Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-109-2016.pdf
PDF · 105.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: X. práce, sociálnych vecí a rodiny, E., J. K. X, E., dieťa rodičov - matky: M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, E., zastúpená: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, Kapitulská 5, Trnava, a otca: O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, E., zastúpený: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Dolné Bašty 2, Trnava, o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým a na uloženie výchovného opatrenia a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Konanie o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým sa z a s t a v u j e .
II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Výživné otca na maloletého C. sa zvyšuje s účinnosťou od 01.03.2017 zo sumy 200,00 eur mesačne na sumu 250,00 eur mesačne, ktoré výživné sa otec zaväzuje platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2017 do 30.04.2017 vo výške 100,00 eur sa otec zaväzuje zaplatiť k rukám matky do 30.04.2017.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/54/2012-54 zo dňa 09.07.2012 v časti určenia výšky bežného výživného otca na maloletého.
IV. Súd u k la d á otcovi, matke a maloletému výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa a za účelom obnovenia vzťahu otca s maloletým.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojim návrhom zo dňa 12.12.2016, doručeným súdu dňa 12.12.2016, domáhal, aby súd rozšíril jeho styk s maloletým, naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 20P/54/2012-54 zo dňa 09.07.2012.
2. Na pojednávaní dňa 20.04.2017 zobral otec svoj návrh na rozšírenie styku s maloletým späť, čo odôvodnil aktuálnou situáciou v ich vzťahu. Písomná forma späťvzatia návrhu bola zachovaná podpisom
späťvzatia do zápisnice. Matka aj procesný opatrovník so späťvzatím návrhu vyjadrili na pojednávaní súhlas.
3. Podľa § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (1) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (2) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. (3)
4. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým vo výroku I. na základe späťvzatia návrhu zo strany otca zastavil, keď hoci išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nepovažoval za potrebné v ňom v tejto časti pokračovať (s prihliadnutím na aktuálne narušený vzťah medzi maloletým a otcom) a zároveň matka a procesný opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasili.
5. Matka sa v rámci vyjadrenia k návrhu otca v podaní zo dňa 02.02.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletého zo sumy 200,00 eur mesačne na sumu 400,00 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného uplynuli štyri roky, maloletý začal navštevovať základnú školu, čím matke vzrástli náklady.
6. Otec sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 16.02.2017, kedy uviedol, že by súhlasil so zvýšením výživného na sumu 250,- eur mesačne. Následne na pojednávaní dňa 20.04.2017 došlo k dohode rodičov ohľadom zvýšenia výživného zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, a o výške nedoplatku, ktorú rodičovskú dohodu navrhol procesný opatrovník v celom rozsahu schváliť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami a výsluchom matky a otca, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Rozsudkom č.k. 20P/54/2012-54 zo dňa 09.07.2012 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť na maloletého výživné v sume 200,- eur mesačne, a bolo tiež upravené stretávanie otca s maloletým. Matka, tak ako v čase skoršieho rozsudku, tak aj v súčasnosti, je spoločníčkou spoločnosti Z., pričom je zároveň aj zamestnankyňou tejto spoločnosti, kde dosahuje minimálnu mzdu. Matkin súčasný manžel je na invalidnom dôchodku, pričom poberá invalidný dôchodok vo výške 154,20 eura mesačne. Otec, tak ako v čase skoršieho rozsudku, tak aj v súčasnosti, je spoločníkom spoločnosti R. s.r.o., pričom je zároveň aj zamestnancom tejto spoločnosti, kde dosahuje minimálnu mzdu. Otcovi sa dňa 12.07.2016 narodilo druhé dieťa, s ktorým je jeho partnerka na rodičovskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne. Otec býva s partnerkou a ich maloletým synom v byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Mesačné náklady má na splátku hypotéky vo výške 317,- eur, na platbu do fondu opráv a správcovské poplatky vo výške 112,- eur, na elektrinu vo výške 30,- eur, na internet 30,- eur, na telefón 45,- eur, ostatné náklady má firemné. Okrem bytu vlastní pozemky - ornú pôdu. Motorové vozidlá má iba firemné. Matka býva s manželom a maloletým v byte, ktorý je v jej vlastníctve. Jej mesačné náklady sú na správcovské poplatky vo výške 79,57 eur, fond opráv 54,80 eur, elektrinu vo výške 55,- eur, hypotéku 204,12 eura, druhú hypotéku 24,70 eura, stavebné sporenie 95,- eur, poistku 53,- eur, internet s mobilom spolu 100,- eur, v ktorom je aj tablet maloletého. Okrem bytu matka iné nehnuteľnosti nevlastní. Motorové vozidlo má firemné. Maloletý navštevuje 1. ročník ZŠ. Mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila na obedy 35,- eur, školský klub detí 15,- eur, vitamíny a ovocie 15,- eur, oblečenie 100,- eur, strava 100,- eur, trávenie víkendov a poistka mesačne 50,- eur. Maloletý je zdravý.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
16. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
21. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
22. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/54/2012-54 zo dňa 09.07.2012 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca. K zmene pomerov na strane maloletého prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako štyroch rokov od času poslednej úpravy, a teda z dôvodu fyzického nárastu maloletého, ale najmä v súvislosti s nástupom maloletého na základnú školu od 01.09.2016, čím došlo k zvýšeniu nákladov na maloletého. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletého preto bolo, aby sa nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 200,00 eur mesačne.
