Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-11-2016.pdf
PDF · 103.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu: H. A., bytom P. XXXX/ XX, S., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSOPHNSSD/SOC/2016/1677-0003 Km zo dňa 27.1.2016, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSSOPHNSSD/ SOC/2016/1677-0003 Km zo dňa 27.1.2016 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Šaľa č. NZ4/SVaR/ SOC/2015/66007-0016 zo dňa 25.11.2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 27.1.2016, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Šaľa č. NZ4/SVaR/SOC/2015/66007-0016 zo dňa 25.11.2015, ktorým správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. d) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zastavil konanie vo veci posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu, že žalobca napriek výzve s poučením o následkoch jej nerešpektovania, ktorá mu bola doručená náhradným doručením v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku, v stanovenej lehote 8 dní nedoplnil svoju žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 20.8.2015 potvrdením zamestnávateľa so sídlom v Rakúsku o jeho čistom príjme za obdobie od 1.7. do 31.7.2015 s vyznačením dátumu výplaty a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, resp. potvrdenie Sociálnej poisťovne o podaní žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti.
2. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný nevyjadril ku všetkým jeho odvolacím námietkam a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil bez toho, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov. Poukazoval na to, že sa nezaoberal námietkami voči nezačatiu konania o jeho podaní zo dňa 20.8.2015 realizovanom do elektronickej schránky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky v zákonom stanovenej lehote, voči nepredĺženiu tejto lehoty úradu a jej konečnému predĺženiu ústredím až po uplynutí zákonných lehôt. Žalovaný tiež nesprávny vyhodnotil jeho podanie zo dňa 14.10.2015, ktorým požiadal ústredie o uplatnenie postupu podľa § 50 Správneho poriadku, a ktoré ústredím bolo prvostupňovému správnemu orgánu odstúpené z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti, pričom v sprievodnom liste bolo zatajené, že ide o žiadosť o postup podľa § 50 - o rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu miesto príslušného prvostupňového správneho orgánu, ktorý nezačal konanie alebo nerozhodol v lehote podľa § 49 ods. 2. Má za to, že fikciu doručenia výzvy nebolo možné uplatniť pre pochybenie pri doručovaní spočívajúce v tom, že pri prvom pokuse o doručenie mu poštou nebol oznámený dátum a čas nasledujúceho pokusu o doručenie, ale uloženie zásielky s dobou uloženia na pošte 18 dní. Žalovaný napriek tomu považoval za preukázané, že doručovanie bolo vykonané v súlade s poštovými podmienkami a § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní, a že úrad mohol fikciu doručenia podľa § 24 uplatniť. Prvostupňový správny orgán sa v tejto súvislosti v rozhodnutí zo dňa 29.12.2015 o zamietnutí jeho žiadosti o odpustenie lehoty odvolával na nešpecifikované vyjadrenie pošty a žalovaný vo svojom rozhodnutí na list pošty, hoci jediné vyjadrenie pošty zaevidované v spise bolo úradu doručené až 31.12.2015. Podľa názoru žalobcu jeho žiadosť obsahovala všetky údaje požadované v § 19 ods. 2 zák. o pomoci v hmotnej núdzi, vrátane údajov o nárokoch a príjmoch, ktoré vyjadril vyhláseniami, že si neuplatnil žiadne nároky a od 1.8.2015 nemá žiadne príjmy. Pokiaľ si úrad potreboval overiť ďalšie skutočnosti, mohol uplatnil ust. § 28 ods. 1 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi a vyzvať ho na predloženie ďalších dokladov. Žalovaný sa jeho námietkou týkajúcou sa použitia nesprávnej právnej normy a označenia žiadosti za neúplnú nezaoberal, preto jeho postup považuje za nezákonný. Nakoľko nárok na dávku v nezamestnanosti mu za 6 mesiacov platenia poistného rakúskym zamestnávateľom nemohol vzniknúť, o čom mal úrad vedomosť, považuje