Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/172/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcov 1/ G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K. č. XXX, 2/ Ing.arch. F. B., nar. X.X.XXXX, bytom K., O. č. XXXX/X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. P. A. s.r.o. so sídlom K., E. XXXX/X proti žalovanému Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. januára 2016, č.k. 14C/86/2013-62 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný n e m á proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/, 2/, ktorou sa domáhali, aby súd určil, že žalobca 1/ v podiele 6263/14200 a žalobca 2/ v podiele 5052/14200 sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/XX o výmere 112 582m2 - lesné pozemky, zapísané v LV č. XXXX k.ú. K. K.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ odvodzovali svoje vlastnícke právo k parc. č. XXXX/XX od dlhodobej a nerušenej držby ich právnymi predchodcami, teda od vydržania, pričom oprávnenú držbu zakladali na existencii zámennej zmluvy , ku ktorej malo dôjsť v roku 1914 medzi Domovou a lesnou spoločnosťou, Účastinná spoločnosť, zaevidovaná v Budapešti a Urbárnym spolkom bývalého urbariátu v K. K.. Dôvodom zámeny mala byť výstavba železnice, ktorá mala viesť cez pozemok bývalých urbárnikov v K. K. s tým, že podrobnosti tejto zámeny budú uvedené v konečnej zmluve o výmene časti nehnuteľností. V tom čase platilo na Slovensku uhorské obyčajové právo a vecné práva k nehnuteľnostiam bolo možné nadobúdať podľa toho, či je nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej knihe alebo nie, nakoľko nie všetky nehnuteľnosti boli zapísané do pozemkovej knihy. Na nehnuteľnosť, vpísanú do pozemkovej knihy ( knihovanú), právo vlastníctva a tiež iné vecné právo sa mohlo nadobudnúť len vpisom do pozemkovej knihy. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v roku 1914 skutočne došlo k predbežnej dohode medzi Domovou a lesnou spoločnosťou, Účastinná spoločnosť, zaevidovaná v Budapešti a Urbárnym spolkom bývalého urbariátu v K. K. na zámene pozemkov, ktoré vlastnili. Dôvodom zámeny mala byť výstavba železnice a zo zápisnice 12.06.1914 nepochybne vyplýva, že sa mali zameniť pozemky vo vlastníctve urbariátu vedené v pkn. vložke č. XX por.č. A.I.14-19 popisné číslo XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX a XXXX a časti výmery pozemkov, ktoré sú potrebné na výstavbu železnice a Domová a lesná spoločnosť, účastinná spoločnosť mala odovzdať do vlastníctva spolku bývalých urbarialistov lesný pozemok vo výmere, ktorá je v štorcových siahach 5-násobok výmery lesných pozemkov v štvorcových siahach, prepustených na účely výstavby priemyselnej železnice a nachádza sa v lesnej časti pod názvom „ X. X. Q.“ nad už postavenou priemyselnou železnicou s tým, že menšie pozemky pri potoku budú vykúpené. Dane, vyplývajúce z výmennej zmluvy, mali strany platiť odo dňa platnosti zmluvy, a to spoločne a vzájomne s tým, že náklady na spísanie zmluvy a prepisov v knihe nehnuteľností mala niesť Domová a lesná spoločnosť, účastinná spoločnosť. Z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že obe zmluvné strany si boli vedomé nutnosti previesť zmenu vlastníctva k zameneným pozemkom zápisom zmluvy do pozemkovej knihy. Na prevod vlastníctva k nehnuteľnosti formou zápisu do pozemkovej knihy sa musela nehnuteľnosť, ktorá sa mala zameniť v zmluve presne identifikovať; miestom -názvom, kde sa nachádzala, katastrálnym územím, odkazom na zápis v pozemnoknižnej vložke a výmere. Z dokumentov ,predložených žalobcami 1/ a 2/ nie je zrejmé, že by došlo k vyhotoveniu zámennej zmluvy a nedošlo ani k prevodu vlastníckeho práva k zameneným, bližšie špecifikovaným pozemkom v konkrétnej výmere na právneho predchodcu navrhovateľov. Mapy so zakreslenými pozemkami nie sú titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva a zo žiadneho dokladu predloženého žalobcami nevyplýva ani titul pre dobromyseľnú držbu. Uviedol, že je nepochybné, že sa zamenené pozemky zrejme v minulosti právnymi predchodcami žalobcov aj užívali, avšak dlhodobé užívanie pozemku bez presvedčenia, že sa s ním nakladá ako s vlastným, nezakladá dobromyseľnú držbu a na tomto základe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Právni predchodcovia žalobcov vedeli, že im zamenené nehnuteľnosti vlastnícky nepatria, lebo ich nemali zapísané ako svoje vlastníctvo v pozemkovej knihe. Problémom s parcelou č. XXXX/XX v minulosti evidovanej v LV č. XXXX sa zaoberala aj komisia J. a so zápisnice zasadnutia tejto komisie ROEP zo dňa 31.03.2006 nepochybne vyplýva, že nebolo možné zapísať predmetnú parcelu ako vlastníctvo Urbárskej spoločnosti -pasienkové spoločenstvo K. K., pre nedostatočné nadobúdacie doklady. K rovnakému záveru dospel aj Pozemkový úrad v Trenčíne v rozhodnutí pod č.j. 249/91/PÚ/1 dňa 19.01.1996, ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností podľa ust. § 9 ods.2 zák.č. 229/91 Zb. v znení neskorších predpisov o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. V súčasnosti parcela E-KN č. XXXX/XX v k.ú. K. K. vo výmere, tak ako ju označili žalobcovia, neexistuje. Na podklade tejto žaloby nie je teda možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností a povinnosťou žalobcov bolo označiť spornú parcelu tak, ako je evidovaná v katastri nehnuteľností v čase vyhlásenia rozsudku. Súd v danom prípade nevyhovel návrhu žalobcov na odročenie pojednávania za účelom zisťovania, pod akými parcelnými číslami je uvedená parcela vedená na katastri v súčasnosti, z dôvodu nehospodárnosti a zbytočného predlžovania konania. Žalobcovia nemajú žiaden titul na nadobudnutie vlastníckeho práva, nepreukázali, že im sporná parcela v konkrétnej výmere patrí a neuniesli dôkazné bremeno o dobromyseľnej držbe právnymi predchodcami. V žalobe označili za žalovaného osobu, ktorá nie je pasívne legitimovaná, nakoľko pozemky patria štátu a žaloba mala byť podaná proti Slovenskej republike, v zastúpení SPF. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 132 ods. 1,2, § 134 ods. 1,3, § 130 ods. 1 Obč. zákonníka, § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/. Poukázali na to, že žalobu odôvodnili tvrdením že od roku 1914, kedy došlo k zámene pozemkov, začali predmetný pozemok okrem iných užívať aj ich právni predchodcovia, a to Urbársky spolok K. K., ktorého nástupcami sú aj žalobcovia 1/, 2/. Ako taký bol užívaný urbárnikmi do roku 1951, kedy prevzalo jeho užívanie JRD K. K.. Uviedli, že poukázali na nepriame dôkazy preukazujúce dobromyseľnosť a nerušenosť držby predmetného pozemku. Z neznámych dôvodov však nedošlo ku vkladu zámennej zmluvy z roku 1914. Ďalej poukázali na to, že pozemok bol medzičasom na liste vlastníctva zapísaný v prospech vlastníka, ktorým je žalovaný. Na pojednávaní konanom dňa 25.01.2016 predložili súdu ďalšie listinné dôkazy a zároveň navrhli zidentifikovať pôvodne žalúvanú parc. č. XXXX/XX so súčasným stavom, nakoľko z vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 14.01.2016 vyplynulo a dozvedeli sa, že takáto nehnuteľnosť neexistuje. Dôvodili, že v priebehu celého konania žalovaný nespochybnil ich skutkové tvrdenia, ktorými preukazovali dobromyseľnosť ich držby a držby ich právnych predchodcov ako základu pre minimálne vydržanie vlastníckeho práva v rozsahu nimi požadovaných podielov, pokiaľ nie je týmto právnym titulom priamo zámenná zmluva, o ktorej uzavretí v roku 1914 nemohlo byť pochybností. Žalovaný vzniesol jedinú námietku v rámci procesnej obrany, a to nedostatok pasívnej legitimácie v zmysle § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. Nesúhlasili s postupom súdu