23. V priebehu konania uzavreli rodičia rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa otec s účinnosťou od 01.03.2017 zaviazal platiť na maloletého výživné vo výške 250,- eur mesačne namiesto pôvodnej sumy výživného vo výške 200,00 eur mesačne, a zároveň sa zaviazal zaplatiť k rukám matky nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2017 do 30.04.2017 vo výške 100,00 eur, a to do 30.04.2017.
24. Zvýšenie výživného na maloletého zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, na ktorom sa rodičia dohodli, považuje súd za primerané jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj vzhľadom na jeho vek, a tiež vzhľadom k možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, s prihliadnutím na to, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, ako aj na skutočnosť, že otcovi od času
predchádzajúceho rozhodnutia pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec dosahuje len minimálnu mzdu, súhlasil však s platením výživného na maloletého vo výške 250,- eur mesačne, súd mal preto za to, že v uvedenej výške bude schopný výživné platiť. S poukazom na skutočnosť, že výživné sa zvyšuje po takmer piatich rokoch od času pôvodného rozhodnutia, považuje súd zvýšenie výživného o 50,- eur za primerané. V dôsledku zvýšenia výživného od 01.03.2017 a rozhodovania o výživnom dňa 20.04.2017 predstavuje nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2017 do 30.04.2017 sumu 100,- eur, ktorý sa otec zaviazal zaplatiť v lehote do 30.04.2017. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí rodičov dospel k záveru, že rodičovská dohoda o zvýšení výživného otca na maloletého je v súlade so zákonom a v záujme maloletého dieťaťa, a preto rodičovskú dohodu na pojednávaní vo výroku II. rozsudku schválil.
25. Týmto rozsudkom súd zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/54/2012-54 zo dňa 09.07.2012 v časti určenia výšky bežného výživného otca na maloletého.
26. Na pojednávaní dňa 20.04.2017 zobral otec svoj návrh na rozšírenie času stretávania sa s maloletým späť, a to vzhľadom k aktuálnej situácii vo vzťahu maloletého s otcom. Zároveň navrhol, aby súd nariadil výchovné opatrenie rodičom maloletého a tiež maloletému dieťaťu, a síce, aby im uložil povinnosť podrobiť sa špecializovanému odbornému poradenstvu a sociálnemu poradenstvu na ÚPSVaR E. za účelom zlepšenia schopnosti rodičov dieťaťa navzájom komunikovať ohľadom maloletého a zároveň s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletého dieťaťa s otcom v rozsahu 20 hodín. Uvedený návrh otec odôvodnil tým, že v súvislosti so závermi správy psychológa ÚPSVaR a vzhľadom na zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa, považuje za mimoriadne dôležité, aby došlo k využitiu všetkých dostupných možností a prostriedkov na zlepšenie narušeného vzťahu a znovuobnovenie stretávania sa otca, ktoré až do podania návrhu prebiehalo úplne štandardne v zmysle právoplatného rozhodnutia. Matka sa k návrhu nevyjadrila. Procesný opatrovník maloletého sa vyjadril, že za daných okolností je tu dôvod na uloženie výchovného opatrenia s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi a obnovenie zlepšenia vzťahu dieťaťa s otcom a opačne, preto s uložením výchovného opatrenia súhlasí, avšak subjekt, ktorý by mal výchovné opatrenie vykonávať, necháva na rozhodnutie súdu. V prípade, že súd uloží povinnosť ÚPSVaR, poukazuje na to, že ÚPSVaR každé dva mesiace vyhodnocuje účel výchovného opatrenia a predkladá súdu správu, teda majú povinnosť informovať súd.
