Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9Co-317-2016.pdf
PDF · 112.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/317/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v W.N., X. X, zastúpenej JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68 proti žalovanému: I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom v W., Y. X/A, zastúpenému JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Tomášikova 35, o zaplatenie 3.556,94 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.3.2016 č.k. 24C/34/2013-530 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti.
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách prvostupňového konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaného v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia konanie v časti o zaplatenie 180,23 eur s prísl. zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.497,70 eur s 8,75% úrokmi z omeškania ročne od 8.1.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 3.556,95 eur s 8,75% úrokmi z omeškania ročne od 8.1.2013 do zaplatenia.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 631, § 652 ods. 1, 2, § 653 ods. 1, 2, § 654 ods. 1 a § 655 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že medzi stranami sporu boli dňa 7.8.2011 a 11.8.2011 uzavreté listiny označené ako „zmluva o dielo“, v ktorých bol uvedený zoznam stavebných prác, ktoré sa žalovaný zaviazal vykonať na rodinnom dome patriacom do výlučného vlastníctva žalobkyne. Strany sporu sa dohodli aj na cene, a to v prípade prvej listiny vo výške 13.000,00 eur a v prípade druhej vo výške 4.500,00 eur, pričom žalovaný mal podľa dohody vykonať všetky v listinách uvedené stavebné práce, vrátane zabezpečenia a nákupu stavebného materiálu za celkovú sumu 17.500,00 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný na rodinnom dome žalobkyne vykonával dohodnuté stavebné práce. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že niektoré z dohodnutých prác žalovaný vôbec nevykonal a niektoré vykonal vadne. Preto žalobkyňa spočiatku ústne, neskôr telefonicky a sms-kami reklamovala tieto skutočnosti u žalovaného. Neskôr uskutočnila aj písomnú reklamáciu a následne odstúpila od predmetných zmlúv o dielo. V konaní uplatnila žalobkyňa nárok na zaplatenie 3.556,94 eur. Túto sumu vyčíslila ako náhradu za garážovú bránu, ktorú jej mal dodať žalovaný a za ktorú mu zaplatila. Nakoľko žalovaný garážovú bránu nedodal, jej montáž žalobkyňa objednala u inej spoločnosti, ktorá ju dodala za sumu 855,00 eur. Žalovaný sa zaviazal opraviť aj sokle
okolo rodinného domu, avšak prácu vykonal vadne, preto žalobkyňa postupovala tak, že najala inú firmu, ktorá rozobrala sokel urobený žalovaným a nanovo túto prácu vykonala. Žalobkyňa tiež tvrdila, že drenážne práce, ktoré uskutočnil žalovaný okolo novopostavenej garáže boli nekvalitne urobené, preto žiadala uhradiť náhradu za to, že tieto práce museli byť nanovo uskutočnené. Podľa dohody bol žalovaný povinný opraviť kompletne aj kanalizáciu na dvore rodinného domu, čo však neuskutočnil, preto aj túto prácu bolo potrebné urobiť znova. Výkopové práce ku kanalizačným rúram, napojenie jestvujúcej kanalizácie boli urobené tretími osobami. V rámci dohodnutých prác žalovaný realizoval aj výstavbu novej garáže, pričom však strešná krytina nebola urobená riadne a preto garáž zamákala. Žalobkyňa dala strešnú krytinu následne opraviť tretej osobe tak, že dala urobiť novú plechovú strešnú krytinu, za čo požadovala náhradu škody vo výške 200,00 eur.
