Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3To-22-2022.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Ondreja Samaša, v trestnej veci proti obžalovanému G. V., nar. XX.XX.XXXX v K. nad B., trvale bytom B. F., X. X. XXX, trestne stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 15. júna 2022 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. marca 2022, sp. zn. 0T/40/2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste zákazu činnosti.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa odsudzuje podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a), ods. 7 Tr. zák. aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na doživotie.
Výroky o vine a uloženom treste odňatia slobody v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto zrušením nedotknuté.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. marca 2022, sp. zn. 0T/40/2022 bol obžalovaný G. V. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 21.02.2022 v čase o 00:25 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo 147, EČ: P po ceste II/XXX od obce Z. Z. smerom do Z., kde za kruhovým objazdom vedľa predajne U. zišiel z cesty vpravo na trávnatý porast, kde bol následne kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ Trenčín, ktorá ho podrobila dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus, Č. R v čase o 00:32 hod. s pozitívnym výsledkom 1,15 mg/l alkoholu v dychu, aj napriek tomu, že bol Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/214/2018 zo dňa 25.12.2018, právoplatným toho istého dňa, odsúdený pre prečin podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 6 rokov a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a iné bol taktiež odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/47/2014 zo dňa 16.05.2014, právoplatným toho istého dňa.
Za to bol odsúdený podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno h), písmeno m) § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 51 odsek 1 a § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon tohto trestu bol obžalovanému podmienečne odložený. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona okresný súd ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu 5 rokov. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe probačného dohľadu.
Uvedeným rozsudkom podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona v spojení s § 43 Trestného zákona, § 38 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 7 rokov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásený rozsudku v neprospech obžalovaného. Podané odvolanie napádalo výrokovú časť rozsudku o uložených testoch. Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:
„Výrok o treste, ktorým súd obžalovanému G. V. neuložil prokurátorom navrhovaný trest prepadnutia veci - motorového vozidla a trest doživotného zákazu vedenia motorových vozidiel každého druhu, však nezohľadňuje jednak osobu páchateľa, ani jeho osobné a majetkové pomery a taktiež nezohľadňuje ustanovenie § 61 odsek 5 písmena a) Trestného zákona, v zmysle ktorého súd obligatórne uloží trest zákazu činnosti na doživotie.
Obžalovaný má dve deti vo veku 5 a 4 roky. Obžalovaný pracuje ako robotník s čistým mesačným príjmom vo výške 1600,- Eur. Je reálnym vlastníkom motorového vozidla Alfa Romeo 147, rok výroby 2002, v hodnote 1000,- Eur.
Z odpisu z Registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný v dvoch prípadoch za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Naposledy bol obžalovanému Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, zo dňa 25.12.2018, spisová značka 0T/214/2018, právoplatným dňa 25.12.2018 uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu 6 (šesť) rokov, a to za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 20-krát uznaný vinným z priestupkov spáchaných prevažne pod vplyvom alkoholu.
Aj z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že predošlé postihy, respektíve tresty sa celkom zjavne minuli účinku a neviedli k náprave obžalovaného.
Mám za to, že v prípade obžalovaného G. V. sú splnené všetky podmienky pre uloženie trestu prepadnutia veci - motorového vozidla a takisto sú splnené všetky podmienky uloženia trestu doživotného zákazu vedenia motorových vozidiel každého druhu.
Z výpovede samotného obžalovaného ako aj z výpovede jeho družky G. P. vyplýva, že skutočným vlastníkom predmetného osobného motorového vozidla značky Alfa Romeo 147 je obžalovaný G. V.. Čo sa týka hodnoty vozidla, prípadne primeranosti uloženia tohto druhu trestu v danom prípade, uvádzam, že toto vozidlo bolo ohodnotené na sumu 1000,- Eur. V neposlednom rade je potrebné spomenúť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky opakovane a ponechanie tohto vozidla v jeho dispozícii môže aj s prihliadnutím na jeho trestnú a priestupkovú minulosť, v budúcnosti spôsobiť závažné následky.
Účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Na uvedenú všeobecnú formuláciu upravujúcu postup súdu pri ukladaní trestu nadväzuje ustanovenie § 34 odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Citovanými ustanoveniami Trestného zákona sa prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému G.i V. dôsledne neriadil.
S prihliadnutím na osobou páchateľa, ktorý bol doposiaľ opakovane priestupkovo riešený, ale aj niekoľkokrát súdne trestaný, je zrejmé, že uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu 7 (sedem) rokov nie je u obžalovaného G. V. v úmere k osobe páchateľa, nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu trestu, a teda takýto druh trestu nesplní svoj účel v zmysle § 34 Trestného zákona. Tieto funkcie trestu by mohol splniť trest prepadnutia osobného motorového vozidla a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie. Jedine tresty v takejto forme zohľadňujú všetky skutočnosti a kritériá rozhodné pre určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.
Navrhujem preto, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku Krajský súd zrušil predmetný rozsudok Okresného súdu v Trenčíne pod spisovou značkou 0T/40/2022 vyhlásený dňa 09.03.2022 v časti výroku o treste voči obžalovanému G. V. a následne za použitia ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému G. V. zákonný, primeraný a spravodlivý trest.“
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní podriadeného prokurátora a navrhol rozhodnúť v zmysle petitu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania a rozšíreného o dôvod zrušenia napadnutého rozsudku o písmeno d) §-u 321 ods. 1 Tr. por. Obžalovaný uviedol, že si uvedomuje hrozbu trestu zákazu činnosti na doživotie, je pripravený tento niesť. Pokiaľ ide o prepadnutie veci, žiada, aby súd zohľadnil, že jeho družka, na ktorú je vozidlo evidované, má vodičský preukaz a prostredníctvom nej potrebuje zabezpečovať potreby rodiny aj za použitia motorového vozidla.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu, z obsahu podaného odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru. Odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. N základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, a tým je v tejto časti rozhodnutie o vine nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného.
Z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov odvolací súd zistil, že prokurátor vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti namietal porušenie ustanovenia § 61 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda vadu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a vytýkal neuloženie navrhovaného trestu prepadnutia veci, v dôsledku čoho považuje tresty, uložené napadnutým rozsudkom vo svojom súhrne aj za neprimerane mierne v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Pokiaľ ide o prokurátorom namietané neuloženie trestu zákazu činnosti aj podľa § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák. okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k uvedenému uviedol nasledovné:
„I keď boli naplnené formálne podmienky pre uloženie doživotného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v zmysle ustanovenia § 61 odsek 5 písmeno a) Trestného zákona z dôvodu, že obžalovanému bol ukladaný trest za trestný čin prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin dvakrát odsúdený, avšak tým, že jedno z týchto dvoch odsúdení (Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/214/2018 zo dňa 25.12.2018) je okolnosťou, ktorá je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, nebolo možné s poukazom na § 38 odsek 1 Trestného zákona na túto okolnosť prihliadnuť aj v súvislosti s ukladaním prísnejšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v zmysle ustanovenia § 61 odsek 5 písmeno a) Trestného zákona. Súd teda aplikoval ustanovenie § 38 odsek 1 Trestného zákona, ktoré zamedzuje dvojnásobnému pričítaniu rovnakej okolnosti v neprospech, ale aj v prospech páchateľa. Takže v neprospech obžalovaného už bolo raz prihliadnuté k odsúdeniu Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/214/2018 zo dňa 25.12.2018, ako k okolnosti, ktorá je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu prečinu najprísnejšie trestného z dvoch zbiehajúcich sa trestných činov prečinov, preto súd už opätovne neprihliadol k tejto okolnosti v súvislosti s doživotným trestom zákazu činnosti, ktorý by navyše pre obžalovaného znamenal doživotné obmedzenie jeho základných práv.“
Podľa § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák. súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený.
Podľa § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.
Odvolací súd sa nestotožňuje so správnosťou vyššie citovaného právneho názoru okresného súdu, podľa ktorého aplikáciou ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák. by v prejednávanom prípade malo dôjsť k dvojnásobnému prihliadnutiu na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0T/214/2018, zo dňa 25.12.2018 v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák., keďže toto odsúdenie bolo zohľadnené ako zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Tr. zák. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade uvedené odsúdenie samo osebe nie je znakom skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ale znakom je jeden z následkov uvedeného odsúdenia, ktorým bol výkon testu zákazu činnosti a z neho vyplývajúci zákaz viesť motorové vozidlo v žalovanej dobe. Znakom skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je teda vykonávanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Nad rámec uvedeného odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. hovorí o posudzovaní okolností trestného činu (trestný čin je v tomto ustanovení uvádzaný v jednotnom čísle) a nie aj o posudzovaní okolností pri súbehu viacerých trestných činov. Z uvedeného dôvodu pri súbehu viacerých trestných činov je nevyhnutné u každého trestného činu vykvalifikovať všetky kvalifikačné znaky u každého zbiehajúceho sa trestného činu osobitne, samozrejme v súlade s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák., ktorý postup následne umožňuje aj správnu aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné dodať, že pripustenie správnosti výkladu okresného súdu pri aplikácii ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák. by pre páchateľa len trestného činu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. paradoxne z hľadiska závažnosti konania vznikla celkom zjavne nepriaznivejšia situácia, ako u páchateľa trestného činu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., spáchaného v súbehu s ďalším trestným činom podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., čo je podľa právneho názoru tohto senátu odvolacieho súdu neakceptovateľné. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s dôvodnosťou odvolania prokurátora, vytýkajúceho vadu napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
Pokiaľ ide o prokurátorom namietanú nesprávnosť a neprimeranú miernosť trestov, uložených obžalovanému napadnutým rozsudkom, z dôvodu neuloženia aj trestu prepadnutia veci, motorového vozidla, ktoré bolo použité na spáchanie trestnej činnosti obžalovaným v prejednávanom prípade, prokurátor namietal správnosť záveru okresného súdu, podľa ktorého by obžalovaný nemal byť
vlastníkom predmetného motorového vozidla a neprimeranú miernosť trestov opiera o sklony obžalovaného k páchaniu takejto trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o otázku, kto je vlastníkom predmetného motorového vozidla, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ skutkovo a právne ustálil, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je družka obžalovaného. Aj keď z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že kúpu predmetného motorového vozidla vybavoval a peniaze na kúpu poskytoval obžalovaný, významné je to, kto na strane kupujúceho urobil dvojstranný právny úkon, ktorým je kúpna zmluva. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na strane kupujúceho vystupovala družka obžalovaného, a táto právna skutočnosť je podchytená aj v evidenčnej karte predmetného vozidla, kde je ako vlastníčka uvedená družka obžalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre uloženie trestu prepadnutia veci považuje za správny právny názor okresného súdu, podľa ktorého v prejednávanom prípade nie je splnená zákonná podmienka pre uloženie trestu prepadnutia veci, ktorou zákonnou podmienkou podľa § 60 ods. 4 Tr. zák. je právna skutočnosť, že vec patrí páchateľovi. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora v odvolaní, podľa ktorého názoru by mali byť v tomto prípade splnené zákonné podmienky aj pre uloženie trestu prepadnutia motorového vozidla, ktoré bolo obžalovaným použité na spáchanie trestnej činnosti.
Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd nezistil chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Keďže s poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že výrokom napadnutého rozsudku o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu obžalovanému vo výmere 7 (sedem) rokov bolo porušené ustanovenie § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák., odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.