Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/395/2012

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30807484 proti povinnému: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, N. X, XXX XX T., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 423,76 Eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod č. EX 1990/2012 z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy exekúcie vo výške 47,59 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Na návrh oprávneného adresovaného súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi sa dňa 06.07.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil rozhodnutie č.k. 700-3110500412-GC04/12 zo dňa 29.05.2012 vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Stará Ľubovňa. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 423,76 Eur a trov exekúcie.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa poverením číslo 5710 * 026590 zo dňa 17.07.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.

3. Dňa 18.04.2016 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorým s poukazom na nemajetnosť povinného, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, navrhol exekúciu zastaviť. Súdny exekútor súčasne uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 47,59 Eur s tým, že k ich náhrade žiada zaviazať oprávneného.

4. Na základe výzvy súdneho exekútora adresovanej oprávnenému sa ten k podnetu na zastavenie exekúcie nevyjadril.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170401> sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

7. Podľa § 243k Exekučného poriadku, ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401>, § 128 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Keďže súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie čo do nemajetnosti povinného skonštatoval, že majetok povinného v súčasnosti nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal jednak zo zistení súdneho exekútora, ako aj z výsledkov vlastného dokazovania existencie dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd zisťoval majetkové pomery povinného z jemu dostupných lustrácií. Lustráciou v katastri nehnuteľností súd zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Vlastníkom nehnuteľností ako fyzická osoba podnikateľ nie je. Poberateľom dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti nie je. V rámci lustrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv povinný nevystupuje v pozícii záložného veriteľa tak, aby speňažením zálohu mohol získať finančné prostriedky podliehajúce exekúcii.

12. Súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah spisu súdneho exekútora preukazuje, že skutočnosti oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú pravdivé. Zisťovanie majetku povinného pri vedení exekúcie je zo zákona úlohou súdneho exekútora, ktorý má na to nie len špecializáciu ale aj rozsiahle možnosti. V danom prípade súdny exekútor, ktorého si sám oprávnený dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie po zisťovaní majetku povinného navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok či príjmy povinného umožňujúce úspešne vykonať exekúciu. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, hoci táto je vždy teoreticky možná. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Súd konštatuje, že nie je možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, pretože zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí tzv. res iudicata (t. j. prekážku rozhodnutej veci). Preto ju súd postupujúc podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinného do 31.03.2017 zastavil. Podľa názoru súdu, ďalšie, zjavne bezúspešné vedenie exekúcie by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania v zmysle ktorej je exekučný súd v rámci svojich možností povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie a nebolo by ani v záujme oprávneného, aj vzhľadom na výšku vymáhanej sumy, keďže by len navýšilo trovy, ktoré by v prípade neúspešnej exekúcie musel v konečnom dôsledku znášať oprávnený. Vzhľadom k zdokladovaným zisteniam súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd mal za to, že

nariadenie pojednávania nebolo nevyhnutné pre objasnenie veci, preto o zastavení exekúcie rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 58 ods.2 Exekučného poriadku).

13. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie ( § 200 ods.5 Exekučného poriadku). O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 ods.2 Exekučného poriadku.

14. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 . Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 . Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie. O trovách konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 (a contrario), podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd účastníkom exekučného konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade zastavenie konania žiadny z účastníkov nezavinil.

17. Podľa § 243c ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenia § 61b ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701> a § 200 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701> sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

18. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

19. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

20. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

21. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

22. Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1 Exekučného poriadku) nemá majetok na ich úhradu a tak súd postupujúc podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

23. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 27a, § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b), ods. 2 a ods. 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ( ďalej len „vyhláška“).

24. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

25. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

26. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

27. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

28. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:

1/ odmenu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky v najnižšej zákonnej výške 33,19 Eur. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.

2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.

- poštovné poplatky (5 doručeniek) 6,65 € Spolu 6,65 €

3/ DPH z priznanej odmeny vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z.z.) zo sumy 39,84 € t.j. 7,97 €.

29. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 47,59 € (čiastočná úhrada vo výške 0,22 €).

30. Pretože súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 priznal aj DPH z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume 7,97 Eur.

31. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške 6,65 Eur (5 doručeniek).

32. Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 47,59 Eur. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. a III. možno podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Proti tomuto uznesenie, čo do výroku II. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 .