prvej inštancie, pretože im odňal možnosť konať pred súdom tým, že im nebolo umožnené na základe súdom vykonaných dôkazov upraviť žalobný návrh a za žalovaného označiť osobu, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako vlastník predmetného pozemku v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za predčasné, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku nemal súd hodnoverne vyvrátené tvrdenie žalovaného, že on nie je vlastníkom, dokonca, že tento pozemok neexistuje. Pôvodne žalovaný pozemok nepochybne existuje, nie je však zrejmé, ako je v súčasnosti v katastri nehnuteľností vedený v právnom a mapovom stave, vrátane zápisu vlastníka k tomuto pozemku, resp. pozemkom.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že z dokumentov predložených žalobcami 1/, 2/ nie je zrejmé, že by došlo k vyhotoveniu zámennej zmluvy a nedošlo ani k prevodu vlastníckeho práva k zameneným, bližšie špecifikovaným pozemkom na právneho predchodcu žalobcov 1/, 2/, keď mal za to, že mapy so zakreslenými pozemkami nie sú titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva a zo žiadneho dokladu predloženého žalobcami 1/, 2/ nevyplýva ani titul pre dobromyseľnú držbu. I keď zamenené pozemky zrejme v minulosti právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ zrejme aj užívali, uzavrel, že dlhodobé užívanie pozemku bez presvedčenia, že sa s ním nakladá ako s vlastným, nezakladá dobromyseľnú držbu a na tomto základe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ vedeli, že im zamenené nehnuteľnosti vlastnícky nepatria, lebo ich nemali zapísané ako svoje vlastníctvo v pozemkovej knihe. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bol jednak nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného , nakoľko sporné pozemky patria štátu a žaloba mala byť podaná proti Slovenskej republike v zastúpení SPF a jednak skutočnosť, že v súčasnosti parcela E-KN č. XXXX/XX v k.ú. K. K. vo výmere tak, ako ju označili žalovaní 1/, 2/ neexistuje, teda na podklade tejto žaloby nie je možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

9. Žalobcovia 1/, 2/ odvodzovali svoje vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XX od dlhodobej a nerušenej držby ich právnymi predchodcami, t.j. od vydržania, pričom oprávnenú držbu zakladali na existencii zámennej zmluvy, ku ktorej malo dôjsť v roku 1914 medzi Domovou a lesnou spoločnosťou, Účastinná spoločnosť, zaevidovanou v Budapešti a Urbárskym spolkom bývalého urbariátu v K. K.. Vychádzajúc z okolností, za akých mali právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, opodstatňuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, že nebola splnená jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to oprávnenosť držby právnymi predchodcami žalobcov 1/, 2/. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ vedeli, že im zamenené nehnuteľnosti vlastnícky nepatria, lebo ich nemali zapísané v pozemkovej knihe a bolo všeobecne známe, že vlastnícke právo sa podľa v tom čase platného právneho stavu prevádzalo až zápisom do pozemkovej knihy. Dlhodobá držba nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov 1/, 2/ bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla u nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľností, preto nepostačovala pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Odvolací súd ešte dodáva, že aj pri prípadnom splnení všetkých podmienok vydržania, by súd nemohol žalobe vyhovieť, lebo v dôsledku smrti právnych predchodcov mali žalobcovia 1/, 2/ možnosť žalovať iba to, že uvedený spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva ich právnych predchodcov. Za tohto stavu ostatné námietky odvolateľov nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal proti žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .