Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/14/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.06.2022, v trestnej veci obžalovaného P. X. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 08.10.2021 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov zo dňa 08.10.2021 oslobodil podľa obžalovaného P. X., nar. XX.XX.XXXX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. , ktorá naňho bola podaná dňa 19.06.2020 pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa Tr. zákona, a ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

- dňa 1.9.2019 asi o 00.52 hod. v obci Drienov, okres Prešov v budove Obvodného oddelenie Policajného zboru po predchádzajúcom predvedení policajnou hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Drienov v zmysle počas vykonávania úkonov za účelom zistenia jeho totožnosti bezdôvodne vulgárne nadával tam prítomným policajtom a fyzicky napadol policajta ppráp. F. P. tým spôsobom, že počas toho ako sedel obvinený P. X. na lavici v miestnosti na to určenej po výzve ppráp. F. P., aby sa ukľudnil a správal sa slušne, tento sa oproti stojacemu ppráp. F. P. nečakane prudko postavil a tohto dvakrát tzv. „hlavičkou“ udrel svojou hlavou do jeho hlavy v oblasti čela, čím mu spôsobil nešpecifikovanú tržnú ranu hlavy v oblasti čela, ktorá bola jednorazovo ošetrená službukonajúcou hliadkou rýchlej zdravotnej pomoci,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a poučení o možnosti podania odvolania podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré následne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania prokurátor uvádza, že s dôvodmi uvedenými v odôvodnení citovaného rozhodnutia vedúcimi súd k vyššie uvedenému právneho názoru sa nestotožnil. Je toho názoru, že dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní odôvodňovali postavenie obžalovaného P. X. pred súd, pričom dôkazná situácia v konaní pred súdom sa po podaní obžaloby na obvineného v zásade nezmenila. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčoval, podľa názoru prokurátora, poškodený F. P., ktorý tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom vypovedal v zhode so skutkovou vetou uvedenou vo výroku napadnutého rozhodnutia, pričom jeho výpoveď rovnako tak prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom potvrdili aj svedkovia D.. F. X., X. R. a H. B., ktorých výpovede napokon aj prvostupňový súd vyhodnotil ako konzistentné bez vzájomných rozporov. Prvostupňový súd vzhliadol rozpor v ich výpovediach s výpoveďou svedka V. D., kde podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu títo svedkovia tvrdia, že V. D. bol prítomný

