Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoCsp-10-2022.pdf
PDF · 128.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie 811 07 Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: L. S., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX A., Ul. K. E. XXXX/XX, o zaplatenie 2.576,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 5. novembra 2021, č. k. 11Csp/98/2020-172, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v časti 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 934,86 eura od 28.02.2018 do 20.07.2020, rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti výroku II. napadnutého rozsudku ako aj výroku III. o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
III. Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 5. novembra 2021, č. k. 11Csp/98/2020-172 rozhodol, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.641,36 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.641,36 eura od 21.07.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 27,42 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 a 2, § 657, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 1, 5, 6, § 565, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, § zák. č. 129/2010 Z. z., § 232 ods. 3 a § 151 ods. 1 CSP.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2020 sa pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155) domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 2.576,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.02.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a. s. Žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 12.07.2016 zmluvu o pôžičke č. 7167069/7570501489, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
pôžičku vo výške 3.000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 95,26 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.572,48 eura, pričom ku dňu podania žaloby uhradil žalovaný sumu 1.358,64 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.12.2017 - „Predžalobná upomienka“, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne ho upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu dňa 19.02.2018 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.02.2018 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 2.576,22 eura, pričom právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po „Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Uviedol ďalej, že ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 3.934,86 eura, ktorú tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu (18 x 95,26 eur) a suma po zosplatnení (2.220,18 eura), pričom žalovaný ku dňu podania žalobného návrhu uhradil sumu 1.358,22 eura.
4. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 11.01.2021 platobný rozkaz sp. zn.: 11Csp/98/2020 - 56, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto súd platobný rozkaz uznesením sp. zn.: 11Csp/98/2020 - 120 zo dňa 17.06.2021 zrušil.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení na výzvu súdu okrem iného uviedol, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému doručované formou obyčajnej listovej zásielky, doručenkou preto nedisponujú. Poukázal na to, že pred vyhlásením splatnosti celého úveru bola žalovanému zasielaná výzva, t.z. predžalobná upomienka v súlade s § 53 ods. 9 OZ, ktorej obsahom bolo aj upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Predmetnú listinu žalovaný neprevzal v odbernej lehote a preto majú zato, že právny predchodca si splnil svoju povinnosť a listinu zaslal. Súčasne uviedol, že nijakým výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ nemožno vyvodiť záver, že zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín a takýto výklad považuje za príliš extenzívny, pretože cieľom zákonodarcu bolo v prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a toto upozornenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, t. j. mohol sa oboznámiť s obsahom takého upozornenia. Žalovaný sa doručením upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ, za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka s obsahom takéhoto upozornenia oboznámil. Následne veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému síce žalobca nepredkladá doručenku, alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu, nakoľko predmetná listina o zosplatnení úveru má iba deklaratórny charakter, pričom účinky nastanú spätne oznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení úveru. Žalovaný tak pozitívne vedel aj s ohľadom na bod 10.2. zmluvných podmienok, aké dôsledky bude mať pre neho nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil úver v celosti. Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Čo sa týkalo preukázania schopnosti žalovaného splácať úver sa odkázal na údaje o zamestnávateľovi a výške mesačného príjmu a výdavkov uvedených v úverovej zmluve, ktorých pravdivosť potvrdil žalovaný svojim vlastnoručným podpisom. Žalovaný v zmluve uviedol, že je v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom na dobu neurčitú. Súčasne mal za to, že výška dosahujúceho čistého mesačného príjmu žalovaného v čase podpisu úverovej zmluvy bola postačujúca na plnenie si povinnosti žalovaným vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Poukázal aj na to, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval právneho predchodcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožňovali žalovanému riadne splácanie úveru a nebola ani prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky. Právny predchodca žalobcu prostredníctvom internetového schvaľovacieho systému overuje pravdivosť údajov uvedených klientom v jeho žiadosti, resp. zmluve o úvere. Pred poskytnutím úveru skúma aj prostredníctvom Sociálnej poisťovne príjmy, výdavky (zrážky) a trvanie zamestnania. Taktiež overuje počet úverov klienta v bankových a nebankových registroch.
6. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 12.07.2016 uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 3.000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky spolu s úrokom vo výške 24,92 % ročne, t. j. celkovo 4.572,48 eura s termínom konečnej splatnosti dňa 20.07.2020, v pravidelných 48 mesačných splátkach po 95,26 eura, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, s RPMN 24,92 %, priemernou RPMN 16,26 %, odplatou 24,92
%. Nakoľko v danom prípade išlo o webovú zmluvu, t. j. zmluvu, ktorá sa uzatvárala prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, zmluve predchádzalo uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní služieb medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. a žalovaným, ktorej predmetom bolo určenie spôsobu uzatvárania zmlúv prostredníctvom diaľkovej komunikácie. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, preto pôvodný žalobca listom zo dňa 29.12.2017 - „Predžalobná upomienka“ oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 285,78 eura. Zároveň ho upozornil, že ak do 05.02.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2017, bude oprávnený úver zosplatniť. Predmetnú zásielka sa pôvodnému žalobcovi vrátila dňa 19.01.018 ako neprevzatá v odbernej lehote. Pôvodný žalobca mal následne listom zo dňa 22.02.2018 žalovanému oznámiť, že vzhľadom na neuhradenie dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke sa stal dlh z úverovej zmluvy splatným v celom rozsahu naraz. Oprávnene veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je zakotvené v bode 10.2. zmluvy.
7. Na základe notárskej zápisnice N 3283/2017 Nz 54215/2017 NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 spísanej pred notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, na Hodžovom námestí č. 3 došlo dňom 01.01.2018 k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. a to jej rozdelením a následným zlúčením s nástupnickými spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a VÚB Leasing, a. s. so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a .s. a Všeobecná úverová banka, a. s. a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r.o. dňa 30.11.2017 a jej dodatkov a príloh, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s. r. o. ku dňu 23.03.2021, ktorú skutočnosť oznámila Všeobecná úverová banka a. s. žalovanému listom zo dňa 26.03.2021. Na základe návrhu pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155) preto súd uznesením sp. zn.: 11Csp/98/2020 - 109 zo dňa 03.05.2021 vyhovel návrhu, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca a to spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.
8. Prvoinštančný súd vo svojich úvahách konštatoval, že medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 12.07.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru vo výške 3.000 eur, t. j. medzi pôvodným veriteľom a žalovaným existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o pôžičke podľa § 657 nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedená zmluva mala formulárový charakter, bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah.
9. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, a preto ho pôvodný veriteľ žalovaného najprv listom zo dňa 29.12.2017 - „Predžalobná upomienka“ upozornil, že ak do 05.02.2018 neuhradí aspoň splátku splatnú v mesiaci 10/2017, bude oprávnený úver zosplatniť. Predmetná zásielku sa pôvodnému žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 19.01.2018. A nakoľko k úhrade nedošlo následne mal listom zo dňa 22.02.2018 poskytnutý úver ku dňu 19.02.2018 zosplatniť. Otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať v kontexte § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ súčasne. Z ich obsahu vyplýva, že povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku predtým, ako k zosplatneniu dôjde. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide teda o dva rôzne právne úkony veriteľa a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškania so zaplatením splátky v zmysle § 565 OZ, pričom zákonodarca má na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa nevyhnutne musí dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z jej obsahu musí byť zrejmé splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, pričom právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti môže veriteľ vykonať len za predpokladu, že omeškanie s prvou splátkou trvá. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému doručované formou obyčajnej listovej zásielky, doručenkou preto nedisponujú, pričom uviedol, že nijakým výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ nemožno vyvodiť záver, že zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín a takýto výklad považuje za príliš extenzívny, pretože cieľom
zákonodarcu bolo v prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a toto upozornenie vo forme predžalobnej upomienky sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, t. j. mohol sa oboznámiť s obsahom takého upozornenia. Následne veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru a podľa neho oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti má iba deklaratórny charakter, pričom účinky nastanú spätne oznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení úveru. Žalovaný tak pozitívne vedel aj s ohľadom na bod 10.2. zmluvných podmienok, aké dôsledky bude mať pre neho nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil úver v celosti. Žalobca má vzhľadom na uvedené za to, že boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Súd má však s týmto názorom žalobcu nestotožňuje a má za to, že žalobca nepreukázal platné zosplatnenie poskytnutého úveru, nakoľko nepreukázal predloženými listinnými dôkazmi platné a účinné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukázal, že by účinným spôsobom bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti doručené žalovanému, pričom z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nevyplývajú ani dôležité skutočnosti, a to, že pre omeškanie s ktorou splátkou bola splatnosť vyhlásená a ani dátum vyhlásenia splatnosti k 19.02.2018, tak ako ho deklaroval žalobca. Okrem toho, pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, príslušné ustanovenia zákona dávajú veriteľovi možnosť, nie povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a to za predpokladu, že sú v danom prípade splnené zákonné podmienky na takýto postup. Aj z predžalobnej upomienky zo dňa 29.12.2017 vyplýva iba upozornenie na oprávnenie veriteľa úver zosplatniť a nie na jeho automatické vyhlásenie v prípade, že zo strany žalovaného nedôjde k úhrade. Zároveň, ak ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade plnenia v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, najneskôr do splatnosti najbližšieho nasledujúcej splátky. Z uvedeného tak vyplýva, že právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené, pričom z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.02.2018 nevyplýva identifikácia dňa, ku ktorému došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (a tento sa nezhoduje ani s dátumom vyhotovenia oznámenia) a ani identifikácia splátky, pre ktorú veriteľ využil svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, pričom ide o dôležité údaje nielen s ohľadom na to, aby žalovaný mal možnosť zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu dlhu, ale aj s ohľadom na to, aby žalovaný vedel zhodnotiť, či veriteľ uplatnil toto právo včas a teda, či postupoval v súlade s vyššie citovanými ust. Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd poukázal na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Ak by tomu tak nebolo, jednalo by sa o neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu preto súd považuje právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh pre nedostatok jeho určitosti, za neplatný a to s odkazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
10. Rovnako súd skúmal aj dodržanie postupu v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch s ohľadom na dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať úver, nakoľko do spisu nebol doložený žiadny dôkaz, ktorý by to preukazoval. Splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ, avšak zo súdneho spisu a to konkrétne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva iba deklarovaný príjem a mesačné splátky žalovaného, no bez predloženia akýchkoľvek podkladov a dôkazov potvrdzujúcich príjem, či výdavky žalovaného, prípadne dôkazu o nahliadnutí veriteľa do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, v dôsledku čoho v tomto smere žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, a preto jeho konanie nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Ak veriteľ pri posudzovaní bonity nekoná s odbornou starostlivosťou, zákon o spotrebiteľských úveroch to sankcionuje nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a preto pôvodný veriteľ ani nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nedošlo a ani nemohlo prísť k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Avšak vzhľadom k tomu, že k postúpeniu pohľadávky došlo až po dátume konečnej splatnosti úveru, súd má zato, že pohľadávka bola z pôvodného žalobcu postúpená na žalobcu podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri dodržaní postupu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., s čím bol žalovaný oboznámený podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to najneskôr doručením uznesenia o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu zo strany súdu, a preto má súd aktívnu legitimáciu žalobcu v spore za preukázanú.
