Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletých Y. O. a Q. O., obaja nar. XX. XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, bytom u matky, deti rodičov, matky I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, právne zastúpenej AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o. so sídlom Martin, E. B. Lukáča 2 a otca Q.. E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., X. S. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 16P/177/2014-313 zo dňa 30. 11. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi maloletých prispievať na nich zvýšeným výživným po 75,- eur mesačne od 01. 08. 2014 do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a dlžné výživné do 30. 11. 2016 na každé z maloletých detí po 700,- eur mu povolil splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo 1P/5/2009-172 zo dňa 02. 11. 2009 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca s tým, že o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Mal za preukázané, že naposledy bolo výživné na maloleté deti určované rozsudkom Okresného súdu Námestovo 1P/5/2009-172 zo dňa 02. 11. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/2/2010 zo dňa 28. 01. 2010, a to počnúc 01. 10. 2009 vo výške 50,- eur mesačne na každé z maloletých detí. Od posledného rozhodovania o výživnom na maloleté deti došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré v čase posledného rozhodovania mali takmer dva roky, v čase podania návrhu na zvýšenie výživného navštevovali materskú školu a v čase vyhlásenia rozsudku sú žiakmi tretej triedy základnej školy. Začatie plnenia povinnej školskej dochádzky považoval za podstatnú zmenu pomerov spojenú s pribudnutím nákladov na školské potreby, pomôcky, aktivity, stravovanie a školský klub. Podstatne vyššie sú aj výdavky na uspokojovanie bežných hmotných potrieb s pribúdajúcim vekom, rastom, fyzickým a psychickým vyspievaním, na stravu, oblečenie, obutie, hygienické a kozmetické potreby, a to aj v dôsledku rastu cien. Maloletí majú zvýšené výdavky súvisiace s kardiologickým ochorením, ktoré sa prejavujú nielen vo výdavkoch na lieky, ale aj na dopravu do príslušného zdravotného zariadenia. Okrem toho maloletí potrebujú ortopedickú obuv. Súčasťou výdavkov na maloletých sú aj náklady na bývanie. K zmene pomerov došlo aj u rodičov maloletých detí. U matky oproti poslednému rozhodnutiu nastala zmena týkajúca sa bývania, zamestnania a pribudla jej vyživovacia povinnosť. Matka žila s maloletými v dvojizbovom nájomnom byte spolu so svojou matkou s mesačnými nákladmi 300,- eur, aktuálne býva s priateľom v jeho trojizbovom byte, pričom výška mesačnej platby za užívanie bytu je 192,70 eur a súčasťou nákladov je aj splátka pohľadávky úveru

223,94 eur, ktorý bol poskytnutý priateľovi. V čase predchádzajúceho rozhodovania matka poberala rodičovský príspevok 158,60 eur a prídavky na deti vo výške 22,80 eur. Aktuálne je zamestnaná s dohodnutou mesačnou mzdou 200,- eur, pričom jej ďalší príjem predstavujú prídavky na deti a výživné vo výške 100,- eur mesačne. Okrem toho jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Q., nar. XX. XX. XXXX zo vzťahu s priateľom. Otec v čase predchádzajúceho rozhodnutia bol zamestnaný s príjmom 310,- eur mesačne, jeho aktuálna mesačná mzda ako advokátskeho koncipienta v advokátskej kancelárii JUDr. Gabriela Szabóa predstavuje 360,- eur mesačne, t. j. dosahuje naďalej minimálnu mzdu. Vo vzťahu k bývaniu došlo k poklesu jeho výdavkov, pretože otec už neplatí nájomné vo výške 210,- eur, ale 90,- eur mesačne. Aj na jeho strane pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej J. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorú si na základe dohody s jej matkou plní vo výške 40,- eur mesačne. Aj keď otec poukazoval na zlepšenú finančnú situáciu matky z dôvodu, že žije s priateľom, tento nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým, aj keď títo sa podieľajú na jeho životnej úrovni, keďže medzi deťmi nerobí rozdiely. Matka nepoukazovala v konaní na výdavky maloletých detí, ktoré by poukazovali na ich zvýšenú úroveň a uplatňovala len výdavky spojené s bežnými potrebami, preto nemohol akceptovať zvýšenie výživného navrhované otcom o 10,- eur mesačne na každého maloletého, pričom ani navýšenie výživného ako požadovala matka (300,- eur mesačne na každé z maloletých detí) nemôže byť také výrazné. S poukazom na príjem otca súd zvýšil výživné na sumu 75,- eur mesačne na každého maloletého, pretože takto stanovené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a aspoň