Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-1T/75/2016

Uznesenie

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2017 v Čadci, takto

rozhodol:

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd vec obžalovaného:

B. Q. T. W. T. Y. U. , nar. XX.XX.XXXX v Č.F., trvale bytom M. XX, okres Č., zamestnaného v Č. republike,

pre skutky, že :

- dňa 08.08.2016 okolo 23.00 h v mieste bydliska v rodinnom dome č. XX, v obci M., okres Č., prišiel za manželkou N. Q. do miestnosti spálne, kde jej nadával do čupiek vyjebaných, falošníc, a potom z nej strhol paplón a povedal jej: „Aby si vedela, zoženiem si pištoľ a potom uvidíš!?,

- dňa 09.08.2016 v ranných hodinách, keď manželka N. Q. odchádzala z miesta bydliska v obci M. Č.. XX, okres Č., jej povedal, aby si dávala pozor na vypínače, pričom keď sa ho spýtala, čo tým myslel, tak jej povedal, že keď ich pôjde zapnúť tak bacha, čo u menovanej vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie,

- 14.08.2016 o 16.00 h v mieste trvalého bydliska M.R. Č.. XX, okres Č., bol pod vplyvom alkoholu, kde začal N. Q. nadávať, že prečo podala trestné oznámenie, že urobila chybu, že za túto vec ju zničí, že jej zoberie deti, že ju „utopí v lyžičke vody„ a že vo veci dňa 08.08.2016 bol na ňu mierny. Opakoval N. Q., že sa bude na ňu pozerať, ako sa bude hompáľať na zábradlí mostu,

- dňa 07.09.2016 o 18.30 h po príchode domov v mieste trvalého bydliska M. Č.. XX okres Č., kde dvere rodinného domu M. Č..XX boli uzamknuté a z toho dôvodu sa nemohol dostať do domu, pred dverami kričal, že N. Q. zabije, ak neotvorí, opakoval, že „ja ťa zabijem, ak neotvoríš dvere?, čo u menovanej N.I. Q., vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie,

obžalobou právne kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Trestného zákona,

p o s t u p u j e

Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, Čadca,

lebo nejde o trestný čin a žalované skutky by mal tento orgán prejednať ako priestupok podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

odôvodnenie:

Prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 19.12.2016, pod Pv 528/16/5505 na Okresný súd Čadca obžalobu na obv. B. Q., pre vyššie uvedené skutky, právne kvalifikované obžalobou ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Samosudca Okresného súdu Čadca po preskúmaní spisového materiálu na vec sa viažuceho vydal dňa 02.01.2017 vo veci trestný rozkaz sp. zn. 1T/75/2016, ktorým uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok.

Proti citovanému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor, v ktorom žiadal predmetný trestný rozkaz zrušiť a nariadiť hlavné pojednávanie.