pri fyzickom incidente medzi obžalovaným a poškodeným, hoci on tvrdí, že nič nevidel, pretože sa nachádzal v inej časti budovy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že títo svedkovia síce skutočne uvádzali pri incidente medzi obžalovaným a poškodeným aj prítomnosť svedka D., avšak aj samotný obvinený P. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 01.09.2019 jasne uviedol, že má za to, že celý incident videl kamarát V. D., ktorý sedel pri ňom na vyššie uvedenej lavici. Z uvedeného teda vyznieva výpoveď svedka V. D. ohľadne jeho neprítomnosti pri incidente medzi obžalovaným a poškodeným minimálne nedôveryhodná s tým, že ak by aj jeho tvrdenie bolo pravdivé, konanie obžalovaného bolo jasne a jednoznačne opísané preukázané výpoveďami vyššie uvedených svedkov, ktorých výpovede nie je dôvodné považovať za nepravdivé. Poukazuje ďalej na závery znaleckého posudku znalca L.. F.. Z. E., X.., ktorý bol vypracovaný až v konaní pred súdom a podľa jeho názoru je potrebné zdôrazniť v prvom rade skutočnosť uvedenú znalcom, že z medicínskeho hľadiska nie je možné určiť akým fyzickým kontaktom tržná rana na strane obžalovaného vznikla a teda, ktorá verzia výpovede zodpovedá skutočnosti, či je zranenie na nose P. X. v príčinnej súvislosti s napadnutím policajtom. Zdôrazňuje ďalej, že závermi predmetného znaleckého posudku nebola vylúčená ani verzia skutku tvrdená poškodeným, práve naopak, znalec pripustil možnosť vzniku zranení obžalovaného aj tak ako to uviedol poškodený (hlava J. X. proti hlave M. P.) a teda v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi, zvlášť s poukazom na konzistentné výpovede tak poškodeného ako aj vyššie uvedených svedkov potvrdzujúcich jeho výpoveď, ako aj s poukazom na zabezpečené listinné dôkazy dokumentujúce charakter a spôsob spáchania skutku. Nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa o tom, že vykonané dôkazy netvoria logickú a ničím nerušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by vo svojom celku usvedčovali zo spáchania skutku práve obžalovaného. Prokurátor má za to, že práve verzia skutku uvádzaná poškodeným bola jednoznačne preukázaná, potvrdená ostatnými vykonanými dôkazmi. Navrhuje, preto aby Krajský súd v Prešove podľa zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný P. X. k dôvodom odvolania prokurátora uvádza, že s týmto odvolaním okresnej prokuratúry nesúhlasí, keďže je nedôvodné. Skutku, ktorý je mu kladený za vinu sa nedopustil, naviac nesúhlasí ani s konštatovaním prokurátora, že poškodený P. a svedkovia X., R. a B. vypovedajú zhodne. Podľa jeho názoru výpovede sa nezhodujú a protirečia si. V čase kedy on bol napadnutý poškodeným F. P. vôbec prítomní neboli svedkovia X., R. a B. a iný incident sa nestal. Postupne rozoberá výpovede poškodeného, svedka X. R., H. B. a poukazuje na jednotlivé rozpory v ich tvrdeniach, jednak navzájom medzi sebou, jednak aj v ich jednotlivých výpovediach z prípravného konania a z konania pred súdom. Má za to, že príslušníci PZ spoločne, koordinovane a cielene vytvorili jeho obvinenie a dodatočne povytvárali aj ďalšie vykonštruované úradné záznamy pre údajné poškodenie palca F. X. pri nezákonnom použití donucovacích prostriedkov voči jeho osobe. Namieta aj postup príslušníkov polície pri jeho predvádzaní na OO PZ Drienov pri preverovaní jeho totožnosti dňa 01.09.2019. Zdôrazňuje, že od začiatku navrhoval aj prostredníctvom právneho zástupcu, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie ohľadne jeho zranenia, ktoré mu mal spôsobiť F. P., no zo strany orgánu činného v trestnom konaní nebol záujem objektívne objasniť vec a bolo mu oznámené, že daný znalecký posudok si má dať vyhotoviť sám, preto ako dôkaz doložil znalecký posudok L.. F.. Z. E., X.., č. 5/2020. Znalec v záveroch tohto znaleckého posudku, ale aj vo svojej výpovedi pred súdom pri konštatovaní možného vzniku zranení na strane obžalovaného a poškodeného tromi verziami sa priklonil k 1 verzii a to k verzii, že tržná rana na jeho nose vznikla tak ako je uvedené v prvom prípade, čiže hlava poškodeného P. proti hlave obžalovaného X., pričom poukázal na zranenia zdokumentované u poškodeného aj u obžalovaného a ani podľa jeho názoru z úradných záznamov nie je zrejmé ako mu malo byť zranenie spôsobené, resp. ako mu vzniklo. Namieta ďalej, že ak príslušníci PZ ako svedkovia všetci svedčili ani jeden z nich sa nevedel vyjadriť k tomu, ako jemu vzniklo zranenie a to tržná rana na nose cca 1 cm, ktorá mu musela byť zošitá.

V závere konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý ho oslobodil spod obžaloby vo veci považuje za zákonné a správne a navrhuje odvolanie okresnej prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací nezistil dôvod na zamietnutie odvolania podľa , , a preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal sťažnosť a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Je potrebné v úvode uviesť, že konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo bolo vykonané bez podstatných procesných chýb, pričom boli dodržiavané aj príslušné ustanovenia , ktorými sa má zabezpečiť právo obžalovaného na obhajobu. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených , preto o zistenia plynúce zo zákone vykonaných dôkazov mohol opierať svoje skutkové zistenia. Súd vykonané dôkazy aj vyhodnotil spôsobom uvedeným v a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že súd v každej trestnej veci je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Potrebné je s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Pre náležité zistenie skutkového stavu podľa sa vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničím nespochybniteľné fakty, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a že skutok spáchal obžalovaný. Je preto nutné, aby sa dostatočne objasnila vec v takom rozsahu, ktorý nedáva pochybnosti o tom, že sa skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a aby existoval spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal práve obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.

Súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí sa rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada in dubio pro reo. Pri zisťovaní skutkového stavu okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania je prioritná požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere teda platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam ako dokázaná nevina.