čiastočne pokrýva výdavky na maloletých. Vo vzťahu k príjmu otca sa nestotožnil s argumentom matky, aby si tento našiel iné zamestnanie, nakoľko pracuje a prax advokátskeho koncipienta je potrebná na to, aby mohol absolvovať advokátske skúšky a byť zapísaný v zozname advokátov, ktorí proces trvá dlhšie časové obdobie. Výkon advokátskej praxe môže mať podstatný vplyv do budúcnosti na určenie vyživovacej povinnosti otca. Čo sa týka matkou tvrdenej otcovej životnej úrovne, nepodarilo sa preukázať, že by sa od posledného rozhodnutia výrazne zmenila, keďže striedanie áut, nosenie značkových košieľ, ako aj zakúpenie si luxusnej dovolenky, bolo v konaní vyvrátené. Pri upravenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok 700,- eur mesačne na každé z maloletých detí, ktorý súd vypočítal ako rozdiel medzi doteraz určeným a novoupraveným výživným na každé z maloletých detí - zvýšenie o 25,- eur x 28 mesiacov a umožnil ho otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným, ktoré považoval za primerané a zodpovedajúce možnostiam otca s tým, že v prípade neplnenia splátkovej povinnosti stratí výhodu splátok a nedoplatok sa stane splatným jednorazovo. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletých detí z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Preto ho žiadal zrušiť alebo zmeniť tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletých po 60,- eur mesačne od právoplatnosti výroku rozsudku o zvýšenom výživnom. Mal za to, že súd pri zvýšení výživného nielenže neprihliadol na jeho finančné možnosti a majetkové pomery, ale požaduje, aby sa každomesačne zadlžoval, pričom nedodržal ani zásadu úmernej životnej úrovne medzi povinným rodičom a maloletým dieťaťom. Poukázal na čistý mesačný príjem advokátskeho koncipienta 361,37 eur, ktorý nemôže zo zákona vykonávať ďalšiu prácu. Z uvedeného príjmu uhrádza ubytovanie vo výške 90,- eur mesačne, výživné na maloletých spolu 100,- eur mesačne, výživné na maloletú J. 40,- eur mesačne, náklady na stravovanie vo forme denného menu vo výške 70,- eur mesačne a na ďalšie jedlo počas dňa raňajky a večere vo výške 30,- eur mesačne. Žiadny z týchto nákladov nemôže vynechať na úkor zvýšeného výživného. Nevyhnutné a každomesačné náklady teda predstavujú sumu 330,- eur a zostáva mu 31,37 eur na základnú kozmetiku a zvyšok na prípadné náhodné výdavky. Napriek tomu bolo výživné zvýšené spolu na oboch maloletých o 50,- eur mesačne a bol zaviazaný platiť aj dlžné výživné vo výške 20,- eur mesačne, teda nevyhnutné mesačné náklady sa zvýšili o 70,- eur, čím bol prinútený, aby si nezakupoval kozmetiku, ani nemal žiadnu finančnú rezervu a každomesačne sa zadlžoval minimálne vo výške 40,- eur, keďže suma, ktorú potrebuje na nevyhnutné výdavky spolu so zvýšeným výživným, je 401,37 eur. Takto zvýšená vyživovacia povinnosť otca je proti dobrým mravom a na zabezpečenie jej plnenia bol nútený požiadať o finančnú pôžičku jednak brata, ako aj zamestnávateľa. Výživné na maloletú J. musí platiť minimálne vo výške 27,126 eur ako ustanovuje Zákon o rodine, no s matkou sa dohodli na výživnom vo výške 40,- eur, čo je nižšie ako bol povinný platiť na maloletých synov v jej veku. Pokiaľ matka poukazovala, že mzda, ktorú dosahuje, nezodpovedá jeho zárobkovým schopnostiam, poukázal na to, že jej priateľ v zamestnaní dosahuje mzdu nižšiu. Navyše životná úroveň maloletých je vyššia, keďže bývajú vo väčšom byte, majú vyššie náklady na oblečenie, dokonca majú sporenie a poistku, ktoré on nemá a majú aj vyššie

náklady na stravu. Matka pracuje v 20-hodinovom pracovnom týždni, čo je 4 hodiny denne, z ktorého dôvodu je zbytočný jej náklad na maloletých 42,- až 49,- eur mesačne na školskú družinu, keďže sa v poobedňajších hodinách môže o maloletých starať sama. Za nevyhnutné mesačné výdavky na jedno maloleté dieťa považoval sumu 130,56 eur, keď zdravotná starostlivosť a zvýšené náklady na lekárov, ktorými matka odôvodňovala zvýšenie výživného, je v rámci systému zdravotnej starostlivosti bezplatná a hradí ich príslušná zdravotná poisťovňa. Dopravné náklady vo výške 50,- eur mesačne sú prehnané, nakoľko deti navštevujú súkromnú školu v Sučanoch, kde bývajú. Matka poberá navyše prídavky na deti. Po rozdelení nákladov na polovicu vychádza suma 35,28 eur na jedno maloleté dieťa a s prihliadnutím na jeho zárobkové pomery a životnú úroveň a skutočnosť, že životná úroveň detí by mala byť v rovnováhe so životnou úrovňou rodičov navrhol výživné na jedno dieťa v sume 60,- eur mesačne a dlžné výživné odo dňa podania návrhu matke žiadal nepriznať.

3. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie aj matka maloletých detí z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, na podklade čoho vydal nesprávne meritórne rozhodnutie. Súdom stanovené výživné nepostačuje na pokrytie potrieb maloletých, pričom jednoznačne je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu svojich dvoch synov v podstatne vyššej miere ako stanovil súd. Návrh bol podaný dôvodne, nakoľko o poslednej úprave výživného bolo rozhodované v roku 2009, od kedy podstatným spôsobom vzrástli náklady, ktoré obaja synovia potrebujú pravidelne zabezpečiť, čo spôsobilo hlavne nástup detí do základnej školy. Otec má 35 rokov a stále je zamestnaný ako advokátsky koncipient, napriek tomu, že povinné roky praxe, ktoré sú potrebné na zloženie advokátskej skúšky, má absolvované. Napriek tomu súd konštatoval, že nebola preukázaná zmena príjmu otca, jeho životnej úrovne, možností a schopností, v čom videla matka závažné pochybenie. Otcovi, aby mohol ísť na advokátske skúšky, chýba jeden seminár, pričom tieto bývajú pravidelne dvakrát do roka, je vypísaných niekoľko termínov, z ktorých si môže vybrať. Suma za seminár uvádzaná otcom je nepravdivá a činí okolo 150,- eur a je preplácaná zamestnávateľom, t. j. advokátom, u ktorého vykonáva koncipientsku prax. Napriek uvedenému otec zotrváva v koncipientskych podmienkach namiesto toho, aby zložil advokátske skúšky a zvyšoval tak svoj príjem. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy výzvou na daňový úrad, či prenajímateľ nehnuteľnosti, s ktorým má otec uzatvorenú nájomnú zmluvu, platí daň z nájmu a v akej výške a tiež dotaz na advokátsku komoru ohľadne nákladov spojených s účasťou na seminároch. Otec sa oblieka do značkového oblečenia a jazdí v motorových vozidlách luxusných značiek a bolo reálne preukázané, že chodí na dovolenky, a preto jeho príjem nemôže byť taký ako deklaruje. Pri narodení ďalšej dcéry prispel na kočík sumou 200,- eur a dcére platí 40,- eur mesačne, pričom uvádza, že nie je v jeho možnostiach platiť vyššie výživné na svojich dvoch synov. Výživné im nemá slúžiť len na úhradu základných hmotných potrieb ako je jedlo, či ošatenie, ale má zabezpečiť aj podmienky na rozvoj a zdravý vývoj dieťaťa, voľno časové aktivity. Otec nikdy neprejavil snahu maloletým poskytnúť prostriedky nad rámec povinnosti uloženej súdom, pričom ani túto si neplnil riadne a včas. Otec sa navyše môže zamestnať inde, tak aby si zvýšil svoj príjem, lebo inak takto môže fungovať ešte ďalších desať rokov a vyhovárať sa, že nemôže zarábať viac. Súd má prihliadať nielen na to, v akej výške preukáže otec svoj príjem, ale aké sú jeho možnosti a schopnosti na dosahovanie vyšších príjmov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale aj jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a pod. Je povinnosťou otca zabezpečiť náklady, ktoré deti potrebujú a na týchto sa v reálnej výške podieľať, nájsť si zamestnanie adekvátne jeho veku, vzdelaniu a možnostiam a nevyhovárať sa na to, že kvôli neabsolvovaniu jedného seminára nemôže ísť na advokátske skúšky. Vzhľadom na uvedené žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jej návrhu na zvýšenie výživného bude v celom rozsahu vyhovené alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že je od otca nezodpovedné, ak má dve nezaopatrené deti, o ktoré sa nevie postarať, naplánovať si ďalšie dieťa, o ktoré sa nestará a iba mesačne prispieva 40,- eur na výživné, pričom na dve školopovinné deti platí 50,- eur na každé. Súd by mal prihliadať na jeho možnosti a schopnosti, nie iba na