4. Zmluvný vzťah uzavretý medzi stranami sporu súd prvej inštancie neposudzoval v zmysle ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka ako zmluvu o dielo, keďže z obsahu uvedených listín vyplynulo, že tieto nemajú náležitosti zmluvy o dielo, pretože chýba dohoda o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Podľa obsahu týchto listín zmluvný vzťah vyhodnotil ako zmluvu o oprave a úprave veci v zmysle § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy o oprave a úprave veci sú predmet opravy a odplata za opravu. Predmetom zmluvy sa mala stať oprava a úprava - rodinného domu patriaceho do vlastníctva žalobkyne, pričom žalovaný sa zaviazal vykonať v zmluve opísané stavebné práce. Žalovaný v konaní tvrdil, že stavebné práce nevykonával a ani nesľúbil vykonať, sľúbil len sprostredkovať robotníkov a zabezpečiť nákup materiálu na stavbu, čo nepochybne aj fyzicky vykonával. Nepoprel, že podľa uzavretých zmlúv sa zaviazal vykonať tam uvedené stavebné práce. Tá skutočnosť, že sám žalovaný fyzicky nevykonával dojednané stavebné práce, nemá podľa názoru súdu prvej inštancie žiaden vplyv na platnosť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, pretože nič nebránilo žalovanému vykonať dojednané práce aj prostredníctvom tretích osôb, k čomu v danom prípade aj došlo. Týmto sa žalovaný nezbavil zodpovednosti za vady. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní, z toho dôvodu, že žalobkyňa v žalobe označila ako žalovaného Y. U.É. s uvedeným IČO-m a miestom podnikania, pričom žalovaný tvrdil, že podnikateľskú činnosť ukončil k 20.4.2011, teda dlhší čas pred uzavretím sporných zmlúv so žalobkyňou, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný podnikal ako živnostník, fyzická osoba. Preto mal za to, že Y.B. U., podnikateľ - fyzická osoba identifikovaný IČO-m a miestom podnikania je presne tou istou osobou ako Y. U., fyzická osoba - nepodnikateľ. Žalovaný bol preto dostatočným presným spôsobom v žalobe označený tak, aby sa nedal zameniť s nikým iným. Z toho dôvodu súd prvej inštancie námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú.
5. Žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu späť o zaplatenie 180,23 eur s prísl., preto v tejto časti súd prvej inštancie v súlade s § 96 O.s.p. konanie zastavil. Prihliadol pritom na to, že žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
6. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňa zotrvávala na uhradení sumy 3.376,71 eur. Táto suma pozostávala zo sumy 855,00 eur za dodávku a montáž garážovej brány treťou osobou, zo sumy 515,58 eur za napojenie kanalizácie, zo sumy 663,50 eur za výkop kanalizácie, teda zemné práce, zo sumy 463,62 eur za drenážne práce na garáži, zo sumy 679,00 eur za opravu soklov okolo rodinného domu a zo sumy 200,00 eur titulom náhrady škody za strešnú krytinu na garáži.
7. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 855,00 eur, ktorú žalobkyňa zaplatila za dodávku a montáž garážovej brány treťou osobou, súd prvej inštancie uzavrel, že podľa zmluvy uzavretej medzi stranami sporu žalovaný mal dodať žalobkyni garážovú bránu, za ktorú aj dostal zaplatené. Žalovaný nespochybnil, že garážovú bránu žalobkyni nedodal, tvrdil však, že zabezpečil mechanickú bránu, ktorú žalobkyňa cestou jej matky odmietla s tým, že si zabezpečila elektronicky ovládateľnú garážovú bránu. Z toho vyvodil, že žalobkyňa nemá záujem o dodávku a montáž tejto garážovej brány. Žalovaný sa bránil aj tým, že v zmluve nebolo dojednané, aká suma bola určená za dodávku a montáž garážovej brány, preto nemá žalobkyňa nárok na vrátenie uplatnenej sumy týmto titulom. Súd prvej inštancie v tej súvislosti uzavrel, že medzi stranami sporu nebolo pochýb o tom, že v zmluve o dielo bola dojednaná dodávka a montáž garážovej brány, ktorú žalovaný žalobkyni nedodal. Celková cena všetkých prác vrátane dodaného materiálu bola dojednaná vo výške 17.500,00 eur, preto pokiaľ žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo 20.950,00 eur, z toho vyplýva, že mu zaplatila aj za dodávku a montáž garážovej brány. Je pravdou, že medzi stranami sporu nebola dojednaná cena za túto dodávku a montáž, avšak žalobkyňa v konaní
preukázala, že týmto titulom uhradila tretej strane 855,00 eur, preto z tohto dôvodu považoval návrh v tejto časti za dôvodný.
8. Pokiaľ ide o úhradu sumy 515,58 eur za napojenie kanalizácie, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v listine označenej ako zmluva o dielo sa účastníci dohodli na vykonaní prác „nové kanalizačné potrubie“ bez bližšej špecifikácie obsahu a rozsahu týchto prác. V tejto časti bol sporný rozsah dojednaných prác, keďže žalobkyňa tvrdila, že podľa ústnej dohody so žalovaným sa žalovaný zaviazal opraviť kompletne kanalizačné potrubie na dvore a v prípade potreby vymeniť toto za nové kanalizačné potrubie. Žalovaný tvrdil, že sa so žalobkyňou dohodol na urobení zvodov dažďovej vody, preto napojil dažďové zvody od domu aj od garáže do pôvodnej kanalizácie, kde urobil aj novú gumičku a do jedného bodu odviedol všetku vodu. Znalec Ing. T. W. z odboru odhadov nehnuteľností a odhadov stavebných prác, a pozemných stavieb ustanovený súdom v znaleckom posudku č. X/XXXX v tejto súvislosti sa vyjadril, že žalovaný napojil dažďové zvody z domu, z garáže aj z dvora do pôvodnej kanalizácie, všetko do jedného bodu bez overenia stavu existujúcej kanalizácie. Vzhľadom na to, že existujúca kanalizácia bola stará a zanesená, nebola schopná odvádzať väčšie množstvo vody. Preto sa obsah kanalizácie splaškov, dažďovej vody a úžitkovej vody vracal naspäť na dvor a následne boli podmáčané steny rodinného domu. Súd prvej inštancie zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyvodil, že podľa jej obsahu bolo dojednané vyhotovenie nového kanalizačného potrubia bez bližšej špecifikácie. Podľa názoru súdu to znamená minimálne, aby kanalizácia bola funkčná do tej miery, aby to neohrozovalo majetok žalobkyne, teda v konkrétnom prípade aby neboli podmáčané základy rodinného domu. Vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania išlo o práce, ktoré bolo nevyhnutné urobiť z dôvodu, aby voda nemohla unikať cez kanalizačné potrubie a dostávať sa pod základy rodinného domu, čo by mohlo spôsobiť škody na rodinnom dome. Z týchto dôvodov aj v tejto časti vyhodnotil nárok žalobkyne ako dôvodný.
9. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 663,50 eur za výkop kanalizácie a zvodov, teda náhrady za vykonané zemné práce, ktoré boli vykonané preto, aby sa mohla opraviť samotná kanalizácia, súd v tejto časti tiež považoval nárok za dôvodný, keďže išlo o práce, bez ktorých by sa nemohla zrealizovať oprava kanalizácie.
10. Nárok na zaplatenie sumy 463,62 eur za drenážne práce na garáži súd prvej inštancie tiež považoval za dôvodný. Z dohody medzi účastníkmi konania vyplynulo, že sa žalovaný zaviazal zbúrať starú garáž, ktorá sa nachádzala na dvore žalobkyne a namiesto nej postaviť novú garáž. Táto činnosť bola zo strany žalovaného aj vykonaná a nová garáž bola postavená. Po dokončení prác žalobkyňa zistila, že steny novej garáže vlhnú. Žalovaný na jej reklamácie nereagoval, neodstránil vady diela, preto žalobkyňa zavolala tretiu osobu na odstránenie týchto vád. Svedok N.. Y. V. pri svojej výpovedi potvrdil, že drenážne práce na garáži boli vykonané vadne a do z toho dôvodu, že nopová fólia, ktorá slúži ako hydroizolácia má byť ukončená 15 cm nad zemou, čo v danom prípade nebolo dodržané. Preto vlhkosť prostredia sa dostávala do stien garáže. Žalovaný sa v tomto smere bránil tým, že nopovú fóliu umiestnil v dostatočnej šírke, tak aby bola ukončená nad zemou. Súdom ustanovený znalec vzhľadom na odstup času a na vykonané práce uviedol, že technologický postup pri vykonávaní drenážnych prác okolo garáže zvolenými žalovaným nebol správny, avšak ani tretia osoba, ktorá následne tieto práce vykonala, ich neurobila technologicky správne. Znalec pri ohliadke zistil, že na stene garáže boli ešte v decembri 2015 stopy po zamákaní a po urobení drenážnych prác treťou osobou stena prestala zamákať. Znalec mal za to, že z toho dôvodu práce bolo nevyhnutné urobiť, nakoľko v dôsledku zamákania stien by mohlo dôjsť k presahovania vlhkosti z prostredia do stien garáže a k znehodnoteniu stavby. Z týchto dôvodov súd považoval nárok žalobkyne aj v tejto časti za preukázaný.
11. Pokiaľ žalobkyňa požadovala uhradiť 679,00 eur titulom opravy soklov okolo rodinného domu, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Nebolo sporné, že žalovaný urobil sokel okolo rodinného domu, pričom podľa znalca N.. V. a znalca N.. W. tento sokel nebol urobený technicky správne, bol použitý nesprávny materiál, preto po krátkom čase sokel začal praskať a oddeľovať sa od steny domu. Je pravdou, že bolo potrebné realizovať tieto práce nanovo, nakoľko sokel sa nedal opraviť. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že sokel nebol odstránený z dôvodu, ktorý uviedla žalobkyňa, ale z dôvodu, že žalobkyňa celý dom zatepľovala. Z vyjadrenia znalca Ing. W. vyplynulo, že tento nevedel zistiť dôvod odstránenia sokla, či sa tak stalo kvôli zatepleniu alebo kvôli nekvalitnému prevedenia prác. Nesporným bolo, že rodinný dom sa zateplil a pri tomto bol sokel odstránený. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno a jednoznačne nepreukázala, či sokel odstránila v
súvislosti s vadným vykonaním prác zo strany žalovaného alebo z dôvodu zateplenia rodinného domu. Preto žalobu v tejto časti zamietol.
12. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 200,00 eur titulom náhrady škody z dôvodu nekvalitného vykonania strešnej krytiny na garáži žalovaným, v dôsledku čoho strecha garáže zatekala, súd v tejto časti považoval žalobu tiež za nedôvodnú. Žalobkyňa strechu nedala opraviť, ale túto dala prekryť plechovou strechou. Žalovaný sa v konaní bránil s tým, že strecha nebola urobená vadne, avšak k poškodeniu strechy došlo v dôsledku toho, že žalobkyňa orezávala susedov orech a takto sa poškodila strešná krytina. Žalobkyňa túto skutočnosť v konaní poprela. Znalec Ing. W. uviedol, že podľa jeho názoru sa nedá jednoznačne uviesť dôvod uskutočnenia novej plechovej strešnej krytiny. Pokiaľ bola poškodená strecha, tá sa dala opraviť aj nalepením nového lepenkového pásu a nebolo nutné urobiť novú plechovú strechu. Tieto náklady by činili okolo 200,0 eur. Znalec sa nevedel vyjadriť k tomu, čo bolo príčinou zatekania strechy, či to bola nekvalitne vykonaná práca žalovaným alebo poškodenie strešnej krytiny treťou osobou. Túto skutočnosť nevedela v konaní jednoznačne preukázať ani žalobkyňa, preto súd prvej inštancie uzavrel, že za túto škodu nemôže niesť zodpovednosť žalovaný a v tejto časti z toho dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú.
13. Na základe vyššie uvedených záverov súd v časti, v ktorej vyhovel žalobe posúdil nárok žalobkyne titulom zodpovednosti za vady. Žalovaný ako zhotoviteľ stavebných prác bol zodpovedný za kvalitu vykonaných prác. Napriek tomu, že práce neboli urobené kvalitne a listom zo dňa 29.6.2012, doručeným žalovanému dňa 3.7.2012 žalobkyňa reklamovala vady u žalovaného, žalovaný tieto neodstránil v primeranej lehote. Preto žalobkyni vzniklo právo na primerané zníženie ceny, ktorú súd stanovil vo výške nákladov na opravu. Preto žalobe v časti o zaplatenie 2.497,70 eur vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
14. Spolu s istinou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75% od 8.1.2013 vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa vyzvala prvýkrát žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 3 dní listom zo dňa 2.1.2013, ktorý mu bol doručený 4.1.2013. Preto sa žalovaný dostal do omeškania počnúc dňom 8.1.2013, do zaplatenia.
15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Nakoľko v konaní obe strany sporu mali čiastočný úspech a neúspech, vyslovil, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.
16. Proti tomuto rozsudku a to (len) voči výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby zmenil rozsudok v tomto výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a uplatnila trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne nárok žalobkyne o zaplatenie 2.701,94 eur považoval za nárok z vád opravenej, resp. upravenej veci. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že neprevzala od žalovaného vykonané práce a žalovaný tieto práce ani neodovzdal, preto súd nesprávne tento nárok klasifikoval podľa ust. § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nestotožnila sa so zamietnutím žaloby v časti o zaplatenie 679,00 eur, ktorú sumu zaplatila žalobkyňa spoločnosti SG - Building s.r.o. za odstránenie sokla pri dome, ktorý žalovaný nesprávne postavil a za vykonanie následných nevyhnutných prác po odstránení tohto sokla. Je právne irelevantné, či žalobkyňa preukázala dôvody odstránenia sokla. Ak vychádzame z toho, že žalobkyňa uplatnila nárok titulom náhrad škody, ktorá jej vznikla zle postaveným soklom, zo znaleckých posudkov a výpovede svedka Ing. R. jednoznačne vyplynulo, že pri stavbe sokla pri dome boli použité nesprávne technologické postupy a nesprávny materiál. Žalovaný teda porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, keďže bol postavený sokel, ktorý mohol ohrozovať zdravie a jediným možným riešením bolo tento sokel odstrániť, tak ako urobila žalobkyňa. Výška vynaložených finančných prostriedkov je škodou, ktorá konaním žalovaného vznikla žalobkyni. Je irelevantné, či sa odstraňoval sokel kvôli zatepleniu domu. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 200,00 eur titulom poškodenia garážovej strechy, nesprávne súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. Súdny znalec Ing. W. na strane 14 v znaleckom posudku uviedol v bode 2.3, že škoda vznikla v rozsahu 200,00 eur a náklady na opravu strechy bolo potrebné vynaložiť vo výške 200,00 eur s DPH.
17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania. Tvrdenie žalobkyne o tom, že neprevzala od žalovaného vykonané práce je vyvrátené podaním zo dňa 27.6.2012 adresovaným I. U. ako fyzickej osobe, kde ho žalobkyňa vyzýva na odstránenie vád diela - teda reklamuje nedostatky prevzatého diela. Pokiaľ žalobkyňa vytýka nesprávnu právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku, v konaní nepredložila žiaden relevantný doklad o zmluvnom vzťahu. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobkyne z dôvodov uvedených v rozsudku.
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.
19. Odvolaním bol napadnutý (len) výrok v zamietavej časti a výrok o trovách konania, preto (len) tieto sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Ostatné výroky nadobudli právoplatnosť.
20. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, vecne správny, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.4.2017 o 12,45 hod., v pojednávacej miestnosti č.dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.4.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p..
22. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide pritom o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. účinného od 1.7.2016.
23. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
25. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
26. Žalobkyňa v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
27. K odvolacím námietkam žalobkyne a na doplnenie odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:
28. Odvolací súd sa zhoduje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý daný zmluvný vzťah vzniknutý medzi stranami sporu posudzoval v zmysle ust. § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka podľa zmluvy o oprave a úprave veci. Táto zmluva je zvláštnym druhom zmluvy o dielo, ktorej predmetom je oprava alebo úprava už existujúcej veci, v danom prípade nehnuteľnosti - rodinného domu vlastnícky patriacemu žalobkyni. Vychádzajúc z účelu dojednania medzi stranami sporu predmetom zmluvy nebolo vytvorenie novej veci, ale oprava a úprava už existujúcej veci - rodinného domu z dôvodu predĺženia jej životnosti. Z tohto pohľadu posúdenia právneho vzťahu nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil.
29. Podľa § 653 ods. 1 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.
30. Podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy.
31. Podľa § 510 Občianskeho zákonníka uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
32. S prihliadnutím na okolnosti uplatneného nároku, ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu, a to nároku na zaplatenie 679,00 eur (za odstránenie soklov okolo rodinného domu z dôvodu ich vadného vykonania zo strany žalovaného) a zaplatenie 200,00 eur (titulom uskutočnenia novej plechovej strechy na garáži z dôvodu vadne vykonanej strešnej krytiny), ide o nároky uplatnené titulom zodpovednosti za vady zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu zo zmluvy o oprave a úprave veci.
33. Zodpovednosť za vady nastupuje pri takom plnení zo zmluvy, ktoré nemá obvyklé vlastnosti, ktoré sa vzhľadom na povahu veci v danom zmluvnom vzťahu predpokladajú. Vadnou je vec, ktorá sa nedá použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo dohody účastníkov. Zodpovednosť za vady je zodpovednosťou objektívnou vyplývajúcou zo skutočnosti, že plnenie je vadné. Je nepochybné, že v prípade vadného plnenia vzniká objednávateľovi právo aj na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy, ktoré uplatnila žalobkyňa v tomto konaní. V takom prípade však zaťažuje dôkazné bremeno žalobkyňu, aby preukázala, že oprava alebo úprava veci bola vykonaná vadne a v tej súvislosti aj odôvodnenosť a výšku uplatneného nároku.
34. Súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie dáva dostatočný skutkový základ pre záver o absencii príčinnej súvislosti medzi nákladmi žalobkyne na odstránenie soklov okolo rodinného domu a vadným vykonaním diela. Žalobkyňa totiž bezpečne nepreukázala, čo bolo dôvodom odstránenia soklov. Ani z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bezpečne nevyplynulo, že by dôvodom odstránenia soklov bolo ich vadné vykonanie, keďže v priebehu dokazovania vyšla najavo tá skutočnosť, že žalobkyňa po vykonaní prác zateplila rodinný dom a táto skutočnosť sama o sebe môže byť dôvodom odstránenia soklov, čo potvrdil aj znalec Ing. W. vo svojom znaleckom posudku. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ nárok žalobkyne v tejto časti zamietol.
35. Za nesprávny možno považovať názor odvolateľky, že tento nárok uplatnila titulom náhrady škody a z tohto dôvodu súd prvej inštancie nárok v tejto časti nesprávne právne posúdil. V danom prípade totiž jednoznačne ide o nárok zodpovednosti za vady, keďže uplatnený nárok sa týka samotného plnenia poskytnutého zo strany žalovaného a nie škody, ktorá by mala vzniknúť v dôsledku vadného plnenia.
36. Odvolací súd sa zhoduje aj s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní žalobkyňa nepreukázala tú skutočnosť, že novú plechovú strechu na garáži uskutočnila z dôvodu vadne vykonanej strešnej krytiny zo strany žalovaného. V konaní totiž nebolo jednoznačne preukázané, čo bolo príčinou zatekania strechy, teda či to bola nekvalitne prevedená práca zo strany žalovaného alebo poškodenie strešnej krytiny treťou osobou. Ani znalec Ing. T. W. nevedel určiť príčinu zatekania strechy na garáži (znalecký posudok č. 7/2015). V tomto smere sa žalobkyňa dostala do dôkaznej núdze, preto správny bol postup súdu prvej inštancie, pokiaľ aj v tejto časti žalobu zamietol.
37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny.
38. Nesprávne súd prvej inštancie v danej veci aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci nemožno totiž dôjsť k záveru, že tento sa medzi účastníkmi konania vyrovnal. Preto za nesprávne možno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).
39. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
40. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní po vrátení veci bude dôsledne postupovať podľa § 255 ods. 2 C.s.p., zhodnotiť podľa výsledku konania úspech a neúspech strán sporu a následne opätovne o trovách prvostupňového konania rozhodnúť.
41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému v celom rozsahu. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešného žalovaného.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).