Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/362/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: JURAJ KUNAK s.r.o., so sídlom Gen. M.R. Štefánika 45, Kežmarok 060 01, IČO: 47 542 047, právne zastúpeného: Peter Pethő, advokát s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 47 257 822, proti žalovanému: HUMANA PEOPLE TO PEOPLE SLOVAKIA, so sídlom 83103 Bratislava-Nové Mesto, Kutuzovova 3, IČO: 42065534, právne zastúpeného: G. Lehnert, k.s., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava 811 08, IČO: 31 347 762, o zaplatenie sumy 7.491,26 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 6.924,08 Eur a úrok z omeškania v sadzbe 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 567,28 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 635,68 Eur od 11.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 635,68 Eur od 8.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 635,68 Eur od 10.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 635,68 Eur od 8.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 635,68 Eur od 8.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 635,68 Eur od 8.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 635,68 Eur od 10.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 635,68 Eur od 8.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 635,68 Eur od 8.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 635,68 Eur od 8.8.201 do zaplatenia. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 18Cb/362/2015 a sumu 567,28 Eur a úrok z omeškania v sadzbe 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 567,28 Eur od 19. 12. 2015 do zaplatenia. 2. Súd uznesením č.k. 18Cb/362/2015-50 zo dňa 20.1.2016 konanie vedené pred OS Martin pod sp.zn. 18Cb/362/2015 a konanie vedené pred OS Martin vedené pod sp.zn. 17Cb/2/2016 spojil na spoločné konanie, ktoré sa ďalej vedie pod sp.zn. 18Cb/362/2015. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.1.2016.

3. Podaním zo dňa 23.5.2016 žiadal o zmenu žaloby nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť sumu 7.491,26 Eur a úrok z omeškania v sadzbe 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy zo sumy 635,68 Eur od 8.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 5.721,12 Eur od 15.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 567,28 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 567,28 Eur od 19. 12. 2015 do zaplatenia.

4. Súd toto podanie podľa § 124 ods. 1 vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby v tej časti, v ktorej žalobca nežiadal zaplatiť úrok z omeškania za dobu omeškania v zmysle pôvodnej žaloby a konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 uznesením č.k. 18Cb/362/2015-718 zo dňa 18.4.2017, právoplatné 16.5.2017.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný ako nájomca uzatvoril so spoločnosťou Premyslený park Kopčany, a.s. so sídlom Kopčianska 63, 851 01 Bratislava, IČO: 35 875 232 ako prenajímateľom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. PPK 005/10 zo dňa 26.9.2010, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov vymedzených v čl. II. zmluvy, za účelom podnikania. Zmluva bola vypovedaná prenajímateľom dňa 11.12.2015 v zmysle čl. V. ods. 1 písm. c/ zmluvy, nakoľko po viacerých ústnych výzvach žalovaný odmietal opakovane zaplatiť dlžné nájomné z r. 2011 a 2012 (konanie 18Cb/362/2015) a nedoplatok na nájomnom z r. 2015 (pred spojením 17Cb/2/2016). Žalovaný je v omeškaní s úhradou faktúr (ďalej iba „fa“), fa č. 20151060 v sume 567,28 Eur, fa č. 716 vo výške 635,68 Eur, fa č. 633 vo výške 635,68 Eur, fa č. 548 vo výške 635,68 Eur, fa č. 201 vo výške 635,68 Eur, fa č. 116 vo výške 635,68 Eur, fa č. 27 vo výške 635,68 Eur, fa č. 1014 vo výške 635,68 Eur, fa č. 841 vo výške 635,68 Eur, fa č. 665 vo výške 635,68 Eur a fa č. 20151189 vo výške 537,28 Eur.

6. Prenajímateľ ako postupca uzavrel so žalobcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2015 podľa § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Predmetom je postúpenie pohľadávky prenajímateľa voči žalovanému špecifikovanej v čl. I. ods. 1 Zmluvy o postúpení.

7. Súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Cb/362/2015-73 zo dňa 10.3.2016.

8. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 77,84). Namietal pohľadávky z fa č. 1014 na sumu 635,68 Eur splatnú 7.12.2011, z fa č. 841 na sumu 635,68 Eur, splatnú 7.10.2011, z fa č. 665 na sumu 635,68 Eur, splatnú 7.8.2011. V zmysle § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) vzniesol námietku premlčania, nakoľko pred podaním žaloby zo dňa 29.12.2015 v tejto veci uplynula štvorročná premlčacia doba (§ 397 plynúca odo dňa splatnosti týchto pohľadávok.

9. Nepoprel existenciu Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. PPK 005/10 zo dňa 26.9.2010, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov s výmerou 101,5 m2 na podnikateľské účely žalovaného. Spoločnosť Priemyselný park Kopčany, a.s. ukončila ku dňu 31.12.2015 Zmluvu o nájme výpoveďou zo dňa 11.12.2015 označenou ako „Okamžité odstúpenie od zmluvy o nájme č. PPK 005/10“. Vzhľadom na to žalovaný vyprázdnil priestory dňa 21.12.2015. Žalovaný sa o tom, že má údajne dlhovať bližšie neurčené splatné nájomné, dozvedel až z listu spol. Priemyselný park Kopčany, a.s. zo dňa 11.12.2015.

10. Žalovaný odo dňa 18.4.2013 zamestnával Ing. Juraja Kunáka, nar. 18.4.1965, ktorého poveril o.i. aj riadením svojich aktivít na Slovensku a dohľadom nad účtovníctvom spoločnosti vrátane dohľadu nad plnením jej záväzkov. Od spoločnosti Účtovná a poradenská kancelária, s.r.o., so sídlom Lichnerova ul. č. 8, vchod A, 903 01 Senec, IČO: 35 723 602, ktorá mu vedie účtovníctvo, vie, že všetky účtovné záznamy žalovaného za roky 2011 a 2012 a časť roka 2015 má vo svojej držbe práve E.. F. Z., ktorý ich prevzal od uvedenej spoločnosti. O existencii vyššie uvedených údajných pohľadávkach počas svojho zamestnaneckého pomeru žalovaného neinformoval. E.. F. Z. ukončil svoj zamestnanecký pomer so žalovaným výpoveďou zo dňa 22.2.2016 a uvedené účtovné dokumenty žalovanému neodovzdal napriek opakovaným písomným výzvam. Žalovaný nemal dovtedy žiadnu vedomosť o existencii prípadných nesplatných záväzkov.

11. Žalobca konajúci konateľom Jurajom Kunákom informoval mailom zo dňa 4.2.2016 žalovaného, že si v zmysle § 151s ods. 1 uplatnil zádržné právo na zberné kontajnery žalovaného. Tieto boli svojvoľne, bez súhlasu žalovaného odobrané z mestských častí Bratislava - Rusovce, Bratislava - Záhorská Ves a Bratislava - Petržalka, čo umožnil svojim konaním E.. F. Z.. Žalovaný namietal svojvoľnosť zadržiavania predmetných kontajnerov v rozpore s ust. § 151s ods. 1 druhá veta OZ. Toto konanie E.. F. Z. a žalobcu je predmetom trestného konania vedeného na OR PZ SR Bratislava V., č.p. OPRZ-BAV- OPP-3-72-003/2016.

12. Žalovaný vo svojom účtovníctve neeviduje pohľadávky vyplývajúce z fa č. 716, z fa č. 633, z fa č. 548, z fa č. 459, z fa č. 201, z fa č. 116, z fa č. 27, všetky na sumu 635,68 Eur, z fa č. 201551060 na sumu 567,28 Eur a z fa č. 20151189 na sumu 567,28 Eur. Neboli žalovanému dosiaľ doručené. V zmysle čl. VI. bodu 4 zmluvy o nájme sa žalovaný zaviazal platiť nájomné a ďalšie v tejto zmluve dohodnuté platby na základe fa. Je zrejmé, že každá fa sa mohla stať splatnou iba na základe riadneho doručenia. Tieto

fa možno považovať za výzvy na plnenie v zmysle čl. VI. bod 4 zmluvy o nájme v spojení s § 340 ods. 2 OBZ. Žaloba v tejto časti je predčasne podaná a žiadal ju zamietnuť aj v tejto časti.

13. Namietal aj vyúčtovanie v predmetných faktúrach odkazom na čl. VI. bod 1 a 2 Zmluvy o nájme. Spochybnil tú časť pohľadávok žalobcu, ktorá zodpovedá náhrade nákladov údajne vynaložených prenajímateľom na el. energiu, odvoz smetí, vodné a stočné, stráženie objektu a za priestory zaujaté naviac. Z predložených dôkazov nevyplýva vynaloženie týchto vyúčtovaných nákladov prenajímateľom.

14. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 118 a nasl.) uviedol, že tri faktúry z r. 2011 nie sú premlčané. Žalovaný uznal dlh vyplývajúci z dlžných faktúr z r. 2011, že bude platiť vždy nové nájomné za daný mesiac a jedno staré, nezaplatené nájomné, začínajúc fa č. 1014, č. 841 a č. 665, ktorých uplatnenie žalovaný namieta v tomto konaní. Žalovaný bol mnohokrát ústne aj písomne vyzvaný na zaplatenie dlžných faktúr, prenajímateľ ho priebežne informoval o dlžných sumách formou listou zaslaných poštou aj mailom. Aj E.. F. Z. mailom zo dňa 18.8.2015 preposlal sumár dlžných súm p. Henningovi Moerchovi, členovi predsedníctva žalovaného.

15. E.. F. Z. nemal na starosti účtovníctvo, ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný svoju účtovnú dokumentáciu mal aj má, zobral si ju zo skladu dňa 21.12.2015, kde bola patrične uskladnená. Trval na tom, že žalovaný má v zádržnom práve kontajnery v súlade s OZ. E.. Z. mal podľa splnomocnenia právomoc nakladať s kontajnermi a uzatvárať zmluvy so súkromnými spoločnosťami a i. subjektmi. Žalovanému boli fa doručované mailom ako aj poštou a preto ich žalovaný riadne eviduje. Žalovaný mal povinnosť platiť za služby poskytované v súvislosti s nájmom spolu s komunálnymi poplatkami spojenými s nájmom.

16. V podaní zo dňa 16.5.2016 (č.l. 180) žalovaný uviedol, že v dôsledku konania žalobcu vznikla žalovanému škoda v zmysle § 420 OZ, za ňu zodpovedá žalobca. Škoda predstavuje ušlý zisk za obdobie mesiacov január až marec 2016, kedy žalovaný v dôsledku konania žalobcu nemal možnosť používať odňaté kontajnery pri svojej činnosti. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s dôvodmi žalovaného na zamietnutie žaloby, uplatňuje si žalovaný podľa § 98 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“ - účinný do konca júna 2016) proti žalobcovi na započítanie svoju pohľadávku na náhradu škody v podobe ušlého zisku v sume 7.070,- Eur, len do výšky, v akej bude súd, s ohľadom na námietky žalovaného uvedené v odpore zo dňa 30.3.2016 a v tomto vyjadrení považovať pohľadávky žalobcu za oprávnené. S ohľadom aj na námietku započítania žiadal žalobu zamietnuť.

17. Pre úplnosť uviedol, že tento úkon žalovaného je procesnou obranou v zmysle ust. § 98 veta OSP, ktorým žalovaný nenavrhuje, aby mu bolo v zmyslí ust. § 98 prvá veta OSP priznané viac, než čo uplatnil žalobca a preto nie je dôvod o tejto námietke rozhodovať samostatne výrokom ani tento nárok vylúčiť na samostatné konanie.

18. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov, vypočul právnych zástupcov (ďalej len „PZ“) strán sporu, listinami a zistil: Dňa 26.9.2010 spoločnosť Priemyselný park Kopčany, a.s. 851 01 Bratislava, zastúpený E.. X. Z., predsedom predstavenstva a E.. X. V., členom predstavenstva, IČO: 35 875 232 ako prenajímateľ a žalovaný zast. Henningom Moerchom, IČO: 42 065 534 ako nájomca podpísali Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. PPK 0005/10 (č.l. 13 a nasl.). Podľa čl. II/1. prenajímateľ je vlastníkom pozemkov a nebytových priestorov na Kopčianskej ul. č. 63 v Bratislave. Podľa čl. II/2., predmetom zmluvy sú nebytové priestory skladu o výmere 101,5 m2. Podľa čl. III/1., predmet zmluvy sa dáva do nájmu za účelom výkonu podnikateľskej činnosti nájomcu, na skladovanie tovaru a jeho distribúciu a na zabezpečenie administratívnych činností s tým súvisiacich. Podľa čl. IV., zmluva bola uzatvorená na neurčitú dobu, počnúc dňom 1.9.2010. V čl. VI. bolo dohodnuté nájomné, cena poskytovaných služieb a platobné podmienky.

19. Za prenajímateľa zmluvu podpísal Ing. Martin Kalap, predseda predstavenstva, Ing. X. V., člen predstavenstva, za nájomcu je na č.l. 16 razítko žalovaného s nečitateľným podpisom.

20 Listom zo dňa 11.12.2015 (č.l. 17) prenajímateľ odstúpil od Zmluvy o nájme č. PPK 0005/10 z dôvodu, že opakovane žalovaný neuhrádza faktúry. V zmysle čl. V. ods. 1 písm. c/ výpoveď je okamžitá k 31.12.2015.

21. Upomienkou zo dňa 22.12.2015 prenajímateľ upomína žalovaného na zaplatenie fa, z ktorého dôvodu účtuje aj úrok z omeškania v sadzbe 0,05 % za každý deň omeškania - sú uvedené fa č: 665, 841, 1014, 27, 116, 201, 459, 548, 633, 716, vystavené v mesiacoch 8, 10, 12/2011 a 1 - 9/2012, každá na sumu 635,68 Eur a fa č. 20151060 vystavená v novembri 2015 na sumu 567,28 Eur, faktúry sú na č.l. 19-29.

22. V Zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 30 a nasl.) sú označené zmluvné strany Priemyselný park Kopčany, IČO: 35 875 232 ako postupca a JURAJ KUNAK, s.r.o. IČO: 47 542 047 ako postupník. Podľa čl. I./1, predmetom zmluvy sú pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1,dlžníka - žalovaného, za dohodnutú cenu 11.331,12 Eur. Podľa čl. I./2, neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy tvorí jej Príloha č. 1, ktorá obsahuje výpočet, podrobnú špecifikáciu postupovaných pohľadávok. Za postúpenie pohľadávok je dohodnutá suma v bode 1 vo výške 11.331,12 Eur, splatná do 30.6.2016.

23. Na č.l. 32 sú podpisy F.. W. J. - predseda predstavenstva, X.. X. Z. - člen predstavenstva, ako tieto vyplývajú aj zo záhlavia Zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 30) za postupcu, za postupníka je uvedený Juraj Kunák - konateľ a je podpis. Za postupníka je v záhlaví označený konateľ Juraj Kunák.

24. V Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2015 (č.l. 33) sú identifikované pohľadávky, fa: 665, 841, 1014, 27, 116, 201, 459, 548, 633, 716, 20151060, vystavené v r. 2011, 2012 a posledná v r. 2015, je uvedený dátum vystavenia, dátum splatnosti, Suma vyúčtovaná vo fa spolu je 6.924,08 Eur. Sú vyčíslené úroky, spolu postupovaná suma 11.331,12 Eur.

25. Listom zo dňa 23.12.2015 (č.l. 34) Priemyselný park Kopčany oznamuje žalovanému, že pohľadávky voči žalovanému splatné do 20.11.2015 vo výške 11.331,12 Eur vrátane príslušenstva boli postúpené na žalobcu. Podpísaní sú členovia predstavenstva E.. C. V. L. X.. X. Z..

26. V Dohode o uznaní dlhu (č.l. 250) sú zmluvné strany veriteľ a prenajímateľ Priemyselný park Kopčany, a.s. IČO: 35 875 232, dlžník a nájomca žalovaný. V čl. I./1 je predmet dohody spôsob urovnania finančného dlhu, ktorý má dlžník voči veriteľovi vo výške 8.287,51 Eur na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi prenajímateľom a nájomcom dňa 1.9.2010. V čl. II. je uvedený spôsob urovnania dlhu.

27. Za žalovaného ako dlžníka je podpísaný Moerch Henning, za veriteľa predseda predstavenstva a člen predstavenstva. V záhlaví je označený za veriteľa ako konajúci Ing. Martin Kalap, predseda predstavenstva a E.. X. V. ako členka predstavenstva a za dlžníka a nájomcu je označený konajúci Moerch Henning, konateľ.

28. Na pojednávaní dňa 15.2.2017 štatutárny zástupca žalovaného Moerch Henning po vykonaní a nahliadnutí do Dohody o uznaní dlhu zo dňa 19.12.2012 vypovedal, že podpis na tejto dohode pri mene Moerch Henning nie je jeho podpisom, táto dohoda mu nebola predložená a ani ju nepodpisoval. Uviedol, že ju vidí prvýkrát.

29. PZ žalobcu na tomto pojednávaní vypovedal, že si myslí, že tento podpis patrí p. Christianovi Sootovi. Nevedel sa vyjadriť, prečo nie je pri tomto podpise uvedené „za“ ako údaj, z ktorého by bolo zrejmé, že p. Christian Soot koná a podpisuje za označeného konateľa v záhlaví p. Moercha Henninga.

30. Po tom, čo p. Henning Moerch nahliadol na č.l. 13-16 (zmluva o nájme nebytového priestoru č. PPK 0005/10) k č.l. 16, kde je podpis za nájomcu, vypovedal že to nie je jeho podpis. Predložil cestovný pas, poukázal na svoj podpis - súd porovnaním podpisov, v cestovnom pase a na č.l. 16 skonštatoval, že podľa názoru súdu ide o dva rozličné podpisy s tým, že toto nie je odborné posúdenie podpisu, iba, ako sa tieto dva podpisy javia súdu pri ich porovnaní. Z podpisu za nájomcu na č.l. 16 nie je zrejmé, že osoba, ktorá tam je podpísaná, má konať v zastúpení p. Moercha Henninga, ako to vyplýva zo záhlavia zmluvy na č.l 13.

