Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/153/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci navrhovateľa: B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. F. XX, XXX XX F., proti odporkyni: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Zd. M. XX, XXX XX C., zastúpenej Mgr. Renátou Murínovou, advokátkou so sídlom Nám. hrdinov 7-8, 934 01 Levice, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12C/281/2015-83 zo dňa 07.06.2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým navrhovateľ žiadal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére, naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 8P/231/2009 vo výške 100 eur mesačne. Výrok o zamietnutí návrhu súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). V odôvodnení rozsudku konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 8P/231/2009-58 zo dňa 22.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 6CoP/36/2010-72 zo dňa 17.08.2010 bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 56,43 eura mesačne na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2009. V tom čase bola odporkyňa (v tom konaní navrhovateľka) od 01.09.2009 ako maloletá študentkou strednej školy a navštevovala aj mimoškolské aktivity v tanečnom a speváckom krúžku a tiež v tanečno- športovom klube. Matka v čase rozhodovania súdu bola od 01.01.2010 nezamestnaná, pričom jej pracovný pomer bol ukončený z organizačných dôvodov. Otec vtedy podnikal, podľa daňového priznania za rok 2009 dosahoval mesačný príjem 39,80 eura, príjmy mal celkovo 5.664 eura, výdavky 5.185 eura a základ dane predstavoval 478,96 eura. Otec býval u svojich rodičov, kde platil náklady spojené s energiami, plyn 69 eur, RTVS 4,64 eura a elektrinu 39 eur; navyše uvádzal, že platí náklady za bývanie v celkovej výške 115 eur. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že otec má náklady aj na stravu, ošatenie, obutie a iné bežné výdavky, a tak jeho celkové výdavky sú podstatne vyššie, ako nielen ním tvrdený mesačný príjem brutto (160 eur netto), ale najmä podstatne vyššie ako jeho mesačný príjem podľa daňového priznania. Odvolací súd vtedy tiež konštatoval, že je zrejmé, že príjmy otca sú v daňovom priznaní za rok 2009 účelovo prispôsobené. V súčasnosti súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní urobil záver, že návrh na zníženie výživného nebol podaný dôvodne. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni vo výške 100 eur mesačne bola naposledy upravená v čase, keď začala študovať na strednej škole a navrhovateľ bol registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Matka odporkyne bola nezamestnaná a zároveň

bola evidovaná na úrade práce. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane odporkyne najmä v súvislosti so štúdiom na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre.

2. Navrhovateľ v konaní uvádzal, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a na výživnom mu vznikol dlh, v dôsledku čoho bolo voči nemu vedené trestné stíhanie pre zanedbanie povinnej výživy a následne nedoplatok na výživnom vyrovnal. Svoj terajší návrh odôvodnil tým, že výživné vo výške 100 eur mesačne nie je schopný platiť, a žiadal ho znížiť na minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Podľa listinných dôkazov príjmy otca za rok 2009, z ktorých súd vtedy vychádzal pri zvyšovaní výživného, predstavovali 5.664,07 eura a výdavky 5.185,11 eura; za ďalšie daňové obdobie roku 2010 príjmy otca boli 3.981,10 eura a výdavky 5.805,93 eura, za r. 2011 jeho príjmy boli 3.728,36 eura a výdavky 4.986,45 eura. V roku 2012 svoju živnosť najskôr pozastavil a potom ku dňu 07.01.2015 došlo k zániku živnosti s tým, že pozastavenie prevádzkovania živnosti mal od 10.01.2012 do 09.01.2015. Dávku v hmotnej núdzi si neuplatnil a od 10.01.2012 je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti žije u svojej matky L. R., ktorá poberá dôchodok vo výške 410 eur; a on požiadal o opatrovateľský príspevok, avšak jeho žiadosť bola zamietnutá.

3. Na strane odporkyne bolo preukázané, že je študentkou tretieho ročníka dennej formy vysokoškolského štúdia, pričom štátnu bakalársku skúšku neabsolvovala, takže ďalej bude pokračovať aj v nasledujúcom akademickom roku v treťom ročníku v dennej forme. Je zrejmé, že dcéra navrhovateľa sa naďalej pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie a stále je odkázaná na výživu svojich rodičov. Jej matka je nezamestnaná a podľa výpovede odporkyne náklady spojené s jej štúdiom odporkyne a výživou sú kompenzované zo strany starých rodičov. Výška výživného zo strany otca na jej výživu nie je postačujúca. Súd pri rozhodovaní vo veci zohľadnil, že otec je od roku 2012 štyri roky nezamestnaný, a teda je nepochybné, že si zabezpečuje finančné prostriedky iným spôsobom, t.j. bez pracovnej zmluvy. Jeho tvrdenia, že mu finančne vypomáha matka, považoval súd za účelové. Sám si totiž musí byť vedomý, že má vyživovaciu povinnosť už len k jednému dieťaťu, ktorého náklady spojené predovšetkým so samotným štúdiom sú vysoké. Navrhovateľ nepreukázal, že by vynakladal úsilie zaradiť sa do pracovného pomeru, a jeho tvrdenie, že o hľadaní zamestnania informuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, je irelevantné. Navrhovateľ vyštudoval strednú hotelovú školu a má možnosť pracovať v cestovnom ruchu v primeranom pracovnom zaradení, v rámci jeho kvalifikácie, prípadne môže vykonávať aj robotnícku profesiu bez toho, aby mu v tom bránili závažné dôvody. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného posúdil ako nedôvodný a tento v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal, pretože si ich neuplatnila.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni znížiť zo sumy 100 eur na zákonom stanovenú možnú sumu. Uviedol, že je od r. 2012 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nemá žiadny príjem a napriek snahe nájsť si prácu, sa mu to nepodarilo, pričom výživné čiastočne plnil. V súčasnosti má na výživnom dlh takmer 4.000 eur a tento sa mu zvyšuje. Býva u matky, ktorá má 82 rokov, je chorá, on sa o ňu stará a všetky náklady na jeho výživu hradí ona. Na úhradu nedoplatku na výživnom si peniaze požičal, keď na neho bolo podané trestné oznámenie, lebo dcéra mu neoznámila, že ide študovať na vysokú školu. Trval na tom, že výživné v stanovenej výške nie je schopný platiť.

5. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil tvrdenia navrhovateľa ako účelové, lebo nepreukázal, že by vynakladal enormné úsilie zaradiť sa do pracovného pomeru, a jeho tvrdenie, že o hľadaní zamestnania informuje úrad práce, je bezpredmetné. Navrhovateľ je vzdelaný a zdravý človek, ktorému nič nebráni v tom, aby si našiel primerané zamestnanie.

6. Navrhovateľ na vyjadrenie odporkyne reagoval písomne s tým, že zamestnanie si nemôže nájsť, lebo má 57 rokov a stará sa o svoju matku, ktorá je na tom zdravotne veľmi zle. Prácu si stále hľadá, no nie je v jeho možnostiach platiť určené výživné, čo hovorí aj § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Dlhu voči dcére si je vedomý, ale jeho momentálne reálne schopnosti sú takmer nulové. Žiadal výživné znížiť na sumu 50 eur mesačne.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je na podklade záverov vyplývajúcich z vykonaných dôkazov vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 v spojení s ustanovením § 470 ods. 1 potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd konštatoval, že v súčasnosti odo dňa 01.07.2016 problematiku konania vo veciach výživného plnoletých osôb upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v ustanoveniach § 154 - § 157. V zmysle § 157 rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Zároveň Civilný mimosporový poriadok odkazuje v ustanovení § 2 ods. 1 na Civilný sporový poriadok, v zmysle ktorého sa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Po prejednaní veci v súvislosti s odvolaním navrhovateľa sa odvolací súd stotožnil s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného voči plnoletému dieťaťu, pretože toto rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami Zákona o rodine, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Navrhovateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, pre ktoré by odvolací súd mohol prijať iný záver, než aký prijal súd prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že od času posledného rozhodnutia o výživnom došlo k takej zmene pomerov na stane navrhovateľa, pre ktoré by sa malo doterajšie rozhodnutie o výživnom zmeniť a znížiť výživné podľa jeho návrhu. Nebolo teda preukázané, že by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach stanovené výživné plniť v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nebolo preukázané, že by si efektívne hľadal primeranú prácu a že by nemohol dosahovať taký príjem, aby dcéru mohol vyživovať do doby, pokiaľ sama nebude schopná sa živiť. Odvolací súd preto zhodnotil odvolanie navrhovateľa ako neopodstatnené, a tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .