučenie obžalovaného, aby sa ďalšieho protispoločensky a protiprávne nežiaduceho spávania vyvaroval. Súčasne súd ukladal súhrn primeraných povinností a obmedzení, ktorých účelom je vytvoriť podmienky na resocializáciu obžalovaného a následne jeho zaradenie do občianskej spoločnosti tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopúšťal. I keď znalecká organizácia obžalovanému nenavrhla uloženie ochranné liečenia, z okolností prípadu, a tiež z výpovedí svedkov, zápisu o dychovej skúške na alkohol, zo zápisnice o vydaní veci - metamfetamínu, vyplýva potreba prijať také primerané povinnosti a obmedzenia - najmä zákaz požívať alkoholické nápoje a návykové látky, podrobiť sa liečeniu zo závislosti, ktoré sú vo vzťahu k spáchaným trestným činom a v podstate predstavujú príkaz na pozitívne správanie obžalovaného, aby viedol riadny život. Zhodnotiac všetky okolnosti prípadu a berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že dostačujúcim trestom na prevýchovu obžalovaného bude uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Súd je presvedčený, že podmienečným trestom odňatia slobody bude naplnený účel trestu, nakoľko sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na pomerne dlhú skúšobnú dobu, kedy na premenu trestu postačí niekoľko priestupkov, hoci aj na úseku dopravy, alebo nesplnenie čo i len jednej uloženej povinnosti alebo obmedzenia, je trestom pomerne prísnym a hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa. Súd považuje za potrebné obžalovanému ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jej konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. Poškodená F. K. si nárok na náhradu škody neuplatnila, preto o nej súd nerozhodoval. Poškodený P. K. si riadne a včas neuplatnil náhradu škody do skončenia vyšetrovania a preto tiež o náhrade škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.