Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu B.. M. H., nar. XX.X.XXXX, I., S. XX, zast. Advokátska kancelária KRAL PARTNERS s.r.o., Košice, Kukučínova 7, IČO: 47 244 143, proti žalovaným 1) M. U., nar. XX.X.XXXX a 2) Y.. W. U., nar. X.XX.XXXX, oboch bytom I. M., N.C.Á. XXX, obaja zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, o zaplatenie 157.000,00 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku 14C/542/2016-44 z 8.9.2016 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 152 000,00 eur spolu s úrokmi z omeškania ročne vo výške 5,05 %, a to zo sumy 157 000,00 eur od 1.9.2015 do 1.5.2016 a zo sumy 152 000,00 eur od 2.5.2016 až do zaplatenia, v časti o zaplatenie 5 000,00 eur konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal vydať platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 157.000,00 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania, na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaným v r. 2014 požičal 157.000,00 eur, ktoré mu mali vrátiť do 31.8.2015 a do tohto termínu mu peniaze nevrátili. Ako dôkaz priložil Zmluvu o pôžičke z 28.2.2014. Okresný súd Košice - okolie vydal platobný rozkaz 14C/542/2016 z 13.6.2016, proti ktorému žalovaní v zákonom stanovenej lehote podali odpor, následkom čoho sa platobný rozkaz zrušil a súd nariadil pojednávanie. Podaním z 21.7.2016 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, z dôvodu, že žalovaní mu časť pôžičky vo výške 5.000,00 eur zaplatili, preto súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie sumy 5.000,00 eur zastavil. Vychádzajúc z § 180 C.s.p. konal v neprítomnosti žalobcu, žalovaných a právnej zást. žalovaných. Uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zást. svoju neúčasť ospravedlnil z pracovných dôvodov, pričom súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaní taktiež ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní písomným podaním z 30.8.2016 a ako dôvod neúčasti uviedli, že si hľadajú právneho zást., ktorého chcú splnomocniť na zastupovanie v tomto konaní, ale vzhľadom na dovolenkové obdobie, pracovnú zaneprázdnenosť advokátov, resp. iných dôvodov oslovených advokátov sa im nepodarilo nájsť právneho zást., ktorý by prevzal právne zast. v predmetnej právnej veci, že 7.9.2016 JUDr. Katarína Habiňáková oznámila, že prevzala ich zastupovanie 7.9.2016 a vzhľadom na to, že vo veci je vytýčený termín pojednávania na 8.9.2016, pre krátkosť času sa nemôže oboznámiť so spisom, požiadala o odročenie pojednávania