30. Dodatkom č. 1 zo dňa 28.9.2012 (č.l. 344) k Zmluve o nájme nebytových priestorov č. PPK 0005/10 sa dopĺňa čl. II. ods. 2 a čl. VI. bod 1 a to nebytové priestory skladu 101,5 m2 a nakladacia

plošina, cena nájmu za sklad je dohodnutá vo výške 40,80 Eur/m2/rok bez DPH a nakladaciu plošinu 80,- Eur/mesiac bez DPH.

31. V dodatku sú v záhlaví označené za prenajímateľa Ing. Martin Kalap, predseda predstavenstva a Ing. Mária Solčanská, členka predstavenstva a za žalovaného ako nájomcu Moerch Henning, na konci zmluvy za prenajímateľa sú obe mená predtlačené, je pripojený podpis, za nájomcu nie je predtlačené meno, iba podpis. K podpisu za nájomcu p. Moerch Henning na pojednávaní dňa 15.2.2017 vypovedal, že to nie je jeho podpis. Súčasne p. Moerch vypovedal, že vedel o zmluve o nájme nebytových priestorov, že existuje, videl ju len v slovenskom jazyku, ale sám ju nepodpísal. Priestory, ktoré boli predmetom nájmu podľa tejto zmluvy, sú pre žalovaného dôležité pre podnikanie žalovaného na Slovensku, s ohľadom na predmet podnikania žalovaného. Nepopieral, že žalovaný predmet nájmu užíval.

32. Svedok p. Z. na pojednávaní dňa 15.2.2017 vypovedal, že bol zamestnancom prenajímateľa zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, robil správu objektu, ktorý bol predmetom nájmu. Zmluvu o nájme nebytových priestorov vyhotovili štandardným spôsobom (prenajímateľ) ako iným nájomcom aj žalovanému. Za žalovaného sa obhliadky predmetu nájmu zúčastnili dve osoby - muž, ktorý nebol Slovák a žena, ktorá sa volala p. Mária, ktorá oznámila svedkovi, že osoba, ktorá s ňou prišla, je za žalovaného oprávnená podpísať nájomnú zmluvu ako štatutár a že ona bude viesť rokovanie - prekladať. Nespomínal si, že by na obhliadke bol prítomný p. Moerch, ktorý ako štatutárny zástupca žalobca bol prítomný aj na pojednávaní, keď vypovedal svedok. Priklonil sa skôr k stanovisku, že nebol na obhliadke. Dva rovnopisy zmluvy dal p. Márii, ktorá ich vrátila podpísané za nájomcu. Zmluvu podpísali za prenajímateľa a jednu kompletne podpísanú poslali poštou žalovanému a tým mal nájomnú zmluvu za platne uzatvorenú. Následne sa nájomca nasťahoval a využíval predmet nájmu. V prvom období uhrádzal aj nájomné. Údaje o nájomcovi na č.l. 13 Zmluvy o nájme nebytových priestorov poskytla p. Mária prenajímateľovi. Sám svedok považoval za samozrejmosť, že ju podpísal p. Moerch, keďže dostali údaje v zmysle záhlavia, že je zastúpená spoločnosť nájomcu p. Moerchom Heningom. K č.l. 250

- dohoda o uznaní dlhu zo dňa 19.12.2012 svedok vypovedal, že je tam jeho podpis a podpis p. V.. P. Mária sa prezentovala, že je zamestnankyňou a môže niektoré veci sama dohodnúť. Neskôr informovala svedka, že pre žalovaného nepracuje, je len prekladateľkou.

33. Svedkyňa p. V. na tomto pojednávaní vypovedala, že v čase postúpenia pohľadávky bola u prenajímateľa účtovníčkou a členkou dozornej rady. Zmluvu o nájme vypracoval prenajímateľ štandardným spôsobom, predložili ju záujemcovi, keď tento súhlasil so zmluvou, ju podpísal a poslal prenajímateľovi, následne sa podpísala u prenajímateľa, väčšinou to podpisoval p. Z., najskôr ako riaditeľ a potom predseda predstavenstva a jeden člen predstavenstva, väčšinou svedkyňa. Tým považovali zmluvu za uzatvorenú a vystavovali mesačne faktúry za nájom. Posielali ich nájomcovi poštou, na požiadanie aj do ruky. K č.l. 13 a 16 vypovedala, že je to ich zmluva, k podpisu na č.l. 16 za prenajímateľa vypovedala, že je tam podpis p. Z. a jej podpis. K nájomcovi vypovedala, že ide o podpis nájomcu, že najskôr sa vrátila zmluva s podpisom nájomcu, pána, ktorý to podpísal za nájomcu, nikdy nevidela. Vychádzala z toho, že je tam podpísaná osoba, ktorá je uvedená v záhlaví za nájomcu. Pána Moercha prítomného na pojednávaní nikdy nevidela. Rovnaký scenár bol pri všetkých zmluvách ako ho opísala, ktoré uzatvorili so žalovaným. K Dohode o uznaní dlhu na č.l. 251-252 vypovedala, že o tejto dohode vie, podpísala ju svedkyňa a Ing. Kalab. Tiež nevidela osobu, ktorá je uvedená ako Moerch Henning a osobu, ktorá je na zmluve podpísaná. K oznámeniu o postúpení pohľadávok na č.l. 34 vypovedala, že ho podpísala p. C. V. L. X.. X. Z. a sama ho posielala poštou doporučene 28.12.2015.

34. Svedok p. A. na tomto pojednávaní vypovedal, že pokračovateľ po p. Z. v práci od r. 2014, bol správcom Priemyselného parku Kopčany. Jeho činnosť spočívala v tom, že dostal faktúry od účtovníčky, ktoré rozdal nájomcom. Tým, ktorí boli vo dvore, do ruky alebo do schránky. P. Kunák mal schránku, jemu dával fa do schránky alebo posielal poštou. Od vzniku zmluvného vzťahu Zmluvy o nájme so žalovaným nebol.

35. Svedok p. Herbert Pannosch k vzniku zmluvného vzťahu medzi prenajímateľom a žalovaným sa nevedel vyjadriť, lebo v tom čase nepracoval pre žalovaného. Vypovedal o tom, že úlohou p. Z. v zmluvnom vzťahu so žalovaným bolo pripravovať zmluvy, ktoré mal žalovaný uzatvoriť s obcou a tieto predložiť p. Moerchovi na podpis. Išlo o zmluvy o rozmiestnení zberných kontajnerov. Po nahliadnutí na

zmluvu na č.l. 13 a 16 (Zmluva o nájme nebytových priestorov) vypovedal, že nevie, komu podpis za nájomcu môže patriť. Podľa jeho vedomostí za žalovaného mal podpisovať len p. Moerch.

36. Žalobca podaním zo dňa 27.2.2017 (č.l. 692) uviedol, že sa nevie vyjadriť, kto za žalovaného bol v rozhodnom čase oprávnený podpísať zmluvu o nájme (september 2010). Táto skutočnosť nevyplýva ani z výpisu z registra občianskych združení, ani z prehľadu zapísaných údajov v živnostenskom registri. Domnieva sa, že zmluvu mohol podpísať pán/pani Helle Christensen ako predseda, p. Kenneth Musonda ako podpredseda, p. Christian Sôôt ako „manažér bratislavskej pobočky“, p. Mária Urbanová ako „členka združenia“, prípadne iní členovia žalovaného. Preto navrhol, aby súd predvolal na výsluch uvedené osoby, aby sa vyjadrili k okolnostiam podpisu predmetnej zmluvy.

37. Žalovaný v podaní zo dňa 10.4.2017 (č.l. 706) namietol neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok z dôvodu, že tieto zmluvy predložil sám žalobca a je nesporné medzi stranami sporu, že na týchto zmluvách sa nenachádza podpis osoby, ktorá je na nich označená ako osoba podpisujúca zmluvu za žalobcu. Zmluvu o postúpení pohľadávok nepodpísal konateľ žalobcu, ale E.. F. Z. ako osoba, ktorá nie je v zmluve označená ako podpisujúca za žalobcu a ktorá je zároveň osobou bez oprávnenia konať za žalobcu, ktorá skutočnosť medzi stranami nie je sporná. Vyplýva to aj z bodu 6 vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.2.2017. Preto navrhol, aby súd z úradnej povinnosti prihliadol na absolútnu neplatnosť zmluvy, v dôsledku ktorej sa žalobca nestal veriteľom pohľadávok uplatnených v tomto konaní a aby súd aj z toho dôvodu žalobu zamietol.

38. PZ žalobcu na pojednávaní dňa 19.4.2017 vo vzťahu k namietanej neplatnosti právneho úkonu pre nedostatok podpisu za konajúcu osobu a potom nedostatok zákonom predpísanej formy zmluvy o nájme nebytových priestorov predložil súdu rozhodnutie NS SR 4Cdo 104/2008. Uviedol, že užívanie predmetu nájmu nebolo sporné a preto je dôvodné pre jednotlivé vyúčtované položky za užívanie nebytového priestoru akceptovať nároky žalobcu ako bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti poukázal na právny názor v predloženom rozhodnutí NS SR, kde súd tiež vychádzal z neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov a potom bol vyhodnotený nárok ako bezdôvodné obohatenie. Pri primeranosti odplaty za nesporné užívanie nebytového priestoru súdy vychádzali práve z neplatnej zmluvy o nájme nebytových priestorov ako dôkazu o primeranosti tohto nároku titulom bezdôvodného obohatenia.

39. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii PZ žalobcu uviedol, že za právnickú osobu môžu konať nielen štatutárne orgány, ale aj ďalšie osoby na to splnomocnené. Konanie pri zmluve o postúpení pohľadávok podľa PZ žalobcu bolo dohodou medzi konateľom žalobcu a medzi podpisujúcou osobou, otcom konateľa žalobcu, že môže za neho túto zmluvu podpísať. Na otázku súdu, prečo splnomocnenie nevyplýva zo samotnej listiny, uviedol: „Je to napísané ako je to napísané.“ Nerozporoval, že podpis na zmluve o postúpení pohľadávok za postupníka je podpis otca konateľa žalobcu Ing. Juraja Kunáka. Podstatné podľa PZ žalobcu je, že zmluvu nie je možné v tomto konaní posudzovať - jej platnosť alebo neplatnosť, je to neprípustné s ohľadom na preukazovanie postúpenia žalovanému oznámením samotným postupcom. Oznámenie postupcu dlžníkovi bolo riadne doručené.

40. Konateľ žalobcu na tomto pojednávaní vypovedal, že sám poveril svojho otca, aby za neho podpísal zmluvu o postúpení pohľadávok, lebo bol v ten deň v zahraničí. Chcel, aby celý proces prebehol, aby zmluva bola podpísaná. Určitý konsenzus medzi zmluvnými stranami teda bol zrejmý a všetky zúčastnené strany vedeli, kto podpisuje za žalobcu zmluvu, že je to jeho otec a že ju môže za neho podpísať. Bola tam prejavená vôľa postúpiť pohľadávku na žalobcu. Toto všetko sám odkonzultoval predtým s p. X. V.L.. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, pridržiava sa argumentácie svojho PZ.

41. PZ žalovaného na tomto pojednávaní trval na tom, že pohľadávky uplatnené v tomto konaní neprešli na žalobcu. Ako vyplynulo z vyjadrenia žalobcu, mal splnomocniť svojho otca len ústne na podpísanie zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom zákon vyžaduje písomnú zmluvu zmluvy o postúpení pohľadávok. Ak konal otec štatutárneho zástupcu, nebolo to zrejmé ani zo samotnej listiny, zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko nie je zrejmé, že koná za konateľa žalobcu iná osoba a toto považoval za vážny nedostatok tohto právneho úkonu. Preto namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, lebo nebola dodržaná písomná forma právneho úkonu. Pokiaľ žalobca sám predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, potom je dôvodné sa zaoberať aj jej platnosťou. K zmene uplatneného nároku na bezdôvodné obohatenie uviedol, že ide o úplne iný nárok ako bol uplatnený doteraz, že zmluva o

postúpení pohľadávok postupuje zmluvný nárok, nájomné a nepostupuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia a ak by zmluva o postúpení pohľadávok bola platná, nemohol na žalobcu prejsť. V súvislosti so zmenou uplatneného oproti pôvodne žalovanej sume žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože zmenený nárok ako bezdôvodné obohatenie bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty okrem dvoch pohľadávok, každá vo výške 567,28 Eur, prvá so splatnosťou 21.11.2015 a druhá so splatnosťou 19.12.2015. Primárne trval na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

42. PZ žalobcu uviedol, že nejde o zmenu žaloby, nakoľko skutkové okolnosti žalobou uplatneného nároku zostávajú zachované. Došlo len k zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku. Na základe opísaných skutkových okolností je aj vecou súdu, ako právne tento nárok bude kvalifikovať.

43. K zmluve o postúpení pohľadávok uviedol, že zmluvné strany mali záujem, aby sa žalobca stal novým veriteľom postupovanej pohľadávky, ktorú postupca mal voči žalovanému a túto svoju vôľu prejavili v zmluve o postúpení pohľadávok aj cez špecifikáciu tejto pohľadávky prostredníctvom faktúr, kde bol tento nárok vyúčtovaný, čo bolo cieľom tohto právneho úkonu. Ak je tam aj vyúčtované nájomné ako zmluvou vyjadrená zákonnom predpísaná odplata za užívanie určitej veci, potom to, čo zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávok sledovali pri postúpení tejto pohľadávky, bolo postúpenie práve tejto odplaty za užívanie nebytového priestoru, preto nebola postupovaná iná pohľadávka, rozdielna od nájomného. Ak by bol uplatnený nárok vyhodnotený ako bezdôvodné obohatenie, stále je to odplata za užívanie veci. Opakovane trval na tom, že nie je dôvodné skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom a preto dlžník nemá právo domáhať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Apeloval na to, aby súd vychádzal zo stanovísk NS SR a z Ústavného súdu SR, ktoré vo viacerých prípadoch už judikovali, aby pri vyhodnocovaní právnych úkonov súd prihliadal predovšetkým, ak má možnosť vyhodnotiť úkon ako platný, aby preferoval vyhodnotenie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Neplatnosť má byť skôr výnimkou a nie pravidlom pri hodnotení platnosti právneho úkonu.

44. PZ žalovaného namietal, že v danej veci nejde o prípad, ako ho prezentuje PZ žalobcu, pretože zmluve o postúpení pohľadávky chýba základná obligatórna náležitosť, ktorou je písomná forma. Trval na tom, že nájomné je úplne iný nárok ako je bezdôvodné obohatenie a preto zmluvou o postúpení pohľadávok nemohlo prejsť bezdôvodné obohatenie na žalobcu, lebo mohol byť napr. aj v inej výške ako bolo dohodnuté nájomné. Žalobca doteraz nevyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. K predloženému rozhodnutiu NS z roku 2008 poukázal, že po tomto období vznikli ďalšie rozhodnutia, kde NS SR judikoval, že pokiaľ došlo k prekvalifikovaniu v priebehu súdneho konania zo zmluvného nároku na bezdôvodné obohatenie, tak v taktom prípade šilo o zmenu žaloby.

45. Súd návrh žalobcu na dokazovanie, kto podpísal Zmluvu o nájme nebytového priestoru a uznanie dlhu za žalovaného, zamietol. Vychádzal pritom zo samotných listín, Zmluvy o nájme nebytových priestorov, dohody o uznaní dlhu ako aj dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov, kde vo všetkých bol za konajúceho nájomcu označený konateľ p. Moerch, ktorý poprel, že tieto listiny sám podpísal. Na všetkých listinách nie je zrejmé, komu podpis za nájomcu patrí, pričom nesporne podľa záhlavia všetkých listín za nájomcu mal konať p. Moerch Henning. Ak za p. Moercha Henninga podpísala iná osoba ako jeho zástupca, mala táto okolnosť vyplývať tak zo záhlavia predmetných listín ako aj z textu pri podpise za nájomcu, že koná zástupca, čo nie je daný prípad.

46. Pokiaľ má byť právny úkon zachytený v písomnej forme, potom pokiaľ ide o jeho určitosť, ktorá pre platnosť právneho úkonu je daná v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, je táto určitosť daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav zaznamenaný a nestačí, že samotným účastníkom zmluvy je jasné, čo je napr. predmetom zmluvy, resp. kto za zmluvnú stranu pri konkrétnom právnom úkone konal. Vychádzajúc aj z vyjadrenia žalobcu a z jeho návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom ďalších osôb, ktoré mohli za žalovaného ako nájomcu konať, nie je zrejmé ani samotnému žalovanému ako zmluvnej strane ani tretím subjektom, kto pri tomto právnom úkone za žalovaného konal. S ohľadom na uvedené potom nebolo dôvodné vykonať dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu. Uvedené by bolo dôvodné, ak by bolo zrejmé, že za štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý je označený v záhlaví predmetných listín, pri podpise za textom zmluvy konal niekto iný. Toto však z listín nevyplýva a preto súd navrhované dokazovanie nevykonal.

47. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“)..

48. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb., nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

49. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku, splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na 2 roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

50. Podľa § 3 ods. 4 Zákona č. 116/1990 Zb., ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná.

51. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

52. Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

53. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

54. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

55. Podľa § 40 ods. 3 prvá veta po bodkočiarku OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;

56. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

57. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

58. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

59. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

60. Primárne bolo dôvodné vyhodnotiť, či žalobca, ktorý uplatňuje nárok proti žalovanému, je nositeľom a vlastníkom pohľadávky, ktorú pôvodne uplatnil ako dlžné nájomné a na pojednávaní dňa 19.4.2017 tento nárok uplatnil voči žalovanému ako bezdôvodné obohatenie s ohľadom na súdom vyslovený predbežný názor na pojednávaní dňa 1.2.2017, lebo súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových priestorov, dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov ako aj dohody o uznaní dlhu, nakoľko neboli podpísané konajúcou osobou za nájomcu - žalovaným. Tieto úkony nepodpísala osoba, ktorá bola označená v záhlaví predmetných právnych úkonov ako osoba konajúca za právnickú osobu - žalovaného, pri aplikácii § 3 ods. 3, 4 zák. č. 116/1990 Zb., § 31 ods. 1,4 OZ, § 40 ods. 1,2,3 OZ. Spôsob podpisovania právnickej osoby sa v praxi vykonáva spôsobom, ktorý pre jej podpisovanie predpisujú osobitné právne predpisy, prípadne jej interné dokumenty. Spôsob podpisovania právnických osôb môže vyplývať z obchodného registra alebo z iného zákonom predpísaného registra, v danom prípade podľa výpisu zo živnostenského registra

štatutárnym orgánom žalovaného je p. Henning Moerch a koná ako člen predstavenstva, ktorý je aj v záhlaví uvedených právnych úkonov uvedený ako konajúci za žalovaného. P. Moerch poprel, že sám predmetné právne úkony podpísal a žalobca toto tvrdenie ani nerozporoval.

61. Aj keď štatutárny zástupca žalovaného nepoprel, že k užívaniu nebytových priestorov, ako tieto vyplývajú zo zmluvy označenej číslom PPK 005/10, datovanej 26.9.2010, žalovaný reálne užíval, z ktorého dôvodu potom PZ žalobcu na pojednávaní dňa 19.4.2017 žalobou uplatnený nárok uplatnil ako bezdôvodné obohatenie.

62. Žalobca trval na tom, že uplatnenú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú sám doložil k žalobe (zmluva zo dňa 21.12.2015 na č.l. 30-32, jej príloha č. 1 zo dňa 21.12.2015 na č.l. 33 a oznámenie o postúpení pohľadávok), aby súd pri preukázaní postúpenia alebo pre platnosť postúpenia žalobou uplatnenej pohľadávky vychádzal z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 23.12.2015 v súlade s ust.§ 526 ods. 2 OZ.

63. Súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou. Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca sám, bez výzvy súdu, pripojil k žalobe (č.l. 30 a nasl.), nedomáhal sa jej predloženia ani žalovaný ako dlžník. Potom táto zmluva bola podrobená skúmaniu platnosti, naviac, keď neplatnosť namietal aj žalovaný a išlo o jej absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadať zo zákona. V tejto súvislosti súd uvádza, že len existujúca a platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ, postupník, nadobúda postupovanú pohľadávku a s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu v súdnom konaní. Žalobca sám predložil súdu a teda ponúkol dôkaz - zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2015. Potom, ak takýto dôkaz sám súdu ponúkol v konaní a s ohľadom na nespornosť, že za postupníka zmluvu o postúpení pohľadávok nepodpísala konajúca osoba označená v záhlaví zmluvy o postúpení pohľadávok za postupníka a to konateľ Juraj Kunák, pri právnej úprave, ako táto vyplýva z ust. § 524 ods. 1 OZ, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a pri aplikácii ust. § 40 ods. 1 a 3 OZ, potom bolo dôvodné vyhodnotiť túto zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon a zákon, ust. § 524 ods. 1 OZ, vyžaduje písomnú formu zmluvy o postúpení pohľadávok, je potom tento právny úkon - zmluva o postúpení pohľadávok neplatná, lebo nebola podpísaná konajúcou osobou za postupníka (§ 40 ods. 3 .

64. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosť prejavu

- táto náležitosť bola splnená, avšak v zmysle ust. § 40 ods. 3 predpokladá aj podpis konajúcej osoby, čo je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu. Písomný prejav platí až od podpisu. Podpisom sa završuje a uzatvára písomný právny úkon. Ak právny úkon, ktorý musí byť podpísaný, nebol jeho účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolať zamýšľané právne následky. V danom prípade za postupníka konala právnická osoba. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby, právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok prostredníctvom štatutárnych orgánov (§ 20 ods. 1 a § 13 ods. 1 a 2 . Tieto orgány reprezentujú fyzické osoby, ktoré vystupujú v mene právnickej osoby navonok. Platí, že konanie štatutárneho orgánu sa považuje za osobné konanie právnickej osoby a to sa vzťahuje aj na jej podpisovanie. Podpis člena štatutárneho orgánu na listine sa považuje za osobný podpis právnickej osoby. Spôsob podpisovania právnickej osoby sa v praxi vykonáva spôsobom, ktorý pre jej podpisovanie predpisujú osobitné právne predpisy, prípadne interné dokumenty. Právnická osoba sa podpisuje svojim menom, tj. názvom určeným pri jej vzniku a u vlastnoručného podpisu fyzickej osoby, ktorá koná v mene právnickej osoby, sa uvedie plný názov, obchodné meno právnickej osoby, pod ktorým bola zriadená prípadne názov, pod ktorým je zapísaná do obchodného registra alebo do iného určeného registra s uvedením aj údajov o subjekte, ktorý za právnickú osobu koná. Vychádzajúc zo zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 30), za postupníka mal konať Juraj Kunák, konateľ. Výpoveďou p. Juraja Kunáka, konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 19.4.2017, mal súd preukázané, že sám zmluvu o postúpení pohľadávok nepodpísal. Vypovedal, že na podpis ústne splnomocnil svojho otca E.. F. Z.. Uvedené medzi stranami nebolo sporné. Potom, vychádzajúc z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok, z označenia subjektu konajúceho za žalobcu (č.l. 30), že za postupníka koná konateľ Juraj Kunák, pričom na č.l. 32 za textom, kde sú uvedené subjekty, ktoré právny úkon podpísali, nie je z tejto listiny zrejmé, že za Juraja Kunáka - konateľ, ako je tam uvedené, že za neho konal splnomocnený zástupca, otec konateľa Juraja Kunáka. Pre platnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávok, s ohľadom na skutočnosť, že zákon vyžaduje písomnú formu tohto právneho úkonu, potom chýbal podpis konajúcej osoby.

