Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cpr-1-2015.pdf
PDF · 123.2 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-25Cpr/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcu K. N., H. XX, N., X.: XXXXXXXX, právne zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Prešov, Hlavná 89, proti žalovanému X.. K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. J., H. XX/A, právne zastúpeného JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou, Slnečná 33, Poproč, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou podanou súdu 23.3.2015 žiadal, aby súd určil, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 2.12.2014 je neplatná a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 11.10.2007 bola medzi účastníkmi uzatvorená pracovná zmluva. Dňa 2.12.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.12.2014, ktorej predmetom bola zmena jedného bodu pracovnej zmluvy, a to výšky odstupného tak, že žalovanému ako zamestnancovi, patrí pri skončení pracovného pomeru okrem odstupného podľa Zákonníka práce ďalšie odstupné vo výške 5-násobku jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý v sebe zahŕňa aj nárok na odstupné podľa platnej kolektívnej zmluvy. Dňa 16.12.2014 sa nová primátorka žalobcu X.. O. T. dozvedela o uzavretej dohode o zmene pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 2.12.2014, medzi žalobcom a žalovaným, pre ktorého ho podpísal bývalý primátor žalobcu S.. N. H.. Žalobca namieta neplatnosť predmetného právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko tento bol urobený v rozpore so zákonom a odporuje zákonu, konkrétne Zákonu č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy je finančnou operáciou v zmysle § 2 ods. 2 písm.k/Zákona č. 502/2001 Z.z., nakoľko ide o poskytnutie verejných prostriedkov z rozpočtu Mesta N., v zmysle § 9 ods. 4 Zákona č. 502/2001 Z.z. finančnú operáciu, alebo jej časť nemožno vykonať alebo v nej pokračovať, ak finančná operácia, alebo jej časť nie sú v súlade so skutočnosťami uvedenými v odseku 1. Finančnú operáciu, alebo jej časť možno realizovať až po odstránení nedostatkov zistených predbežnou finančnou kontrolou alebo v prijatí určených nápravných opatrení. Pred uzavretím Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 2.12.2014 nebola vykonaná predbežná finančná kontrola a žalovaný ako zamestnanec žalobcu zastávajúci vedúcu funkciu ako riaditeľ sekcie majetkovej a ekonomickej MSÚ N. vedel a musel vedieť, že uzavretiu tejto dohody musí predchádzať finančná kontrola a že výška odstupného musí byť krytá rozpočtom žalobcu. Odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného platu nad rámec Zákonníka práce, nebolo kryté v rozpočte orgánov verejnej správy, ktorým žalobca ako Mesto N. nepochybne je. Vzhľadom na tento rozpor Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 2.12.2014 so zákonom, je tento právny úkon absolútne neplatný. Žalobca poukázal na naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto dohody, ktorý spočíva v tom, že v prípade skončenia pracovného pomeru so žalovaným z dôvodu, ktorý zakladá
povinnosť žalobcu vyplatiť žalovanému odstupné, by žalobca utrpel ujmu spočívajúcu v tom, že by žalovanému musel vyplatiť odstupné nad rámec Zákonníka práce a platnej kolektívnej zmluvy, čo nie je kryté rozpočtom žalobcu a je pre žalobcu značne finančne zaťažujúce, je v rozpore so zákonom a je diskriminačné voči ostatným zamestnancom, keďže ostatným zamestnancom bývalý primátor žalobcu takéto dohody o zmene pracovných podmienok nepodpísal a preto by sa mohli obrátiť na súd s antidiskriminačnou žalobou a žiadať súdnou cestou, aby aj im zamestnávateľ vyplatil odstupné, ako nad rámec Zákonníka práce a platnej kolektívnej zmluvy. Právne postavenie žalobcu je teda neisté a ohrozené.
2. Žalovaný vo vyjadrení podanom súdu 25.8.2015 poukázal na skutočnosť, že nesúhlasí s uplatneným návrhom žalobcu, žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa názoru žalovaného, žalobca v konaní neosvedčil a nepreukázal naliehavosť jeho právneho záujmu. Skutočnosti ním uvádzané, na ktoré žalobca poukazuje, sú hypotetické, podmienené a nezakladajú sa na pravdivých skutočnostiach. Naliehavosť právneho záujmu na určení nie je daná predovšetkým z dôvodov, že žalobcom požadované určenie neplatnosti dohody možno vyriešiť a je vysoký predpoklad, že bude riešená ako predbežná otázka v konaní o nároku na plnenie zaplatenia odstupného, ktorého základom bude právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru žalovaného zakladajúci vznik nároku na odstupné a uzavretá dohoda, keďže tento nárok žalovaného nebol zo strany žalobcu dobrovoľne v celom rozsahu uspokojený. Žalobca po podaní žaloby dňa 9.4.2015 doručil žalovanému skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce zo dňa 1.4.2015 s výpovednou dobou podľa § 62 Zákonníka práce, ktorá začala plynúť od 1.5.2015, uplynula 31.7.2015. Žalovanému žalobca uhradil odstupné vo výške 4-násobku priemerného zárobku dňom 10.8.2015. Žalobca nemohol byť v objektívnej právnej neistote, ak po podaní žaloby pred prejednaním ním tvrdeného sporného nároku súdom a pri absencii právoplatného súdneho rozhodnutia, splnil dňa 10.8.2015 nárok, o ktorom sa domnieva, že žalovanému prináleží a týmto realizovaným plnením žalobca spôsobil, že jeho právne postavenie prestalo byť neistým. Ak by aj konajúci súd po vyslovení procesnej prípustnosti návrhu meritórne rozhodol o žalobe, právne postavenie žalobcu sa tým nijako nezmení. Určenie platnosti alebo neplatnosti Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.12.2014 možno vyriešiť ako otázku predbežnú v konaní o plnení zvyšnej časti žalobcom neuhradeného nároku na zaplatenie odstupného v zmysle uzavretej dohody zo dňa 2.12.2014, ktorý zostal žalobcom neuspokojený vo výške 3-mesačného priemerného mesačného zárobku žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že tento by utrpel vyplatením odstupného ujmu nekrytú rozpočtom žalobcu, žalovaný uviedol, že Uznesením Mestského zastupiteľstva N. č. 21/2015 zo dňa 26.1.2015, teda 2 mesiace pred podaním žaloby, Mestské zastupiteľstvo Mesta N. schválilo rozpočet Mesta N., z ktorého programu 2. Ľudské zdroje pod program č. 2.2 Ľudské zdroje MSÚ vyplýva, že boli schválené finančné prostriedky na odstupné za rok 2014 vo výške 21.753,-Eur a reálne došlo k ich vynaloženiu vo výške 23.058,-Eur, v roku 2013 bolo na odstupné reálne vynaložené finančné prostriedky 28.940,-Eur a v roku 2012 - 63.776,-Eur, pričom v kapitole na odstupné boli schválené rozpočtované finančné prostriedky vo výške 150.000,-Eur na rok 2015. Z uvedeného vyplýva, že v schválenom rozpočte žalobcu na rok 2015 žalobca vyčlenil na odstupné viac ako 2,5 násobok maxima finančných prostriedkov reálne vynaložených žalobcom na odstupné v posledných troch rokoch. Žalovaný poukázal na prebytok rozpočtu na rok 2015 Mesta N. - 2.751.363,-Eur; vzhľadom na príjmy na rok 2015 a bežný rozpočte Mesta N. na rok 2015. Žalovaný zároveň poukázal, že pokiaľ žalobca odôvodňoval naliehavý právny záujem skutočnosťou, že ostatní zamestnanci by sa mohli obrátiť na súd s antidiskriminačnou žalobou a žiadať od zamestnávateľa vyplatiť vyššie odstupné, ide o hypotézu žalobcu, pritom striktne nerovnaké postavenie rôznych zamestnancov rovnakého zamestnávateľa vyplývajúce zo vzájomných individuálne dojednaných pracovných vzťahov majúce za následok na prvý pohľad rozdielne zaobchádzanie, nie je samo o sebe bez preukázania taxatívne určených dôvodov (§ 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona č. 465/2004 Z.z.), porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a znevýhodnenia v porovnaní s ostatnými zamestnancami. Diskrimináciou v zmysle § 8 ods. 1 Antidiskriminačného zákona je rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní, alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočne rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. Žalobca ani nepreukázal ani netvrdí, že by akákoľvek diskriminačná žaloba bola jeho ďalšími zamestnancami z dôvodov, ktorými odôvodňuje svoju ohrozenosť, podaná. Žalobca poukázal na okolnosť, že právny úkon Dohoda o zmene pracovnej zmluvy uzavretá účastníkmi konania dňa 2.12.2014 je platná, neodporuje zákonu, nie je v rozpore so zákonom, je v súlade s právnymi predpismi,
pričom poukázal na ust. § 76 ods. 7 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa ods. 1 a 2. Žalovaný striktne nesúhlasí, že táto dohoda je v rozpore so Zákonom č. 502/2001 Z.z. Doterajšia prax žalobcu svedčí o tom, že žalobca nevykonával predbežnú finančnú kontrolu pri pracovnoprávnych zmluvách, ich zmenách a dohodách, ani pri tých, pri ktorých nastalo finančné plnenie pri ich skončení pracovného pomeru. Dohoda o pracovnej odmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.12.2014 je právnym úkonom, ktorý je alebo môže byť podľa § 2 ods. 2 písm.k/ Zákona č. 502/2001 Z.z. aj finančnou operáciou, ktorý ako finančná operácia podlieha pravidlám v citovanom zákone, čo nespôsobuje v prípade nedodržania povinnosti zodpovedných subjektov uložených im Zákonom č. 502/2001 Z.z. vzťahujúci sa na finančnú operáciu neplatnosť tejto dohody pre rozpor obsahu tejto dohody, resp. právneho úkonu so zákonom. Žiaden takýto právny následok neplatnosti nevyplýva zo Zákona č. 502/2001 Z.z. ani zo Zákonníka práce, ani z iného právneho predpisu. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 502/2001 Z.z. finančnú operáciu alebo jej časť nemožno vykonať alebo v nej pokračovať, ak finančná operácia alebo jej časť nie sú v súlade so skutočnosťami uvedenými v odseku 1. Finančnú operáciu alebo jej časť možno realizovať až po odstránení nedostatkov zistených predbežnou finančnou kontrolou alebo v prijatí účinných nápravných opatrení. Dôvodom zákonného zákazu vykonať finančnú operáciu nie je absencia predbežnej finančnej kontroly, ale odstrániteľný nesúlad finančnej operácie s rozpočtom orgánu verejnej správy vzhľadom na určité kritériá. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by uvedený právny predpis sankcionoval právny úkon, u ktorého nedošlo k splneniu povinnosti podľa Zákona č. 502/2001 Z.z. neplatnosťou. Zákaz finančnej operácie nie je absolútnym úkonom, zákonodarca umožňuje realizáciu finančnej operácie po prijatí účinných nápravných opatrení alebo po odstránení nedostatkov. Z ust. § 1 a § 2 citovaného zákona nevyplýva, že by uvedený zákon v rámci svojej pôsobnosti upravoval povinnosti žalovaného ako zamestnanca žalobcu k vykonaniu predbežnej finančnej kontroly vlastnej dohody o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej s kontrolovaným subjektom. Samotné ustanovenie § 9 ods. 2 citovaného zákona určuje, kto vykonáva predbežnú finančnú kontrolu, ktorú vykonáva vedúci zamestnanec poverený vedúcim orgánom verejnej správy a zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné obstarávanie, správou majetku a za iné odborné činnosti podľa charakteru finančnej operácie alebo jej časti. U žalobcu vykonávanie vnútornej finančnej kontroly sa spravuje Smernicou primátora Mesta N. o vykonaní vnútornej finančnej kontroly zo dňa 12.5.2011 podľa článku 4 bodu 2, ktorej vykonávanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú zamestnanci poverení primátorom mesta za jednotlivé činnosti podľa interných podpisových vzorov správcov kapitol zodpovedných za rozpočet kontroly, verejné obstarávanie, správou majetku alebo za iné odborné činnosti podľa charakteru finančnej operácie v súlade s podpisovými vzormi. Z organizačného poriadku Mesta N. zo dňa 13.9.2012 vyplýva, že prípadnú predbežnú finančnú kontrolu dohody mal za žalobcu vykonávať Sekcia vnútornej správy a verejných činností na úseku personalistiky a ľudských zdrojov. Zároveň žalovaný poukázal na okolnosť, že doposiaľ žalobca nevykonával predbežnú finančnú kontrolu pri uzatváraní zmlúv a dohôd v pracovnoprávnych veciach.
3. Súd rozsudkom č.k. 25Cpr 1/2015-83 z 8.9.2015 žalobu zamietol.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2CoPr 10/2015-115 zo dňa 25.10.2016 predmetný rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie v danej veci nepostupoval dôsledne podľa zásad aplikácie § 80 písm.c/O.s.p., pokiaľ dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V prejednávanej veci žalobca nemôže žalovať o splnenie povinnosti, keď o doplatenie odstupného na podklade sporného právneho úkonu môže žiadať len žalovaný, ktorý je na podanie takejto žaloby aktívne legitimovaný. Žalobcovi nemožno uprieť vyriešenie otázky, či a v akej výške dlhuje žalovanému nevyplatené odstupné. Jeho postavenie v prípade meritórneho rozhodnutia vo veci určovacej žaloby sa stane istejšie medzi sporovými stranami, v tejto otázke dôjde k odstráneniu spornosti a nepochybne sa vytvorí pevný základ pre ich právne vzťahy a predíde sa tak žalobe na plnenie. V obdobných princípoch ako ust. § 80 písm.c/ O.s.p. vychádza pritom i teraz platná právna úprava § 137 písm.c/C.s.p.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v spore, výpoveďou žalovaného a z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca v konaní predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi Mestom N. a žalovaným dňa 11.10.2007, z ktorej vyplýva nástup do práce 15.10.2007, pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú.
7. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy predloženej žalobcom v konaní vyplýva, že tento uzatvoril so žalovaným dňa 2.12.2014 Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.2007 v bode 11- a ďalšie dohodnuté podmienky sa dopĺňa ustanovením vzhľadom na vykonávaný druh práce a z toho vyplývajúce sťaženie adekvátneho spoločenského uplatnenia po skončení pracovného pomeru, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru okrem odstupného podľa Zákonníka práce ďalšie odstupné vo výške 5- násobku jeho priemerného mesačného zárobku, ktoré v sebe zahŕňa aj nárok na odstupné podľa platnej kolektívnej zmluvy nad rámec Zákonníka práce. Z článku 14 kolektívnej zmluvy na rok 2014 uzavretej medzi Mestom N. a Závodným výborom Základnej organizácie Slovenského odborového zväzku verejnej správy a kultúry pri Mestskom úrade v N. vyplýva, že zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm.a/ alebo b/ Zákonníka práce, zamestnanec stratil vzhľadom na zdravotný stav alebo podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné nad ustanovený rozsah podľa § 76 ods. 1,2 Zákonníka práce vo výške 2-násobku jeho priemernej mesačnej mzdy. Zamestnávateľ môže v prípade ukončenia pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi odstupné vo výške podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce.
8. Z výpovede žalovaného vyplýva, že zamestnávateľ s ním uzatvoril dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 2.12.2014. Zamestnaný bol u žalobcu od 15.10.2007. Zo zmeny pracovnej zmluvy vyplynulo, že mu patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné vo výške zákonného nároku dvojmesačné a zároveň aj 5-mesačné odstupné, ktoré v sebe zahŕňa aj nárok podľa kolektívnej zmluvy, ktorý bol dovtedy dohodnutý nad rámec zákonníka práce ako dvojmesačný, teda vznikol mu v prípade ukončenia pracovného pomeru nárok na 7-mesačné odstupné, individuálne dohodnuté, čo pripúšťa Zákonník práce. Zároveň zo strany zamestnávateľa došlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou a výpovedná doba žalovanému uplynula 31.7.2015 a najbližšom výplatnom termíne by žalovanému malo byť zo strany žalobcu vyplatené 7-mesačné odstupné vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Bolo mu dosiaľ vyplatený 4-násobok priemernej mesačnej mzdy tak ako to zamestnávateľ uviedol v dokumente, ktorým mu výpoveď doručil, teda v rozpore s pracovnou zmluvou. Obsah dohody o zmene pracovnej zmluvy podľa názoru žalovaného je v súlade so zákonom, neodporuje mu obsahom. Zároveň námietky žalobcu sú irelevantné, pretože stavia neplatnosť dohody na niečom, čo bolo povinnosťou žalobcu v oblasti verejnej správy, kde mu zákon ukladá finančnú kontrolu, čiže administratívnu záležitosť, ktorú žalobca zanedbal, čo však nemôže byť na ujmu žalovaného. Zároveň žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že oznámil žalobcovi, že trvá na tom, aby naďalej ho zamestnávateľ zamestnával v zákonom stanovenej lehote a zvažuje možnosť podania žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Podľa vedomostí žalovaného, aj s ďalšími šiestimi zamestnancami boli uzavreté dohody o zmene pracovnej zmluvy týkajúce sa výšky odstupného, pričom s ostatnými okrem jednej pracovníčky bolo dohodnuté ukončenie pracovného pomeru, avšak s vyplatením vlastne 5-mesačného odstupného alebo odmeny vo výške 5-mesačného odstupného a s jednou pracovníčkou bolo dohodnuté pokračovanie pracovného pomeru s tým, že by sa mala vyslovene vzdať nároku na odstupné alebo sa dohodnúť, že Dohode o zmene odstupného sa bude považovať za neplatnú. Takýto postup zo strany žalobcu žalovanému ponúknutý nebol. Žalovaný poukázal na okolnosť, že aj pri iných právnych úkonoch, ktoré by mali predchádzať zo strany zamestnávateľa, finančné kontroly neboli vykonané, napriek tomu zamestnávateľ tieto úkony považuje za platné, napr. právny úkon výpovede danej žalovanému, o čom má žalovaný doklad. Podľa vedomostí žalovaného, predbežnú finančnú kontrolu v prípade jeho Dohody o zmene pracovnej zmluvy mal vykonávať pracovníci Sekcie vnútorných činností uvedení podľa podpisových vzorov štatutárom.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 8.9.2015 uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a žiada určiť, že Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.12.2014 je absolútne neplatný právny úkon, keďže nebola vykonaná predbežná finančná kontrola, v zmysle § 2 ods. 2 písm.k/ Zákona č. 502/2001 Z.z., pričom finančnou operáciou sa rozumie aj taký právny úkon, ktorým je príjem, poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov. Naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe je daný vzhľadom na to, že žalobca nemá vedomosť o tom, že by bola podaná žaloba o doplatenie zvyšku odstupného a keďže žalobca nemá vedomosť o tom, že by takáto žaloba bola podaná, tak naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný. Keby takáto žaloba aj bola podaná, nemožno v takomto konaní riešiť danú otázku ako predbežnú, ale musí sa ňou, týmto naliehavým právnym záujmom súd zaoberať ako meritórnou otázkou v tomto konaní.
10. Zástupca žalobcu navrhol na doplnenie dokazovania vypočuť svedkyňu K.. K. C., koordinátorku Personalistiky a ľudských zdrojov, k rozpočtovým pravidlám a a k predbežnej finančnej kontrole, ku okolnosti, za akých sa zamestnávateľ dozvedel o podpísaní dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.12.2014, svedkyňu Ing. S. Š., vedúcu oddelenia Rozpočtu, účtovníctva a miezd, k otázke predbežnej finančnej kontroly, či finančné prostriedky boli rozpočtované v rozpočte, prednostu S.. S. U., k Dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.2015, ktorú ako listinný dôkaz predložil žalovaný, za akých okolností, kedy a akým spôsobom bol tento listinný dôkaz zo strany primátorky podpísaný a svedkyňu K.. J., ktorá by sa mala vyjadriť k tomu, z akého dôvodu nebol podpísaný tento Dodatok.
11. Žalovaný v konaní predložil výpoveď z pracovného pomeru daný žalovanému zo strany žalobcu dňa 1.4.2015, ktorú prevzal osobne 9.4.2015 a ktorá výpoveď mu bola daná v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry Mestského úradu v N..
12. Žalovaný v konaní predložil Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.2015, podpísanú zamestnávateľom Mestom N., ktorá mala byť uzatvorená medzi zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, v zmysle ktorej mal byť zmenený bod 11 Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 2.12.2014 tak, že tento bod o dohodnutej výške odstupného v prípade ukončenia pracovného pomeru zamestnanca sa dohodou mal zrušiť. Táto dohoda nebola podpísaná žalovaným.
13. Podľa Smernice Primátora mesta N. SP-20 vykonávaním vnútornej finančnej kontroly v podmienkach mesta Prešov predloženej žalovaným v konaní v č.l. IV, predbežnou finančnou kontrolou sa overuje súlad pripravovanej finančnej operácie so schváleným rozpočtom mesta, s osobitnými predpismi uzatvorenými zmluvami, rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov a internými smernicami mesta o hospodárení so zverenými prostriedkami, so zameraním na hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť využitia verejných prostriedkov. Vykonanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú zamestnanci poverení primátorom mesta za jednotlivé činnosti podľa interných podpisových vzorov, správcov kapitol zodpovedných za rozpočet kapitoly, verejné obstarávanie, správu majetku, alebo za iné odborné činnosti podľa charakteru finančnej operácie, v súlade s podpisovými vzormi svojim podpisom a dátumom vykonania kontroly, na doklade súvisiacom s pripravovanou finančnou operáciou.
14. Žalovaný predložil súdu Organizačný poriadok Mestského úradu N..
15. Žalovaný v konaní predložil Uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta N., z ktorého vyplýva schválenie rozpočtu mesta N. na rok 2015 s výhľadom na roky 2016, 2017, z ktorého vyplývajú rozpočtované výdavky na odstupné v sume 150.000 Eur, oproti schválenému rozpočtu na rok 2014, ktoré sú na odstupné v sume 21.753 Eur.
Podľa ust. § 80 písm.c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 470 ods. 1,2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa ust. § 137 písm.d/C.s.p., Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Ustanoveniu § 80 písm.c/O.s.p. pri žalobách o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, zodpovedá ust. § 137 písm.c/C.s.p., pri žalobách o určení neplatnosti právnych úkonov zodpovedá ust. § 137 písm.d/C.s.p.
16. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok
o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Súd prvého stupňa teda má za to,že posúdenie otázky platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu, v danom prípade dohody o zmene pracovnej zmluvy, by bolo možné podľa ust. § 137 písm.d/C.s.p. len v prípade, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu, t.j. Zákonníka práce.
17. Súd však vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu posudzoval otázku naliehavého právneho záujmu u nároku uplatneného touto žalobou v zmysle ust. § 137 písm.c/C.s.p. a vychádzajúc tak z jeho názoru, že naliehavý záujem u žalobcu je daný, keďže mu nemožno uprieť vyriešenie otázky, či a v akej výške dlhuje žalovanému nevyplatené odstupné.
Podľa ust. § 43 Zákona č. 311/2001 Z.z. účinného k 31.12.2014, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. (2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. (3) Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov. (4) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. (5) Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie a) dobu výkonu práce v cudzine, b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť, c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách, d) prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny. (6) Informácie uvedené v odseku 5 sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac.
Podľa ust. § 17 Zákona č. 311/2001 Z.z., právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. (2) Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. (3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 9 ods. 1 písm.a/, ods. 2,3,4,5 Zákona č. 502/2001 Z.z., predbežnou finančnou kontrolou sa so zameraním na hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami overuje súlad finančnej operácie alebo jej časti s a) rozpočtom orgánu verejnej správy. (2) Predbežnú finančnú kontrolu vykonáva vedúci zamestnanec 7) poverený vedúcim orgánu verejnej správy a zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa charakteru finančnej operácie alebo jej časti. Na zamestnancov uvedených v prvej vete sa vzťahuje ustanovenie § 15 rovnako.
(3) Na vykonanie predbežnej finančnej kontroly môže orgán verejnej správy prizvať zamestnancov iných orgánov verejnej správy alebo iných právnických osôb alebo fyzické osoby s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou finančnej operácie alebo jej časti. Účasť prizvaných osôb na predbežnej finančnej kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. (4) Finančnú operáciu alebo jej časť nemožno vykonať alebo v nej pokračovať, ak finančná operácia alebo jej časť nie sú v súlade so skutočnosťami uvedenými v odseku 1. Finančnú operáciu alebo jej časť možno realizovať až po odstránení nedostatkov zistených predbežnou finančnou kontrolou alebo po prijatí účinných nápravných opatrení. (5) Pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly sú osoby podľa odseku 2 povinné písomne oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy zistené závažné nedostatky, pre ktoré nemožno kontrolovanú finančnú operáciu alebo jej časť vykonať alebo v jej príprave pokračovať.
Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 502/2001 Z.z., účinného do 31.10.2014, Finančnou kontrolou sa rozumie súhrn činností, ktorými sa v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi 1) overuje a) splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov, 5) b) dodržiavanie osobitných predpisov 1) a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia pri hospodárení s verejnými prostriedkami, c) dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami, d) na účely finančného riadenia dostupnosť, správnosť a úplnosť informácií o vykonávaných finančných operáciách a o hospodárení s verejnými prostriedkami, e) splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm.j/Zákona č. 502/2001 Z.z., účinného do 31.10.2014, Na účely tohto zákona sa rozumie finančnou operáciou príjem alebo použitie verejných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy,
18. V danom prípade súd dospel k názoru, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy uzatvorená stranami sporu dňa 2.12.2014, ktorej neplatnosti sa žalobca v konaní domáhal, spĺňa zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 43 Zákonníka práce, účinného v čase uzatvorenia predmetnej dohody.
19. Zároveň súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zmene pracovnej zmluvy nie je finančnou operáciou v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm.k/Zákona č. 502/2001 Z.z., nakoľko podľa názoru súdu nejde o právny úkon majetkovej povahy. Dohoda o výške odstupného v prospech zamestnanca, v danom prípade žalovaného, zo dňa 2.12.2014 samotná nie je právnym úkonom, ktorý by mal bez ďalšieho dopadu na finančné prostriedky žalobcu, teda verejné prostriedky z rozpočtu Mesta N. v roku 2015. Finančnou operáciou v zmysle § 2 ods. 2 písm.k/citovaného zákona by bolo až vyplatenie odstupného zamestnancovi /teda finančná realizácia záväzku vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu - dohody o zmene pracovnej zmluvy), v prípade platného skončenia pracovného pomeru. V čase uzatvárania dohody o zmene pracovnej zmluvy medzi stranami sporu , teda ešte nebolo zrejmé, kedy budú naplnené zákonné podmienky pre vyplatenie odstupného, teda platné ukončenie pracovného pomeru žalovaného, pričom podľa názoru súdu nebolo potrebné vykonať predbežnú finančnú kontrolu ohľadne skutočnosti, či výška odstupného pre žalovaného je krytá rozpočtovými prostriedkami žalobcu práve na rok 2015. Až v prípade platného ukončenia pracovného pomeru u žalovaného, resp. aj u ostatných pracovníkov žalobcu, je možné vykonať finančnú kontrolu a na základe nej navýšiť finančné prostriedky rozpočtu tak, aby bolo možné uhradiť odstupné jednotlivým zamestnancom.
20. Zo samotného článku čl.II bodu 1 Smernice primátora mesta N. o vykonávaní vnútornej finančnej kontroly v podmienkach mesta N. vyplýva, že predbežnou finančnou kontrolou sa overuje súlad pripravovanej finančnej operácie s uzatvorenými zmluvami. Zároveň v zmysle čl. IV bodu 4 písm.e/predmetnej Smernice, zodpovedný zamestnanec mesta predbežnou finančnou kontrolou- pred finančnou realizáciou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, overuje prípustnosť jednotlivých finančných operácií. Z uvedených citovaných ustanovení Smernice vyplýva, že kontrola finančnej operácie je kontrolou finančnej realizácie záväzkov vyplývajúcich z už uzavretých zmlúv.
21. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že právny úkon - Dohoda o zmene pracovnej zmluvy uzatvorená stranami sporu zo dňa 2.12.2014 je v zmysle ust. § 39 OZ platná, nie je v rozpore s jednotlivými ustanoveniami Zákonníka práce a ani Zákona č. 502/2001 Z.z., na ktorú skutočnosť žalobca žalobou poukázal, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
22. I v prípade, ak by dohodu o zmene pracovnej zmluvy uzavretú stranami sporu dňa 2.12.2014 bolo možné považovať za finančnú operáciu v zmysle § 2 ods. 2 písm.j/Zákona č. 502/2001 Z.z. účinného do 31.10.2014, súd má za to, že v zmysle § 9 ods. 4 Zákona č. 502/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia predmetnej dohody finančnú operáciu možno vykonať aj ak nie je v súlade s rozpočtom orgánu verejnej správy, po prijatí účinných nápravných opatrení - v danom prípade po navýšení rozpočtu.
23. Zároveň vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu, že žalobcovi nemožno uprieť vyriešenie otázky, či a v akej výške dlhuje žalovanému nevyplatené odstupné, súd konštatuje,že i v prípade neplatnosti predmetnej dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktorej určenie neplatnosti sa žalobca v tomto konaní domáha, by žalobca zodpovedal žalovanému za škodu vzniknutú v dôsledku takejto neplatnosti predmetnej dohody v zmysle ust. § 17 ods. 4 Zákonníka práce, keďže neplatnosť takejto dohody nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. V danom prípade ak sám žalobca tvrdí, že finančnej operácii - predmetnej dohode mala predchádzať predbežná finančná kontrola, túto mali vykonať zamestnanci žalobcu, je zrejmé, že neplatnosť tohto právneho úkonu by nespôsobil nevykonaním predbežnej finančnej kontroly žalovaný a žalobca by bol povinný uhradiť mu vzniknutú škodu.
24. Vzhľadom na vyššie súdom vyslovený právny názor, súd nevypočul v konaní žalobcom navrhovaných svedkov, K.. K. C. na otázku vykonávania predbežnej finančnej kontroly, ako aj svedkyňu X.. S. Š., či v súlade s predbežnou finančnou kontrolou boli finančné prostriedky na odstupné dohodnuté v dohode o zmene pracovnej zmluvy rozpočtované, ako ani svedka S. I. k dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.2015, ktorá žalovaným ani nebola podpísaná, nakoľko tieto svedecké výpovede súd považoval vzhľadom na právne posúdenie veci za irelevantné a žalovaný ani nenamietal tvrdenie žalobcu, že predbežná finančná kontrola pred uzatvorením dohody o zmene pracovnej zmluvy nebola vykonávaná pracovníkmi žalobcu, teda táto skutočnosť nebola sporná. Potreba predbežnej finančnej kontroly pred uzatvorením dohody o zmene pracovnej zmluvy je otázkou právneho posúdenia.
Podľa ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal nárok žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.