Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoP-19-2017.pdf
PDF · 101.19 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, dieťa rodičov: matka - Mgr. N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. - O. Z., ul. Q. č. XXXX/XX a otec - W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. - O. Z., ul. Y. č. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/204/2013-498 zo dňa 15. júna 2016, takto
rozhodol:
I.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú M. Q., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je p o v i n n ý platiť výživné:
- s účinnosťou od 12.11.2014 do 31.12.2014 vo výške 125 eur mesačne,
- s účinnosťou od 1.1.2015 vo výške 150 eur mesačne
vopred vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky a vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú z a m i e t a.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 37P/223/2011-231 zo dňa 21.11.2011.
II.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o nedoplatku zvýšeného výživného na maloletú M. tak, že p o v o ľ u j e otcovi splácať nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 12.11.2014 do 31.5.2016 v sume 611,27 eur v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. Q. zo sumy 115 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 12.11.2014. Východiskovo konštatoval, že výživné má spotrebný charakter, slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové, rekreačné potreby, t.j. zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote. Práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch. Následne sa aplikujúc § 62 ods. 1 až 5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR) v spojení s § 75 ods. 1 ZoR zaoberal posúdením otázky či došlo k zmene na strane účastníkov konania v porovnaní s poslednou úpravou konanou v novembri
2011, pričom prihliadal na aj vývoj životných nákladov, ako objektívnu okolnosť. V opísanej spojitosti následne konštatoval zmenu pomerov na strane maloletej, ako aj na strane matky a otca. 2.Pokiaľ ide o matku, táto v roku 2011, ako aj v rozhodnej dobe pracovala v Centre voľného času v Bytči. V roku 2011 mala príjem asi 500 eur netto, v roku v roku 2014 asi 570 eur, v roku 2015 cca 590 eur a od januára 2016 poberá sumu 620 eur. Jej príjem sa teda zvýšil ku dňu vyhlásenia rozsudku asi o 120 eur mesačne. Matka nadobudla dvojizbový byt v Z., kde býva s dcérou. Zakúpila ho za 38 000 eur, pričom úver spláca svojej matke vo výške 150 eur mesačne. Keď bývala s rodičmi, prispievala na domácnosť 150 eur a to v roku 2011. Od decembra 2014 sa zvýšili matke výdavky za bývanie o 250 eur a od januára 2016 o 270 eur. 3.Otec dieťaťa v čase predchádzajúcej úpravy a aj aktuálne pracuje u svojho otca. V roku 2011 jeho príjem tvoril 300 eur netto, bol ženatý, z manželstva pochádzalo jedno maloleté dieťa vo veku 6 rokov. Taktiež jeho manželka pracovala u svokra, kde pracuje doteraz. Bývali v trojizbovom byte, ktorý patrí otcovej matke. Za bývanie platili 188 eur. Už v tom čase mal otec zdravotné problémy a náklady na lieky predstavovali sumu 20 eur mesačne. Splácal úver 20 eur mesačne. Postupne u otca dochádzalo k zvyšovaniu jeho príjmu, a to v roku 2014 na čiastku cca 400 eur a v rokoch 2015 až 2016 asi 600 eur. Príjem otca teda vzrástol v rokoch 2015 až 2016 o takmer 100 %. Otec v rozhodnej dobe už nespláca úver. Má síce isté zdravotné problémy, ale tými trpel aj v roku 2011. Nemá zníženú pracovnú schopnosť, ani nie je invalidný. Jedinou zmenou vo výdavkoch bol nárast platby za bývanie asi o 100 eur. Na nákladoch na bývanie sa podieľa aj jeho manželka, ktorej príjem taktiež vzrástol. V septembri 2015 nastúpila dcéra, pochádzajúca z manželstva do 4. ročníka základnej školy. 4.Malolá M. v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom navštevovala 4. ročník základnej školy. Doplatky na lieky pre ňu v uvedenom čase predstavovali sumu 20 eur mesačne (nefrológ, alergológ, endokrinológ). Dieťa navštevovalo krúžky, za ktoré platila matka spolu 135 eur (keyboard, výtvarná výchova, anglický jazyk, tanečná a varenie). V septembri 2014 nastúpila maloletá do 8. ročníka a septembri 2015 do 9. ročníka základnej školy. Výdavky na lieky sa v roku 2016 znížili na 15 eur. Nenavštevuje už výučbu hry na keyboard. V januári 2014 skončila s výtvarnou výchovou, dovtedy platila okolo 80 eur ročne. Študuje angličtinu, v roku 2011 platila 40 eur ročne, od septembra 2014 platí matka ročne 249 eur, do septembra 2015 chodila na krúžok varenia, tam matka platila 20 eur ročne. Dieťa navštevuje tanečnú, za čo matka uhrádza 20 eur za rok. V rozhodnom období mala matka výdavky na stravu dieťaťa okolo 100 eur, v roku 2015 to bolo 100 eur, v roku 2016 120 eur mesačne, výdavky na oblečenie v roku 2014 až doteraz 30 eur mesačne, hygienické a iné základné potreby v roku 2014 predstavovali sumu 10 eur, v roku 2015 13 eur a v roku 2016 je to 15 eur mesačne. Mesačne na mobil vynakladá 1 až 2 eurá. Výdavky v škole od roku 2014 až doteraz sú v podstate rovnaké, asi 15 eur mesačne. Cestovné na jazykovú školu je mesačne 12 eur. Matka uviedla, že od roku 2011 do roku až doteraz, sa celkové mesačné výdavky zvýšili na dcéru asi o 50 eur.