Po podaní odporu obžalovaným samosudca nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej N. B., svedkov Ľ. Š.I., W. Š., T. B., Ľ. Š., B. M. a V. Š. a prečítaním listinných dôkazov , z ktorých dôkazov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že skutok, ktorý uviedla poškodená 08.09.2016 sa nezakladá na pravde sú to klamstvá, pretože poškodená chce vysťahovať obvineného zo spoločnej domácnosti. Ďalej uviedol, že dňa 14.08.2016 sa svojej manželke nevyhrážal zabitím, ani ujmou na zdraví, ani jej vulgárne nenadával. Skutočnosti uvádzané poškodenou sú vymyslené. V uvedený deň nepožíval alkohol. Dňa 07.09.2016 po návrate z práce zistil obvinený, že sú vymenené zámky na dome, volal preto poškodenej, aby mu prišla otvoriť, na čo ona odvetila, že bude zbytočne čakať, že otvoriť mu nepríde. V dome nikto nebol, invektívy a vyhrážky voči osobe poškodenej sa teda nemali ako realizovať. Obvinený potom volal na políciu, na ktorej oddelenie sa aj neskôr dostavil, za účelom ohlásenia schválností, ktoré mu poškodená spôsobila vymenením zámkov na dome, pričom po tom ako oznámil túto skutočnosť, vrátil sa naspäť k domu a prizval aj suseda Ľ. Š. k domu, aby tento sledoval dianie. Obvinený buchol po dverách, na to vyšla poškodená a začala obvinenému nadávať, ty hajzel vyjebaný, čo tu hľadáš, tu nemáš čo robiť, vypadni odtiaľ, ty tu už nebývaš. Potom volala na políciu s tým, že sa jej obvinený vyhráža. Dňa 14.08.2016 v čase okolo 16:00 v mieste bydliska sa svojej manželke vôbec nevyhrážal zabitím, ani ujmou na zdraví, všetko si poškodená vymyslela. Uvedeného dňa sa jej nijakým spôsobom nevyhrážal, ani jej vulgárne nenadával. Je pravdou, že sa s poškodenou rozprával, ale vôbec jej nehovoril slová, ktoré ona uviedla, vtedy bol triezvy, alkohol vôbec nepožíval. Pokiaľ ide o deň 7.9.2016, keď prišiel domov z práce okolo 16:30, zistil, že na dome je vymenený zámok a nemohol otvoriť svojimi kľúčmi vchodové dvere. Volal poškodenej, či stratila kľúče, keď vymenila zámky, a nech mu príde otvoriť, na čo mu poškodená povedala, že bude čakať zbytočne, že mu otvoriť nepríde a aby vypadol. Keďže poškodená nebola doma, nemohol sa jej vyhrážať. Potom volal na políciu, kde mu bolo povedané, aby uvedenú skutočnosť oznámil, čo aj urobil. Následne zavolal suseda Ľ. Š., aby išiel s ním k domu, že ide otvoriť dvere a chcel aby počúval, čo poškodená hovorí. Mohlo byť okolo 21.15, po dverách iba buchol, pričom poškodená hneď vyšla na balkón a začala po ňom kričať, ty hajzel vyjebaný, čo tu hľadáš, tu nemáš čo robiť, vypadni odtiaľ, ty tu už nebývaš. Keď dohovorila, videl ako zobrala telefón a volal na políciu, že sa jej vyhráža. Počas celého incidentu bol v tesnej blízkosti sused Ľ. Š., ktorý počul čo poškodená hovorila a taktiež počul aj to, že sa jej vôbec nevyhrážal zabitím alebo ujmou na zdraví. Pokiaľ ide o skutky zo dňa 08.08.2016 a 09.08.2016, vo večerných hodinách bol s deťmi vonku, mohlo byť okolo 19:30 keď poškodená prišla domov, pričom sa jej opýtal, kde bola, keďže syn G. mal v ten deň 8.8.2016 narodeniny. Povedala mu, že bol umývať matke okná. Chvíľu sa rozprával so susedom pri plote, sused ho zavolal, zavolal aj manželku. Následne išiel k susedovi, pričom poškodená prišla o chvíľu, doniesla tri pivá a dala ich susedom a jedno sebe. Následne poškodená odišla domov, dala deti spať a vrátil sa k susedom. Domov odišla okolo 22.00 a on išiel domov asi o 10 - 15 minút po nej. Išiel do spálne, kde sa poškodenej slušne opýtal, či spí, opýtal sa jej ako to myslela, že deti musia ísť na druhý deň k jej matke, keď má dovolenku, na čo mu povedala, že ožranovi ich nenechá. Odišiel do kuchyne niečo zjesť, následne sa opäť poškodenej opýtal, že načo bude deti budiť skoro ráno, na čo

vôbec nereagovala. Potom jej povedal, nech si ľahne na svoju posteľ a jeho polovicu nech nechá voľnú. Vôbec jej nepovedal slová ,,aby si vedela zoženiem si pištoľ a potom uvidíš“. Je možné, že jej niečo povedal, ale nebolo to vulgárne. Určite sa jej nijako nevyhrážal. Následne išiel spať do obývačky. Na druhý deň, teda 9.8.2016 okolo 6:05 už poškodená obliekala deti, pričom do práce chodí až na 8:00, na čo jej povedal, že deti mohli kľudne ešte spať, prečo ich berie k matke, na čo mu povedala, že mu ich nenechá. Ešte mu povedala, že bude mať návštevu. Nič také, že si má dávať pozor na vypínače nepovedal. Oznámenie poškodenej sú vymyslené, nakoľko ich vzťah sa začal bezdôvodne kaziť asi od januára 2016, kedy našiel v jej telefóne SMS intímneho charakteru. Ďalej obvinený tvrdil, že poškodená si skutočnosti na osobu obvineného vymyslela. Poškodenej sa nikdy nevyhrážal, ani ju fyzicky nenapadol. Poškodená si našla známosť, chcela ho dostať z domu.

