Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Csp-80-2017.pdf
PDF · 90.3 KB
Case nature
Subarea
8Csp/80/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: F. W., A.. XX.X.XXXX, W. Ž., U. M. XXXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., IČO: 47 246 863, so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa č. 2080, proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, 2/ DKI PLAST, s.r.o., IČO: 35 855 282, so sídlom v Žiline, ul. Bytčická č. 2, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovaný v rade 1/ j e p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500129656 zo dňa 18.9.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/.
Žalovaný v rade 2/ j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500129656 zo dňa 18.9.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/.
Žalobca m á voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobca n e m á voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania.
Súd p o u č u j e žalovaného v rade 1/, že môže podať proti Petrovi Barčiakovi, nar. 24.4.1990, bytom Žilina, Jura Hronca 3409/11, žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej nariadením neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 11.4.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému v rade 1/ zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500129656 zo dňa 18.9.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ a ktorým uloží žalovanému v rade 2/, zamestnávateľovi žalobcu, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa uvedenej dohody. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným v rade 1/ uzatvoril dňa 18.9.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500129656 na sumu 1.140,00 EUR. So žalovaným v rade 1/ musel uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené žalovaným v rade 1/ na príslušnom formulári a túto dohodu žalobca nemohol odmietnuť. Žalobca poukázal na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje žalovanému v rade 1/ ako dodávateľovi siahnuť na majetkové práva žalobcu ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych
úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu, pričom je povinný sa takémuto konaniu žalovaného v rade 1/ podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného v rade 1/ a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za neplatnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v rade 1/ doručil zamestnávateľovi žalobcu - žalovanému v rade 2/ žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy o úvere. Na základe predmetnej výzvy žalovaný v rade 2/ začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v rade 1/ dosiahne uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v rade 1/ sa prostredníctvom tejto dohody môže domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Zrážky zo mzdy žalobcu sa vykonávajú na plnenie, na ktoré nemá žalovaný v rade 1/ nárok, nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Príjem z pracovného pomeru je základným prostriedkom pre uspokojovanie základných potrieb zamestnanca. Žalobca nemá žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy, aby tento proces zastavil okrem bezprostredného zásahu zo strany súdu formou neodkladného opatrenia. Týmto procesom vzniká žalobcovi priamo majetková ujma, t.j. príjem žalobcu je každý mesiac krátený o majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy, pričom žalovaný v rade 1/ nemá na toto plnenie nárok, nakoľko úverová zmluva, ktorú predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Bezprostredne hroziaca ujma vzniká žalobcovi tiež tým, že predmetné zrážky sa vykonávajú na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neplatné. Žalobca mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov. 2. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 8500129656 zo dňa 18.9.2015, Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500129656 zo dňa 18.9.2015, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 11.11.2015, potvrdením zamestnávateľa o vykonávaní zrážok zo mzdy zo dňa 4.4.2017), pričom zistil nasledovné:
3. Zo žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.9.2015 vyplýva, že žalovaný v rade 1/ poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver revolvingového typu vo výške 1.140,00 EUR, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 39,94 EUR, pričom celková čiastka vrátenia (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) predstavovala 1.551,84 EUR, RPMN za úver bola 25,32 %, ročná úroková sadzba úveru 16,94 %, poplatok za poskytnutie úveru 114,00 EUR.
4. Na zabezpečenie pohľadávok žalovaného v rade 1/ vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500129656 uzatvorili žalobca a žalovaný v rade 1/ Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 85200129656. Na základe tejto Dohody bol zamestnávateľ žalovaného v rade 1/ povinný vykonávať v prospech žalovaného v rade 1/ mesačné zrážky zo mzdy žalobcu, vždy v riadnom výplatnom termíne žalobcu a odvádzať ich na účet žalovaného v rade 1/ vo výške 66,21 EUR mesačne. Strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.
5. Listom datovaným dňa 11.11.2015 žalovaný v rade 1/ požiadal žalovaného v rade 2/ - zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie pravidelných mesačných zrážok zo mzdy žalobcu v sume 66,21 EUR až do vyrovnania celého dlhu, ktorý ku dňu 11.11.2015 mal predstavovať sumu 2.383,83 EUR. Prílohou listu bola Dohoda o zrážkach zo mzdy.
6. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu - žalovaného v rade 2/ zo dňa 4.4.2017 vyplýva, že vykonáva v zmysle „Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 11.11.2015 od žalobcu v rade 1/ zrážky zo mzdy žalobcu od novembra 2015 v sume 66,21 €/mesiac. Do 31.3.2017 zrazil zo mzdy žalobcu a odviedol na účet žalovaného v rade 1/ sumu 1.059,36 EUR.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP): Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP: V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP: Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
14. Súd posúdil návrh žalobcu v kontexte predložených listinných dôkazných prostriedkov a dospel k záveru, že žalobca osvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Hroziaca ujma v danej veci spočíva v konaní žalovaného v rade 1/, ktorý pristúpil k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy, slúžiacej na zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.9.2015, čo výrazným spôsobom obmedzuje žalobcu disponovať so svojím príjmom. Zrážky zo mzdy musí zamestnávať vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobca nie je schopný tento proces zastaviť bez súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Žalovaný v rade 1/ ako veriteľ túto dohodu o zrážkach zo mzdy predložil
zamestnávateľovi žalobcu, ktorý na jej základe vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu. V dôsledku týchto skutočností je podľa názoru súdu potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, aby sa nevytvoril nezvratný stav a vznik ťažko nahraditeľnej škody. Súdna prax dospela k záveru, že neodkladným opatrením môže súd uložil platiteľovi mzdy - v danom prípade žalovanému v rade 2/ povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonávaných zrážok a podľa súdu z rovnakého dôvodu možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému v rade 1/ uplatňovať právo z dohody o zrážkach zo mzdy a žalovanému v rade 2/ ako platiteľovi mzdy realizovať túto dohodu má zabrániť vzniku nenapraviteľného stavu, keď by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému v rade 1/ zo mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje. Rozsah nariadeného neodkladného opatrenia pritom zodpovedá významu a rozsahu nároku žalobcu, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana.
15. V súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP súd poučil žalovaného v rade 1/, že môže proti tunajšiemu žalobcovi podať žalobu vo veci samej o navrátenie do pôvodného stavu alebo žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej nariadením neodkladného opatrenia.
16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1/, ktorý bol neúspešný. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ mal súd za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 2/ nepriznal. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je nutná účasť žalovaného v rade 2/ ako zamestnávateľa žalobcu v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalovaný v rade 2/ svojím správaním nedal žiadnu príčinu pre vznik sporu. Jeho povinnosťou bolo vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný v rade 2/ nemá priestor na to, aby odmietol vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného v rade 1/. V opačnom prípade by sa vystavil súdnej žalobe o náhradu škody.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).