Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/147/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobkyne: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., H. XX, právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti žalovaným: v rade 1/ Z. B., nar. X.X.XXXX a v rade 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U., H. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v rade 1/ a 2/ k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území U., obec U., okres H., zapísanému v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX a to pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 sa z r u š u j e.

II. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v rade 1/ a 2/ k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území U., obec U., okres H., zapísanému v katastri nehnuteľností vedenom Z. úradom H., P. odbor na A. vlastníctva číslo XXXX a to pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX sa vysporiadava tak, že: tá časť pozemku, ktorá je podľa geometrického plánu zo dňa X.X.XXXX, vyhotoveného spoločnosťou G., s.r.o., autorizačne overeného O.. H. P. a úradne overeného Z. úradom H., katastrálny odbor dňa XX.X.XXXX, pod číslom XXX/XXXX označená ako: parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2 a parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyni J. B., rodenej E., narodenej XX.XX.XXXX, tá časť pozemku, ktorá je podľa geometrického plánu zo dňa 5.9.2016, vyhotoveného spoločnosťou GEOMERKART, s.r.o., autorizačne overeného Ing. H. P. a úradne overeného Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 23.9.2016, pod číslom 4XX/XXXX označená ako: parcela registra „C“ KN, číslo 229/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2 , parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2 a parcela registra „C“ KN a číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 sa prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaného v 1. rade Z. B., narodeného X.X.XXXX a žalovanej v 2. rade E. B., rodenej E., narodenej XX.X.XXXX v podiele 1/1, tá časť pozemku, ktorá je podľa geometrického plánu zo dňa 5.9.2016, vyhotoveného spoločnosťou GEOMERKART, s.r.o., autorizačne overeného Ing. H. P. a úradne overeného Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 23.9.2016, pod číslom XXX/XXXX označená ako: parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, sa prikazuje do podielového spoluvlastníctva:

- v podiele 1/4 žalobkyni J. B., rodenej E., narodenej XX.XX.XXXX,

- v podiele 3/4 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaného v 1. rade Z. B., narodeného X.X.XXXX a žalovanej v 2. rade E. B., rodenej E., narodenej XX.X.XXXX.

III. Geometrický plán zo dňa 5.9.2016, vyhotovený spoločnosťou GEOMERKART, s.r.o., autorizačne overený Ing. H. P. a úradne overený Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 23.9.2016, pod číslom XXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

IV. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalobkyni 100% trov konania.

V. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

VI. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike 50% odmeny, ktorá bola vyplatená spoločnosti Geomerkart, s.r.o. za vypracovanie geometrického plánu

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnosti v katastrálnom území U., obec U., okres H., zapísanému v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva číslo XXXX a to pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2. Žalobu odôvodnila tým, že uvedená nehnuteľnosť je užívaná ako dvor, spoločný pre rodinný dom žalobkyne a rodinný do žalovaných. Žalovaný v rade 1/ je synom žalobkyne a žalovaná v rade 2/ je jej nevestou. Medzi žalobkyňou a žalovanými vznikajú vážne nedorozumenia, súvisiace s výkonom vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti a s jej užívaním. Žalobkyňa sa pokúšala uzatvoriť so žalovanými dohodu o úprave užívania pozemku parcelné číslo XN. bez zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, k dohode však nedošlo, pretože dohoda, ktorú navrhli žalovaní je pre žalobkyňu neprijateľná, nakoľko podľa nej nemá pre seba vytvorené dostatočné súkromie a pokoj, najmä v časti pre jej domom. Jej vzťahy so žalovanými sa naďalej zhoršujú. Žalovaný v rade 1/ dokonca bráni žalobkyni v kontakte s inými ľuďmi a ona sa so svojimi známymi musí stretávať mimo svojho bydliska. V poslednom čase riešila viaceré konflikty medzi účastníkmi aj polícia. Žalobkyňa chce dosiahnuť, aby časť spoločného dvora bola vyhradená len pre ňu a aby na nej žalovaní nemali umiestnené veci. Za jediné riešenie situácie považuje žalobkyňa rozdelenie pozemku parcelné číslo XXX tak, že do jej vlastníctva pripadne časť dvora súvisiaca s jej stavbami a do vlastníctva žalovaných tá časť, ktorá súvisí s ich stavbami. Zvyšná časť zostane spoločná ako cesta

- priechod pre ňu a pre žalovaných. Spôsob navrhovaného rozdelenia predložila spolu so žalobou na farebnom náčrte s tým, že presná výmera budúcich parciel bude závisieť od stanoviska geodeta.

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobkyni poslali 2 alebo 3 návrhy, avšak ona ani s jedným nesúhlasila. Žalobkyňa stále užíva viac ako 52 m2, na ktoré má nárok a nedala metre ani na chodník k jej domu, k jej záhrade a k letnej kuchyni. Žalobkyňa je vlastníčkou iba 1, no má viac ako má mať. Nie je pravda, že žalovaní obmedzujú žalobkyni kontakt s inými ľuďmi.

3. Súd vykonal obhliadku predmetnej nehnuteľnosti a následne vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. H. P., ktorého poveril vypracovaním geometrického plánu na rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti.

4. Po doručení znaleckého posudku súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, znalca a svedkov a listinnými dôkazmi.

5. Z výpovedí strán sporu na pojednávaniach a z ich vyjadrení k vykonaným dôkazom vyplynulo, že medzi stranami ako spoluvlastníkmi sú dlhodobé a pretrvávajúce nezhody, ktoré sa prejavujú v tom, že strany sa nevedia dohodnúť na spôsobe a rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti a hospodárení s ňou, a to ani v elementárnych záležitostiach. Robia si navzájom prieky a správajú sa voči sebe tak, že na riešenie ich sporov bola už niekoľkokrát privolávaná polícia. Tento postoj a správanie strán pretrval počas celého konania a strany neboli schopné dospieť k dohode, resp. k zmierlivému riešeniu.

6. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: výpisy z Listov vlastníctva pre k.ú. U. č.l. 6 - 9, návrh žalobkyne na rozdelenie pozemku č.l. 11, znalecký posudok č. 3/2013, znalecký nákres upravený žalobkyňou č.l. 58, fotografie predložené žalobkyňou č.l. 59 - 60, potvrdenie Mesta Handlová č.l. 61, fotografie č.l. 81 - 86, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/125/2003 - 56 zo dňa 22.3.2005, znalecký nákres č.l. 112, fotografie č.l. 131 - 138 a geometrický plán.

7. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len (1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

8. Podľa § 141 ods. 2 každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

9. Podľa § 142 ods. 1 ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Podľa § 142 ods. 1 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

11. Z dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2, zapísanému v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území U.. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je 1, žalovaní v rade 1/ a 2/ majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zvyšné 3, (na liste vlastníctva zapísané ako 1 a 3/12). Uvedená nehnuteľnosť je spoločným dvorom pre rodinný dom žalobkyne, súpisné číslo XXXX a rodinný dom žalovaných, súpisné číslo XXX. J. sporu, ako spoluvlastníci spoločného dvora sú v permanentnom konflikte a na spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti sa nevedia dohodnúť. W. sa v súčasnosti vo svojom dome nezdržiava a tvrdí, že sa cíti ohrozená zo strany žalobcov. J. sa vyhrotila takým spôsobom, že bez úpravy práv a povinností na základe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti sa ich spolužitie stalo neznesiteľným.

XX. J. je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. P. zo spoluvlastníkov má právo obrátiť sa na súd a požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. K. § X42 ods. 1 stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby vysporiadania. J. môže vykonať spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. E. základné hľadiská, ktoré berie súd do úvahy pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, patria: a) veľkosť spoluvlastníckych podielov a b) účelné využitie veci. H. § 142 ustanovuje, že súd prihliadne na účelné využitie veci, ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. o právnu normu, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. V rámci posudzovania účelného využitia veci tak možno vedľa veľkosti podielov zohľadniť celý rad ďalších relevantných skutočností.

XX. H. reálnom rozdelení spoločnej veci prihliada súd na tieto hľadiská: a) fyzická a právna deliteľnosť predmetu spoluvlastníctva, b) výška spoluvlastníckych podielov a c) účelné využitie rozdelenej veci. Ak pozemky bude možné užívať na určený účel aj po rozdelení, hoci oproti predchádzajúcemu stavu s určitým obmedzením, ide o reálne deliteľnú vec a je potrebné dať prednosť jej reálnemu rozdeleniu medzi spoluvlastníkmi. R. „dobre možné“, ktorý použil zákonodarca v ustanovení § X42 ods. 1 sa sleduje najmä ten cieľ, aby pozemky mohli aj po rozdelení nehnuteľnosti bez závad slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené. H. úvahe, či je vysporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva k pozemku, na ktorom je postavená stavba alebo ktorý prilieha k zastavanému pozemku, jeho reálnym rozdelením dobre možné, súd vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susediacom pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe.

14. Vzhľadom na uvedené kritéria vyplývajúce z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že spoločnú nehnuteľnosť (spoločný dvor) je možné rozdeliť medzi spoluvlastníkov. Preto podľa názoru súdu prichádzal do úvahy len prvý spôsob zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Súd sa pri rozdelení nehnuteľnosti snažil o to, aby bolo možné za daných podmienok, čo najúčelnejšie využiť novovzniknuté nehnuteľnosti, vzhľadom na to, že pôvodným pozemkom je spoločný (relatívne malý) dvor pre dva rodinné domy. Súd vychádzal z pôvodného návrhu žalobkyne. Zároveň akceptoval niektoré výhrady strán, ktoré v priebehu konania vzniesli z dôvodu, aby mali popri svojich domoch zabezpečený obslužný priestor a prístup k ostatným nehnuteľnostiam, ktoré vlastnia, a ktoré susedia s vyporiavaným pozemkom. Súd dbal predovšetkým na to, aby dôsledkom vyporiadania spoluvlastníctva bolo rozumné usporiadanie vzťahov spoluvlastníkov, tak aby im zostal zachovaný prístup k ich nehnuteľnostiam a aby mohli svoje nehnuteľnosti čo najlepšie využiť.

15. V konaní bol vypracovaný Geometrický plán číslo XXX/XXXX, ako grafický podklad pre rozdelenie nehnuteľnosti. Súd uložil znalcovi, aby pri vyhotovení geometrického plánu vychádzal zo Znaleckého nákresu zo dňa 21.11.2014, pričom súd zároveň určil ďalšie požiadavky, z ktorých mal znalec vychádzať.

16. Z novovzniknutých pozemkov pripadnú žalovanej do vlastníctva pozemky (zastavané plochy a nádvoria) s parcelnými číslami: XXX/X o výmere 26 m2, XXX/X o výmere 5 m2 číslo XXX/X o výmere 15 m2. V prípade pozemku parcelné číslo XXX/X je zabezpečený prístup k nehnuteľnosti žalobkyne parcelné číslo 228, ktorá susedí s pôvodným pozemkom parcelné číslo XXX. Pozemok parcelné číslo XXX/X zahŕňa žumpu, ktorá patrí k domu žalovanej a nachádza sa oproti nemu, bude tak zabezpečený prístup žalobkyne k tomuto zariadeniu. Novovzniknutý pozemok parcelné číslo XXX/X sa nachádza vedľa domu žalobkyne, pod jej oknom. Okrem iného je tak zabezpečený stav, že žalovaní nebudú môcť ukladať na toto miesto rôzne veci, čo bolo jedným zo zdrojov konfliktov medzi spoluvlastníkmi. Zároveň bola zohľadnená požiadavka žalovaných, aby im bola popri ich dome ponechaná tzv. odkvapová vzdialenosť v rozsahu 0,5 m. V prípade, ak by celá táto časť pripadla žalobkyni, nemajú kam umiestniť plynovú bombu. Zároveň pri svojom dome potrebujú obslužný priestor.

17. Žalovaným v rade 1/ a 2/ pripadnú z novovzniknutých pozemkov do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozemky (zastavané plochy a nádvoria) s parcelnými číslami: XXX/X o výmere 40 mX , XXX/X o výmere 71 m2 a XXX/X o výmere 14 m2. V prípade pozemku parcelné číslo XXX/X ide o časť pôvodného pozemku, ktorý je v súčasnosti využívaný ako záhrada. Novovzniknutý pozemok parcelné číslo XXX/X zabezpečuje žalovaným prístup k zadnej časti dvora, kde sa nachádza hospodárska stavba žalovaných. Pozemok parcelné číslo XXX/X sa nachádza v okolí rodinného domu žalovaných a zabezpečuje im prístup k domu a možnosť jeho údržby.

