Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-60-2016.pdf
PDF · 101.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/60/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Motor - Fest s.r.o., Snina, Strojárska č. 2740, IČO: 44 555 911, zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 10, proti žalovanému IMPULS-LEASING Slovakia s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 745 804, zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/429/2013-184 z 1.12.2015 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.174,18 € na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že právny úkon, ktorým žalovaný začal dňa 3. 6. 2013 výkon záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX, Správou katastra Košice I, okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie Severné mesto ako nebytový priestor, vchod XX, prízemie, priestor č. X - 3, súpisné č. XX, XXX, postavený na parcele R. č. XXXX, XXXX, XXXX v podiele 1/1 a ako parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 306 m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, v spoluvlastníckom podiele 534/10000 vo vlastníctve žalobcu a bude uskutočnený prostredníctvom dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, je neplatný a zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania. Zo žaloby mu vyplynulo, že spoločnosť ILaS COMPANY s.r.o., Michalovce (teraz SEXTETO s.r.o., Snina) uzatvorila dňa 12.10.2010 ako nájomca so žalovaným ako prenajímateľom leasingovú zmluvu č. LZC/10/70010, predmetom ktorej bol finančný prenájom predmetu leasingu - pekárenskej linky a súčasne 12.10.2010 uzatvoril nájomca s poisťovateľom Generali Slovensko poisťovňa a.s., Bratislava poistnú zmluvu pre poistenie technológie a touto zmluvou pekárenská linka bola havarijne poistená na sumu 366.162,60 €. Zo žaloby mu ďalej vyplynulo, že za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného, ktoré vznikli z leasingovej zmluvy súhlasil žalobca s uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva k jeho nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever a túto uzatvoril ako záložca so žalovaným ako záložným veriteľom tiež dňa 12.10.2010. Dňa 24.3.2012 došlo vo výrobnej hale k rozsiahlemu požiaru a k zhoreniu pekárenskej linky, po čom žalovaný trval na finančnom vyporiadaní nepriaznivom pre nájomcu linky a doručil žalobcovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý žalobu navrhol zamietol argumentujúc,
že spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa a.s. nemohla likvidovať poistnú udalosť z dôvodu, že spoločnosť SEXTETO s.r.o jej nepredložila potrebné dokumenty, a tak nemal inú možnosť, len z dôvodu pasivity právneho nástupcu leasingového nájomcu (SEXTETO s.r.o) a musel vykonať za účelom zabezpečenia pohľadávky v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva úkony smerujúce k zabezpečeniu pohľadávky. Podľa žalovaného žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem, lebo určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená v prípadoch, keď možno žalovať priamo na plnenie povinností. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.10.2010 bola medzi nájomcom ILaS COMPANY s.r.o., Michalovce (neskôr SEXTETO s.r.o.) a prenajímateľom - žalovaným uzatvorená leasingová zmluva č. LZC/10/70010, predmetom ktorej bol finančný prenájom pekárenskej linky a túto linku nájomca ILaS COMPANY s.r.o. poistil v spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa a.s.. Dňa 12.10.2010 bola medzi žalovaným ako záložným veriteľom a spoločnosťou ILaS Real s.r.o., Nacina Ves (právnym predchodcom žalobcu) ako záložcom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa, ktoré vzniknú z leasingovej zmluvy č. LZC/10/70010 v celkovej výške 230.880,60 €. Listom zo dňa 18.3.2013 bolo žalobcovi doručené záverečné finančné vysporiadanie žalovaným, podľa ktorého žalovaný žiadal o finančné vysporiadanie vo výške 178.346,70 € a listom zo dňa 3.6.2013 žalovaný oznámil žalobcovi začiatok výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 13077 prostredníctvom dobrovoľnej dražby.
3. Z aktuálneho výpisu o obchodného registra zistil, že spoločnosť ILaS Real s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Motor - Fest, s.r.o. (žalobca). Citoval § 80 písm. c/ O.s.p. a charakterizoval podmienky, ktoré musia byť naplnené pre preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Dospel k záveru, že na základe platne uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva z 12.10.2010 je žalovaný oprávnený uskutočniť výkon záložného práva na nehnuteľnostiach prostredníctvom dobrovoľnej dražby, lebo žalobca mu nevrátil riadne a včas zabezpečenú pohľadávku. Mal za to, že vyslovením neplatnosti výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach sa nemôže vyriešiť obsah a dosah právneho vzťahu medzi účastníkmi, a preto nemôže byť na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Neistotu žalobcu v jeho právnom postavení nemožno odstrániť určením, že výkon záložného práva prostredníctvom dražby je neplatným právnym úkonom. Nakoľko navyše žaloba na určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nie je opodstatnená tam, kde možno žalovať na plnenie povinností podľa § 80 písm. b/ O.s.p. žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, keď podľa neho súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/49/2003 a uviedol, že dňa 26.3.2012 došlo pri požiari k poistnej udalosti - zhoreniu a totálnej škode pekárenskej linky, ktorá bola predmetom leasingovej zmluvy č. LZC/10/70010. Na základe tejto udalosti žalovaný prijal od poisťovateľa plnenie iba vo výške 109,80 € a následne mu zaslal záverečné finančné vysporiadanie leasingu požadujúc zaplatenie sumy 178.346,70 €. S týmto finančným vysporiadaním nesúhlasil a bol toho názoru, že žalovaný by sa mal domáhať poistného plnenia od poisťovateľa a nepristupovať k výkonu záložného práva. Trval na tom, že žalovaný nebol oprávnený uskutočniť výkon záložného práva na nehnuteľnostiach prostredníctvom dobrovoľnej dražby, lebo pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáha, netvorí zabezpečovanú pohľadávku podľa záložnej zmluvy, ale ide o pohľadávku žalovaného proti poisťovateľovi titulom vinkulovaného poistného plnenia. Keďže žalovaný absolútne rezignoval na vymáhanie poistného plnenia, existuje preukázateľný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok okresného súdu považoval po vecnej - skutkovej aj po právnej stránke za správny. Mal za to, že okresný súd správne konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, keďže na strane žalobcu neexistuje akákoľvek právna neistota.
6. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)
7. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
12. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.
15. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobcu, na ktoré žalobca opakovane poukazoval aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.
18. Žalobca podanou žalobou žiadal určiť, že právny úkon, ktorým žalovaný začal dňa 3.6.2013 výkon záložného práva je neplatný. Oznámenie začatia výkonu záložného práva podľa § 151 písm. l/ Obč. zák. je pritom predpokladom uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa zo zálohu a má za následok obmedzenia záložcu pri nakladaní s predmetom záložného práva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S jeho názorom možno súhlasiť.
19. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musel zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Pretože súčasťou riadneho odôvodnenia rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. je aj (a najmä) právne posúdenie veci súdom a pri určovacej žalobe predpokladanej ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. sa súd v rámci právneho posúdenia veci musí zaoberať najprv existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo úvahy súdu, akými sa riadil pri riešení tejto otázky. Absencia týchto úvah má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti.
20. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný začal výkon záložného práva, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či právny úkon, ktorým začal výkon záložného práva, je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby úkon žalovaného bol neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jeho neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením
neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Vo všeobecnosti záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď je záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu z 3.6.2013 sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke).
21. Nad rámec uvedeného sa žiada dodať, že argumentácia žalobcu namietajúceho, že žalovaný sa plnenia mal (mohol) domáhať titulom vinkulovaného poistného plnenia sa javí ako pochybná, keď z vyjadrenia spoločnosti Generali Slovensko, poisťovňa, a.s. (č.l. 57 spisu) vyplýva, že práve spoločnosť Sexteto, s.r.o. (právny nástupca ILaS COMPANY s.r.o.) ako leasingový nájomca nespolupracuje s poisťovňou, nezasiela potrebné doklady, nereaguje na jej výzvy, a preto nebola ku dňu 24.3.2012 likvidovaná škodová udalosť.
22. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol a jeho rozhodnutie bolo potrebné potvrdiť.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).