65. Súd nespochybňuje, že aj za právnickú osobu môže konať splnomocnený zástupca. Z obsahu textu však nie je zrejmé, že pri úkone zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 30-32) za postupníka pri podpise tohto právneho úkonu konal splnomocnený zástupca.

66. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že v zmysle § 526 ods. 2 platí, že ak postúpenie oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Pokiaľ však žalobca sám predlžil spolu so žalobou zmluvu o postúpení pohľadávok a z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.2.2017 ako aj z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 19.4.2017 vyplynulo, že zmluvu o postúpení pohľadávok, doloženú na č.l. 30-32, nepodpísal za postupníka konateľ Juraj Kunák a nebolo preukázané písomné, len ústne splnomocnenie pre splnomocneného zástupcu, otca konateľa, ktorý skutočne túto zmluvu podpísal, potom podľa názoru súdu bolo dôvodné na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať, nakoľko na absolútnu neplatnosť súd prihliada zo zákona, z úradnej povinnosti. Vychádzajúc zo spôsobu, ako právnická osoba podpisuje (názvom/obchodným menom a podpisom fyzickej osoby, ktorá v mene právnickej osoby koná) pri preukázaní, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná tak, že pri mene Juraj Kunák s označením jeho funkcie

- konateľ je pripojený len podpis bez toho, aby bolo zrejmé, že za neho koná zástupca a pri preukázaní, že tento konajúci zástupca konal len na základe ústneho splnomocnenia, bol prijatý súdom záver, že nešlo o pravý a vlastnoručný podpis právnickej osoby - žalovaného na zmluve o postúpení pohľadávok a preto ju vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nakoľko ust. § 524 ods. 1 predpisuje písomnú formu zmluvy o postúpení pohľadávok, spolu pri aplikácii ust. § 40 ods. 1 a 3 OZ, § 31 ods. 4 OZ.

67. Súd mal preukázané výpoveďou žalobcu na pojednávaní dňa 19.4.2017, že plnomocenstvo, ktoré štatutárny zástupca žalovaného udelil svojmu otcovi, ktorý podpísal za žalovaného ako postupníka zmluvu o postúpení pohľadávok, bolo udelené iba ústne. Ust. § 31 ods. 4 vyslovene uvádza - musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. V zmysle ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy nebolo možné vyhodnotiť právny úkon v zmysle vyjadrenia PZ žalobcu na pojednávaní, nakoľko výklad požadovaný PZ žalobcu by bol v rozpore so zákonom - vyššie uvedenou právnou úpravou § 524 ods. 1, § 40 ods. 1 a § 31 ods. 4 OZ.

68. Pokiaľ PZ žalobcu namietal, že nemožno posudzovať zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle ust.§ 526 ods. 2 OZ, súd za situácie, keď sám žalobca predložil zmluvu a žalovaný namietal jej neplatnosť z vyššie uvedených dôvodov, potom za situácie, že táto zmluva žalobcom predložená bola, bolo dôvodné sa námietkou žalovaného zaoberať, keď súd aj z úradnej povinnosti na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada. Ako vyplýva z ust. § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Súd poukazuje, že žalovaný ako dlžník sa nedožadoval preukázania zmluvy o postúpení, túto ako dôkaz ponúkol sám žalobca. Pokiaľ teda neplatnosť sa týkala podstatnej náležitosti právneho úkonu a teda prejavu vôle konajúceho - spôsobu prejavenia vôle a zákon pri tomto úkone predpisoval spôsob prejavenia vôle - písomnú formu, nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 524 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 1 OZ.

69. Na základe vyhodnotenia zmluvy o postúpení pohľadávok ako absolútne neplatného právneho úkonu potom súd prijal záver, že žalobca nie je vecne legitimovaný vo vzťahu k nároku, ktorý uplatnil proti žalovanému, keď aktívnu vecnú legitimáciu odôvodňoval práve z titulu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je strana sporu subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania. V sporových konaniach ide o aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovaného. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jeho nositeľom v skutočnosti nie je, resp. túto skutočnosť súdu v konaní nepreukáže. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní preukazoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu listinným dôkazom a to zmluvou o postúpení pohľadávky a súčasne aj oznámením o postúpení pohľadávky, potom podľa názoru súdu, bolo dôvodné predmetné listiny, na základe ktorých žalobca odôvodňoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu (aj s ohľadom na námietku žalovaného ohľadne neplatnosti právneho úkonu) vyhodnotiť tieto listiny. Vychádzajúc zo znenia § 526 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Žalobca sám predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, potom nebránilo súdu vyhodnotiť predmetné právne úkony, keď na absolútnu

neplatnosť právneho úkonu súd prihliada zo zákona. Žalovaný sám sa nedožadoval preukázania zmluvy o postúpení.

70. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Nebolo potom, podľa názoru súdu, dôvodné sa zaoberať ani kompenzačnou námietkou a v súvislosti s ňou dôvodnosťou nároku, ktorý žalovaný uplatnil proti uplatnenému nároku žalobcom. Vykonať dokazovanie vo vzťahu k uplatnenému nároku žalovaným proti žalobcovi v rámci kompenzačnej námietky by nebolo hospodárne a bolo by nadbytočné pri prijatom závere súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

71. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 14.5.2008, sp.zn. 2Obo/49/2008, ako aj NS SR zo dňa 28.1.2009 sp.zn. 1Cdo 76/2007, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ust. § 526 ods. 2 OZ. Súd z týchto záverov vychádzal za situácie, keď v tomto prípade predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky predložil sám žalobca a teda v konaní vyšla najavo neplatnosť zmluvy o postúpení.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

73. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.