11. Súd následne pristúpil k preskúmaniu, či úverová zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti tak, ako to ukladá § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že v zmluve bola v nesprávnej výške uvedená ročná úroková sadzba, ktorá je podľa prepočtu súdu len vo výške 11,11 % ročne a nie 24,92 %
(v takejto výške bola dohodnutá zmluvnými stranami v uzavretej zmluve). Súd prepočet úrokovej sadzby urobil prostredníctvom internetovej kalkulačky z internetovej stránky www.openiazoch.zoznam.sk, pričom ako vstupné údaje zadal sumu pôžičky vo výške 3.000,- eur, ktorá mala byť splatená vo výške 4.572,48 eur a doba splácania 48 mesačných splátok. Rovnako podľa údajov zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska - priemerné úrokové miery z úverov za rok 2016 bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov s dobou splatnosti od 1 až 5 rokov v júli roku 2017 vo výške 11,48 %, z čoho vyplýva, že dohodnutá úroková sadzba prevyšuje túto sadzbu o viac ako dvojnásobok, čo je v rozpore s dobrými mravmi a preto je takéto dojednanie podľa § 39 OZ neplatné. Keďže tento údaj o úrokovej sadzbe bol uvedený v nesprávnej výške, tak súd takúto výšku nemohol akceptovať, pretože úroková sadzba úveru je mimoriadne dôležitý údaj pre posúdenie výhodnosti úveru pre spotrebiteľa. Okrem toho podľa názoru súdu zmluva o spotrebiteľskom úvere tiež neobsahovala predpoklady použité na výpočet RPMN, a preto ohľadom na uvedené má súd za to, že dojednaný úver je bezúročný, bezpoplatkový.
12. Nakoľko súd vyhlásil úver za bezúročný a bezpoplatkový a istina úveru je vo výške 3.000,- eur, pričom žalovaný doteraz uhradil sumu 1.358,64 eur, zostatok istiny tak činí 1.641,36 eur a preto iba v tomto rozsahu žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku a vo zvyšnej časti prevyšujúcej sumu 1.641,36 eur istinu zamietol. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti zaplatiť riadne a včas poskytnutú pôžičku, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru a žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania až potom, čo sa stal úver v celom rozsahu splatný, pričom k splatnosti celého úveru došlo až 20.07.2020 a s ohľadom na to, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania 5% z dlžnej sumy 1.641,36 eur až od 21.07.2020 do zaplatenia a vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že žalobca aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, pričom žalobca mal úspech v sume 1.641,36 eur (t. j. priznaná istina), čo predstavuje úspech 63,71 %, a žalovaný mal teda úspech v sume 934,86 eur (zamietnutá istina), čo predstavuje úspech v 36,29 %, t. j. rozdiel celkového úspechu v prospech žalobcu bol 27,42 %, a tak súd priznal trovy konania žalobcovi vo výške 27,42 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
14. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti II. výroku a výroku III. o náhrade trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 388 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 934,86 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 934,86 eura od 21.07.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Navrhol konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 934,86 eura od 28.02.2018 do 20.07.2020 zastaviť.
15. Žalobca odôvodnil odvolanie tak, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil, že zmluvne dohodnutý úrok, ktorý tvorí jedinú zložku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi (odsek 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3000,00 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach á 95,26 eura. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 24,92 %. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal predstavuje 4572,48 eura. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 1572,48 eura za 48 mesiacov. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 24,92 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. § 21 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za l. štvrtok 2016 so stavom ku dňu 31.03.2016 v súlade s ust. § 2 písm. b/ vyhlášky MF SR 289/2010 Z. z. predstavovala 12,46 %. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa zákona (§ 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala 24,92 %, Q. 2x priemernej RPMN 12,46 %. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom
pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t. j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 24,92 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § la ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014.
16. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 24,92 % nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch 12,46 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.
17. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia všetkých predpokladov na výpočet RPMN (posledná veta odseku 31 rozsudku) nie je správny a je v rozpore s obsahom spisu. Z rozhodnutia sudu nie je možne zistiť, ktoré konkrétne parametre pre výpočet RPMN v zmluve chýbajú a pre absenciu ktorých parametrov má byť úver postihnutý prísnou sankciou bezúročnosti. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere neurčité a celkom nepreskúmateľné. Nezodpovedá požiadavke riadneho presvedčivého súdneho rozhodnutia podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. RPMN je v zmluve vypočítaná na základe zákonného vzorca uvedeného v prílohe č. 2 z. č. 129/2010 Z. z. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve boli použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré predstavujú len zmluvne dojednaný úrok. Výška úroku, ako aj výška celkových nákladov spojených s úverom, výška úverovej splátky, frekvencia splátok. Počet splátok, výška úveru. Všetky tieto parametre vstupujúce do celkového výpočtu RPMN sú v zmluve riadne uvedené v jej základných náležitostiach v čl. IV s označením „Pôžička“. RPMN je v zmluve uvedená číselným vyjadrením, žalovaný ako spotrebiteľ tak disponoval informáciou o výške RPMN pre tento úverový produkt. Naviac zákonný vzorec pre výpočet RPMN a spôsob výpočtu RPMN je uvedený v bode 8 článku VI s označením „Zmluvné podmienky“. Z uvedeného dôvodu nie je daný zákonný dôvod pre určenie bezúročnosti úveru absenciou naplnenia zákonného ust. v § 9 ods. 2 písm. j/ z. č. 129/2010 Z. z.
18. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 934,86 eura od 28.02.2018 do 20.07.2020 zobral žalobca späť a navrhol odvolaciemu sudu konanie v tejto časti zastaviť.
19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhovujúceho II. výroku a III. výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výrokoch vecne správnych potvrdil.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
23. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
24. Žalobca v odvolaní vzal žalobu v časti 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 934,86 eura od 28.2.2018 do 20.7.2020 späť. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby odvolací súd v zmysle dispozitívneho úkonu žalobcu rozhodol v súlade so zákonom tak, že pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 934,86 eura od 28.02.2018 do 20.07.2020, rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku v tejto časti zrušil a konanie v uvedenej časti zastavil.
25. Pokiaľ išlo o vec samu odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konania je časť napadnutého rozsudku, ktorým prvoinštančný súd zamietol zvyšok žaloby, a to vo zvyšku vzhľadom na čiastočné zastavenie konania. Z pohľadu odvolania bola predmetom preskúmania správnosť, alebo nesprávnosť záverov prvoinštančného súdu ohľadne absencie obligatórnych údajov v zmluve v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z.
26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorým konštatuje nesprávnosť uvedenia úrokovej miery, čo súviselo aj s údajom o ročnej percentuálnej miere nákladov RPMN. Zároveň odvolací súd poukazuje na nejednoznačnosť zmluvy v časti konštatovania najvyššej prípustnej výšky odplaty vo výške 24,92 % a v časti odplaty vo výške 24,92 % v spojení s článkom VI. zmluvných podmienok o najvyššej prípustnej výšky odplaty a o odplate a údajoch v článku IV. zmluvy. Uvedené hodnoty súvisia s inými obligatórnymi údajmi zmluvy.
27. Odvolací súd konštatuje, že spotrebiteľský právny vzťah je regulovaný ingerenciou zákonných ustanovení, ktoré spresňujú, limitujú, doplňujú úpravu základných veriteľsko-dlžníckych vzťahov. Základným predpokladom „čitateľnosti“ právneho úkonu a právneho vzťahu je jeho zrozumiteľnosť. Spotrebiteľ nemôže byť zmätený z údajov nachádzajúcich sa v zmluve, ktoré jednotlivo alebo vo svojom súhrne nedávajú reálny obraz o podmienkach čerpanej pôžičky, či úveru, jeho výšky, či iných údajov v zmluve, hoci aj údajov, ktoré nie sú obligatórne a sú spôsobilé zneprehľadniť údaje obligatórne.
28. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 1 ods. 1 nár. vlády č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
30. Podľa ods. 2 cit. nariadenia, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
31. Odvolací súd poukazuje na definície podľa článku 6 zmluvných podmienok podľa ktorých odplata znamená odplatu pri poskytnutí pôžičky klientovi určenú podľa zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej v definícii najvyššej prípustnej výšky odplaty zmluvných podmienok bolo stanovené, že to znamená najvyššiu prípustnú výšku odplaty pri poskytnutí pôžičky klientovi, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnej pôžičke ročne.
32. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v časti IV. zmluvných podmienok „Pôžička“ uvedené mätúco údaje o odplate vo výške 24,92 % a o najvyššej prípustnej výške odplaty vo výške 24,92 % a to vo vzťahu k údaju o celkových nákladoch spotrebiteľa. Nasledujúci výklad súvisí s otázkou ako vníma zmluvné dojednania vyjadrené textom zmluvy spotrebiteľ. Podľa systematického a gramatického výkladu uvedených hodnôt v zmluve (v časti IV.) by najvyššou prípustnou výškou odplaty vo výške 24,92 % mohla byť výška odplaty (do ktorej je treba zahrnúť, či už výšku úroku alebo rôzne ďalšie náklady úveru podľa § 1 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z. z.) v tomto prípade vo výške maximálne 747,60 eura (výška úveru 3000 eur a z neho maximálna odplata za celé obdobie splácania vo výške 24,92 % je 747,60 eura). Zmluva v tejto časti limitácie neuvádza, že ide o odplatu za 1 rok alebo za celé obdobie. Podľa
zmluvy celkové náklady spotrebiteľa (čo možno brať ako odplatu), keďže odplatou bol len úrok, mala v skutočnosti predstavovať suma 1572,48 eura. Uvedená najvyššia prípustná výška odplaty vo výške 24,92 % uvedená v zmluve teda nekonštatuje za aké obdobie a z čoho má byť vypočítavaná. Hoci v definíciách zmluvných podmienok uvedenej zmluvy (čl. VI.2) je uvedený odkaz na Občiansky zákonník a nariadenie vlády číslo 87/1995 Z. z. v žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že uvedené údaje sú pre spotrebiteľa vysvetlené v časti čl. IV. zmluvy o pôžičke jednoznačným určitým spôsobom. Naopak, odvolací súd poukazuje na zmätočnosť v čl. IV zmluvy uvedenej percentuálne vyjadrenej najvyššej prípustnej odplaty vo vzťahu k nákladom spotrebiteľa.
33. Odvolací súd uviedol len príklad výkladu, ktorý by zvolil pri stanovovaní najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa systematického zaradenia uvedeného konštatovania a spotrebiteľovi blízkemu výkladu. Išlo by o vyššie uvedenú sumu vo výške 747,60 eura (vypočítanú z požičanej sumy 3000 eur a z toho 24,92 % celkovo za celé obdobie). Ak by sa odvolací súd mýlil v závere o použitých vstupných údajoch, a o dobe za ktorú sa maximálne prípustná odplata mohla zo zmluvy vykladať spotrebiteľom, potom by bolo zrejmé, že uvedené ustanovenie v súhrne s inými údajmi v zmluve je mätúce a nesprávne, a preto možno konštatovať neurčitosť údajov v zmluve o celkových nákladoch spotrebiteľa (suma 1572,48 eura) a celkovej čiastke (4572,48 eura) v spojení s údajmi o odplate a najvyššej prípustnej odplate vo „výške“ 24,92 %, čo môže byť maximálne 747,60 eura, pretože najvyššie prípustná výška odplaty za celé obdobie by mohla byť len do výšky 747,60 eura. Ak vo svojom výsledku a v sume, ktorú mal spotrebiteľ nad rámec požičanej istiny zaplatiť podľa výkladu zmluvy odvolacieho súdu (747,60 eura), a odplata podľa údajov o celkových nákladoch spotrebiteľa a celkovej čiastky zmluvy bola vyššia, a teda spotrebiteľ mal podľa údaju o celkových nákladoch spotrebiteľa zaplatiť 1572,48 eura, potom také údaje vo svojom súhrne spôsobujú nepravdivý a neurčitý údaj o výške nákladov (odplaty) v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného pohľadu možno konštatovať neurčitosť (vnútorný rozpor) údajov a s tým spojenú čiastočnú absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 37 v spojení s § 41 OZ (ako zmluvných dojednaní) s konštatovaním ich absencie v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej sa pre možnosť „poplatkovosti a úročnosti“ zmluvy vyžaduje existencia takých obligatórnych údajov a ich správnosť. V zmluve zostali zachované základné náležitosti právneho úkonu zmluvy o pôžičke, preto odvolací súd posúdil neplatnosť zmluvy ako čiastočnú. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že zmluva v dôsledku (čiastočnej) absolútnej neplatnosti neobsahuje správny údaj o výške celkovej odplaty, resp. obsahuje, ale je vo vyššej výške ako dohodnutá maximálna odplata (24,92 % z požičanej sumy za celé obdobie) a to v neprospech spotrebiteľa s dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona.
34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
35. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, pretože mu v konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
36. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).