a určenie nového termínu. Z obsahu spisu mu vyplynulo, že obaja žalovaní si predvolanie na termín pojednávania konaného 8.9.2016 prevzali už 15.8.2016, a teda mali dostatok času na zvolenie si právneho zást. na zastupovanie v predmetnej veci, že žalovaní svoju žiadosť o odročenie pojednávania doručili súdu 30.8.2016, pričom dôležitý dôvod odročenia pojednávania nijako nepreukázali. Z úradného záznamu zo 7.9.2016 mu vyplynulo, že žalovaní sa telefonicky dotazovali, či pojednávanie vytýčené na 8.9.2016 sa bude konať, pričom pracovníčkou súdu im bolo oznámené, že pojednávanie nebude odročené a vo veci sa bude riadne pojednávať. Toho istého dňa žalovaní, resp. ich právna zást. predložila plnomocenstvo na zastupovanie žalovaných v tejto veci. Aj právnej zástupkyni žalovaných bolo telefonicky na jej dotaz oznámené, že pojednávanie nebude odročené. Táto skutočnosť mu vyplynula z úradného záznamu zo 7.9.2016. Preto súd neakceptoval ospravedlnenie žalovaných ani ich právneho zást. a považoval ospravedlnenie žalovaných za účelové, vedené snahou o oddialenie termínu rozhodnutia vo veci. Z uvedených dôvodov mal za to, že sú splnené podmienky dané § 180 C.s.p., a preto vec prejednal v neprítomnosti žalovaných a ich právneho zást., tiež žalobcu, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a pripojené listinné dôkazy. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o pôžičke z č.l. 4-5, podaním týkajúcim sa úrokových sadzieb ECB z č.l. 7, odporom z č.l. 15-17, čiastočným späťvzatím z č.l. 27, 28 . Zo Zmluvy o pôžičke (č.l. 4, 5) uzavretej 28.2.2014 medzi veriteľom B.. M. H.A. a dlžníkmi M. U. a W. U. zistil, že predmetom zmluvy o pôžičke je požičanie peňazí veriteľom vo výške 157.000,00 eur dlžníkom, ktorí sú manželmi, za podmienok uvedených v tejto zmluve. Pôžička bola poskytnutá dlžníkom pred podpisom tejto zmluvy v hotovosti a dlžníci prehlasujú a svojím podpisom potvrdzujú prevzatie sumy vo výške 157.000,00 eur. Zároveň sa strany dohodli, že dlžníci vrátia veriteľovi dlh jednorázovo v lehote do 31.8.2015. Žalovaní v podanom odpore zo dňa 4.7.2016 (č.l. 15-17) uviedli, že uplatňovaná suma žalobcom nekorešponduje so skutočným stavom, keďže žalobca nezohľadnil čiastočnú úhradu vo výške 5.000,00 eur, ktorá bola uhradená žalobcovi 2.5.2016. Keďže sa žalovaní k žalobnému návrhu písomne nevyjadrili, písomne neuviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, neoznačili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočnosti, súd mal za preukázané, že žalovaní žalovanú sumu do dňa vyhlásenia rozsudku žalobcovi nevrátili. Vychádzajúc z § 657 a § 517 ods. 2 Obč. zák. (ich znenie citoval) vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu 28.2.2014 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovaným 157.000,00 eur, ktorí sa požičanú sumu zaviazali vrátiť do 31.8.2015. Doposiaľ z tejto sumy žalobcovi uhradili iba čiastočne sumu 5.000,00 eur. Mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o pôžičke 28.2.2014, o čom svedčí vlastnoručný podpis žalobcu a žalovaných na tejto zmluve a zároveň z tejto zmluvy vyplynulo, že žalovaným bola poskytnutá pred podpisom tejto zmluvy pôžička v hotovosti, čo zároveň žalovaní potvrdili svojimi podpismi na tejto zmluve. Na základe uvedeného mal za preukázané, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, tak ako sa to v prípade reálneho kontraktu vyžaduje a túto skutočnosť aj žalovaní potvrdili svojimi podpismi. Dlžníci sa zaviazali uvedenú pôžičku vrátiť v lehote do 31.8.2015. Keďže dlžníci si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnili, dostali sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením peňažného záväzku v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. Preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 157.000,00 eur od 1.9.2015 do 1.5.2016 a zo sumy 152.000,00 eur od 2.5.2016, až do zaplatenia. Vychádzajúc z § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov konania o ktorej výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, súdny úradník.

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Uviedli, že súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že tento odvolací dôvod je potrebné vykladať v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Boli ohrozené a porušené ich práva a boli ohrozené právom chránené záujmy, preto ochrana má byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V prvom rade uviedli, že boli na svojich právach poškodení, že súd konal bez ich prítomnosti. Rozhodol tak podľa § 180 C.s.p. Poukázali na to, že požiadali o odročenie pojednávania, predložili deň pred pojednávaním plnomocenstvo splnomocnenej zást., ktorá sa na pojednávanie 8.9.2016 dostavila, napriek tomu, že od súdu nedostala žiadne oznámenie o tom, ako

súd rozhodne o žiadosti na odročenie pojednávania. Tvrdili, že zachovali postup, ktorý je stanovený zákonom, pojednávanie žiadali odročiť z dôležitých dôvodov a to, aby sa ich právnik vedel so spisom oboznámiť. Súdu žiadosť bola doručená faxom, ako aj mailom asistentke JUDr. Adamčíkovej 7.9.2016 o 9,39 hod. Očakávali, že súd bude informovať tak ich, ako aj ich právnu zást. o svojom rozhodnutí a to, či pojednávanie odročí, čo vyplýva z § 184 C.s.p. - súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne. O tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Ani oni, ani ich právna zást. neboli oboznámení s rozhodnutím súdu. Na žiadosti o odročenie pojednávania a predložení plnomocenstva sa nachádzali všetky údaje týkajúce sa ich osoby a ich právnej zást., teda nič nebránilo súdu, aby vo veci oznámil svoje stanovisko, či pojednávanie odročí alebo nie. Tvrdili, že v konkrétny deň na súd netelefonovali, a netelefonovala ani ich právna zást., čo vyplýva aj z jej výpisu z telefonických hovorov AK v Košiciach, ktoré im JUDr. Habiňáková na ich požiadanie predložila. Rozhodne popreli tvrdenie, že by oni alebo ich advokátka telefonovali pracovníčke súdu, či uvedené pojednávanie bude odročené alebo nie. Vyslovene sa pýtali JUDr. K. Habiňákovej, či telefonicky zisťovala na súde, či pojednávanie bude odročené, alebo nie. Žiadny telefonát na súd v uvedený deň ani asistentke, ani sudkyni nemala a teda úradný záznam, ktorý súd vyhotovil 7.9.2016, je nepravdivý. Ak by súd bol oznámil ich právnej zást., že pojednávanie bude a dodržal by ust. § 184 C.s.p., boli by sa na pojednávanie spolu s ich právnou zást. dostavili. Okrem toho zistili, že ich právna zást. sa na pojednávanie 8.9.2016 dostavila, pretože v tom období bola na súde, vošla do pojednávacej miestnosti spolu s advokátom JUDr. Šolcom a oznámila JUDr. Adamčíkovej, že si potrebuje preštudovať spis a že vo veci podá vyjadrenie. Zotrvala na svojej žiadosti o odročenie pojednávania. Napriek tomu, že tieto skutočnosti sudkyni oznámila, sudkyňa jej neoznámila, že žiadosť neakceptuje a neoznámila ani to, že bude pojednávať. Pretože ich právna zást. mala pojednávanie o niečo neskôr, v domnení, že pojednávanie sa u JUDr. Adamčíkovej neuskutoční, opustila pojednávaciu miestnosť. Keď požiadala informačnú kanceláriu o nahliadnutie do spisu, až pri preštudovaní spisu, ktorý jej bol predložený s určitými obštrukciami, sa dozvedela, že vo veci súd rozhodol, čo považovala za nekorektné, neštandardné a v rozpore so zákonom. Sudkyňa JUDr. Adamčíková ich poškodila na ich základných právach na spravodlivý proces. Nahliadnutím do spisu zistili aj iné závažné porušenie, napr. oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku žalobcu, ktorý je lekárom a ktorého príjem si súd ani nezadovážil a rozhodol o žiadosti len na základe tvrdení žalobcu. Neskúmal vôbec jeho majetkové pomery, čo ich viedlo k tomu, že súd vo veci nekonal spravodlivo, pokiaľ rozhodol len na základe formálnej žiadosti. Ďalej uviedli, že už v čase rozhodovania súdu nemali trvalé bydlisko v Geči a príslušný súd vo veci bol Okresný súd v Rožňave. Popreli uzavretie zmluvy o pôžičke. Tvrdili, že nikdy takúto zmluvu nemienili a ani nechceli uzavrieť, že k podpísaniu tejto zmluvy boli donútený žalobcom, ktorý sa obával o svoje finančné prostriedky. Poukázali na to, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom spoločnosti AxiSS s.r.o. so sídlom Krásnohorské Podhradie, že medzi činnosti spoločnosti je aj sprostredkovateľská činnosť, že žalobca ho požiadal ešte vo februári v r. 2014, aby pre neho v rámci jeho sprostredkovateľských možností zhodnotil jeho finančné prostriedky ako tichého spoločníka. Prevzal od neho na základe ústnej dohody 60.000 eur, peniaze mu odovzdal v Košiciach pred jeho bydliskom. Koncom mesiaca jún 2014 prevzal od žalobcu 10.000 eur, peniaze mu odovzdal v jeho pracovni v nemocnici, opäť za účelom ich zhodnotenia. O mesiac mu chcel finančné prostriedky vrátiť, ale žalobca ho prosil, že tieto finančné prostriedky momentálne nepotrebuje, nech ich ešte použije vo svojom podnikaní na zhodnotenie. V auguste 2014 mu žalobca odovzdal ďalších 30.000 eur. Finančné prostriedky boli vybrať z jeho účtu v banke v Slovenskej sporiteľni na Hlavnej ulici v Košiciach. Dohodli sa, že finančné prostriedky, ktoré má použiť na zhodnotenie v rámci podnikania, a ktoré žalobca poskytol vo výške 100.000 eur, zhodnotí o sumu 35.000 eur. Medzi nimi nebola uzavretá žiadna písomná zmluva. Dohodli sa, že akonáhle finančné prostriedky zhodnotí, obratom mu ich poukáže. Finančné prostriedky žalobcu zhodnotil v rámci svojho podnikania v Českej republike, vytvoril zisk, ktorý mienil žalobcovi vyplatiť. K zhodnoteniu finančných prostriedkov došlo v Českej republike a pri vyplácaní a prijatí finančných prostriedkov v Českej republike Daňový úrad nariadil daňovú kontrolu a finančné prostriedky daňový úrad zablokoval. Termín vrátenia finančných prostriedkov teda nebol závislý od jeho vôle, ale od ukončenia daňovej kontroly, ktorá ešte prebieha aj v súčasnosti. Žalobca nedokázal pochopiť, že finančné prostriedky mu nemôže vyplatiť, pretože sú zablokované všetky účty a to bol dôvod, pre ktorý začal vyvíjať obrovský tlak, vyhrážal sa, vyhrážal sa aj jeho manželke, ktorá o celej záležitosti nemala vedomosť. Finančné prostriedky nepoužil pre rodinu, nepoužil ich ako fyzická osoba, ale použil ich ako konateľ a jediný spoločník spoločnosti AxiSS na ich zhodnotenie na základe zmluvy o tichom spoločenstve. Zmluva o pôžičke bola vyhotovená žalobcom bez akýchkoľvek údajov, ktoré sa týkali výšky pôžičky. Termíny splatnosti zhodnotených finančných prostriedkov boli dohodnuté na skorší termín, ale ich výplata bola znemožnená prebiehajúcou daňovou kontrolou. Zmluva o pôžičke bola uzavretá 28.2.2014, čo vyplýva z písomností. V skutočnosti zmluvu o pôžičke s jeho manželkou,

žalovanou v 2. rade podpisovali až v r. 2015 v lete. Termín splatnosti, ako aj termín uzavretia zmluvy, výška pôžičky, ako aj účel poskytnutia finančných prostriedkov bol nepravdivý, kopíroval len potreby žalobcu a celá zmluva o pôžičke bola uzavretá na základe nepravdivých skutočností a pod tlakom žalobcu, ktorý sa obával o svoje finančné prostriedky. Žalobca sa vyhrážal, že zavolá jeho rodičom, že im povie o finančných prostriedkoch, ktoré mu poskytol, vyhrážal sa že donúti rodičov, aby predali čo majú, aby poskytli finančné prostriedky. Žalobca vedel, že zdravotný stav rodičov žalovaného nie je dobrý, vyhrážal sa, že keď im to povie, môže dôjsť k zhoršeniu ich zdravotného stavu. Obávali sa, že pri zdravotných ťažkostiach, najmä vysokého tlaku, môžu rodičia dostať infarkt. Začal mať problémy v manželstve, pretože žalovaná v 2. rade o žiadnych finančných prostriedkoch nemala vedomosť. Nútil žalovanú - jeho manželku - aby podpísala zmluvu o pôžičke. Manželka odmietla podpísať zmluvu. Tvrdila, že ona žiadnu finančnú čiastku neprevzala, že ide o obchody, ktoré sa týkajú len ich dvoch. Bola pod veľkým emočným a psychickým tlakom. Žalobca ju urážal, psychicky vydieral a preto túto zmluvu podpísala. Navýšenie sumy, ktorú mu žalobca poskytol, bola do značných rozmerov navýšená a úmyslom žalobcu bolo na úkor neho sa obohatiť. Žalovaný 1) tvrdil, že ich obchodný vzťah nevykazoval znaky zmluvy o pôžičke, pretože finančné prostriedky boli viazané na účel, ktorý vyhradil žalobca a to bolo poskytnutie finančných prostriedkov ako určitého vkladu a týmto vkladom sa podieľať na jeho podnikaní a on sa zaviazal vyplatiť mu časť zisku, ktorý bude vyplývať z jeho podielu a výsledku na svojom podnikaní. Iná zmluva medzi nimi uzavretá nebola. Za tým účelom mu žalobca odovzdával finančné prostriedky postupne a ani ich zhodnotenie priebežne nechcel prijať, pretože ich ponechával na účely vytvorenia ďalšieho zisku. Rozdiel medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou, ktorú uzavreli, nevykazuje znaky zmluvy o pôžičke. Od tejto sa odlišuje tým, že žalobca poskytol svoj kapitál za účelom jeho znásobenia nielen s cieľom podielu na zisku, ale aj s rizikom, ktoré zmluva o tichom spoločenstve prináša. Zmluvu o pôžičke pripravil žalobca, táto zmluva však nikdy nevznikla. Finančné prostriedky veriteľ neprenechal dlžníkom na ich dispozícii svojvoľnú, ale účel použitia finančných prostriedkov bol jednoznačne limitovaný za účelom jeho znásobenia a s cieľom získať podiel na zisku. Zmluvu o pôžičke podpísali obaja v tiesni, boli v núdzi, preto aj formulácia podmienok poskytnutia pôžičky, ktorú im predložil žalobca na podpis, považujú za úkon neplatný, pretože žalobca využil ich tieseň, neskúsenosť, rozrušenosť žalovanej v 2. rade. Podľa zmluvy o pôžičke medzi nimi malo dôjsť k dohode, že žalobca poskytne úver vo výške 157.000 eur. Takúto sumu žalobca nikdy im ako manželom neposkytol, táto výška nezodpovedá skutočne odovzdaným finančným prostriedkom, ktoré boli vo výške spolu 100.000 eur. Túto sumu je žalovaný v 1. rade ochotný uhradiť, pretože ich prijal ako spoločník spoločnosti a konateľ a nie ako fyzická osoba. Išlo o poskytnutie finančných prostriedkov za účelom ich použitia pri jeho podnikaní. Tieto mal zhodnotiť a následne so ziskom žalobcovi vrátiť. Tento dlh nevznikol za trvania manželstva medzi nimi manželmi - žalovanými v 1. rade a 2. rade a žalobcom, ale išlo o záväzok výlučne žalovaného v 1. rade . Nešlo o pôžičku, ale išlo o tzv. vklad tichého spoločníka do podnikania. Napáda platnosť zmluvy o pôžičke práve z dôvodu nedostatku vôle a to, že zmluva bola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluva bola uzavretá aj v rozpore so zákonom, pretože nejde o zmluvu o pôžičke, ale ide o zmluvu z podnikania. Finančné prostriedky neboli použité na účel ich manželstva. Išlo o záväzok, ktorý prevzal žalovaný v 1. rade vyplývajúci z jeho podnikania. Vo svojom odpore potvrdil, že vykonal úhradu vo výške 5000 eur, ktorá suma bola uhradená žalobcovi. Ďalšie okolnosti neuvádzal, pretože sa domnieval, že daňová kontrola v ČR skončí a on bude môcť dlh žalobcovi uhradiť. Žalovaná 2) „pristúpila“ k dôvodom odvolania žalovaného 1) a uviedla, že okolnosť poskytnutia finančných prostriedkov žalobcom žalovanému v 1. rade jej nie je známa. O okolnostiach poskytnutia finančných prostriedkov sa dozvedela až pri podpise tzv. zmluvy o pôžičke, túto podpísala z donútenia. Nikdy žiadne finančné prostriedky od žalobcu neobdržala. Finančné prostriedky boli použité žalovaným v 1. rade na účely ich zhodnotenia, ale nie s úmyslom, že ich bolo treba vrátiť ako pôžičku. Právny úkon vo forme zmluvy o pôžičke uzavrela v rozpore so zákonom. Finančné prostriedky v žalovanej výške jej fakticky nikdy neboli odovzdané a s ňou o podmienkach ich zhodnotenia ani žalobca nedojednával. Zmluva o pôžičke je právny úkon, ktorý uzavrela v tiesni, žalobca využil núdzu jej manžela - žalovaného v 1. rade jednak pri formulovaní podmienok poskytnutia pôžičky.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu k jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol, že ani jeden z nich nie je daný.

6. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces uviedol, že žalovaní tento výpovedný dôvod opierajú o skutočnosť, že súd konal v ich neprítomnosti, hoci z dôvodu, aby sa ich splnomocnený advokát

mohol oboznámiť so spisom, požiadali o odročenie pojednávania. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu konať v neprítomnosti žalovaných a s dôvodmi súdu na takýto postup uvedenými v ods. 4 dôvodov rozsudku, t. j., že súd neakceptoval ospravedlnenie žalovaných a ich právneho zást. a považoval ospravedlnenie žalovaných za účelové, vedené snahou o oddialenie termínu rozhodnutia vo veci s tým, že boli splnené podmienky § 180 C.s.p. konať v neprítomnosti žalobcu. Poukázal na to, že ako vyplýva zo spisu i z rozsudku súdu, žalovaní na pojednávanie nariadené na deň 8.9.2016 prevzali predvolanie 15.8.2016, teda 25 dní pred termínom pojednávania a mali dostatočný časový priestor na zvolenie si advokáta (právneho zástupcu), vyjadrenie k veci a prípravu na pojednávanie. Keďže pojednávaniu vo veci samej predchádzalo vydanie platobného rozkazu súdom prvej inštancie 13.6.2016, voči ktorému podali žalovaní odpor z 27.6.2016, doručený súdu prvej inštancie 4.7.2016, žalovaní už od doručenia platobného rozkazu, s ktorým im bol doručený aj návrh na vydanie platobného rozkazu, mali vedomosť o nárokoch žalobcu. Zdôraznil, že z podaného odporuje je zrejmé, že okrem námietky, že so žalovanej sumy zaplatili pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu sumu 5 000,- eur, nič iné na svoju obranu neuviedli a nijako nespochybnili zostávajúcu požičanú sumu vo výške 152 000,- eur, hoci boli súdom poučení, že odpor je potrebné riadne odôvodniť a uviesť všetko na svoju obranu. Hoci odpoveď na tento výpovedný dôvod môže dať len odvolací súd a len on môže rozhodnúť, či v súvislosti so žiadosťou žalovaných o odročenie pojednávania došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu a porušeniu práva žalovaných na spravodlivý súdny proces, žalobca zastáva stanovisko, že k porušeniu práv žalovaných nedošlo a súd správne neakceptoval ospravedlnenie žalobcov a ani ich právneho zástupcu, keď považoval ich ospravedlnenie za účelové, vedené snahou o oddialenie termínu rozhodnutia vo veci. Citujúc znenie čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, uviedol, že jeho práva a žalovaného vzájomne korešpondujú a sú rovnocenné. Opakoval, že žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu, okrem uvedenia námietky čiastočnej úhrady dlhu vo výške 5 000,- eur, prakticky nič iné neuviedli a tak ako súd správne zistil, žalovaní sa k žalobnému návrhu písomne nevyjadrili, písomne neuviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, neoznačili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností a preto mal súd správne za preukázané, že žalovaní žalovanú sumu do dňa vyhlásenia rozsudku žalobcovi nevrátili. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukázal na to, že nie je rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky alebo nie, že rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov. Citujúc z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania a záverov súdu, na základe ktorých vyhovel žalobe žalobcu, poukázal na to, súd spolu s vydaným platobným rozkazom doručil žalovaným aj samotnú žalobu, žalovaní však okrem skutočnosti, že zo žalovanej (dlžnej) sumy uhradili sumu 5.000,- eur, v odpore neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojili žiadne listiny, na ktoré by sa odvolávali a neoznačili žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. spochybnenie v žalobnom návrhu uvádzaných skutočností. Citujúc znenie § 157 ods. 1) C.s.p., zastával stanovisko, že súd zabezpečil taký procesný postup v konaní, ktorý odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou, čo je aj jeho základnou povinnosťou. K námietkam a skutočnostiam uvádzanými žalovanými v odvolaní, uviedol, že sú to nepravdivé a ničím nepreukázané tvrdenia, všetko iba v snahe vyhnúť sa vráteniu pôžičky s tým, že žalovaní nepredložili a nenavrhli žiadne dôkazy na preukázanie týchto ich tvrdení a to ani v podanom odvolaní. K tvrdeniam žalovaných o tom, že uzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve, uviedol, že so žalovanými nikdy takúto zmluvu neuzatvoril a žalovaní to nijako nepreukázali. Citujúc znenie § 673 ods. 1) Obch. zák., poukázal na to, že zmluva o tichom spoločenstve vyžaduje písomnú formu, že pokiaľ by zmluva bola uzavretá ústne, nenapĺňala by formálno-právnu podmienku platnosti právneho úkonu (§ 272 ods. 1) Obch. zák. Dodal, že žalovaní ani v odvolaní nepreukázali, že sa so žalobcom dohodli na podstatných častiach Zmluvy o tichom spoločenstve, tak ako to vyžaduje Obch. zák. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, uviedol, o.i., žalovaní okrem uvedenia, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia, nič iné pri tomto odvolacom dôvode neuviedli a tento odvolací dôvod nijako nepreukázali a neodôvodnili. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vykonal dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne ich podradil pod hmotno-právne ustanovenia. Citujúc znenie § 366 C.s.p. (Novoty v odvolacom konaní), zdôraznil, že nové tvrdenie žalovaných uvedené v odvolaní, odhliadnuc od toho, že žalovaní svoje nové tvrdenia nijako nepreukázali a nenavrhli žiadne dôkazné prostriedky na ich preukázanie, nemožno v budúcom konaní použiť. Poukázal na to, že odvolací súd je podľa § 379 C.s.p. rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov uvedených pod písm. a), b) a c) § 379 C.s.p., pričom v prejednávanej právnej veci nejde ani o

jeden z týchto prípadov, že podľa § 380 C.s.p. je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, pričom podľa žalobcu ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaných nie je daný. Podľa názoru žalobcu, v konaní boli splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie procesným postupom neporušil práva žalovaných na spravodlivý proces. Opakovane uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vykonal všetky navrhnuté dôkazy a správne právne rozhodol i vo svetle nového C.s.p., so zameraním na rýchlosť a hospodárnosť konania tak, ako to sledoval zákonodarca, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Uviedol, že o účelovosti obrany žalovaných nasvedčuje i skutočnosť, že hoci na právne zast. v konaní splnomocnili advokátku JUDr. Katarínu Habiňákovú, ktorá žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu oboznámenia sa so spisom, odvolanie už podali žalovaní samostatne, bez právnej pomoci advokáta, hoci svoj postup v konaní ospravedlnili aj skutočnosťou, že od prevzatia predvolania na nariadené pojednávanie si nemohli zabezpečiť zastúpenie advokátom. Na základe uvedeného, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktorého aj v celom rozsahu poukazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, presvedčivé, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanými v 1. a 2. rade.

8. Žalovaní uplatnili v odvolaní odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, písm. f), t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) C.s.p., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je potrebné uviesť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, keď podľa § 180 C.s.p. konal a rozhodoval v neprítomnosti žalovaných a ich právnej zást., že neakceptoval ospravedlnenie žalovaných, ani ich právnej zást. a považoval ospravedlnenie žalovaných za účelové, vedené snahou o oddialenie termínu rozhodnutia vo veci.

11. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

12. Podľa § 178 ods. 1 C.s.p. ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd spravidla na pojednávanie strany predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

13. Podľa § 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

14. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.

15. Podľa § 183 ods. 1,3 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrhy strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

16. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

17. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je

povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

18. Berúc na zreteľ aj vyššie cit. zák. ust., závery súdu prvej inštancie, v prejednávanej veci nemožno konštatovať, že na strane žalovaných bol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a pokiaľ by aj napĺňal znaky dôležitosti, tento dôvod žalovaní neoznámili súdu bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedeli alebo mohli dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohli predpokladať, tak, ako to ustanovuje § 183 ods. 3 C.s.p.

19. V prípade, že zast. advokátkou zo 7.9.2016 bolo podľa názoru žalovaných dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania konaného 8.9.2016, je potrebné uviesť, že zvoliť si právneho zást. mali dostatok času, od doručenia platobného rozkazu spolu s návrhom na začatie konania, t.j. od 20.6.2016 a pokiaľ s právnym zast. vyčkávali viac ako dva mesiace, nemožno ich konanie vyhodnotiť inak ako účelové.

20. Tvrdenie žalovaných, že v konkrétny deň netelefonovali a ani ich právna zást. na súd, či uvedené pojednávanie bude alebo nebude odročené, odporuje Úradným záznamom spísaným zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie 7.9.2016 (Úradný záznam na č.l. 37 a 38 zo 7.9.2016). Z ich obsahu vyplýva, že na telefonický dotaz žalovaných a dotaz ich právnej zást. JUDr. Habiňákovej, či bude pojednávanie vytýčené na deň 8.9.2016 odročené, im bolo dňa 7.9.2016 oznámené, že pojednávanie nebude odročené a vo veci sa bude konať. Výpisy odchádzajúcich volaní od mobilného operátora nie je dôkaz spôsobilý poprieť správnosť Úradného záznamu spísaného súdom, okrem toho, že žalovaní, resp. ich zást. mohli telefonovať aj z iného mobil. zariadenia, ako je to, ktorého tel. č. je uvedené vo Výpise odchádzajúcich volaní.

21. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočívajúci v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu ).

24. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaných.

25. Nové skutočnosti a tvrdenia uvádzané žalovanými až v odvolacom konaní, ktoré sú prostriedkom ich procesnej obrany, ktoré sú novotou v odvolacom konaní lebo ich neuviedli pred súdom prvej inštancie, nemožno v odvolacom konaní použiť.

26. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Žalovaní až v odvolacom konaní spochybnili platnosť zmluvy o pôžičke, resp. jej vznik, pričom ani v odpore proti platobnému rozkazu nemali výhrady k tomu, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, iba tvrdili, že žalovaná suma nekorešponduje so skutočným stavom lebo žalobca v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu nezohľadnil ich čiastočnú úhradu vo výške 5.000,00 eur, ktorá bola z ich strany uhradená v prospech žalobcu 2.5.2016, teda ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.

28. Je potrebné vziať na zreteľ aj to, že žalovaní boli súdom procesne poučení o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany a kontraktácie konania podľa § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 152 a § 153 ods. 1 C.s.p. (Poučenie o procesných právach a povinnostiach z 27.7.2016 na č.l. 24-25, doručené žalovaným 15.8.2016 - doručenka pri č.l. 26)

29. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

30. Žalovaní prostriedky procesnej obrany uvedené v odvolaní neuplatnili včas ale oneskorene, až v odvolacom konaní. Mohli ich uplatniť skôr, v podanom odpore proti platobnému rozkazu a nekonali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, preto ich už nemožno použiť.

31. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

33. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Žalobca mal aj v odvolacom konaní úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu a žalovaní v odvolacom konaní úspech nemali.

36. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).