Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-76-2017.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/76/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti odsúdenému M. E., nar. XX. G. XXXX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného M. E. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20. marca 2017, č. k. 1PP 25/2017-21, rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. apríla 2017 v Trnave
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného M. E. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 20. marca 2017, č. k. 1PP 25/2017-21 bola podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietnutá žiadosť odsúdeného M. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody (ktoré mu boli postupne uložené rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa. júna 2010 (právoplatným dňa 20. septembra 2016), sp. zn. 3T 66/2010 podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. v trvaní šesť rokov a desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 14. apríla 2011 sp. zn. 2T 34/2011 pre zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 2 Tr. zák. vo výmere dva roky a deväť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia). Senát okresného súdu svoje rozhodnutie v úvode odôvodnil poukazom na žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, doručenú mu dňa 3. marca 2017, poukazom na rozsah vykonaných dôkazov na svojom verejnom zasadnutí konanom dňa 20. marca 2017 (č. l. 18 spisu),, hodnotením odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody zo strany riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (č. l. 1 spisu), skráteným výpisom klienta (č. l. 2 spisu) a odpisom z registra trestov odsúdeného (č. l. 10 - 11 spisu). Na verejnom zasadnutí okresného súdu odsúdený M. E. zotrval na podanej žiadosti. Prítomný prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len prokurátor) navrhol žiadosť odsúdeného M. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodnú zamietnuť. K tomuto hodnotiacemu záveru, zhodnému s návrhom prokurátora, dospel i konajúci senát okresného súdu, keďže ustálil, že odsúdený M. E. nespĺňa materiálne podmienky pre postup predpokladaný ustanovením § 66 ods. 1 písm. b, ods. 2/ Tr. zák., nakoľko od neho nie je dôvodné očakávať, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu na slobodu bude viesť v budúcnosti riadny život. V ďalšom svoj postup odôvodnil nasledovne: Dňa 3. marca 2017 podal na Okresný súd Trnava odsúdený M. E. návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len ÚVTOS) t. č. vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 03.06.2010 sp. zn. 3T 66/2010 pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 6 (šesť) rokov a
10 (desať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorého predpokladaný koniec má mať dňa 03.04.2017. Následne nastúpi na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 14. apríla 2011 sp. zn. 2T 34/2011 za zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné vo výmere 2 (dva) roky a 9 (deväť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorého predpokladaný koniec má mať dňa 3. januára 2020. Lehota podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu uplynula dňa 23. októbra 2016. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 02.03.2017 okresný súd zistil, že odsúdený bol dňa 14.06.2010 premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Správanie a vystupovanie odsúdeného je počas výkonu trestu hodnotené kladne. V minulosti sa u neho vyskytli dve porušenia ústavného poriadku - zneužil lieky a mal fyzický konflikt so spoluodsúdeným. Doteraz bol 10-krát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 15.02.2017. Disciplinárne tresty nemá vykázané. Voľný čas sa snaží využívať zmysluplne. Je aj pracovne zaradený, jeho pracovná morálka je na požadovanej úrovni. Neukončil štúdium na strednom odbornom učilišti. Vystriedal viacero zamestnaní prevažne stavebného charakteru. Je slobodný, žil s družkou, má 5 detí, vyživovaciu povinnosť si plní na 4 z nich. Po prepustení z výkonu trestu chce ísť bývať k matke. Odsúdený plní stanovené ciele programu zaobchádzania. Jeho resocializačná prognóza je nepriaznivá (opakovane súdne trestaný, bez vzdelania, bez zamestnania, časté požívania alkoholu). V súčasnosti nie je voči nemu vedené ďalšie trestné stíhanie. Odsúdený však preukazuje pozitívnu zmenu v postoji k povinnostiam. Vzhľadom na uvedené riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil jeho podmienečné prepustenie. Z odpisu z registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný (vrátane spomenutých odsúdení) pre rôznorodú trestnú činnosť. Opakovane mu boli ukladané zo začiatku podmienečné tresty, ktoré však zjavne nemali na neho požadovaný účinok. Odsúdený na verejnom zasadnutí k veci nič neuviedol. Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že v hodnotení neprišlo k žiadnym zmenám, záver hodnotenia zostáva nezmenený. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí navrhol nevyhovieť návrhu odsúdeného. Podľa § 415 ods. 1 veta prvá Tr. por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného, na verejnom zasadnutí. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Okresný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že návrh odsúdeného nie je s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. dôvodný. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch zákonom vyžadovaných podmienok, a to tých, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a dôvodne možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje riziko jeho recidívy. Pri rozhodovaní súd prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený M. E. už vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov odňatia slobody, ktoré sa v tomto konaní považujú z hľadiska súdnej praxe za jeden trest. Druhá zákonná (materiálna) podmienka, a to tá, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život (t. j. že preukázal polepšenie), a to plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu, sa tiež javila ako splnená. Splnená nebola dôsledne však tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy). V prípade M. E. bolo podľa názoru súdu I. stupňa vzhľadom na jeho bohatú trestnú minulosť riziko recidívy príliš veľké. Súd prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti
(najmä na to, že odsúdený spáchal dva zločiny) a v zmysle odpisu z registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený bol 7-krát súdne trestaný vrátane spomenutých odsúdení), keď vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o recidivistu, ktorý opakovane pácha trestnú činnosť. Poukázal na to, že odsúdený bol v minulosti často odsúdený na podmienečné tresty, avšak ani viaceré takéto tresty v jeho prípade neviedli k vedeniu riadneho života a následne sa opätovne dopustil trestnej činnosti. Je tak možné ustáliť, že hrozba výkonu trestu odňatia slobody nebola pre odsúdeného motivačná, aby do budúcna viedol riadny život a nepáchal ďalšiu trestnú činnosť. Takéto tresty u neho preto nesplnili účel. Uvedené potvrdzuje aj resocializačná prognóza odsúdeného, ktorá je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania nepriaznivá. Nemenej dôležitými vo vzťahu k odsúdeným páchanej majetkovej trestnej činnosti sú konštatovania, že nemá vzdelanie. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť dospel okresný súd k záveru, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na jeho osobu sú možné len samotným výkonom trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Okresný súd vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a taktiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, za ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody (ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody) dospel k záveru, že u odsúdeného M. E. nie je daná dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život. Preto zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie. Proti tomuto uzneseniu podal včas, a to priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 20. marca 2017, sťažnosť odsúdený M. E., pričom prítomný prokurátor sa práva podať sťažnosť proti napadnutému uzneseniu výslovne vzdal. Odsúdený svoju sťažnosť bližšie písomne odôvodnil v rozsahu č. l. 24 - 25 spisu s tým ťažiskovým záverom, že navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a sám ho podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, pretože preukázal polepšenie a podľa svojho názoru spĺňa zákonom stanovené podmienky. Krajský súd v Trnave z podnetu podanej sťažnosti v intenciách § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného M. E. nie je dôvodná. Senát okresného súdu postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade zhromaždeného spisového materiálu a dokazovania vykonaného predpísanou formou dospel na verejnom zasadnutí k tomu hodnotiacemu záveru, že odsúdený M. E. nespĺňa podmienky vyžadované ustanovením § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vecne správne špecifikované súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení. Senát Krajského súdu v Trnave ako sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu plne osvojuje a v rámci postupu svojho konania na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez potreby opakovania takýchto dôvodov. Aj podľa zistení sťažnostného súdu odsúdený M. E. nespĺňa podmienky predpokladané v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. z hľadiska materiálnej stránky, nakoľko okrem trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania sa už v minulosti opakovane dopustil páchania úmyselnej trestnej činnosti, takže sa opätovne dostal do rozporu so zákonom. Za tejto situácie, predovšetkým s ohľadom na jeho kriminálnu minulosť, je jeho náprava a prevýchova pobytom na slobode po predčasnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody výrazne problematická. Ochrana spoločnosti si preto vyžaduje u odsúdeného M. E. ďalší výkon trestu odňatia slobody. Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. E. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.