27. Zo správy psychológa RPPS X. E. - M..A. zo dňa 11.04.2017 vyplýva, že sa uskutočnili dve sedenia s rodičmi a jedno sedenie s maloletým. Maloletý uviedol, že za svoju rodinu považuje mamu, „tata“ (pozn. manžela matky) a starých rodičov z matkinej strany. K mame a k „tatovi“ vyjadroval pozitívne city. Svojho otca spolu s partnerkou C. a ich synom L. vnímal s citovým odstupom, ako jemu vzdialené osoby, s ktorými sa nechce stretávať. Vyjadril sa, že so svojim otcom sa nechce stretávať, nechce ísť k nemu, i keď mama chce, aby k nemu chodil. Uviedol, že v jeho postoji k otcovi nastal zlom minulý rok, kedy vnímal, že sa k nemu otec nepekne zachoval (zbil ho). Odvtedy k otcovi podľa jeho slov síce chodieval, ale nasilu, pričom to otec ani jeho partnerka nevedeli. Otec sa v RPPS vyjadril, že si je vedomý toho, že ho maloletý od februára 2017 odmieta a chcel by tento stav napraviť, chce obnoviť stretávanie so synom. Apeloval v tomto na matku, aby mu bola v jeho snahe nápomocná. Matka sa vyjadrila, že pre ňu je určujúce, čo chce maloletý. Uviedla, že sa pokúšala syna presvedčiť, aby šiel k otcovi, ona osobne nemá nič proti stretávaniu maloletého s otcom, rešpektuje však, že sa nechce s otcom stretávať a nechce ísť nasilu proti synovej vôli, preto aktuálne odmieta podporovať otca v obnovení styku. Z vyjadrení rodičov psychológ usudzuje, že ich aktuálny spor priamo súvisí so súdnym návrhom, ktorý podal otec, s cieľom rozšíriť styk s maloletým. Rodičia sa v RPPS nedohodli na ďalšej úprave styku otca s maloletým. Ich komunikácia bola emocionálna. Vzájomne sa obviňovali z chýb z minulosti. V porozvodovej histórii však u rodičov evidujú istú spoluprácu ohľadom maloletého, obaja dokázali vnímať rozpoloženie a potreby syna. Podľa psychológa rodičia disponujú potenciálom pre spoločnú diskusiu o záležitostiach syna. S rodičmi diskutovali o možnosti spoločného stretnutia maloletého s otcom za prítomnosti matky. Z individuálneho rozhovoru s rodičmi dňa 11.04.2017 vyplynulo, že rodičia spolu aktuálne nekomunikujú. Otec však bol za synom v škole počas veľkej prestávky, čím postupne chce obnoviť vzťah so synom. Matka uviedla, že maloletý mal z otcovej návštevy stres, údajne sa otcovi vyjadril, že k nemu naďalej nechce chodiť, ani si neželá, aby za ním chodieval do školy. Podľa záveru referátu, maloletý sa v súčasnosti odmieta stretávať so svojim otcom. Otec uviedol, že by veľmi chcel obnoviť stretávanie so synom, ale nevie ako. Matka sa vyjadrila, že rešpektuje názor maloletého, t.j. nebude ho otcovi dávať proti jeho vôli. Rodičia sa v RPPS nedohodli na ďalšej úprave styku otca s maloletým, pričom rodičom bola ponúknutá možnosť ďalšej spolupráce s RPPS.
