Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-309-2016.pdf
PDF · 87.82 KB
No categories available
7Co/309/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: Jana Correia EUROPEK s miestom podnikania Školská 8/13, 955 01 Nemčice, IČO: 46 082 646, zastúpenej JUDr. Carmen Linkeschovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 10, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpenému Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom so sídlom Andreja Hlinku 4239/58, 955 01 Topoľčany, o náhradu škody v sume 1.184,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/446/2015-50 zo dňa 22.03.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.160,80 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 01.08.2015 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v sume 71 eur a na účet právnej zástupkyne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 318,59 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 1.184,28 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.08.2015 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný ako jej zamestnanec vo funkcii vodiča pri plnení pracovných úloh dňa 02.05.2015 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode na jej motorovom vozidle. Vymáhaná suma predstavovala náhradu škody a pozostávala zo sumy 50 eur za zaplatenú pokutu polícii, zo sumy 23,48 eura za odtiahnutie havarovaného vozidla, zo sumy 792 eur za prenájom náhradného vozidla a zo sumy 318,80 eura ako spoluúčasti na škodovej udalosti. Žalovaný potvrdil, že bol zamestnaný u žalobkyne ako vodič a pri plnení pracovných úloh v rámci rozvozu tovaru na motorovom vozidle havaroval. Uznal škodu do výšky 368 eur za zaplatenú pokutu ako aj za spoluúčasť na škodovej udalosti, avšak namietal škodu v časti nákladov za odtiahnutie motorového vozidla do servisu v Topoľčanoch, pretože pôvodne malo byť vozidlo odtiahnuté do Bánoviec, a taktiež namietal sumu 792 eur za prenájom náhradného vozidla, pretože podľa jeho názoru sa na rozvoz tovaru mohlo použiť iné vozidlo. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaný bol zamestnancom u žalobkyni na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.07.2014 vo funkcii vodiča. Dňa 02.05.2015 pri plnení pracovných úloh žalovaný na motorovom vozidle žalobkyne spôsobil dopravnú nehodu, keď v dôsledku mikrospánku zišiel s motorovým vozidlom mimo komunikácie a skončil v priekope, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla, v dôsledku čoho muselo byť odtiahnuté do servisu. Za porušenie pravidiel cestnej premávky polícia uložila blokovú pokutu 50 eur, ktorú zaplatil z finančných prostriedkov žalobkyne, a poškodené motorové vozidlo bolo opravené v servise, pričom oprava bola vyfakturovaná
dňa 29.05.2015 na sumu 7.651,19 eura. Okrem toho žalobkyňa za odtiahnutie havarovaného vozidla do Topoľčian zaplatila odťahovej službe sumu 23,48 eura na základe faktúry vystavenej dňa 07.05.2015. Dňa 03.05.2015 uzavrela zmluvu o zapožičaní náhradného vozidla s prenajímateľom BV AUTO, s.r.o., Topoľčany, na základe ktorej jej bol poskytnutý dodávkový automobil PEUGEOT Boxer v období od 04.05.2015 do 29.05.2015 a náklady za tento prenájom boli vyfakturované dňa 29.05.2015 na sumu 792 eur. Poistnú udalosť likvidovala poisťovňa UNIQA, a.s., tak, že uhradila náklady za opravu vozidla, a to bez DPH v sume 6.375,99 eura a žalobkyňa musela zaplatiť DPH vo výške 1.275,20 eura a okrem toho znášala spoluúčasť v sume 318,80 eura. Listom zo dňa 27.70.2015 žalobkyňa vyzvala žalovaného na náhradu škody vo výške 1.184,28 eura, prípadne na uzavretie dohody o splátkovom kalendári pri osobnom stretnutí dňa 30.07.2015.