18. Na základe vypracovaného geometrického plánu zároveň vznikol aj nový pozemok parcelné číslo XXX/X o výmere 38, ktorý zostáva v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a to tak, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne bude 1 a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaných pripadne spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3. Ide o chodník, ktorý vedie naprieč vyporiadavanym pozemkom parcelné číslo 229. Súd ohľadom tohto novovzniknutého pozemku prihliadal predovšetkým na praktickú stránku veci tak, aby mali obe strany sporu možnosť sa pohybovať po dvore, a aby tak mali plnohodnotný prístup k svojim nehnuteľnostiam. Súd si je vedomý toho, že spoluvlastnícke podiely k tomuto pozemku nie sú vo veľkosti 1-ice pre každú zo strán sporu ale, že zostáva zachovaný pôvodný pomer veľkosti spoluvlastníckych podielov. Súd však zároveň poukazuje aj na vyjadrenie strán sporu na obhliadke, ktorá sa uskutočnila dňa 25.4.2012, kde uviedli, že pokiaľ by nebolo možné reálne rozdeliť tú časť spoločného dvora, ktorá je používaná ako prechod cez spoločný dvor, navrhujú, aby bola reálne rozdelená len tá časť spoločného dvora, ktorá slúži ako záhradka a zadná časť spoločného dvora, ktorá slúži ako sklad materiálu.

19. K námietkam žalovaných, ktoré vzniesli ku geometrickému plánu, a ktoré spočívajú v tom, že žalovaná získala rozdelením pozemky o celkovej výmere, ktorá nezodpovedá jej pôvodnému podielu a že žalovaným naopak z ich výmery ubudlo, súd uvádza, že uvedené odchýlky vznikli zaokrúhľovaním výmer novovzniknutých parciel. Geodet pri vypracovaní geometrického plánu musel vychádzať aj z príslušných metodických predpisov, ktoré zaokrúhľovanie upravujú.

20. Súd ešte konštatuje, že žalobkyňa v priebehu konania spochybnila veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaných a tvrdila, že ona je spoluvlastníčkou až polovice pozemku parcelné číslo XXX, a to z dôvodu, že vyplatila dedičov L. T. (predchádzajúceho spoluvlastníka) po jeho smrti. Súd konštatuje, že toto jej tvrdenie nepotvrdil vo svojej výpovedi ňou navrhovaný svedok L. T. (mladší) a žalobkyni sa zároveň nepodarilo predložiť žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by jej tvrdenia preukázali. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že spoluvlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov sú také, ako to vyplýva z údajov Katastra nehnuteľností, zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie U..

21. Podľa § 253 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

22. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa Čl. 4 ods. 1 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

24. Podľa § 259 ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

25. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa názoru súdu možno konštatovať, že žalobkyňa bola v spore proti žalovaným plne úspešná, keďže dosiahla zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, a to takým spôsobom vyporiadania aké navrhla v súdnom konaní. Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

28. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza, a to na úhradu tých nákladov spojených s obstaraním dôkazných prostriedkov, ktoré nepokrývali preddavky zložené stranami. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, ustanovenie § 259 pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP, teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika nárok na náhradu vynaložených výdavkov.

28. V priebehu konania boli vynaložené rozpočtové prostriedky na odmeny priznané znalcovi Ing. H. P.. Znalecké úlohy, ktoré mu súd uložil, boli zadávané na návrh žalobkyne, keďže viackrát zmenila svoje stanovisko ku grafickým podkladom vypracovaným znalcom ohľadom navrhovaného vyporiadania. Žalobkyňa by tak mala povinnosť nahradiť Slovenskej republike vynaložené trovy konania, keďže tieto trovy zavinila. Žalobkyňa však bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a preto súd s prihliadnutím na ustanovenie § 253 ods. 2 neuložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania.

29. V konaní bol vypracovaný geometrický plán, ktorý je ako grafický podklad nevyhnutný pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Vypracovanie geometrického plánu bolo v záujme oboch procesných strán a preto by sa mali podieľať na výdavkoch na jeho vypracovanie rovným dielom. Ako súd konštatoval, žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov, súd jej preto neuložil povinnosť nahradiť trovy uhradené štátom. Žalovaným súd uložil, aby Slovenskej republike spoločne a nerozdielne Slovenskej republike 50% odmeny, ktorá bola vyplatená spoločnosti Geomerkart, s.r.o. za vypracovanie geometrického plánu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 393 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.