jeho výdavky, nakoľko neprihliadal na jej výdavky ako matky na výdavky detí, ktoré by nezvládala bez pomoci rodiny a priateľa, ktorý nie je povinný pomáhať s výdavkami na maloletých. Bez pomoci priateľa a rodiny by nemala náklady na maloletých ako finančne pokryť. Keď otec uvádza, že výdavky na poistky, cestovné, angličtinu, družinu sú zbytočné, podľa nej je zbytočné plytvanie peňazí na dovolenku, značkovú obuv a odev. Do cestovného sa neráta iba cesta do školy a zo školy, ale aj cesta k lekárovi, na nákup potravín a oblečenia, návštevy u lekára. Poistenie detí je úplne samozrejmá vec, nakoľko v prípade úrazu by nemali z čoho pokryť výdavky a

môžu byť z neho pokryté náklady na vysokú školu. Čo sa týka zamestnania, je vďačná, že vôbec má prácu, nakoľko pri troch deťoch už i pri pohovore je problém si ju nájsť, keď navyše je často PN nielen s deťmi, ale aj so svojou osobou. Otec deti nekontaktuje, nenavštevuje už druhý rok, ničím im naviac okrem výživného neprispieva.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal prvostupňový súd.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam otca a matky odvolací súd dopĺňa, že v tomto konaní sa posudzujú schopnosti a možnosti otca ako povinného platiť zvýšené výživné a nie matky ako ďalšej povinnej zabezpečovať výživu maloletých, do ktorej starostlivosti boli títo zverení, pričom dobré mravy sa neposudzujú (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Otec napriek tomu, že mu po uhradení nevyhnutných nákladov, má zostať 31,37 eur na základnú kozmetiku a náhodné výdaje, a preto nemôže prispievať na maloletých zvýšeným výživným o 25,- eur, dobrovoľne s inou matkou jeho ďalšieho novonarodeného dieťaťa uzavrel dohodu, na základe ktorej jej platí výživné 40,- eur mesačne. Ak je teda schopný napriek tvrdeným príjmom platiť na novonarodené dieťa 40,- eur a zakúpiť mu kočík za 200,- eur, je schopný na jej o 9 rokov starších súrodencov platiť výživné v rozhodnutí súdu prvej inštancie stanovenej výške prihliadnuc aj k tomu, že k zvýšeniu výživného od posledného určenia došlo až po 5 rokoch, od kedy sú maloletí vekovo starší, navštevujú základnú školu a vzhľadom aj na celospoločenský vzrast životných nákladov došlo k nárastu ich potrieb. Navyše otcovi od posledného určenia výživného vzrástol príjem z 310,- eur na 360,- eur a náklady na nájomné sa znížili z 210,- eur na 90,- eur, keď zmenu ostatných nákladov otec netvrdil, ani nepreukazoval, t. j. už len z týchto skutočností vyplýva schopnosť otca platiť výživné vo zvýšenej výške vrátane zameškaného výživného, nie však vo výške požadovanej matkou na každé dieťa 300,- eur mesačne, vychádzajúc z toho, že aj keď u nej došlo narodením ďalšieho syna k pribudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti, túto plní so svojím terajším priateľom, pričom vzhľadom k tomu, že sa zamestnala, došlo k zvýšeniu jej príjmov zo 158,67 eur na 200,- eur mesačne a k zníženiu výdavkov za nájomné na dvojizbový byt, v ktorom predtým bývala so svojou matkou a predstavovali 300,- eur na súčasných 192,71 eur. Navyše tvrdenia matky o možnosti otca získať lepšie platené zamestnanie vzhľadom aj na nepriaznivú situáciu na trhu práce právnických povolaní zostali v súčasnosti v rovine ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdení.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 ods. 1 tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal, keďže nezistil také okolnosti prípadu, na základe ktorých by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé (§ 55 .

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .