Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/5/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky F. D.O., S.. XX. XX. XXXX, M. Č. L. XXXX/XA, XXX XX V. proti otcovi F. D.S., S.. XX. XX. XXXX, M. Č. L. XXXX/XA, XXX XX V. v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Otec je povinný prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 80 € mesačne s účinnosťou od 01. 03. 2017 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám navrhovateľky.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 01. 03. 2017 do 30. 04. 2017 v sume 240 € je otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 € zročných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a stým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa návrh zamieta.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde 28. 07. 2016 sa navrhovateľka proti svojmu otcovi domáhala určenia výživného od 01. 08. 2016 vo výške 80 € mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnila tou skutočnosťou, že od septembra 2016 bude študentkou 4.ročníka bakalárskeho štúdia na Filozofickej fakulte, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, pričom v čase podania návrhu bola študentkou 3.ročníka. Po osobných nezhodách a konfliktoch s otcom sa 01. 08. 20160 rozhodla odsťahovať do Bratislavy aj kvôli tomu, že jej tam bola ponúknutá práca. Tvrdila, že otec si na ňu neplní vyživovaciu povinnosť od roku 2013, kedy nastúpila do 1.ročníka bakalárskeho štúdia až do súčasnosti, napriek tomu, že s navrhovateľkou žije v jednej domácnosti. Potreby súvisiace so štúdiom ako cestovné, stravné, nákup študijnej literatúry tri roky navrhovateľka financovala pomocou študentskej brigády, kde mesačne zarábala približne od 60 € do 100 €. Finančne ju podporovala iba matka, ktorá to však nezvláda, pretože musí splácať hypotéku a starať sa o jej chorú sestru. Otec jej za celé roky štúdia ničím finančne neprispel. Navrhovateľka má vážne zdravotné problémy, bola jej diagnostikovaná Crohnova choroba a práve tieto problémy jej nedovolili ukončiť 3.ročník štátnou skúškou, čím sa jej predĺžilo štúdium o ďalší rok, v dôsledku čoho bude musieť platiť školné za nadštandardnú dĺžku štúdia vo výške 800 €.

3. V priebehu konania navrhovateľka na návrhu zotrvala a uviedla, že je stále študentkou denného štúdia Filozofickej fakulte, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 4. ročníku, prevažne však pobýva v Bratislave, čo je jej umožnené v dôsledku tej skutočnosti, že tým, že opakuje ročník nemusí už navštevovať niektoré prednášky a semináre, len musí urobiť skúšky, ktoré zo zdravotných dôvodov neurobila, je v 3.ročníku. Do Bratislavy sa presťahovala z tohto dôvodu, že sa jej tam ponúkala

brigádnická práca, pracuje cez agentúru u rôznych zamestnávateľov. U rodičov sa nezdržiava, pobýva buď v Bratislave kde pracuje alebo v Banskej Bystrici kde študuje. Potvrdila, že na jej výdavky prispieva finančne jedine matka. V Bratislave býva na internáte, kde každé dva mesiace platí približne 165 €, platí si mesačník na mestskú hromadnú dopravu v sume 26,90 €. Na lieky prispieva sumou približne 20 € mesačne a musí dodržiavať zvláštnu diétu. Keď cestuje do Bystrice cestovné jej vychádza približne na 6-10 €. V januári 2017, keď absolvovala skúšobné obdobie v zimnom semestri bola 5 až 6-krát v Banskej Bystrici. Približne sumu 15 € vynakladá za mobilný telefón, kde si dobíja kredit. Tieto výdavky navrhovateľka preukázala listinnými dôkazmi, predovšetkým výpismi so svojho osobného účtu v banke a účtenkami, ktoré pripojila. Do spisu pripojila aj lekárske nálezy svedčiace o zlom zdravotnom stave, oznámenie univerzity o povinnosti uhradiť školné v akademickom roku 2016/2017 a potvrdenie o dennom štúdiu v 4.roku prvého stupňa vysokoškolského štúdia. Navrhovateľka predložila dôkazy, že si zobrala úver vo výške 800 €, aby zaplatila školné a jednak, aby mala na živobytie. Školné však v akademickom roku 2016/2017 zaplatila len vo výške 400 €, pretože jej ho škola znížila vzhľadom na zlé sociálne pomery. Predložila aj výpis z účtu, z ktorého bolo pre sú zrejmé, že brigádnickou činnosťou v auguste 2016 nič nezarobila, avšak v septembri 2016 už zarobila 417,58 €, v októbri 2016 zarobila 372,63 €, v novembri 2016 zarobila 157,07 €, v decembri 2016 zarobila 555,05 €, v januári 2017 zarobila sumu 440,68 €, vo februári 2017 zarobila sumu 289,06 € a v marci 2017 zarobila sumu 140 €. V auguste 2016 jej matka prispela zo spoločných prostriedkov oboch manželov sumou 300 € na výživu, v septembri 2016 jej prispela sumou 175 € na výživu, v októbri 2016 jej matka prispela sumou 165 € na výživu, v novembri 2016 jej matka prispela sumou 135 € na výživu, v decembri sumou len 35 €, v januári sumou 100 € a vo februári sumou 180 €. Tieto skutočnosti mal súd preukázané jednak z výpisu z účtu, ktorý predložila navrhovateľka a jednak z listín, ktoré pripojila do spisu jej matka, ktorú súd vypočul ako svedkyňu.

4. Otec sa prvýkrát k návrhu vyjadril podaním z 18. 08. 2016, kde žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou F. D. a s ďalšou dcérou ich manželstva dcérou U. D., pričom výživu, náklady na bývanie, ošatenie a iné náklady domácnosti si s manželkou delia a uhrádzajú spoločne. Nerozumie tomu prečo sa žalobkyňa domáha od neho jednotlivo vyživovacej povinnosti, keď súčasne udáva, že matka jej na výživu prispieva, pričom otec tvrdil, že prispieva zo spoločných peňazí, ktoré manželia majú uložené na spoločnom účte. Vyššiu sumu než navrhovateľke poskytovala za oboch rodičov matka finančné pomery rodičov neumožňujú navrhovateľke poskytovať. Poukázal však na skutočnosť, že aj keď je hrdý, že navrhovateľka navštevuje vysokú školu, sústavne sa nepripravuje na svoje budúce povolanie, pretože už dosiahla vek 26 rokov a štandardnú dĺžku štúdia presiahla. Spochybnil, že by tak bolo v dôsledku zdravotnej nespôsobilosti a tvrdil, že navštevovala pohostinské zariadenia a kluby, preto spochybnil serióznosť štúdia navrhovateľky.

5. Vo svojej výpovedi na pojednávaní na tvrdených skutočnostiach zotrval, predložil mzdový list svojho zamestnávateľa, z ktorého vyplynulo, že vo firme ATTACK s.r.o. so sídlom vo Vrútkach v roku 2016 dosiahol priemerný čistý zárobok v sume 624,29 €. Predložil dôkazy o splácaní hypotéky sumou vo výške 346,14 €, platení poplatkov na elektrinu približne 60 € mesačne, náklady na vodu vo výške 16,70 €, náklady na nákup dreva a uhlia rozpočítané na sumu 100 € mesačne, na poistenie domácnosti rozpočítané na sumu 3,06 € mesačne, na zákonné poistenie motorového vozidla rozpočítané na sumu 7,56 €, na daň z nehnuteľností rozpočítané približne na sumu 2,15 € mesačne, na daň za komunálny odpad za 4 osoby približne 5,73 € mesačne, na daň za psa približne 0,58 € mesačne. Predložil dôkazy o poplatkoch za káblovú televíziu a internet v sume 18,90 €, rozhlas a televíziu v sume 4,64 € a uviedol, že dopláca na lieky na tlak sumou približne 10 € mesačne. Prevažná časť platieb je hradená zo spoločného účtu s jeho menom vo VÚB.

6. Ako svedkyňa bola vypočutá matka navrhovateľky F. D., ktorá potvrdila, že aj jej príjem je poukazovaný na spoločný účet kde chodí aj výplata manžela, čiže otca navrhovateľky. Ona si však dovolí z tohto účtu, ku ktorému má dispozičné právo vybrať len toľko peňazí, koľko zodpovedá jej výplate. Predložila mesačný rozpis výdavkov jej rodiny a výpisy zo spoločného účtu. Predložila tiež potvrdenia o hotovostných vkladoch na účet navrhovateľky a následne predložila aj dôkaz o invalidnom dôchodku dcéry U., ktorý je jej jediným príjmom. Dcéra U. býva s rodičmi navrhovateľky v spoločnej domácnosti a jej invalidný dôchodok predstavuje sumu 268,50 €. Z tejto sumy si U. D. hradí svoje osobné potreby, ale robí aj nákupy potravín do domácnosti a tým prispieva na úhradu celkových nákladov. Svedkyňa F. D. staršia uviedla, že s otcom uhrádzajú náklady na domácnosť spoločne, spolu robia aj nákupy, platia kartou, ktorá sa viaže k spoločnému účtu a aj ona si za pomoci karty vyberie peniaze ak potrebuje niečo v hotovosti zaplatiť. U matky súd skonštatoval na základe potvrdenia jej zamestnávateľa priemerný čistý

príjem za obdobie júna 2016 až januára 2017 vo výške 634,80 € a to vo firme Trim Leader a.s. so sídlom v Košťanoch nad Turcom.

7. Nároky navrhovateľky súd posudzoval podľa ust. §§ 62, 73 a 75 Zákona o rodine.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že nároky navrhovateľke vo vzťahu k otcovi sú dôvodné, ale len čiastočne.

17. V súčasnosti podľa presvedčenia súdu je navrhovateľka dieťaťom, ktoré nie je schopné sa živiť, pretože sa vysokoškolským štúdiom dennou formou pripravuje na svoje budúce povolanie. Navrhovateľka žiadala priznať výživné od 01. 08. 2016, avšak súd zistil, že v tomto období navrhovateľka neštudovala, avšak zo spoločných prostriedkov oboch manželov jej bola poskytnutá suma 300 €, ktorá mala slúžiť na živobytie navrhovateľky. V nasledujúcich mesiacoch, a to od septembra 2016 až do februára 2017, navrhovateľka brigádnickou formou zarobila sumy, ktoré súd uvádzal vyššie a popri tom jej bolo zo spoločných prostriedkov manželov, teda do prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, matkou poskytnuté sumy, ktoré súd uvádza vyššie. V tomto období takto navrhovateľka mala k dispozícii vyššie sumy, než mali k dispozícii jej rodičia pre svoju osobnú spotrebu po odpočítaní potrebných nákladov na domácnosť - splácanie všetkých povinných služieb, hypotéky a pod.. Súd preto zistil, že navrhovateľka v auguste 2016 až vo februári 2017 z brigádnickej činnosti ale aj z príspevkov rodičov, ktoré jej fyzicky poskytovala matka prevažne vkladmi na jej účet, mala k dispozícii sumy, ktoré sa pohybovali cca do 580 € (v decembri 2016). V marci 2017 navrhovateľka zarobila len 140 € na brigádach a zo strany rodičov nebol preukázaný žiaden príspevok na jej výživu.

18. Keďže návrh navrhovateľky smeroval voči otcovi, súd v záujme transparentnosti financovania štúdia navrhovateľky rozhodol, že navrhovateľke patrí výživné až od 01. 03. 2017, lebo dovtedy jej otec z

prostriedkov, ktoré fyzicky navrhovateľke poskytovala matka, de facto výživné plnil príspevkami, ktoré jej poskytovala fyzicky matka a teda plnil svoju vyživovaciu povinnosť, nakoľko sumy v prospech navrhovateľky boli uhrádzané zo spoločných prostriedkov obidvoch manželov a naviac v tomto období navrhovateľka brigádnickou formou zarobila pomerne vysoké sumy, ktorými z prevažnej časti pokrývala svoje životné náklady.

19. Súd preto navrhovateľke priznal výživné až od 01. 03. 2017 v sume, ktorú navrhovateľka proti otcovi požadovala s tým, že je v možnostiach a schopnostiach otca bez ohrozenia vlastnej výživy alebo výživy ďalších osôb, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť (manželka otca) prispievať na výživu navrhovateľky v požadovanej sume.

20. Súd potom určil aj dlh na výživnom za obdobie od 01. 03. 2017 do 30. 04. 2017 spolu za 3 mesiace, nakoľko k 30. 04. 2017 bolo zročné už aj výživné za máj 2017 a teda určil výživné v sume 240 € za 3 mesiace, pričom otcovi určil spôsob, akým môže toto výživné splácať, výšku splátok a následky pravidelného nesplácania dlhu na výživnom.

21. Vo zvyšku uplatneného nároku súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C. m. p. (zák. č. 161/2015 Z. z.), pretože nezistili okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.