5.Nadväzne súd prvej inštancie ustálil príjem matky v rozhodnej dobe na sumu od 570 do 650 eur a príjem otca od 500 do 600 eur mesačne netto. Oprávnené, opakujúce sa priame výdavky matky, spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa súd stanovil čiastkou 215 eur (strava 100 eur, anglický jazyk, vrátane cestovného 25 eur, voľnočasové aktivity 15 eur, oblečenie 30 eur, hygienické a iné základné potreby 20 eur, výdavky v škole 10 eur, výdavky na lieky 15 eur). Nakoľko matka zabezpečuje dieťaťu bývanie a iné základné potreby, celkové výdavky pre dieťa určil sumou 250 eur. Súčasne zohľadnil, že matka sa o dieťa osobne stará, otec matke s výchovou nepomáha a okrem výživného dieťaťu neposkytuje iné plnenia. Zdôraznil, že od roku 2011 sa nepochybne zvýšili výdavky na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa, a to z dôvodu jeho prirodzeného fyzického a psychického vývoja, keď od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 5 rokov. Dcéra fyzicky i psychicky vyspela, navštevuje druhý stupeň základnej školy, pričom otec tieto výdavky nespochybnil. 6.Za irelevantnú v tejto súvislosti okresný súd vyhodnotil obranu otca, že nemôže požadovať zvýšenie mzdy, lebo niečo otcovi v minulosti „urobil“ a takto mu to spláca. Malo totiž za to, že otcovi nič nebráni zamestnať sa u iného zamestnávateľa, ak má so svojim otcom nejaké spory, ktoré nešpecifikoval. Dokonca otec uviedol, že s manželkou majú mesačný príjem, po odrátaní výživného pre M. 980 eur, čo im stačí a aj preto nežiadal o zvýšenie výživného (správne zrejme platu - pozn. odvol. súdu). Takéto počínanie otca považoval okresný súd za neprijateľné a nezodpovedné. Z jeho vyjadrení možno vyvodiť záver, že v skutočnosti ani nechce mať vyššiu mzdu (oficiálnu), čo možno právne vyhodnotiť tak, že sa vzdal výhodnejšieho zárobku (§ 75 ods. 1 ZoR). Zároveň poukázal na skutočnosť, že otec využíva aj výhody zamestnávateľa, napr. používanie motorového vozidla, na súkromné účely. Ďalej z výpovede otca, že ak by sa s ním dcéra stretávala, tak by jej kúpil čo by bolo treba, súd prvej inštancie vyvodil, že otec má dostatočný príjem na to, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššom rozsahu.
Dodal, že povinnosťou každého rodiča je korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. V prípade otca sú takýmito výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, výdavky na pivo a cigarety, mesačne vo výške 50 eur. Taktiež výdavky za mobil 30 eur mesačne sa javia ako premrštené. Napokon otec už nespláca úver vo výške 20 eur.
7.Zhrnúc opísané, okresný súd uzavrel, že došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletej, ale aj na strane matky a otca a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov. Na základe toho priznal zvýšenie výživného a to odo dňa podania návrhu, pričom zdôraznil predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné spätne s účinnosťou od 1.9.2014 s odôvodnením, že pomáha aj chorej matke, pracuje a prerába byt, preto nemala čas podať návrh skôr, podľa okresného súdu uvedené to nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili podať návrh na zvýšenie výživného už v septembri 2014.
8.V nadväznosti na konštatované vyčíslil súd prvej inštancie nedoplatok na výživnom za obdobie od 12.11.2014 do 31.5.2016 v celkovej sume 652,17 eur, ktorý výpočet podrobne špecifikoval. Nedoplatok na výživnom súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Povolenie splátok odôvodnil výškou zmeškaného výživného, výraznejšou úpravou výživného platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Zároveň si však otec musel byť vedomý toho, že výživné môže byť zvýšené a už v predstihu sa na takúto situáciu mohol pripraviť úpravou svojich výdavkov.
9.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu nepriznal.
10.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa a domáhal sa jeho zmeny v podobe zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného, alternatívne jeho zmeny v podobe zníženia výživného alebo zvýšenia od neskoršieho dátumu ako 12.11.2014. Namietal závery okresného súdu poukazujúc na vývin mzdy obidvoch rodičov dieťaťa s tým, že pri matke sa v roku 2012 až 2014 príjem pohyboval od 507 do 1.013,46 eur a za obdobie 8/2014 do 3/2016 bol jej priemerný čistý zárobok 681,22 eur, t.j. vyšší ako uvádzala. Jeho príjem podľa správy o príjme od zamestnávateľa činil v období od 2012 do 2014 od 374,78 eur do 424,62 eur, za obdobie od 1/2015 do 12/2015 bol cca 597 eur a za obdobie od 1/2016 do 3/2016 cca 598 eur. V tejto spojitosti tvrdil, že životná úroveň jeho rodiny, (t.j. on, manželka a jeho dcéra) je nižšia ako úroveň matky a dcéry. Suma 150 eur, ktorú má platiť ako výživné nezohľadňuje výšku príjmov jeho rodiny a výšku príjmov matky, pretože je neprimeraná. 11.Odvolateľ následne zdôraznil, že nerozumie prečo má platiť zvýšené výživné od 12.11.2014, kedy bol jeho príjem omnoho nižší ako príjem matky. Naopak, výdavky na maloletú dcéru sa v tom období oproti poslednej úprave výživného nezmenili skoro vôbec. Keby mal aj súd za to, že má byť výživné zvýšené, malo by sa jednať o nižšiu sumu a pre zvýšenie výživného spätne od 12.11.2014 nebol žiaden dôvod. Hoci si je vedomý toho, že suma 150 eur v dnešnej dobe nie je vysoká suma, pokiaľ vychádza z jeho možnosti a schopnosti, nie je v jeho silách uhrádzať takúto čiastku. Okrem toho, aj jeho druhá dcéra V. by mala mať aspoň takú životnú úroveň ako M..
12.V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka uviedla, že napriek tomu, že otec mal od júla začať platiť zvýšené výživné, uhradil len 115 eur. Nakoľko predpokladá, že bude v platbách opätovne v omeškaní, žiadala jednorazové vyplatenie súdom stanoveného nedoplatku. Zdôraznila, že jej životná úroveň je neporovnateľná so životnou úrovňou otca a jeho rodiny. Otec naďalej pracuje u svojho otca na pozícii manažéra predaja a to v dvoch prevádzkach a v prípade, ak by mu jeho plat nedokázal vykryť mesačné náklady, zaiste by zmenil zamestnávateľa a zarábal by podstatne viac ako uviedol na súde. Zatiaľ čo ona nedokázala svojej dcére zabezpečiť dovolenku, on svojej dcére dožičil dovolenky dve. 13.Pokiaľ sa týka tvrdenia odvolateľa, že dcéra M. neprejavuje žiaden záujem o svojho otca, to je pravdou, nie však jej vinou, ale vinou otca, ktorý sa o ňu po celý čas nezaujímal. Nikdy sa neopýtal ako sa jej darí, či niečo nepotrebuje, nikdy si nespomenul na jej narodeniny, či Vianoce, len jej nadával, hoci sa s ňou mohol stretávať, keďže mali dohodu, že si ju môže brať každú sobotu, kde si sám určil čas 2 hodiny. Zobral si ju však len dva krát, viac nemal záujem.
14.V následnom stanovisku k vyjadreniu matky otec uviedol, že tvrdenia matky sú nepravdivé, nakoľko on zarába toľko, ako uviedol na pojednávaní. Matka so M. chodia každý rok na dovolenku, väčšinou
na dve. Takto tomu bolo aj tento rok, takže matka neuvádza v odvolaní pravdu. On za dovolenku v Chorvátsku s rodinou zaplatil 300 eur.
15.Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
16.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17.Okresný súd správne vymedzil právny základ rozhodnutia v súdenej veci - § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citovaný v napadnutom rozsudku) a nadväzne korešpondujúc danému zákonnému ustanoveniu prikročil k porovnaniu pomerov na strane (predovšetkým) výživou povinných osôb (otec a matka) a na strane výživou oprávnenej osoby (maloletá M.) v období predchádzajúceho rozhodovania o výživnom a v súčasnosti.
18.Následne, príslušným/relevantným skutkovým zisteniam zodpovedajú (vyššie opísané) čiastkové závery súdu prvej inštancie (na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje) o danosti kvalifikovanej zmeny pomerov na strane všetkých posudzovaných subjektov. V danej spojitosti - v reakcii na konkrétne odvolacie tvrdenie - sa žiada zdôrazniť, že púha skutočnosť, že matka v určitom období zarábala viac než otec, nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska hypotézy/konštrukcie aplikovanej normy je totiž relevantná zmena pomerov na strane toho-ktorého subjektu, ku ktorej (zmene) - v podobe nárastu príjmu otca - nepochybne došlo a ktorá (zmena) umožňuje (vo všeobecnosti) pristúpiť ku korekcii skoršej úpravy vyživovacej povinnosti. Akceptovaním logiky predmetnej odvolacej argumentácie by bolo možné dospieť k záveru, že vyživovaciu povinnosť nemožno zvyšovať tomu z rodičov, ktorý má nižší príjem, čo je, mimo rámca rozumnej pochybnosti, v rozpore so zákonnou úpravou kritérií určovania/úpravy výšky vyživovacej povinnosti.
19.V ďalšom postupe však krajský súd v konkrétnostiach súdenej veci zohľadnil práve vývoj platovej situácie otca a čiastočne sa odchýlil od záveru súdu prvej inštancie, keď za rozhodný okamih skutočne kvalifikovaného nárastu príjmu (z cca 300 eur na cca 600 eur) odvolateľa vyhodnotil termín 1.1.2015, (až) od ktorého možno za primerané výživné zodpovedajúce ustáleným skutkovým zisteniam považovať sumu 150 eur mesačne.
20.Naopak, zmeny existujúce v období odo dňa podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti do 31.12.2014 - t.j. nárast výdavkov u maloletej a len čiastkový nárast príjmu otca (ako i matky) - adekvátne reflektuje zvýšenie výživného na čiastku 125 mesačne.
21.Takto diferencovaná výška vyživovacej povinnosti reálnejšie zohľadňuje okrem odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby (ako ich ustálil okresný súd) aj druhé zásadné kritérium - preukázané možnosti a schopnosti povinného subjektu - otca. 22.Žiada sa záverom dodať, že odvolací súd si osvojil aj súdom prvej inštancie prezentované vyhodnotenie výdavkov (otca), ktoré nemožno považovať za nevyhnutné, ako i (vyhodnotenie) neurčitej a preto neakceptovateľnej obrany otca, že o zvýšenie platu svojho otca/zamestnávateľa nemôže žiadať, nakoľko mu niečo vyviedol (išlo by teda aj v prípade uznania tejto obrany o následok vyvolaný konaním/ zavinením otca/odvolateľa, ktoré preto nemôže byť na úkor vyživovacej povinnosti k dieťaťu) - keď otec predmetné závery ani nenamietal.
23. Na základe opísaných úvah krajský súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku, pričom návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti vo zvyšnej časti (nad upravený rámec) zamietol. Rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záver, že nie sú v okolnostiach posudzovanej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie vyživovacej povinnosti.
24.V nadväznosti na zmenu výšky bežného výživného odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo výroku o zameškanom výživnom. Konečná suma predstavuje rozdiel medzi doteraz hradeným výživným
(115 eur) a “novourčenými“ čiastkami, t.j. za obdobie od 12.11.2014 do 31.12.2014 ide o sumu 16,27 eur (1 mesiac x zvýšenie 10 eur + alikvótna časť za 19 dní), za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 ide o sumu 420 eur (12 mesiacov x zvýšenie 35 eur) a napokon za obdobie od 1.1.2016 do 31.5.2016 ide o sumu 175 eur (5 mesiacov x zvýšenie 35 eur). Celkovú čiastku - 611,27 eur umožnil (§ 232 ods. 4 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) odvolací súd otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky a to stotožniac sa s dôvodmi, pre ktoré výhodu splátok pripustil okresný súd.
25.O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Dotknutý výrok sa týka tak konania pred súdom prvej inštancie, ako i pred odvolacím súdom.
26.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.