vyžadovanie rozhodnutia alebo potvrdenia Sociálnej poisťovne za nedôvodné, pričom v prípade potreby si úrad dobu platenia poistenia v nezamestnanosti mohol overiť v zahraničnej partnerskej organizácii prostredníctvom formulára U1/E301, prípadne si tento doklad vyžiadať od neho, čo úradu sám ponúkol. Žalovaný sa nezaoberal ani jeho tvrdením, že v čase podania žiadosti nemohol požiadať Sociálnu poisťovňu o dávky v nezamestnanosti, nakoľko v tom čase nebolo vydané oznámenie úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré je súčasťou takejto žiadosti. Nezaoberal sa ani námietkou voči nerovnakému zaobchádzaniu v podobnej veci (rozhodnutie A09/24826-DEF z roku 2009), keď v čase podania žiadosti tiež nemal uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti a úradu stačilo jeho čestné vyhlásenie. Podľa jeho názoru v zmysle § 7 ods. 5 zákona o hmotnej núdzi nebol dôvod skúmať jeho príjem v dobe predchádzajúcej podaniu žiadostí, napriek tomu rešpektoval výzvu správneho orgánu a požadované skutočnosti dokladoval zaslaním kópie výplatného lístka za mesiac júl, čo žalovaný považoval za nedostatočné z dôvodu nepreukázania, kedy bola mzda za mesiac júl reálne vyplatená. Údaj o termíne poslednej výplaty pritom uviedol v žiadosti, čo možno považovať za jeho čestné vyhlásenie, prípustné podľa žalovaného, keď podklady pre rozhodnutie nemožno predložiť vôbec alebo len s neprimeranými ťažkosťami, ktoré v tomto prípade možno predpokladať vzhľadom k tomu, že ide o potvrdenie slovenského tlačiva od rakúskeho zamestnávateľa so sídlom vo Viedni vyžadujúce náklady na úradné preklady a cestovné, pričom potvrdenie takýchto dokumentov si nemožno nárokovať a je na vôli zamestnávateľa.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Uvádzal, že pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal zo spisovej dokumentácie úradu, z ktorej zistil, že žalobca dňa 20.8.2015 doručil do elektronickej schránky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. V žiadosti uviedol, že je slobodný, od 1.8.2015 nemá žiadne príjmy a posledným jeho príjmom bola mzda za júl 2015, ktorá mu bola vyplatená v mesiaci júl 2015. Je vlastníkom bytu na adrese trvalého pobytu, k žiadosti doložil potvrdenie na účely posúdenia nároku na príspevok na bývanie, podľa ktorého má zaplatené nájomné a náklady spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti za byt. Nevlastní žiadny iný majetok ani motorové vozidlo. Žalobca je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 1.8.2015 a pred evidenciou bol v pracovnoprávnom vzťahu v Rakúsku od 17.2.2015 do 31.7.2015. Do žiadosti tiež uviedol, že nárok na dávku v nezamestnanosti si neuplatnil, pretože úrad mu nedoručil oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zo spisu mal žalovaný ďalej preukázané, že úrad sa o žiadosti účastníka konania dozvedel dňa 29.10.2015, preto požiadali listom zo dňa 2.11.2015 v zmysle ust. § 49 ods. 2 Správneho poriadku žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Listom zo dňa 5.11.2015 úrad upovedomil žalobcu, že nemôže dodržať zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia vo veci žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi doručenej dňa 20.8.2015 do elektronickej schránky úradu z dôvodu, že úradu boli prístupové práva do elektronickej schránky udelené až od 13.10.2015. Zároveň mu úrad oznámil, že listom zo dňa 2.11.2015 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo veci žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi. Následne výzvou zo dňa 5.11.2015 úrad vyzval žalobcu, aby odstránil nedostatky žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi podanej dňa 20.8.2015 z dôvodu, že nebola úplná. V žiadosti bol vyzvaný, aby v lehote do 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložil úradu potvrdenie zamestnávateľa o čistom príjme za obdobie od 1.7.2015 do 31.7.2015 s vyznačením dátumu výplaty (na priloženom tlačive), resp. potvrdenie od zamestnávateľa o čistom príjme za obdobie od 1.7.2015 do 31.7.2015 s uvedením dátumu výplaty a zároveň, aby predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní, prípadne nepriznaní dávky v nezamestnanosti, resp. potvrdenie Sociálnej poisťovne o podaní žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti. Úrad vo výzve upozornil žalobcu, že ak v stanovenej lehote nepredloží požadované doklady a neodstráni nedostatky žiadosti, bude v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku konanie vo veci žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zastavené. Výzva úradu bola žalobcovi doručovaná do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu. Podľa priloženej doručenky, doručovanie výzvy zo dňa 5.11.2015 bolo vykonané v dňoch 9.11.2015 a 10.11.2015 a následne bola zásielka toho istého dňa uložená na poštovom úrade. Žalobca si uvedenú výzvu prevzal dňa 20.11.2015. Listom zo dňa 10.11.2015 žalovaný žiadosti úradu o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vyhovel a lehotu na vydanie rozhodnutia vo veci žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi predĺžil najneskôr do 25.11.2015, o čom bol žalobca listom zo dňa 12.11.2015 informovaný. Úrad výzvu zo dňa 5.11.2015 považoval za doručenú dňa 13.11.2015, teda na tretí deň od uloženia zásielky. Keďže žalobca v lehote uvedenej vo výzve úradu nepredložil požadované doklady, úrad napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.11.2015 rozhodol podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku o zastavení konania vo veci jeho žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi. Dňa 27.11.2015, po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve, žalobca doplnil svoju žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 20.8.2015 vyjadrením, že o priznanie dávky v nezamestnanosti požiadal pred doručením výzvy úradu Sociálnu poisťovňu prostredníctvom ústredného portálu verejných služieb ľuďom. Uviedol, že rozhodnutie nemôže predložiť, lebo poisťovňa zatiaľ nerozhodla, o podaní žiadosti má len doručenku, ktorú mu vystavila podateľňa Sociálnej poisťovne a ktorú zaslal v prílohe. Tiež uviedol, že požiadal Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktoré doručí úradu po jeho obdržaní. Tiež doložil potvrdenie o príjme za mesiac júl 2015 - výplatnú pásku.
5. Z doručenky k výzve úradu zo dňa 5.11.2015 mal žalovaný preukázané, že prvý pokus o doručenie dňa 9.11.2015 i opakované doručenie dňa 10.11.2015 bolo neúspešné, a v tento deň bola aj zásielka uložená na pošte. Výzvu úradu si žalobca na poštovom úrade do troch dní od uloženia neprevzal, podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku sa za deň doručenia považuje 13.11.2015. Nasledujúcim dňom žalobcovi začala plynúť osem dňová lehota na predloženie požadovaných dokladov. Nakoľko ôsmy deň lehoty pripadol na sobotu 21.11.2015 (deň pracovného pokoja), lehota na doloženie požadovaných dokladov uplynula dňa 23.11.2015. Z výzvy úradu jednoznačne a jasne vyplýva, ktoré doklady úrad od žalobcu pre posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi na základe žiadosti, podanej do elektronickej schránky úradu dňa 20.8.2015, požadoval. Vzhľadom na to, že žalobca úradu nepredložil v stanovenom termíne do 23.11.2015 doklady preukazujúce uplatnenie zákonného nároku na dávku v nezamestnanosti a reálne vyplatenie mzdy za mesiac júl 2015, bol postup úradu podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku v súlade s týmto zákonom.
6. Žalovaný má za to, že dôvody nedodržania lehoty podľa § 49 Správneho poriadku vyplývali z tej skutočnosti, že v čase podania žiadosti žalobcu prostredníctvom ÚPVS žiadny zamestnanec úradu nedisponoval prístupovými právami. Tie boli pridelené až dňa 13.10.2015 a pridelenie bolo oznámené príslušným zamestnancom dňa 16.10.2015. Lehoty stanovené v § 49 Správneho poriadku sú lehotami poriadkového charakteru bez sankčných mechanizmov pre správny orgán a ich nedodržanie nemôže spôsobiť nezákonnosť alebo neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu nedodržanie zákonom stanovených lehôt na vydanie rozhodnutie je irelevantné z pohľadu zákonnosti rozhodnutia.
7. Z údajov na doručenke, ktorá má povahu verejnej listiny, je zrejmé, že v prípade doručovania výzvy boli vykonané dva pokusy o doručenie tak, ako to vyžaduje Správny poriadok na doručovanie dôležitých písomností. Z doručenky úrad nezistil žiadnu pochybnosť o tom, že by doručovateľ nepostupoval v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku, preto sa uplatnila fikcia doručenia. Napriek uvedenému, keďže žalobca tvrdil, že pri doručovaní výzvy neboli dodržané zákonné podmienky doručovania, úrad sa obrátil na doručovateľa, Slovenskú poštu, ktorá však opätovne potvrdila doručovanie v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca ničím nepodložil tvrdenie, že poštový doručovateľ nevykonal opakované doručovanie výzvy, ale túto výzvu uložil na pošte po prvom neúspešnom pokuse o doručenie. V uvedenom prípade nejde o prípad vzniku fikcie doručenia, keď sa adresát o uložení zásielky na pošte ani nedozvedel. Niet pochýb o tom, že žalobca sa o uložení výzvy na pošte dozvedel a zásielku si osobne prevzal. Mal teda vedomosť o zákonných následkoch plynúcich z uvedenej skutočnosti. Preto žalovaný považuje jeho tvrdenie za účelové a za nepodložené a ničím nepreukázané (uznesenie NS SR 2Sžf/25/2014 zo dňa 28.9.2015).
8. Žalobca v žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi dňa 20.8.2015 uviedol, že je slobodný, od 1.8.2014 nemá žiadne príjmy, pričom posledným jeho príjmom bola mzda za júl 2015, ktorá mu bola vyplatená v júli 2015, je vlastníkom bytu na adrese jeho trvalého pobytu, nevlastní žiadny iný majetok, ani motorové vozidlo, ku dňu podania žiadosti si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, ani žiadne ďalšie nároky. K žiadosti priložil potvrdenie na účely posúdenia nároku na príspevok na bývanie, kde správca domu potvrdil, že žalobca má zaplatené nájomné a náklady spojené s bývaním a mesto S. potvrdilo, že menovaný zaplatil daň z nehnuteľnosti za byt. Žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 1.8.2015 a pred evidenciou bol v pracovnoprávnom vzťahu v Rakúsku od 17.2.2015 do 31.7.2015. V registri dokumentov programu DMS (informačný systém úradu a žalovaného) sa nachádza potvrdenie o príjme žalobcu, potvrdené tým istým zamestnávateľom, u ktorého pracoval do 31.7.2015. Na tomto tlačive je potvrdená mzda žalobcu za mesiac február 2015, ktorá mu bola vyplatená v mesiaci marec 2015, to znamená mesiac pozadu. Na základe tejto skutočnosti bola vtedy žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi odňatá od 1.3.2015. Mzda je odmena za vykonanú prácu. V Rakúsku sa vypláca mesačne, týždenne alebo dvakrát za mesiac. v prípade vyplatenia preddavku musí byť aj vyúčtovanie podľa skutočne vykonanej práce. Taktiež treba podotknúť, že žalobca vo svojej žiadosti uvádza dve rozporuplné skutočnosti, a to, že od 1.8.2014 nemá žiadne príjmy a zároveň, že posledným jeho príjmom bola mzda za júl 2015. Z týchto dôvodov mal úrad pochybnosti o skutočnom termíne vyplatenia mzdy, preto žiadal žalobcu o predloženie potvrdenia o čistom príjme za mesiac júl 2015, napriek tomu, že žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi bola podaná v auguste 2015. Keďže žalobca podľa údajov uvedených v žiadosti pracoval v zahraničí (túto skutočnosť úrad nemá možnosť priamo si overiť tak, ako je to pri vykonávaní zamestnania v Slovenskej republike), úrad žiadal od neho potvrdenie o uplatnení zákonného nároku na dávku v nezamestnanosti, resp. o podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti. Úrad nemá právo prejudikovať rozhodnutie, ktorého vydanie je v kompetencii iného správneho orgánu. Posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti je v plnej kompetencii Sociálnej poisťovne, a to na základe predložených dôkazov.
9. Súd na základe splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, hoci nie zo všetkých žalobcom uvádzaných dôvodov.
10. Podľa § 19 Správneho poriadku, (1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. (2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. (3) Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. (4) Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne (§ 5 až 7). (5) Na žiadosť účastníka konania musí sa prijatie podania potvrdiť.