Aj v tomto konkrétnom prípade tu boli dané dve skupiny dôkazov, na jednej strane tvrdenie obžalovaného, ktorý od počiatku spáchanie skutku popieral a uvádzal, že bol to práve on, kto bol napadnutý poškodeným P., príslušníkom polície, ktorý ho predvádzal na obvodné oddelenie a to takým spôsobom, že počas vzájomnej hádky, keď on sedel s putami za chrbtom na lavici vyzval ho policajt P., ktorý k nemu pristúpil asi na 30 centimetrov, aby vstal a keď sa on postavil P. ho udrel hlavou do oblasti tváre, hneď sa mu spustila krv z nosa, sadol si na lavicu a policajt P. ho začal ošetrovať vlastnými papierovými vreckovkami, až následne tam prišli ostatní policajti prítomní na stanici a bola zavolaná rýchla zdravotná pomoc na jeho ošetrenie. Poprel, aby on policajta P. akýmkoľvek spôsobom fyzicky napadol.

Na strane druhej je tu výpoveď poškodeného F. P. a svedkov D.. F. X., X. R. a H. B., ktorý v tom čase mali spolu s poškodeným ako príslušníci polície službu na obvodnom oddelení. Poškodený F. P. vo vzťahu ku skutku v časti, kde mal byť napadnutý obžalovaným uviedol, že obžalovaný bol predvedený spoločne so svedkom V. D. za účelom preukázania ich totožnosti, boli usadení v miestnosti stálej služby na lavicu, ďalej pokračovali vo vulgárnom nadávaní príslušníkov polície a obžalovaný P. X. následne vyskočil z lavice čelom svojej hlavy ho udrel do jeho hlavy v oblasti čela, následne pocítil ďalší úder do hlavy na čelo tiež od P. X., toho ľavou rukou odstrčil a pravou rukou zovretou v päsť udrel obžalovaného X. do tváre oblasti sánky, čím takto odvrátil útok z jeho strany. Pri tomto incidente mal byť prítomný aj kolega B., ktorý mal následne pridržiavať obžalovaného na lavici po útoku, potom privolali RZP za účelom ošetrenia. Svoju výpoveď následne doplnil, že mali byť pri incidente prítomní aj kolegovia X. a R., ktorí tiež mohli vidieť útok obžalovaného na jeho osobu. Svedkovia D.. F. X., X. R. a H. B. zhodne s výpoveďou poškodeného vypovedali v otázkach predvádzania obžalovaného a svedka D. na policajnú stanicu. K žalovanému útoku svedok X. uviedol, že videl ako obžalovaný mykol hlavou smerom k hlave P. a P. na to reagoval tak, že mykol hlavou dozadu, na čo kolega sklonil hlavu a obžalovaný na to opätovne reagoval tak, že urobil pohyb svojou hlavou k hlave P.. Potom ho P. sotil smerom na lavicu, ale obžalovaný si nesadol na lavicu, ostal kvázi v nejakom pokľaku a videl ako ho potom P. udrel päsťou do oblasti tváre,

no nevie presne kde. V tom čase druhá predvedená osoba pán D. sedel na tej istej lavici ako obžalovaný, od neho asi vo vzdialenosti dvoch metrov, kolega B. bol na pravej strane od pána P., kolega R. bol po jeho ľavici, pretože vyšiel zo svojej kancelárie a aj on tiež vyšiel zo svojej kancelárie. Svedok B. uvádzal, že obžalovaný čelom udrel P. do jeho hlavy, no presne, kde ho zasiahol uviesť nevedel. P. mal tiež nejaké poranenie hlavy. Keď ho udrel čelom, tak X. sa zaklonil a podľa neho určite chcel znovu hlavou udrieť P., ten však bol rýchlejší a svojou hlavou sa priblížil k jeho hlave, skrátil vzdialenosť a v podstate to bolo tak akoby sa hlavami boli buchli súčasne. X. sa po tomto strete posadil na lavičku a vtedy mu P. dal úder za tým účelom, aby už v útoku nepokračoval. Udrel ho pravou rukou do oblasti tváre. V tom čase kolega R. stál pri stálej službe pri okienku, všetko mohol pozorovať zozadu, on sám fyzicky nezasahoval proti obžalovanému potom ako zaútočil na kolegu P.. Nevidel ani to, že by pán X. a pán R. fyzicky atakovali po útoku obžalovaného. Svedok R. uviedol, že videl útok obžalovaného voči poškodenému zo vzdialenosti 4 až 5 metrov, stál za chrbtom P.. X. vstal náhle a nečakane z lavičky zasiahol P. do hlavy, nevie presne kde, keďže to videl len zozadu. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu či X. ešte udrel P. do hlavy, iba vie, že P. na to reagoval tak, že udrel X. pravou päsťou do oblasti tváre, líca. Na hlavnom pojednávaní dodal, že stál zozadu za chrbtom P.. Videl ako P. cukla hlava dozadu, preto predpokladá, že muselo dôjsť k fyzickému kontaktu s hlavou obžalovaného. Na obžalovanom videl krvavú ranu na nose, z ktorej tiekla krv, nevidel na hlave obžalovaného, čele, resp. sánke nijaké zranenie. On sám fyzicky nezakročil do tohto konfliktu ani po ňom, nevedel sa presne vyjadriť, kde v čase konfliktu sa nachádzal pán D., či bol na lavičke alebo či ho niekde kolega odviedol inde. Popísal, že vedľa neho vpravo stál X. bol od neho asi 1 meter, kolega B. stál k miestu incidentu zboku pri schodoch. Svedok V. D. v prípravnom konaní uvádzal, že po predvedení na policajnú stanicu boli usadení dole v jednej miestnosti vedľa stálej služby spoločne s P. X. na jednej lavici. Po krátkej dobe jeden z policajtov ho vzal do inej miestnosti na poschodie, P. X. zostal tam dole s ostatnými policajtmi. Asi po hodine ho policajt vyprevádzal von z oddelenia a keď prechádzal okolo stálej služby videl tam P. X. sedieť na lavici a všimol si, že mal zakrvavenú oblasť tváre v oblasti nosa. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že v ten večer predtým ako ho zadržali policajti na P. X. nevidel žiadne známky zranenia, prvýkrát videl u neho zranenie a to krv v tvárovej časti až na polícii. Za objektívne preukázané možno považovať vznik zranení u poškodeného aj u obžalovaného a to na základe výpovedí tak obžalovaného ako aj jednotlivých svedkov, na základe pripojených lekárskych správ poškodeného aj obžalovaného a na základe pripojenej fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise. Už v priebehu prípravného konania preukázateľne obžalovaný aj prostredníctvom svojho obhajcu navrhoval vykonanie znaleckého posudku znalcom z odboru zdravotníctva k určeniu možného mechanizmu vzniku zranení u obžalovaného aj u poškodeného na podklade takto objektívne ustálených zistených zranení. Keďže zo strany orgánov činných v trestnom konaní tento návrh bol odmietnutý obžalovaný predložil sám znalecký posudok znalca L.. F.. Z. E., X.., pod č. 5/2020 zo dňa 20.08.2020, ktorý bol ako dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonaný a následne znalec bol k záverom svojho znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní vypočutý. Znalec konštatoval, že vzhľadom na udalosti, ktoré sú uvádzané vo výpovediach účastníkov teda obžalovaného X. a poškodeného P., pričom obaja pripúšťajú fyzický stred, je vznik tržnej rany na koreni nosa fakticky možný. Z medicínskeho hľadiska však nie je možné stanoviť, ktorý konkrétny silový dotyk, kontakt, úder spôsobil samotné poranenie u obžalovaného a u poškodeného. V danom prípade pri úraze nedošlo k poškodeniu (zlomenine) nosových kostí. Tržná rana podľa jeho názoru mohla vzniknúť priamym kontaktom tupých predmetov, spôsobom :

- hlava M. P. proti hlave J. X.

- hlava J. X. proti hlave M. P.

- päsť M. P. proti hlave J. X..

Konštatoval vo vzťahu k týmto trom možnostiam, že najpravdepodobnejšie, poukazujúc na jemu dostupné dôkazy aj na priloženú fotodokumentáciu, k zraneniam došlo tak ako je to uvedené v prvom prípade, teda hlava M. P. proti hlave J. X., pretože na hlave udierajúceho poškodeného je zdokumentovaná krvná podliatina a opuch čela, ale tržná rana na nose vznikla na strane prijímateľa úderu obžalovaného. Poškodenie je významnejšie u obžalovaného X., toto vyžadovalo ošetrenie stehom, je viac viditeľné a podľa jeho názoru bolo spôsobené prenosom kinetickej energie v smere útočník prijímateľ. Nevedel sa vyjadriť či bol úder M. P. prvý a zásadný alebo či bol sekundárny, opakovaný po prvotnom údere zo strany obžalovaného J. X.. Fakticky teda nevylúčil ani druhú možnosť vzniku zranenia tak ako to konštatuje aj prokurátor v dôvodoch odvolania, no za najmenej pravdepodobné považoval vznik zranenia u obžalovaného tak, že by toto bolo spôsobené päsťou poškodeného proti hlave obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a doplnil, že iné zranenie u obžalovaného okrem zranenia nosa neevidoval a žiadne

zranenie čela, ktoré by zodpovedalo aj druhému útoku, u obžalovaného z pripojenej fotodokumentácie nezistil.

Súd ďalej v rámci dokazovania oboznámil úradné záznamy o predvedení osoby, záznamy o dychových skúškach, zápisnice o prehliadke tela spolu s fotodokumentáciou, lekárske správy, úradné záznamy spísané príslušníkmi polície k incidentu, odpis registra trestov, priestupkový register a ďalšie listinné dôkazy a konštatoval, že všetky vo veci vykonané dôkazy podľa jeho názoru netvoria logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by vo svojom celku spoľahlivo preukázali všetky okolnosti žalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčovali práve obžalovaného a súčasne vylúčili možnosť akéhokoľvek iného záveru, t. j. že k zraneniu poškodeného došlo pri jeho útoku na osobu obžalovaného, ktorý ho mohol k tomu vyprovokovať svojimi vulgárnymi slovnými aktmi. Prvostupňový súd ďalej uvádzal, že z výpovedi poškodeného a svedkov, mimo svedka D., vyplýva, že obžalovaný mal zaútočiť tzv. hlavičkou na čelovú časť hlavy poškodeného P.. Ich výpovede hodnotil prvostupňový súd ako v zásade konzistentné bez závažnejších vzájomných rozporov, no na druhej strane uvádzal, že sú v rozpore s výpoveďou svedka D., o ktorom tvrdia, že bol prítomný pri fyzickom incidente medzi obžalovaným a poškodeným, hoci on tvrdí, že nič nevidel, pretože sa nachádzal v inej časti budovy OO PZ Drienov. Poukázal pritom hlavne na závery znaleckého posudku, že z hľadiska prenosu kinetickej energie zranenia poškodeného zodpovedajú zraneniam útočníka a zranenia obžalovaného zodpovedajú zraneniam obete. Uzatváral, že súd preto nenadobudol vnútornú istotu o vine obžalovaného, a preto musel rozhodnúť podľa zásady in dubio pro reo v pochybnostiach v prospech obžalovaného a obžalovaného spod obžaloby podľa oslobodiť, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Záver, ktorý prvostupňový súd vo výroku napadnutého rozsudku vyslovil, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Možno tiež konštatovať, že vykonané dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil jednotlivo ako i v celom súhrne logicky a zároveň presvedčivo odôvodneným spôsobom, aj keď nie so všetkými konštatovaniami súdu prvého stupňa sa stotožnil aj krajský súd.

Za dôkaznej situácie ak na jednej strane obžalovaný tvrdil, že poškodeného nenapadol a na druhej strane poškodený uvádzal, že bol napadnutý obžalovaným ako kľúčové mali byť výpovede svedkov, ktorí mohli incident vidieť. Z hľadiska obsahu úradných záznamov spísaných bezprostredne po incidente, keďže z nich evidentne plynulo, že všetci prítomní policajti potvrdzovali v čase incidentu v blízkosti obžalovaného prítomnosť svedka D. a aj obžalovaný jeho prítomnosť pri incidente uvádzal, kľúčová mala byť výpoveď tohto svedka. Svedok D. však vypovedal, že v tom čase, kedy malo dôjsť k incidentu bol v inej miestnosti a vykonaným dokazovaním nebolo následne preukázané, že by tento svedok incident videl, on ho žiadnym spôsobom popísať nevedel, resp. z dôvodov, na ktoré poukazuje obhajoba, že manželka tohto svedka je poštárka, ktorá dennodenne nosí poštu na obvodné oddelenie, nechcel ku skutku vypovedať. Práve v tejto časti súd prvého stupňa videl rozpory vo výpovediach vypočutých svedkov kolegov poškodeného D.. F. X., X. R. a H. B. a v ostatnej časti ich výpovede považoval za konzistentné bez závažnejších vzájomných rozporov. Práve so záverom prvostupňového súdu a prokurátora o konzistentnosti výpovedí poškodeného a svedkov X., R. a B. sa krajský súd nestotožnil. Nesporne k otázke či sa tam svedok D. v čase incidentu nachádzal vedľa obžalovaného nevypovedali v jednotlivých štádiách trestného stíhania títo svedkovia zhodne, ale ani v ďalších častiach ich výpovedí nemožno nájsť úplnú zhodu a podľa názoru krajského súdu sú tu evidentné rozpory medzi jednotlivými tvrdeniami najmä v otázke, akým spôsobom incident videli, ako ho popisovali, kde v tom čase sa osobne oni nachádzali, či do neho aktívne osobne vstupovali, ale aj v tom, či po útoku obžalovaného mali na lavici pridržiavať, resp. iným spôsobom proti nemu zasahovať, čo významne spochybňuje ich vyjadrenia, že pri celom incidente boli všetci prítomní, že ho videli. Naopak to nahráva obrane obžalovaného, ktorý tvrdí, že tam ani neboli. Naviac za situácie, ak svedok B. pri výsluchu pred súdom prvého stupňa používa pripravené písomné poznámky (č. l. 199). Na strane druhej, výpovede obžalovaného vo všetkých štádiách sú zhodné, od počiatku tvrdí, že „dostal hlavičku“ od poškodeného P. po čom sa mu hneď pustila krv z nosa. Toto uviedol aj RZP aj ošetrujúcemu lekárovi (viď lek. správa na č. l. 42) bezprostredne po privolaní a pri ošetrení 01.09.2019 o 03.16 hod..

Aj keď konštatované rozpory vo výpovediach svedkov X., R. B., P. určitým spôsobom dôkaznú situáciu spochybňovali, zásadným v tomto smere bol podľa názoru krajského súdu dôkaz vykonaný znaleckým

posudkom znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia a v tomto smere sa stotožňuje krajský súd s konštatovaním obhajoby, že takýto dôkaz v tomto konaní bolo vhodné vykonať už v prípravnom konaní pre vyriešenie otázky mechanizmu vzniku zranení tak u poškodeného ako aj u obžalovaného. Závery tohto znaleckého posudku sú rozobraté vyššie, preto nie je potrebné podľa názoru krajského súdu sa k nim opätovne vracať. Snáď je dôležité uviesť, že z obsahu spisu, z fotodokumentácie a z výpovedí obžalovaného a poškodeného plynie, že obžalovaný a poškodený sú zhruba rovnako vysoký, cca 177-178 cm. Je síce pravdivé tvrdenie prokurátora v dôvodoch odvolania, že znalec z medicínskeho hľadiska nedokázal určiť, ktorým fyzickým kontaktom tržná rana u obžalovaného vznikla, ale veľmi logicky objasnil konštatovanie, že najpravdepodobnejším spôsobom vzniku zranenia tak u obžalovaného aj poškodeného je verzia číslo jedna teda, že išla hlava poškodeného P. proti hlave X.. Na tomto mieste sa javí byť veľmi dôležité zdôrazniť, že ani na strane obžalovaného v oblasti tváre, ani na strane poškodeného v oblasti tváre neboli konštatované nijaké iné zranenia, ktoré by svedčali o dvoch po sebe idúcich útokoch bezprostredne tak ako to popísal poškodený vo svojej výpovedi. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného pri hodnotení či mohlo dôjsť spôsobom popísaným poškodeným k napadnutiu jeho osoby nemožno prehliadnuť výpoveď samotného poškodeného na hlavnom pojednávaní, keď uvádza „a udrel ma nečakane svojou hlavou čelom do oblasti môjho čela, na to ja som reflexívne zareagoval tým, že som sklonil hlavu, aby nedošlo k poraneniu mojej tváre, nakoľko útok od X. stále trval, to znamená, že sa dalo očakávať, že X. sa ma pokúsi znovu udrieť, že X. tam svoju hlavu stále pchal ku mojej hlave a ešte jeden krát ma udrel hlavou do mojej hlavy, ale neviem presne už ktorou časťou tela a až po druhom údere som X. rukou od seba odsotil a následne úderom pravej zovretej ruky, teda päsťou som ho udrel do jeho sánky“ a ďalej tento svedok poškodený uvádza opakovane tak v prípravnom konaní ako na aj na hlavnom pojednávaní, že pred napadnutím pristúpil k obžalovanému na vzdialenosť asi pol metra, možno aj menej, pričom za ním za chrbtom bol voľný priestor zhruba 5 metrov. Za takejto situácie sa javí byť dôvodná opakovaná námietka obžalovaného, ktorý takúto reakciu skúseného policajta považuje za nelogickú (č. l. 274 spisu). Na tomto mieste obžalovaný dáva tiež do pozornosti skutočnosť, že u príslušníka PZ F. P. počas jeho doterajšej 7 - 8 ročnej praxe došlo opakovane k štyrom útokom na jeho osobu ako verejného činiteľa a túto skutočnosť potvrdilo aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove vo svojej správe na č. l. 131 spisu a podobný spôsob útoku na jeho osobu je popísaný v skutkovej vete obžaloby okresného prokurátora v Prešove -19 z 22.03.2017 nachádzajúca sa na č. l. 134 spisu.

Snáď pre úplnosť ešte vo vzťahu k tretej verzii možného vzniku zranenia na strane obžalovaného je potrebné uviesť, že znalec takýto spôsob vzniku zranenia úderom päsťou do oblasti tváre považoval za najmenej pravdepodobný aj s náležitým vysvetlením. Jeho záveru zodpovedá aj výpoveď samotného poškodeného, ktorý uvádzal úder päsťou do oblasti tváre, ale smerovaný na bradu obžalovaného. Ďalší svedkovia kolegovia poškodeného P. dokonca nevedeli potvrdiť ani vylúčiť, či to bol úder päsťou alebo otvorenou dlaňou do oblasti tváre a teda aj podľa názoru krajského súdu túto alternatívu vzniku zranenia na strane obžalovaného možno takmer s istotou vylúčiť a to aj napriek konštatovaniu Generálnej prokuratúry v odpovedi obžalovanému zo dňa 10.03.2020 na č. l. 126 spisu.

Na podklade vyššie uvedeného potom aj podľa názoru krajského súdu vznikli dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného týkajúce sa skutkových zistení uvádzaných v obžalobe okresného prokurátora. Nebolo podľa názoru krajského súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok stal tak ako je uvedený v obžalobe okresného prokurátora, a že tento skutok spáchal obžalovaný. V tomto prípade nevyhnutne musí byť aplikovaná zásada prezumpcie neviny a táto sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada in dubio pro reo tak ako to urobil vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa a krajský súd sa s takýmto postupom stotožnil. Skutkové zistenia tak ako sú vyššie rozpísané a aj krajským súdom vyhodnotené vzbudzujú dôvodnú pochybnosť o vine obžalovaného.

Nemožno prehliadnuť význam chráneného záujmu pri prečine útoku na verejného činiteľa, ktorý spočíva v riadnom a nerušenom výkone právomocí verejného činiteľa a tiež je nesporné, že každý, nevynímajúc obžalovaného P. X. je povinný zo strany orgánov polície strpieť úkony smerujúce k overeniu jeho totožnosti. Aj keď v tomto konaní nie je zásadné pre rozhodnutie vo veci skúmanie či príslušníci polície vrátane poškodeného postupovali pri overovaní totožnosti obžalovaného, pri jeho predvádzaní v súlade so zákonom, čo je predmetom iného konania iniciovaného obžalovaným a jeho obhajcom, za vhodné považuje krajský súd poukázať aj na rozhodnutie Okresného úradu Prešov č. k. OÚ-PO- OVVS2-2020/009398-008 zo dňa 17.08.2020, právoplatné 02.09.2020, na č. l. 186 spisu, ktorý konal vo veci priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa

mal obvinený P. X. dopustiť tým, že dňa 01.09.2019 v čase okolo 00:05 hod. bare Korida pri futbalovom ihrisku v obci Drienov počas služobného zákroku príslušníkov OO PZ Drienov v bare Korida v obci Drienov mal opakovane odmietnuť predložiť doklad totožnosti hliadke polície, čím mal neuposlúchnuť výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, o ktorom správny orgán podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch rozhodol tak, že konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Aj v tomto prípade správny orgán hodnotil výpovede v tejto veci obžalovaného P. X. a svedkov príslušníkov polície D.. F. X. a svedka F. P. a svedka V. D., pričom konštatoval pochybnosti v uvedených výpovediach a v dôsledku toho konanie zastavil.

Súhrn týchto skutočností ako aj tých, ktorými argumentoval súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku viedli aj odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý obžalovaného P. X. pre skutok uvedený vo výroku rozsudku oslobodil z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa skutok stal, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, je zákonný a správny a postupom podľa odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok prípustný nie je.