Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-22-2016.pdf
PDF · 86.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3C/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Meste nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci žalobcu Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO: 36 361 518, zastúpeného GRABAN, TORMA &PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 53 proti žalovanému A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. E., F. XXX, o zaplatenie 214,46 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou dňa 07.03.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 214,46 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 214,46 eura od 05.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonal poverenými zamestnancami dňa 20.03.2014 kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Zistil, že B. E., na ktorej meno bola vyhotovená faktúra č. XXXXXXXXXX zomrela a z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k.ú. E. zistil, že vlastníkom stavby v mieste odberu elektrickej energie je žalovaný. Žalobca poukázal na ustanovenie § 46 zákona č. 251/2012 Z.z., v zmysle ktorého sa odber bez uzavretej zmluvy považuje za neoprávnený odber elektriny a ten, kto neoprávnene odoberal elektrinu, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, pričom zodpovednosť za neoprávnený odber bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie je objektívnou zodpovednosťou, teda bez zreteľa na jeho zavinenie. Žalobca vyčíslil škodu spôsobenú neoprávneným odberom vo výške 214,46 eura v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. a túto škodu žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 04.11.2015. Žalovaný dlžnú sumu však neuhradil ani po písomnej výzve žalobcu.
2. Súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a dňa 09.03.2016 vydal vo veci platobný rozkaz. Žalovaný podal proti nemu v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, ktorý bol súdu doručený dňa 12.04.2016. V zmysle v tom čase účinného ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. sa v dôsledku podaného odporu platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v odpore uviedol, že zo žaloby nevyplýva, kedy došlo k zrušeniu dodávky elektrickej energie, podľa neho k odpojeniu od dodávky elektrickej energie došlo v máji 2013. Od mája 2013 elektrickú energiu neodoberal a ak by si žalobca urobil odpočet ku dňu odpojenia, zistil by, že mu žiadna škoda nevznikla. Nemohol sa s ním žiadnym spôsobom dohodnúť, pretože stále požadoval zaplatenie platieb aj za mesiace, kedy bola elektrina odpojená. K odporu pripojil ako dôkaz poštový poukaz vystavený ZSE Energia, a.s. na meno B. E. znejúci na sumu 27,62 eura a prílohu k faktúre č. XXXXXXXXXX. Na pojednávaní navrhol žalobu zamietnuť aj z dôvodu premlčania, teda vzniesol námietky premlčania uplatneného nároku.
3. Žalobca k odporu podanému žalovaným uviedol, že si žalovaný zamieňa distribútora elektrickej energie s jej dodávateľom. Predmetom sporu je zodpovednostný vzťah žalovaného voči žalobcovi založený škodou spôsobenou neoprávneným odberom elektriny, ktorá vznikla v dôsledku ukončenia zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny a následného odberu elektrickej energie bez platnej zmluvy. Uviedol, že listinné dôkazy predložené žalovaným nemajú s uplatneným nárokom na náhradu škody žiadnu súvislosť a zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu žiadnym spôsobom nespochybňujú. Zmluva o dodávke elektriny pre neplatenie bola ukončená ku dňu 29.06.2013 a napriek jej ukončeniu elektromer zaznamenal odber elektrickej energie, čo vyplýva z údajov odpočtu spotreby elektriny a z Protokolu o zistení neoprávneného odberu, podľa ktorých bol nameraný stav na číselníku elektromera ku dňu ukončenia zmluvy o dodávke elektriny 26.132 kWh a ku dňu 20.03.2014, teda ku dňu zistenia neoprávneného odberu, bol nameraný stav 26.634 kWh. Tým bola žalobcovi spôsobená škoda v hodnote 500,099 kWh. Ďalej uviedol, že preukázal existenciu predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, a to protiprávny stav spočívajúci v neoprávnenom odbere elektriny bez uzavretej zmluvy o jej dodávke, existenciu škody a jej výšku vypočítanú podľa uvedenej vyhlášky, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym stavom a vzniknutou škodou. K vyjadreniu priložil listinné dôkazy, a to výsledky odpočtu odberného miesta, dátové prostredie, detail pre výpočet škody, výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. E.. V ďalšom písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.09.2016 žalobca uviedol, že žalovaný je od roku 2010 spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza odberné miesto. V prípade pochybností o jeho pasívnej legitimácii navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného a tiež svedkyne C. Z., ako aj dopytom na Obec E., kto býval v období od 30.06.2013 do 20.03.2014 v predmetnej nehnuteľnosti.
4.Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k jeho odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že môže preukázať, že odberné miesto bolo od dodávky elektriny odpojené na stĺpe v máji 2013. Poukázal na to, že v žalobe žalobca tvrdil, že k odpojeniu došlo 20.03.2014 a tým poprel aj to, že došlo k odpočtu hodín. Ak by to nepopieral, musel by mu ešte vrátiť peniaze a až potom by bol dôvodný uplatnený nárok.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkyne C. Z., oboznámením listinných dôkazov, a to protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.03.2014, výpisu z listu vlastníctva č. XXX, fotografickou dokumentáciou zo dňa 20.03.2014, výpisom z evidencie zmluvných odberateľov žalobcu a výpisom z výsledkov odpočtov spotreby elektromera k odbernému miestu č. XXXXXXXXXX, výzvou na úhradu škody zo dňa 04.11.2015, výpočtom škody a prílohou k nemu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Predmetom sporu je nárok na náhradu škody, ktorú mal žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy spôsobiť žalovaný neoprávneným odberom elektrickej energie bez platne uzavretej zmluvy o dodávke elektriny na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX nachádzajúcom sa v E. v dome súp. č. XXX. Predmetná nehnuteľnosť je evidovaná na liste vlastníctva č. XXX k.ú. E. a ako podieloví spoluvlastníci sú vedení na základe darovacej zmluvy uzavretej v roku 2010 žalovaný a jeho sestra C.G. Z., každý v polovici. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. XXXXXX vyplýva, že na tomto odbernom mieste bol dňa 20.03.2014 zistený neoprávnený odber elektrickej energie bez platnej zmluvy, odber odpojený na stĺpe a na svorke elektromera. Stav číselníka elektromera mal v čase kontroly zaznamenanú hodnotu 26.634 kWh. Ako vyplýva zo žalobcom predloženého Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, neoprávnený odber trval od 30.06.2013 (odo dňa nasledujúceho po tom, čo podľa žalobcu malo dôjsť k ukončeniu zmluvy o dodávke elektriny pre neplatenie) do 20.03.2014 (do dňa kontroly) a zistená bola celková spotreba neoprávneného odberu elektriny počas tohto obdobia v hodnote 500,009 kWh. Z výsledkov odpočtu spotreby elektriny na tomto odbernom mieste (listinný dôkaz predložený žalobcom - č.l. 26 spisu) je zrejmé, že dňa 29.06.2013, kedy malo dôjsť k ukončeniu zmluvy o dodávke elektriny, bola nameraná elektromerom hodnota odobratej elektriny 26.132 kWh a dňa 15.07.2013 hodnota 26.634 kWh. Stav pri odpočte dňa 20.03.2014 bol nezmenený v porovnaní s dňom 15.07.2013, teda 26.634 kWh. Z tohto je zrejmé, že od 15.07.2013 do dňa kontroly, ktorou mal byť zistený neoprávnený odber, k žiadnemu odberu elektriny nedošlo a elektrina v hodnote 500,009 kWh bola odobratá v období od 30.06.2013 do 15.07.2013.
7. Z výpovede žalovaného a svedkyne C. Z., druhej spoluvlastníčky domu č. XXX vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli darom od svojej matky B. E. v roku 2010. V dome bývala až do svojej smrti, zomrela dňa 08.03.2013. Od narodenia v dome býva aj žalovaný, po smrti matky obýva dom sám.
8. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
9. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
12. Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keď poukázal na to, že už odpočtom spotreby elektriny vykonaným dňa 15.07.2013 bol zistený nameraný stav 26.634 kWh. Podľa názoru súdu sa žalovaný premlčania dovolal. Žalobca už pri odpočte dňa 15.07.2013 zistil neoprávnený odber elektriny v hodnote 500,009 kWh. Podľa jeho tvrdenia došlo k ukončeniu zmluvy o odbere elektriny ku dňu 29.06.2013. Odpočtom dňa 15.07.2013 bolo zistené, že elektrická energia bola naďalej odoberaná. Nie je pritom rozhodujúce, že žalobca vyhotovil protokol o zistení neoprávneného odberu, ktorý je podpísaný zrejme iba zamestnancom žalobcu, až dňa 20.03.2014. Z výsledkov odpočtu jednoznačne vyplýva, že v období od 15.07.2013 do 20.03.2014 k žiadnemu neoprávnenému odberu elektrickej energie v tomto odbernom mieste nedošlo, stav na elektromere k 20.03.2014 je rovnaký ako bol zistený dňa 15.07.2013, teda 26.634 kWh. Z uvedeného teda vyplýva, že neoprávneným odberom elektriny vznikla žalobcovi škoda v období od 30.06.2013 do 15.7.2013 a žalobca neoprávnený odber elektriny a teda škodu ním vzniknutú zistil odpočtom na elektromere vykonaným dňa 15.07.2013. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil voči vlastníkovi stavby v mieste odberu elektriny, vlastníctvo preukazoval výpisom z listu vlastníctva získaného z verejne dostupné katastrálneho portálu. Z neho vyplýva, že žalovaný je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom domu, v ktorom sa odberné miesto nachádza, a to od roku 2010, teda nestal sa ním až po smrti svojej matky, ktorá mala pôvodne uzavretú zmluvu o dodávke elektriny. Žalobca síce dôkaz o vlastníctve nehnuteľnosti zabezpečil z katastrálneho portálu až dňa 24.02.2016, teda pred podaním žaloby, čo však neznamená, že až vtedy sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Informáciou o vlastníkovi stavby mohol disponovať už po zistení neoprávneného odberu, teda 15.07.2013. Žalobcom uplatnený nárok sa premlčal v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, keďže ho uplatnil na súde žalobou doručenou dňa 07.03.2016, teda po jej uplynutí a keďže sa žalovaný premlčania dovolal, došlo k zániku uplatneného nároku, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby a súd sa už ďalej nezaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku.
13. Súčasne súd zdôrazňuje, že dovolať sa premlčania možno v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania. Prejav vôle smerujúci k dovolaniu sa premlčania musí byť urobený v konaní pred súdom, či už písomným podaním adresovaným
súdu alebo ústne na pojednávaní. Nie je teda podstatné, že žalovaný neuplatnil námietku premlčania v odpore proti platobnému rozkazu, ani vo svojich ďalších písomných podaniach, ale až ústne na pojednávaní. I keď sa k námietke žalobca nevyjadril, pretože sa pojednávania nezúčastnil ani jeho právny zástupca, súd je toho názoru, že žiadnym spôsobom nebolo zasiahnuté do jeho procesných práv, teda nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, súčasne súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, a to napriek tomu, že na tomto pojednávaní bol na jeho návrh vykonaný dôkaz výsluchom žalovaného a žalobca zastúpený advokátom si mal byť vedomý toho, že k výpovedi žalovaného, k jeho námietkam, prípadne aj ďalším tvrdeniam, sa bude môcť vzhľadom na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania (§153 a § 154 C.s.p.) vyjadriť už len na pojednávaní. Súd sa preto s námietkou premlčania vyporiadal aj bez vyjadrenia žalobcu, keď nezistil dôvod na odročenie pojednávania (§183 C.s.p.)
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol úspešný v tomto spore v plnom rozsahu.
15. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.