2. Súd považoval žalobu za čiastočne opodstatnenú, čo odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 178 ods. 1, § 179 ods. 1, 2, § 186 ods. 1, 2, 3 a § 191 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Na základe vykonaného dokazovania urobil záver, že žaloba je dôvodná, pretože je nesporné, že žalovaný ako vodič zamestnaný u žalobkyni pri plnení pracovných úloh svojim zavinením spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode na vozidle, pričom porušil všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorej bol povinný si počínať tak, aby nedošlo k poškodeniu majetku. Keďže si počínal v rozpore s týmto ustanovením, je daná jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh porušením pravidiel cestnej premávky, v dôsledku čoho došlo ku škode na vozidle. Je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh a vzniknutou škodou, pričom na strane žalovaného došlo k nedbanlivostnému konaniu. Žalovaný ako zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil žalobkyni zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh, a je povinný nahradiť skutočnú škodu. Škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Táto škoda je skutočnou škodou, a nie ušlým ziskom. Žalobkyňou vynaložená suma 792 eur na prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, lebo došlo k zmenšeniu majetkového stavu na jej strane. Žalovaný je tak povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v sume 50 eur za zaplatenú pokutu, sumu 792 eur za prenájom náhradného vozidla v sume 792 eur ako aj spoluúčasť na škodovej udalosti v sume 318,80 eura, spolu vo výške 1.160,80 eura, na ktorú súd žalovaného zaviazal spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.08.2015 do zaplatenia. Žalobkyňa totiž vyzvala žalovaného na zaplatenie škody v sume 1.184,28 eura písomne dňa 27.07.2015 a navrhla mu aj osobné stretnutie dňa 30.07.2015 s cieľom uzavretia dohody o splátkovom kalendári; k dohode však nedošlo a žalovaný napriek výzve škodu neuhradil, čím sa dostal od 01.08.2015 do omeškania. Z toho dôvodu je povinný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonnej výške. Pokiaľ žalovaný namietal časť uplatnenej pohľadávky vo výške 792 eur za prenájom náhradného vozidla, v tomto smere neuviedol relevantné dôvody, pre ktoré by uvedenú položku nebolo možné žalobkyni priznať, a iba všeobecne sa vyjadril, že rozvoz tovaru bolo možné zabezpečiť iným vozidlom typu pick up. Žalobkyňa takýto dôvod neuznala, pretože žalovaný zabezpečoval rozvoz tovaru dodávkovým automobilom zn. FIAT DUCATO a ďalší rozvoz tovaru bolo možné zabezpečiť len dodávkovým automobilom podobného typu. Súd tieto dôvody žalobkyne uznal, pretože za účelom zabezpečenia svojej podnikateľskej činnosti potrebovala dodávkové vozidlo na rozvoz tovaru a situáciu riešila prenájmom podobného vozidla, v dôsledku čoho jej vznikla skutočná škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá; jeho námietky, že nebol oboznámený s prenájmom vozidla, súd posúdil ako irelevantné. Žalobkyňa požadovala náhradu škody v celkovej sume 1.184,28 eura s prísl., pričom súd jej priznal náhradu škody do výšky 1.160,80 eura s prísl. a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú, t.j. do sumy 23,48 eura s prísl., ktorá predstavovala nedôvodnú časť nákladov za odtiahnutie havarovaného vozidla.
3. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich priznal žalobkyni v plnom rozsahu, keďže neúspech mala len v pomerne nepatrnej časti, a to za zaplatený súdny poplatok a za právne zastúpenie. Tento výrok súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) a ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že nespochybňuje nárok žalobkyne na náhradu škody vo výške 368 eur pozostávajúcej zo spoluúčasti na škodovej udalosti, a zaplatenia blokovej pokuty v
sume 50 eur. Za neopodstatnene priznanú považoval sumu 792 eur, pozostávajúcu v nákladoch za nájom dopravného prostriedku. V tomto smere namietal, že pred prenajatím vozidla ho mala žalobkyňa oboznámiť s tým, že bude znášať náklady na prenájom, a navyše z jej strany nebola snaha dohodnúť sa s ním na možných riešeniach. Podľa neho nepreukázala, akú škodu s ním vlastne prejednala. Je zrejmé, že nevedela, akú škodu môže od neho žiadať a v súvislosti s náhradou nákladov za prenájom vozidla sa on domnieva, že žalobkyňa postupovala v rozpore so Zákonníkom práce a aj s dobrými mravmi. Práve jej vinou sa musela vec riešiť súdnou cestou.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Žalovaný spôsobil škodu pri plnení pracovných úloh tým, že porušil pravidlá cestnej premávky, v dôsledku čoho došlo ku škode na motorovom vozidle. Tým je daná jeho zodpovednosť za škodu, vrátane nákladov za prenájom motorového vozidla, nevyhnutne potrebného na zabezpečenie riadneho zásobovania a prevádzkovania podnikania. Žalovaný používal nielen to vozidlo, ktoré bolo poškodené, ale potom aj to vozidlo, ktoré bolo prenajaté ako náhradné. V odvolaní neuviedol žiadne právne významné dôvody, t. j. v čom boli podľa neho konkrétne nesprávne skutkové zistenia, a nespochybňoval, že škodu spôsobil a že za ňu zodpovedá, resp. že by výška škody nebola s ním riadne prerokovaná. Žalobkyňa poukázala na jej písomnú výzvu zo dňa 27.07.2015, kde bola opísaná požadovaná výška náhrady škody, ktorá bola potom uplatnená v súdnom konaní. Žalovaný v odvolaní podľa nej neuviedol, ktorý dôkaz viedol k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a žiadne dôkazy vo svoj prospech nepredložil. S ohľadom na obsah jeho odvolania neexistuje dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je na podklade záverov z vykonaných dôkazov, ktoré boli v konaní navrhnuté, v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 470 ods. 1 CSP potvrdil. Výrok prvoinštančného rozhodnutia, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, sa z dôvodu absencie odvolania stal právoplatným. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Zákonníka práce ako aj Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
7. Odvolací súd v odvolacom konaní aplikoval ustanovenie § 380 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého je odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, pričom na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. V danom prípade žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné dôvody, pre ktoré by odvolací súd mohol rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku posúdiť ako vecne nesprávny. Súd prvej inštancie svoj rozsudok oprel o príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú právo zamestnávateľa na náhradu škody voči zamestnancovi, ak mu tento - v tomto prípade nedbanlivostným konaním - spôsobil škodu. Podľa obsahu spisu žalovaný dňa 02.05.2015 v dôsledku nepozornej jazdy porušením predpisov o cestnej premávke spôsobil žalobkyni škodu na nákladnom motorovom vozidle zn. Fiat M. X,X A., ev. č. TO XXX DC, keď na ceste medzi R. a R. zaspal za volantom a v dôsledku mikrospánku vyšiel zo svojho jazdného pruhu, zišiel z vozovky mimo cesty, narazil do priekopy a vozidlo zostalo nepojazdné. Priebeh škodovej udalosti žalovaný nepopieral a nepopieral ani výšku uplatnenej náhrady škody. Popieral len opodstatnenosť prenajatia náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla, čo bolo po dobu 22 hodín, podľa listinného dôkazu - faktúry BV AUTO, s.r.o., Krušovská 4664, Topoľčany (v spise na č.l. 8); žiadny právne významný dôkaz na neopodstatnenosť uplatnenej sumy v priebehu konania však nenavrhol. Podľa listinného dôkazu - listu žalobkyne adresovaného žalovanému - bol žalobca vopred vyzvaný „na plnenie škodovej udalosti“ s tým, že žalobkyňa mu navrhla termín stretnutia dňa 30.07.2015 v budove pekárne v Krušovciach, pričom žalovaný aj pred súdom prvej inštancie doznal, že žalobkyňa sa s ním snažila dohodnúť (§ 191 ods. 2 Zákonníka práce). Žalobkyňa si aj podľa názoru odvolacieho
súdu uplatnila náhradu škody voči žalovanému dôvodne, pričom zákonom obmedzený rozsah náhrady škody podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce žalobou nepresiahla.
8. Odvolací súd s ohľadom na uvedené, nezistiac vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), posúdil odvolanie žalobcu ako nedôvodné, preto mu nevyhovel a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania potvrdil.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).