Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-124-2016.pdf
PDF · 95.4 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/124/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, Advokátska kancelária 036 01 Martin, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej Z. J., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianske SR, trvale bytom S. J., D. T. XXXX/XX, t. č. bytom u Q. J., XXX XX P., A. XX, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1 254,52 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/481/2013-135 zo dňa 19. 05. 2015, takto
rozhodol:
I. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako osobitný subjekt do odvolacieho konania n e p r i b e r á .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 764,46 € zamietol v časti o zaplatenie sumy 111,69 € a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej, p o t v r d z u j e .
III. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
IV. Združenie a ochranu občana spotrebiteľa HOOS m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 490,06 € zastavil, návrh žalobcu o zaplatenie sumy 764,46 € s príslušenstvom zamietol a uložil mu povinnosť nahradiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy konania v súdom určenej výške a lehote a zároveň žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
2. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 490,06 € zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom.
3. Žalobu o zaplatenie sumy 764,46 € s príslušenstvom okresný súd zamietol, keď mal za to, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 18. 08. 2010 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá suma 169,15 € a žalovaná mala povinnosť poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť v 23 mesačných splátkach po 10,56 € splatných vždy k 15-emu dňu v mesiaci, počnúc dňom 15. 09. 2010. Na pravej strane predmetnej zmluvy pod bodom C/ malo dôjsť medzi účastníkmi zmluvy aj k uzavretiu revolvingového úveru na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, kde žalobca mal zaradiť žalovanú do zoznamu žiadateľov o revolvingový spotrebiteľský úver, poskytol jej úverový rámec vo výške 700 € a vydal kreditnú kartu na jej meno (resp. na meno jej manžela - poznámka odvolacieho súdu).
4. Súd mal za to, že zmluva obsahuje rad neprijateľných zmluvných podmienok (všeobecné obchodné podmienky sú napísané drobným, takmer nečitateľným písmom, obsahuje oprávnenie veriteľa požadovať od klienta, aby mu zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 4 % z odloženej sumy, všetky spory vzniknuté zmluvy sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom ...). súd tak rozhodol podľa §-u 53 ods. 1 a §-u 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak naviac mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere v časti C/ uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola riadne individualizovaná, pretože bola vnútená žalovanej pri podpisovaní základnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na nákup tovaru vo výške 169,25 €, a keďže ide o nedostatok písomnej formy predpísanej zákonom k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou ani nedošlo, a ako taká je preto zmluvy neplatná, a to pre nedostatok písomnej formy (§ 40 ods. 1 OZ), ale aj pre nedostatok vôle a prejavu vôle (§ 37 ods. 1 OZ). Nárok žalobcu by podľa názoru okresného súdu bolo možné posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho titulu, ktorý sa ale premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote v zmysle §- u 107 ods. 1 OZ. Podľa výpisu z úverového účtu ku dňu 28. 10. 2011, teda dva roky pred podaním žaloby súd zistil, že žalovaná celkovo vyčerpala sumu 1 540 € a žalobca by tak mal nárok len na zostávajúcu časť vyčerpaných čiastok z karty, teda 141,69 €, avšak od podania žaloby vykonala žalobkyňa úhrady najprv vo výške 400 €, a potom 490,06 €, a preto súd mal zato, že žalovaná aj túto sumu žalobcovi uhradila, dokonca aj preplatila. Nárok žalobcu, teda, súd považoval za nedôvodný a v plnom rozsahu ho zamietol.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnému právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., výšku ktorých súd odôvodnil v napadnutom rozsudku a o povinnosti žalobcu zaplatiť ich právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka rozhodol okresný súd podľa ust. §-u 149 ods. 1 OSP. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi okresný súd nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila.
6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd vec nesprávne posúdil, nezistil správne skutkový stav veci a vec aj nesprávne právne posúdil. Z výpisu úverového účtu klientky vyplýva, že klientka vyčerpala celkovo sumu 1 681,69 €, z toho 1 170 € prostredníctvom bankomatu a 511,69 € vyčerpala tak, že kartu použila na platenie u predajcov. Celkovo žalovaná ako klientka uhradila 1 511,18 €, rozdiel medzi vyčerpanou a uhradenou sumou je 170,51 €. Žaloba bola na súd podaná 28. 10. 2013, a po tomto dni žalovaná vyčerpala ešte z kreditnej karty sumu 111,69 € a minimálne táto časť nároku nemôže byť premlčaná. Žalobca, teda, podal odvolanie v tomto rozsahu čo do veci samej. Rovnako odvolanie podal aj proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, nakoľko trovy v uplatnenej výške nepovažuje za účelne vynaložené na bránenie práva žalovanej.
7. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník na strane žalovanej. Namietal, že odvolanie žalobkyne považuje za neurčité a nejasné a jeho obsah nekorešponduje s obsahom predmetného súdneho spisu. Žalobca v ňom uvádza subjektívne, ničím nepodložené skutočnosti a údaje, na základe ktorých dospel k záveru, že je uplatňovaný nárok v časti 111,69 € dôvodný. Tento záver však nemožno považovať za správny, nakoľko nevyplýva z listín predkladaných v priebehu prvostupňového konania. Rovnako žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil tvrdenia o neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka. rozsudok okresného súdu žiadal v celom rozsahu potvrdiť ako dôvodný a uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň aj vyčíslil.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. §-u 385 ods. 1 a contrario CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. §-u 379 a §-u 380 ods.
1 CSP a rozsudok okresného súdu podľa ust. §-u 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdil z nasledovných dôvodov :
9. K výroku I. rozsudku odvolacieho súdu odvolací súd uvádza nasledovné : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podalo v odvolacom konaní návrh, aby odvolací súd s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu naďalej konal pod novým procesným označením - osobitný subjekt konania v zmysle §-u 95 ods. 1 CSP, a to z dôvodu zrušenia Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutia účinnosti nového procesného právneho poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z.) od 01. 07. 2016.
10. Podľa §-u 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
11. Podľa §-u 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Z ust. §-u 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to na ochranu práv strany. V prejednávanej veci vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, a to podľa Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. Združenie poskytlo ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľky pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom s tým, že v zmysle §-u 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov tohto združenia, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda, do 30. 06. 2016, sú zachované. Ak, teda, pôvodný vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej v priebehu odvolacieho konania podal dňa 05. 02. 2016 vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v ktorom chránil práva žalovanej ako spotrebiteľky, realizoval tým predmet svojej činnosti, ktorou je ochrana práv spotrebiteľa. Počas konania súdu prvej inštancie, ako i odvolacieho konania, skutkovo i právne argumentoval na podporu tvrdení žalovanej a súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, na tieto úkony urobené do 30. 06. 2016 prihliadal a aj na základe pôsobenia pôvodného vedľajšieho účastníka v konaní bolo následne vo veci samej rozhodnuté.
13. Odvolací súd preto považuje za daného stavu v prejednávanej veci pribratie totožného združenia
- Združenia na ochranu občana HOOS - v zmysle §-u 95 ods. 1 CSP od 01. 07. 2016 ako osobitného subjektu v odvolacom konaní za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, ak pôvodný vedľajší účastník vykonal na ochranu práv spotrebiteľky do 30. 06. 2016 všetky nevyhnutné úkony. V tomto štádiu odvolacieho konania bola ochrana práv spotrebiteľky - žalovanej, aj postupom samotného Združenia na ochranu občana HOOS ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, dostatočná a v plnom rozsahu napĺňajúca účel postavenia tohto združenia v konaní. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že rozhodol v tejto veci o náhrade trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovanej vzniknutých do 30. 06. 2016, pričom súd do konania môže pribrať podľa §-u 95 ods. 1 CSP právnickú osobu, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, tento osobitný subjekt súhlasí. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalovaná, na strane ktorej by malo združenie vystupovať, s jeho vstupom ako s osobitným subjektom v zmysle novej právnej úpravy súhlasila.
14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd návrhu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na jeho vstup do konania od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením nevyhovel a združenie do odvolacieho konania nepribral.
15. Okresný súd napadnutým rozsudkom, okrem iného, zamietol návrh žalobcu o zaplatenie sumy 764,46 € s príslušenstvom, pričom odvolanie žalobcu smeruje proti tomuto výroku len v časti, v ktorej okresný súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 111,69 €. V tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu ako súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Tá skutočnosť, že
predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (v dôsledku ktorých treba túto zmluvu považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov), medzi stranami sporu nebola sporná. Nebola sporná ani tá skutočnosť, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru vzhľadom na nedostatok písomnej formy je v zmysle §-u 37 ods. 1 a §-u 40 ods. 1 OZ neplatná, a preto nárok žalobcu by bolo možné posudzovať len ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho titulu. Žalobca v odvolaní tvrdil, že žalovaná po podaní žaloby, teda, po 28. 10. 2011 vyčerpala z kreditnej karty ešte sumu 111,69 € a minimálne táto časť nároku nemôže byť premlčaná. Žaloba na okresnom súde bola podaná dňa 20. 08. 2013, a keďže žalovaná uhrádzala žalobcovi určité splátky, zobral žalobca podanú žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 400 €, ohľadom ktorej sumy súd konanie zastavil a následne vzal späť žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 490,06 €, ohľadom ktorej sumy súd prvej inštancie konanie zastavil prvým výrokom napadnutého rozsudku. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanou zaplatené platby boli platbami na premlčanú časť pohľadávky žalobcu, pokiaľ však žalovaná uhrádzala nepremlčanú časť pohľadávky žalobcu, záver okresného súdu o tom, že žalovaná poskytnutú finančnú sumu aj preplatila, je správny, a preto odvolací súd z toho istého dôvodu ako rozhodol súd prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) rozsudok okresného súdu v tomto výroku potvrdil.
16. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka, žalobca namietal, že trovy konania v uplatnenej výške nepovažuje za účelne vynaložené na bránenie práva žalovanej. Odvolací súd k tomu uvádza, že trovy právneho zastúpenia v konaní sa zásadne považujú za trovy účelne vynaložené (viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 481/2015 zo 06. 10. 2015). Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka.
17. Odvolanie nesmerovalo proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 490,06 € zastavil, ani proti výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie rozdielu medzi sumami 764,46 € a 111,69 € a ani proti výroku, ktorým okresný súd žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, preto v týchto výrokoch zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však v odvolacom konaní trovy konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené, a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené výdavky, nevznikli, na jej strane však v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to za účinnosti OSP platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle §-u 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na strane žalovanej pred 30. 06. 2016 vznikol nárok na náhradu trov konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania za právne úkony, ku ktorým došlo do 30. 06. 2016. V zmysle OSP platného a účinného do 30. 06. 2016 zdieľal vedľajší účastník úspech či neúspech žalovanej, na strane ktorej vystupoval. Združeniu tak vznikol nárok na náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli do 30. 06. 2016, a ktoré boli preukázané a odôvodnené, a ktoré možno považovať za účelne vynaložené výdavky. Odvolací súd tak v zmysle §-u 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku združenia na náhradu trov odvolacieho konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).