11. Podľa § 24 Správneho poriadku, (1) Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. (2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený dom a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. (3) Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť. (4) Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.
12. Podľa § 30 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak
a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,
b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,
c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania,
d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,
f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak,
g) Zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,
i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
j) tak ustanoví osobitný zákon.
13. Podľa § 50 Správneho poriadku, ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2.
14. Podľa § 19 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, (1) nárok na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa uplatňujú na úrade podaním písomnej žiadosti alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. (2) Žiadosť obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, rodinný stav, adresu pobytu členov domácnosti,
b) adresu na doručovanie písomností a adresu alebo číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky na poukazovanie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku,
c) údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov domácnosti; to neplatí, ak ide o žiadosť o poskytnutie osobitného príspevku.
15. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. , § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.
16. Podľa § 28 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ o osobitný príspevok sú povinní
a) preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok,
b) na výzvu úradu predložiť doklady potrebné na rozhodnutie o nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok,
c) umožniť overenie skutočností potrebných pre posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu.
17. Nedodržanie lehôt pre vydanie rozhodnutia stanovených zákonom, ako aj nesprávne vyhodnotenie podania žalobcu zo dňa 14.10.2015, a v súvislosti s tým nevydanie rozhodnutia odvolacím správnym orgánom podľa § 50 Správneho poriadku (postup, podľa ktorého je inak postupom výnimočným, nenárokovateľným, ale ponechaným na úvahe príslušného správneho orgánu) nemajú vzťah k správnosti samotného rozhodnutia, preto sa súd týmito okolnosťami podrobnejšie nezaoberal a neskúmal ani, či postup vo veci konajúceho úradu práce bol alebo nebol v súlade so zákonom o e- Governmente upravujúcim podmienky elektronického výkonu verejnej moci.
18. Naproti tomu bolo potrebné sa stotožniť s námietkou žalobcu týkajúcou sa skutočnosti, že jeho žiadosť zo dňa 20.8.2015 o dávku pomoci v hmotnej núdzi obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. § 19 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (z ust. § 28 ods. 1 ktorého vyplýva postup pri zabezpečovaní dokladov potrebných pre rozhodnutie o uplatnenom nároku), vrátane údajov v zmysle ods. 2 písm. c), podľa obsahu ktorého predpísanou náležitosťou podania (žiadosti) nie je potvrdenie zamestnávateľa, či rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní alebo nepriznaní dávky v nezamestnanosti, na predloženie ktorých správny orgán žalobcu vyzval podľa § 19 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. výzvou zo dňa 5.11.2015.
19. Odhliadnuc už od skutočnosti, že sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávnosti postupu pošty pri doručovaní výzvy z pohľadu tvrdenej absencie upovedomenia adresáta o dni a hodine opakovaného pokusu o doručenie nezaoberal, keď pri konštatovaní zákonnosti postupu pri doručovaní poukazoval iba na vyjadrenie pošty zo dňa 31.12.2015, ktoré nielenže podľa označenia preverovanej zásielky nie je možné stotožniť so zásielkou dopytovanou úradom práce, ale neobsahuje ani informáciu o realizovaní upovedomenia adresáta o budúcom opakovanom doručovaní (upovedomenie adresáta je podmienkou zákonnosti postupu podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku a v súvislosti s tým aj možnosti vzniku fikcie doručenia podľa poslednej vety tohto ustanovenia), samotná skutočnosť, že žalobca výzvu na doplnenie svojho podania - predloženie dokladov v lehote 8 dní od doručenia výzvy reálne prevzal dňa 20.11.2015, o čom rozhodujúci správny orgán zjavne mal vedomosť a napriek tomu už dňa 25.11.2015 rozhodol o zastavení konania pre nerešpektovanie tejto výzvy, svedčí o nadmiere formalizmu v postupe správneho orgánu, porušení princípu proporcionality a primárnom sledovaní iného cieľa, ako je cieľ vyplývajúci zo zákonnej úpravy pomoci v hmotnej núdzi - realizácia práva vyplývajúceho z článku 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
20. Rozhodujúci súd preto žalobe vyhovel a podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) v spojení s ods. 3 písm. a) a § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v naznačenom smere.
21. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.