Poškodená N. B. uviedla, že dňa 14.08.2016 sľúbil deťom, že pôjdu na W. na hody, keďže však z 13. Na 14. nebol doma, išla s nimi sama. Po návrate domov v podvečerných hodinách, bol obvinený pod vplyvom alkoholu a dopytoval sa poškodenej prečo na neho podala trestné oznámenie, že to bola chyba, že ju zničí, že ak podá poškodená žiadosť o rozvod tak jej zoberie deti, pretože vie, že by to bol pre poškodenú najväčší trest. Vyjadril sa tak, že za všetko to, čo poškodená urobila ju „utopí v lyžičke vody„ a že vo veci dňa 08.08.2016 bol na ňu mierny. Opakoval poškodenej, že sa bude na ňu pozerať, ako sa bude hompáľať na zábradlí mostu. Ďalej dňa 07.09.2016 sa obvinený vyhrážal poškodenej „ja ťa zabijem, ak neotvoríš dvere“, pretože poškodená vymenila zámky na dverách a obvinený sa nemohol dostať do domu a na to odišiel. Onedlho sa vrátil z polície a opakovane búchal na garážové dvere, aby poškodená otvorila, na to sa opäť vrátil na políciu. Potom sa znova dostavil pred dom a začal vykrikovať, aby poškodená otvorila dvere inak ich otvorí násilím, pri tom sa správal agresívne, kopal do dverí, päsťami búchal do dverí, trhal kľučku na dverách, pričom deti sa báli a plakali. Na to poškodená zavolala hliadku polície, ktorá sa na miesto dostavila. Rozhovor s obžalovaným si nahrala na mobilný telefón, nahrávky mala na polícii, kde ich mali stiahnuť z mobilného telefónu. Ďalej uviedla, že dňa 14.08.2016 po návrate obvineného domov, videla ako stojí na dvore susedov Š. a mal požitý alkohol. Hovoril, že rozbije vozidlo, a za to, že ho poškodená udala na polícií tak ju utopí v lyžičke vody, že bude pred ním kľačať na dlažbe, že sa bude pozerať ako sa bude hompáľať a mostíku, kedy ukazoval na mostík vedľa domu. Počas rozhovoru nával obvinený poškodenej do kuriev a píč. Po tom zobrala poškodená deti a odišla z domu. Dňa 07.08.2016 po ceste domov videla poškodená auto obvineného v kolóne a po príchode domov nechala kľúče vo dverách a vymenila zámku na garážových dverách. Obvinený sa vrátil, začal kopať a búchať do garážových dverí a hovoril pritom: “pusť ma domov, stejnak sa domov dostanem, keď ma nepustíš, tak ťa zabijem, si kurva, si piča“. Potom poškodená videla suseda na ich dvore, vyzvala obvineného, aby prestal, zavolala hliadku polície, pobalila deťom veci a odišla z domu. Dodala, že po návrate z práce dňa 08.08.2016 okolo 18.30 hod., kedy sa obvinený nachádzal na dvore. Neskôr suseda volala poškodenú na dvor, a keď uložila poškodená deti spať tak vyšla von aj ona sama. Rozprávali sa a potom sa poškodená odobrala naspäť do domu. Keď už poškodená ležala v posteli, počula obvineného kričať z kuchyne, že je vyjebaná, skurvená. Potom obvinený vyšiel hore do spálne opýtal sa poškodenej či spí, načo ona nereagovala a začal jej nadávať, že je čupka vyjebaná, falošnica, na to strhol z poškodenej paplón a povedal jej, aby si dala nohu dolu z polovice jeho postele. Potom jej povedal: „ Aby si vedela, zoženiem si pištoľ a uvidíš čo s ňou spravím!“. Potom odišla k deťom, prišiel opäť do spálne, keď tam nebola, išiel do detskej izby a povedal jej, či sa pred ním schovala. Na druhý deň ráno, keď poškodená chystala deti k matke sa vyjadril obvinený tak, že keď sa vráti nech si dáva pozor na vypínače, lebo všeličo sa môže stať. Bála sa, že ju zabije.

Svedok Ľ. Š. uviedol, že dňa 14.08.2016 obvinený nebol pod vplyvom alkoholu a ani žiadny nepožili. Dňa 07.09.2016 prišiel k nemu obvinený s tým, že má vymenené zámky na dverách, že ide na políciu a či s ním pôjde ako svedok, s čím súhlasil. Keď sa vrátili z polície, vyzval obvinený svedka, aby sa išiel pozrieť či mu poškodená otvorí dvere. Obvinený tri krát potiahol dvere, čo spôsobilo buchot, načo vyšla poškodená na balkón s deťmi, s poza rohu domu, počul svedok ako poškodená volá na políciu, a oznamuje, že ju chce jej manžel zabiť. Obvinený sa tak však nevyjadril. Dodal, že nikdy nepočul, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal, majú domy dva metre od seba, keby kričali, hádali sa, bolo by to počuť. Ako susedia vychádzali dobre, nikdy nepočul, že by sa poškodenej vyhrážal, alebo jej nadával. Dátumy si presne nepamätal, často spolu sedeli, ako susedia. O údajných vyhrážkach sa dozvedel, až keď poškodená vymenila zámky.

