Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/27/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO 24 785 199, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: S. J., nar. X.X.XXXX, bytom Q.G. XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 2.794,74 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.735,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny, t. j. 1.940,38 Eur od 29.10.2014 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.2.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 2.794,74 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.725,89 € od 29.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že dňa 13.11.2012 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. uzavrel so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.000 eur. Nakoľko žalovaný úver nehradil včas tak, ako sa zmluvne zaviazal, úver mu bol právnym predchodcom žalobcu zosplatnený 3.10.2014.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 3. Súd vykonal dokazovanie listinami označenými žalobcom, prečítaním obsahu celého spisu ako aj konštatovaním že č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o zaplatenie 2.794,74 Eur s príslušenstvom, na č. l. 5 a nasledujúcich zmluva o splátkovom úvere medzi právny predchodcom žalobcu a žalovaným, na č. l. 10 a nasledujúcich Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, na č. l. 21 výzva právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k žalovanému, teda že je v omeškaní ku dňu 7.9.2014 vo výške 810,75 Eur so splácaním predmetnej pohľadávky spolu s doručenkou, na č. l. 23 sa nachádza oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.10.2014 taktiež adresované právnym predchodcom žalobcu žalovanému spolu s doručenkou, na č. l. 25 sa nachádza oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky v prospech aktuálneho žalobcu, na č. l. 26 sa nachádza predžalobná výzva žalobcu vo vzťahu k žalovanému, na č. l. 46 sa nachádza špecifikácia žalovanej sumy zo strany žalobcu, na č. l. 47 sa nachádza rozpis položiek z úveru, avšak vo vzťahu k osobe menom O. J., na č. l. 70 sa nachádza výzva súdu žalobcovi, aby predložil platobnú históriu žalovaného S. J. nakoľko pravdepodobne došlo k omylu a napokon na č. l. 74 sa nachádza oznámenie o neúčasti na dnešnom pojednávaní zo strany žalobcu s tým, že je tam taktiež špecifikovaná žalovaná

suma s príslušenstvom, na č. l. 75 a nasledujúcich sa nachádza prehľad transakcií z účtu žalovaného, na č. l. 77 a nasledujúcich sa nachádza zmluva o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 13.11.2012 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať formou 84 mesačných splátok po 46,80 eur, pričom bol dohodnutý úrok 16,50 % a celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť činila 3.790,29 eur.

5. Listom zo dňa 8.9.2014 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu sumy 810,75 eur ku dňu 7.9.2014 s tým, že v prípade neuhradenia pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky.

6. Listom zo dňa 6.10.2014 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 3.10.214, pričom pohľadávka predstavovala k tomuto dňu sumu 2.759,82 eur. Toto oznámenie si žalovaný neprebral v odbernej lehote, pričom sa vrátilo 13.10.2014.

7. Zmluvou zo dňa 29.10.2014 bola predmetná pohľadávky vrátane jej príslušenstva postúpená z právneho predchodcu žalobcu na aktuálneho žalobcu.

8. Z prehľadu úveru žalovaného (č. l. 75 a nasl. spisu) vyplýva, že žalovaný celkom uhradil 164,64 eur, s tým, že poslednú splátku uhradil dňa 22.4.2013.

9. Žalobca na výzvu súdu písomným podaním doručeným súdu 9.3.2017 požiadal o neprihliadanie na k žalobe pripojenú špecifikáciu splátok na meno O. J., nakoľko došlo k omylu a žalovaný v tejto veci má správne označenie S. J., pričom priložil aj správny prehľad splátok. Uviedol, že žalovaná suma vo výške 2.794,74 eur pozostáva z istiny vo výške 2.000 eur, z riadnych úrokov k dátumu mimoriadnej splatnosti vo výške 659,94 eur, z poplatkov vo výške 65,95 eur a z úroku z omeškania k dátumu postúpenia pohľadávky v sume 68,85 eur.

10. Na pojednávaní konanom 20.4.2017 v neprítomnosti žalovaného (oznámenie o podanej žalobe zo dňa 27.1.2017, zásielka o vrátení oznámenia o termíne pojednávania vrátená 6.2.2017), právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanej žalobe tak ako bola v písomnom vyhotovení doručená súdu ako aj ostatných jej príloh s tým, že najskôr sa započítali žalovaným uhradené splátky v celkovej výške 164,64 eur na úroky a poplatky a preto výška istiny zostala nedotknutá. Navrhol žalobe vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, pričom nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

11. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa bodu 7.6.1 VOP právneho predchodcu žalobcu banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1-3 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods.1, ods.2, ods.3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1

12. Predmetná zmluva je bez pochyby zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá medzi predchodcom žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda mal postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 3 a žalovaným, ktorý nekonal v rámci podnikateľskej činnosti, teda mala postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ. V zmysle § 52 ods. 1 sú spotrebiteľskými zmluvami všetky zmluvy, ktoré uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Nemali by preto

byť pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

13. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej inštancie právne uzatvára, že je nepochybné, že medzi žalobcom (resp. jeho právnym nástupcom) a žalovaným došlo k vzniku spotrebiteľského úverového vzťahu, pričom je nesporné, že žalovaný z tohto úverového vzťahu neplnil tak, ako to predpokladala vyššie uvedená zmluva.

14. Súd prvej inštancie konštatuje, že predmetná zmluva o splátkovom úvere má náležitosti tak, ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Avšak čo sa týka žalovaných poplatkov za správu úveru a poplatkov za zaslanie upomienok, je potrebné uviesť nasledovné. Pokiaľ ide o poplatok za správu úveru, tak tento bol napr. rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 20.8.2013, sp. zn. 1C/286/2012 vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto sa žalobca musí zdržať používania takejto podmienky a súd na základe neprijateľnej podmienky nemôže plnenie priznať. Súd prvej inštancie zastáva názor, že sporný poplatok za správu úveru nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de Piedad de Madrid, EÚ:C:2010:309, bod 34). Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

15. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci M. H., E. H. V. proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci G. S., F. Q. S. proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).

16. Súd v danom prípade neskúmal poplatok za správu úveru z pohľadu primeranosti jeho výšky, ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy pritom explicitne nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

17. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky súd prvej inštancie poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co 126/2012. Podľa neho v spotrebiteľských veciach poplatky za upomienky umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu za upomienku. Zákon za príslušenstvo pohľadávky označuje náklady na uplatnenie pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by veriteľovi bolo dôvodné priznať pre porušenie povinnosti zo zmluvy, nemožno veriteľovi priznať viac ako skutočnú ujmu, či ušlý zisk. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Taktiež je potrebné dodať, že žalobca žiadny spôsobom nepreukázal, aby vyššie uvedené upomienky boli žalovanému zaslané, a preto v tejto časti ani neuniesol dôkazné bremeno, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie teda na sumu istiny (2.000 eur) započítal žalovaným uhradených 14,95 eur predstavujúcich poplatky za správu úveru a rovnako započítal sumu 44,67 eur predstavujúcu poplatky za zaslanie upomienok.

18. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca má nárok podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Žalovaný sa dostal do omeškania po zosplatnení úveru listom zo dňa 6.10.2014 ku 15 dňu od doručenia oznámenia o zosplatnení, pričom oznámenie si žalovaný neprebral v odbernej lehote, toto sa vrátilo 13.10.2014, súd preto priznal úrok z omeškania zo sumy 1.940,38 eur od 29.10.2014. K zosplatneniu úveru došlo v súlade s § 565 a dohodnutými zmluvnými podmienkami.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 98 % a žalovaný v rozsahu 2 % preto žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96 %, predstavujúca rozdiel medzi úspechom a neúspechom strán v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.