Svedkyňa W. Š. uviedla, že s poškodenou a obvineným sú blízki susedia, v minulosti sa navštevovali, aj sa navštevujú. Sedávali spolu často, nikdy nepostrehla, že by sa obžalovaný poškodenej nejako vyhrážal, alebo jej nadával. Toto sa dozvedela až v lete od manžela, ktorý bol vypovedať na polícii. Nie je pravda, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal. Keď si niekedy posedeli, dali sme si po pive, po víne, smiali sa, všetko bolo v kľude, nikdy nepočula žiaden krik od susedov, je to naozaj blízko. Je pravdou, že 09.08. o piatej ráno prišla poškodená za svedkyňou a pýtala sa, čo obžalovaný pil, povedala, že nič, vôbec nebol opitý. V noci nepočula žiaden krik, ani žiadne vyhrážky, resp. nadávky. 07.09. bola doma, počula, že poškodená bola na balkóne, kričala, že ju ide zabiť, pričom nič také sa nedialo, obžalovaný bol úplne kľudný, prišiel vtedy z roboty, boli vymenené zámky, išiel ku policajtom aj s manželom svedkyne, následne keď prišli domov, poškodená už bola doma, bola na balkóne, kričala, plakala, volala vtedy na políciu, obžalovaný čakal na ceste, kým nepríde polícia. Nič vtedy nevykrikoval.

Svedkyňa T. B. - matka poškodenej uviedla, že nebola priamym účastníkom skutkov dňa 08.08. a 09.08., ráno 09.08. prišla poškodená s deťmi o pol siedmej, pričom plakala, povedala, že ju obžalovaný v noci napadol, odkryl jej paplón, začal ju vyháňať, vyhrážal sa jej, povedala som jej, nech ide na políciu, najskôr som však zavolala matke obžalovaného. Obžalovaný na poškodenú žiarlil, nadával jej do všelijakých. Mal jej povedať, že si zoženie pištoľ a potom uvidí, ráno jej mal povedať, nech si dáva pozor na vypínače. Poškodená bola vtedy vystrašená, nemohla sa ani vykoktať. Potom poškodená prišla o štvrť na jedenásť aj s deťmi, vtedy prišiel obžalovaný z roboty, trepal dverami, deti boli za dverami, všetko počuli. Obžalovaný je v podstate kľudnej povahy, ale vie človeka vytočiť do nepríčetna. Žiarlil na poškodenú, dal ju aj sledovať v robote. Ich manželstvo bolo zo začiatku v pohode, až do doby, kým sa tam nenasťahovali Š.. Spolu s nimi začal obžalovaný piť. Podľa jej názoru príčinou je žiarlivosť a alkohol.

Svedkyňa Ľ. Š. uviedla, že nebola svedkom, že by bol obžalovaný, voči poškodenej agresívny, naopak bola svedkom toho, kedy bola poškodená agresívna voči obžalovanému, bolo to pred 5 rokmi 29.06. keď som si vypočula telefonát, ako mu nadáva do debilov a podobne. Taktiež chcem uviesť, že keď som išla po veci obžalovaného, tieto boli v roztrhaných veciach, boli na nich nahádzané gumy.

Svedok B. M. uviedol, že nikdy nebol svedkom toho, že by sa obžalovaný správal agresívne k poškodenej. Poškodená k nim chodila pravidelne, taktiež aj obžalovaný, keď prišiel z roboty, nemá vedomosť, že by obžalovaný požíval alkohol, väčšinou chodieval autom. Ich vzťah bol v poriadku, až posledný polrok sa poškodená zmenila, bola zlá na obžalovaného, prestala k nim aj chodievať na návštevu. Neviem si vysvetliť, prečo sa poškodená takto správala k obžalovanému.

Svedok V. Š. uviedol, že s obvineným a poškodenou sú susedia, poznajú sa dlho, aj s rodičmi poškodenej. Nikdy nevidel, alebo nepočul, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal. Keď prišiel z roboty, robil okolo domu, nevidel ho požívať alkoholické nápoje. Považoval ich spolužitie za dobré, že je to ideálne manželstvo, až keď v roku 2016 išli na dovolenku a obžalovaný nešiel, si uvedomil, že to asi nie je úplne v poriadku. Dôvod, prečo obžalovaný nešiel, ani prečo sa naštrbili ich vzťahy, nevie.

Z listinných dôkazov mal súd preukázané nasledovné:

- Podľa správy k držbe zbrojného preukazu a zbraní ( č.l. 59) obvinený nie je držiteľom zbrojného preukazu a zbraní.

- Podľa odpisu z registra trestov (č.l. 58) obvinený doposiaľ nebol trestaný.

- Podľa odpisu z evidencie priestupkov (č.l. 57) sa obvinený dopustil jedného priestupku, ktorý bol riešený blokovou pokutou.

Súd sa oboznámil aj so spismi Okresného súdu Čadca sp. zn. 4P/36/2016, z ktorého mal preukázané nasledovné: Rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 4P/36/2016-68 zo dňa 23.02.2017, právoplatným dňa 06.03.2017 v prvom bode Manželstvo účastníkov konania navrhovateľky N.I. Q., rod. B., nar. XX.X.XXXX a odporcu B. Q., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Č., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX rozviedol. V druhom bode súd schválil dohodu rodičov nasledovne: Maloleté deti M. Q., I.. XX.X.XXXX a G. Q., I.. X.X.XXXX na čas po rozvode zveril do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. A otec je povinný platiť výživné na maloletú M. Q., I.. XX.X.XXXX vo výške 100 € mesačne a na

maloletého G. Q., I.. X.X.XXXX vo výške 80 € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Ďalej priznal súd otcovi právo na styku s maloletou M. Q., I.. XX.X.XXXX a maloletým G. Q., I.. X.X.XXXX: každý párny týždeň od 8.00 hod v sobotu do 16.00 hod v nedeľu, každý rok dňa 25.12. toho-ktorého roka v čase od 8.00 hod do 16.00 hod, každý párny rok na Veľkú noc od 8.00 hod Veľkonočného piatku do 16.00 hod Veľkonočného pondelka s tým, že matka je povinná v stanovený čas fyzicky, psychicky deti na styk s otcom pripraviť a odovzdať otcovi prostredníctvom F. Č., I.. X.X.XXXX, M., B. XXX na časti miestnej komunikácie CKN XXXX/X kat. úz M. pred rodinným domom matky - M. XX a otec je povinný deti matke odovzdať v stanovený čas na rovnakom mieste prostredníctvom F. Č., I.. X.X.XXXX, M., B. XXX. Súd určil aj trvalé bydlisko maloletej M. Q., I.. XX.X.XXXX a maloletého G. Q., I.. X.X.XXXX, ktoré je zhodné s trvalým bydliskom matky a zároveň stanovil poberateľa rodinných prídavkov a daňovej úľavy na maloletú M. Q., I.. XX.X.XXXX a maloletého G. Q., I.. X.X.XXXX, ktorým je matka.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla obžalovaného uznať za vinného v zmysle podanej obžaloby a uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok.

Obhajca navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko skutky zo dňa 8.8., 8.9. 14.08. ani nie sú trestnými činmi. Aby došlo k spáchaniu trestnému činu, musí byť toto vyhrážanie nebezpečné a musí tu byť dôvodná obava o život, alebo zdravie. Poukázal na to, ako poškodená podávala trestné oznámenie, a výpovede svedkov, vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní preukázalo, že takéto dôkazy nemôžu byť podkladom pre odsúdenie. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne T. B., táto výpoveď bola sprostredkovaná, nejedná sa o dôveryhodný dôkaz. Poukázal na judikát trestnoprávneho kolégia KS ZA 1 To 97/2009 v zmysle ktorého, ak má výpoveď poškodenej slúžiť ako jediný dôkaz, tento dôkaz nemôže byť spochybnený, alebo vyvrátený inými dôkazmi. Z výpovedí svedkov Š.I. je zrejmé, že skutok dňa 07.09. si poškodená vymyslela, klamala tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Konanie poškodenej jednoznačne smerovalo k tomu, aby sa obžalovaného zbavila z domu, poukazujeme na SMS správu, ktorú samosudca prečítal na pojednávaní. Obžalovaný nikdy nebol súdne trestaný, je bezúhonným občanom. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že sa skutky stali, tieto vykazujú nanajvýš znaky priestupku.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že žalované skutky sa stali, avšak z dôvodu absencie znakov skutkovej podstaty trestného činu, tieto skutky nie sú trestnými činmi, ale mohlo by sa jednať o priestupok. Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd ustálil, a to nebolo ani medzi stranami sporné, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo v dňoch 08.08.2016, 09.08.2016, 14.08.2016 a 07.09.2016 k slovným výmenám názorov, pričom zo strany obžalovaného došlo aj k použitiu ,,ostrejších“ slov na adresu poškodenej z dôvodu manželských nezhôd. Poškodená jednoznačne usvedčuje obžalovaného z vyslovenia hanlivých výrazov na jej adresu a tiež vyhrážok vyslovených obžalovaným. Súd nemal dôvod výpovedi poškodenej neveriť, avšak súd je toho názoru, že vyhrážky typu ,,Aby si vedela, zoženiem si pištoľ a potom uvidíš“, ,,pozor na vypínače“, ,,utopí ju v lyžičke vody“, ,,bude sa na ňu pozerať ako sa bude hompáľať na zábradlí“, ,,je ťa zabijem, ak neotvoríš dvere“ neboli spôsobilé u poškodenej vyvolať dôvodnú obavu o život a alebo zdravie.

Z výpovedí obvineného, poškodeného a svedkov mal samosudca preukázané, že medzi obvineným a poškodenou nedochádzalo pravidelne k hádkam, vulgárnym nadávkam a taktiež ani k vyhrážaniu. Harmonické spolunažívanie poškodenej a obvineného pretrvávalo až bez nejakých vážnych komplikácií do roku 2016, kedy aj z výpovedí svedkov vyplýva, že sa ich vzťah náhle rozvrátil, avšak nebolo podkladom pre tento rozvrat správanie obvineného vo forme nebezpečného vyhrážania. Súd preto takéto konanie obvineného nepovažuje za tak závažné, aby mohlo byť kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Podľa § 360 ods.1 a ods. 2 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.

Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. V zmysle tohto výkladu vyhrážaním sa inou ťažkou ujmou môže byť napríklad aj vyhrážanie sa spôsobením škody veľkého rozsahu (podpálením domu) alebo zničením veci vysokej umeleckej hodnoty, ku ktorej má poškodený citový vzťah, alebo vyhrážanie sa spôsobením ťažkej ujmy na zdraví osobe blízkej poškodenému a pod. Pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný. Stačí, keď páchateľ vyhrážku poškodenému adresuje takým spôsobom, o ktorom vie, že sa poškodený o vyhrážke dozvie (napr. listom, telefonicky, prostredníctvom ďalšej osoby a pod.).

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Ťažkou ujmou na zdraví sa v zmysle § 123 ods. 3 Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy, alebo porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Hrozba inej ťažkej ujmy, je hrozba takým konaním páchateľa, ktoré môže viesť k vážnemu ohrozeniu alebo porušeniu významného záujmu osoby iným spôsobom než použitím fyzického násilia. Vyžaduje sa kumulatívne splnenie ohrozenia alebo porušenia významného záujmu, ktorým je napríklad česť, dobrá povesť, rodinný život a zároveň objektívne vážne ohrozenie tohto záujmu, ktoré vážne pociťuje aj osoba, ktorej záujmov sa táto iná ťažká ujma priamo týka.

Následkom je pôsobenie samotnej vyhrážky (ktorá však musí byť vážne mienená, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska jej vyslovenia teda, že ju chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka). Zároveň pôsobenie vyhrážky ako následok musí byť taký, že je spôsobilý vzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia tejto vyhrážky, resp. nejakej jej varianty. V tejto skutkovej podstate je totiž obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul obligatórny následok: možnosť vzbudenia dôvodnej obavy.

Ako je z vyššie citovaného ustanovenia Trestného zákona zrejmé, pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, sa vyžaduje prednesenie vyhrážky takým spôsobom, resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia nejakého jej variantu. Naproti tomu o vyhrážku, ktorá je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia nejde, ak je vyhrážka povedaná takým spôsobom, že je nepravdepodobné, že ju vyhrážajúca osoba naplní, pretože buď na to nemá predpoklady, alebo samotná intenzita vyhrážky je slabá, resp. nie je úplne myslená vážne. O vyhrážku nejde vtedy, keď človek v bežnom hneve alebo inej bežnej komunikácii použije z hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že človek tento prejav nemyslel tak, že by ho chcel realizovať, ani tak, že by chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky.

Skutková podstata § 360 Trestného zákona vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy.

Subjektívna stránka vyžaduje daného trestného činu úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahujú na všetky znaky skutkovej podstaty.

Na základe vykonaného dokazovnaie nie je možné skonštatovať, že by došlo ku konaniu, ktoré by bolo možné subsumovať pod ustanovenie § 360 ods. 1 Trestného zákona, pričom poukazujem najmä na

potrebu preukázania úmyslu páchateľa k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky. Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda, že ju chcel páchateľ vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu. O vyhrážku nejde v tých prípadoch, keď človek v bežnom hneve alebo inej bežnej komunikácii použije z hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že páchateľ tento prejav nemyslel tak, že ho chcel realizovať, ani tak, že chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky. Nejde o vážne myslenú vyhrážku, ktorá by bola povedaná v úmysle, aby negatívne pôsobila na človeka, ale z obyčajného hnevu.

Pri posudzovaní vyhrážky smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou je dôležité posúdiť, aké konkrétne vyhrážky páchateľ použil, ako sa pri tom celkove správal, či nechytal do ruky nejaké predmety a nenaznačoval tak úmysel uskutočniť svoje hrozby, ktoré neboli vážne myslené a pod.

Pri posudzovaní znakov trestného činu nebezpečného vyhrážania nie je možné sa obmedziť iba na vlastný obsah slovného vyhlásenia páchateľa. Jeho výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním a prejavmi tejto osoby a až na základe komplexného posúdenia situácie je možné učiniť záver, či ide o vyhrážky spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Taktiež je nutné zistiť, či obžalovaný je schopný dopustiť sa v podnapilom stave násilného konania a či teda jeho hrozby mohli vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že už v čase spáchania prvého skutku (a tiež v čase spáchania ostatných skutkov) vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou boli vážne narušené, pričom toto narušenie vzťahov viedlo až k rozvodu manželstva (vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 4P/36/2016). Pokiaľ ide o skutok zo dňa 08.08.2016 okolo 23.00 hod., je zrejmé, že slová ,,aby si vedela, zoženiem si pištoľ a potom uvidíš“ neboli spôsobilé vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie, nakoľko z ďalšieho správania obžalovaného nie je možné vyvodiť, že uskutoční svoje hrozby. Obžalovaný po vyrieknutí predmetných slov išiel spať do obývačky a v ďalšom konaní nepokračoval, ani neuviedol, akým spôsobom by mal poškodenej spôsobiť smrť, ťažkú ujmu na zdraví alebo inú ťažkú ujmu. Aj z konania poškodenej, keď išla spať je zrejmé, že uvedená vyhrážka nebola spôsobilá vyvolať u nej dôvodnú obavu. Podľa názoru súdu išlo zo strany obžalovaného iba o slová vyrieknuté v bežnom hneve, pri manželskej hádke.

V prípade skutku zo dňa 09.08.2016 nie je zrejmé, akým spôsobom mali pôsobiť slová obžalovaného ,,dávaj si pozor na vypínače“. Takto vyrieknutá vyhrážka podľa názoru súdu nie je spôsobilá vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu o život alebo zdravie. K vysloveniu uvedených slov malo dôjsť po tom, ako poškodená povedala obžalovanému, že podáva návrh na rozvod. Je preto zrejmé, že ak tieto slová boli vyslovené ako vyhrážka, boli vyslovené v bežnom hneve, alebo sklamaní, z prípadného rozvodu manželstva obžalovaného a poškodenej.

Skutok zo dňa 14.08.2016 taktiež podľa názoru súdu nevykazuje znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania. K uvedenému skutku malo dôjsť po tom ako poškodená oznámila skutky zo dňa 08.08. a 09.08.2016 na polícii. Je zrejmé, že uvedené konanie mohlo obžalovaného nahnevať, pričom v návale hnevu, vyslovil slová ,,že ju zničí, zoberie jej deti, utopí ju v lyžičke vody“. Je zrejmé, že takto vyslovenú vyhrážku nemožno v skutočnosti vykonať naviac, poškodená podala trestné oznámenie až dňa 08.09.2016 a podľa názoru súdu takto vyslovená vyhrážka nie je spôsobilá vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu.

Pokiaľ ide o skutok zo dňa 07.09.2016 v danom prípade, obžalovaný mal vysloviť slová ,,ja ťa zabijem, ak neotvoríš dvere“. Z výpovedí tak obžalovaného, ako aj poškodenej a svedka Ľ. Š. je zrejmé, že poškodená vymenila zámky na spoločnom dome, pričom obžalovaného nechcela pustiť dnu do domu. K uvedenému skutku došlo po tom, ako poškodená podala na Okresnom súde v Čadci návrh na rozvod. V prípade tohto skutku bol na mieste prítomný aj svedok Ľ. Š., ktorý vypovedal, že obžalovaný sa poškodenej nevyhrážal. Bol v tom čase za rohom, počul ako poškodená volala na políciu a hovorí do telefónu, že ju chce jej manžel zabiť, aby rýchlo prišli. Obžalovaný však nič také poškodenej nepovedal, následne prišiel k obžalovanému, aby poškodená videla, že je tam, na čo odišla spoločne s deťmi do

vnútra domu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný slová, ktoré uvádza poškodená ,, je ťa zabijem ak neotvoríš dvere“ nevyslovil. Búchal na dvere, ťahal ich v snahe otvoriť, čo mohlo u poškodenej vyvolať dojem, že sa snaží dostať do domu. Avšak takéto konanie, uskutočnené v snahe dostať sa do svojho domu nemôže byť kvalifikované ako trestný čin.

Z výpovedí svedkov (s výnimkou T. B. - matky poškodenej) je zrejmé, že obžalovaný nemá sklony k násilnému konaniu. Manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo harmonické až do času, keď mali ísť v lete 2016 spoločne na dovolenku, avšak obžalovaný nešiel. Bezprostrední susedia obžalovaného a poškodenej Ľ. F. W. Š. vypovedali, že nikdy nepočuli obžalovaného, že by sa poškodenej vyhrážal alebo nadával. Svedkyňa T. B. vypovedala, že obžalovaný začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol žiarlivý. Podľa názoru súdu, je zrejmé, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou boli v čase spáchania skutkov vyhrotené čo viedlo až k rozvodu manželstva (spis Okresného súdu Čadca 4P/36/2016). Ako je vyššie uvedené, podľa názoru súdu, slová ktoré obžalovaný vyslovil nie sú spôsobilé vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu, že by obžalovaný tieto vyhrážky uskutočnil. V danom prípade išlo zo strany obžalovaného bežný hnev, spôsobený manželskou krízou a v snahe zachovať manželstvo sa uchýlil aj k takémuto spôsobu, neuvedomujúc si možné trestnoprávne následky. Súd sa taktiež zaoberal osobnosťou obžalovaného, jeho správaním v spoločnosti a mal preukázané, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkovo bol riešený jedenkrát a to pre priestupok v doprave - prekročenie rýchlosti jazdy v obci. S Súd je toho názoru, že u obžalovaného nejde o osobu so sklonmi k agresívnemu správaniu, ani z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 1T/75/2016 nevyplýva, že by sa obžalovaný mal správať voči poškodenej agresívne, v obci požíva dobrú povesť. Dokonca ani maloleté deti vypočuté v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej neuviedli, že by sa mal obžalovaný vyhrážať.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákona o priestupkoch) (1) Priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

Podľa názoru súdu, trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj v praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.

Princíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát, aj s vedomím, že princíp ultima ratio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva skutočne došlo.

Súd má za to, že trestné právo a trestno - právnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, je potrebné považovať za ultima ratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt.

Súd majúc za preukázané, že konaním obvineného došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa cit. ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, teda, že obžalovaný svojim konaním narušil občianske spolunažívanie ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,. Podľa názoru súdu nie je prípustné, aby takéto konanie obžalovaného (vyhrážky, vulgárne nadávky, krik) bolo posudzované ako prečin nebezpečného vyhrážania, nakoľko žalovaný skutok nenapĺňa formálne znaky prečinu nebezpečného vyhrážania (objektívna stránka), ale mohlo by sa jednať o priestupok podľa cit. ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

Podanie obžaloby podľa § 234 ods. 1 Tr. por. predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že skutok sa stal, skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a nie sú dané okolnosti, vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Tr. zák.).

Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko súd považuje konanie obvineného skôr ako nezhody medzi manželmi, žijúcimi v spoločnej domácnosti spôsobené najmä rozvratom ich manželského vzťahu poškodenou, a súčasne vyjadrenie poškodenej N. B., ktorá žila v spoločnej domácnosti s obvineným, o tom, že chcela vysťahovať obvineného zo spoločnej domácnosti, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a postupom podľa cit. ust. § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por., z dôvodu podľa § 214 ods. 1 písm. b) Tr. por. vec obvineného B. Q. postúpil Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Čadca, lebo nejde o trestný čin a žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor aj obvinený podať sťažnosť do 3 dní od oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Čadca na Krajský súd v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.