28. Podľa Čl.4 veta prvá a druhá CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
29. Podľa Čl. 5 písm. h) ZR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
30. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
31. Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (ďalej len „ZoSPODaSK“), orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracováva sám alebo v spolupráci s určenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou alebo určeným akreditovaným subjektom podľa dôvodov, pre ktoré bolo výchovné opatrenie uložené, plán výkonu výchovného opatrenia uloženého orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom, ak mu poskytuje súčinnosť pri vykonávaní výchovných opatrení podľa osobitného predpisu.9d) Ak súd uložil povinnosť podľa osobitného predpisu,9c) je súčasťou plánu výchovného opatrenia podľa prvej vety aj spôsob plnenia povinnosti uloženej súdom. Plán výkonu výchovného opatrenia je súčasťou plánu sociálnej práce s dieťaťom, jeho rodičmi alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa. (1) Plnenie účelu výchovného opatrenia sa pravidelne, najmenej raz za dva mesiace, vyhodnocuje spravidla za účasti dieťaťa, jeho rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa. Dôvod vyhodnotenia plnenia účelu výchovného opatrenia bez účasti dieťaťa, jeho rodiča alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, sa zaznamenáva písomne v pláne výkonu výchovného opatrenia. Každá zmena spôsobu a rozsahu výkonu výchovného opatrenia musí byť zaznamenaná v pláne výkonu výchovného opatrenia. (2)
32. Poznámka 9d) odkazuje na § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine.
33. Podľa § 15 ods. 4 ZoSPODaSK, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý poskytuje súčinnosť súdu pri vykonávaní výchovného opatrenia podľa osobitného predpisu,9d) sleduje účel výchovného opatrenia tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol súd v rozhodnutí o jeho uložení, informoval súd o plnení účelu výchovného opatrenia.
34. Podľa psychológa RPPS bola komunikácia medzi rodičmi počas sedení emocionálna, vzájomne sa obviňovali z chýb z minulosti, aktuálne spolu nekomunikujú. Z SMS správ predložených otcom, ktorých obsah matka nesporovala, vyplýva, že zo strany matky chýba ochota ku komunikácii s otcom (č.l. 42: „nie som povinná s tebou komunikovať mimo dní, keď máš mať malého“, č.l. 43: „nemám záujem s tebou komunikovať“). Z uvedeného je zrejmé, že medzi rodičmi neprebieha konštruktívna komunikácia, pričom rodičia spolu riadne nekomunikujú ani v záujme spoločného dieťaťa. Rodičia by sa však mali snažiť dospieť k čo najlepšej forme spoločnej komunikácie za účelom zabezpečenia čo najlepšej starostlivosti o maloleté dieťa, jeho zdravý fyzický a najmä psychický vývin, za ktorý sú zodpovední obaja. Zároveň bolo v konaní preukázané aktuálne odmietanie otca zo strany maloletého, ktorú situáciu je potrebné riešiť, aby si tak otec znovu našiel cestu k synovi, s ktorým sa bez problémov stretával na základe skoršieho rozsudku minimálne do leta 2016. Obnovenie vzťahu medzi otcom a maloletým sa pritom nezaobíde bez intervencie psychológa, pričom i matka by mala byť tomuto nápomocná. Úzko s tým súvisí aj potreba riadnej komunikácie medzi rodičmi. Komunikácia medzi rodičmi pritom nemá byť obmedzená iba na okolnosti miesta a času prevzatia dieťaťa, t.j. nielen na praktické otázky týkajúce sa dieťaťa, ale zahŕňa potrebu komunikovať, v tomto prípade, aj o najvhodnejšom spôsobe, ako dospieť k obnoveniu vzťahu medzi otcom a synom a ako sa vrátiť k realizácii ich stretávania upraveného skorším rozsudkom. Matke, ako zodpovednému rodičovi, by pritom malo záležať na tom, aby maloletý mal s otcom vybudovaný plnohodnotný vzťah, pretože otcovský vzor, reprezentovaný práve biologickým otcom, je pre zdravý vývin maloletého potrebný.
35. V konaní bolo preukázané, že vzájomná komunikácia rodičov nie je vhodná, má dopad aj na realizáciu styku otca s maloletým, okrem iného aj táto bráni obnoveniu vzťahu medzi otcom a synom. Preto za účelom zlepšenia tejto komunikácie, v záujme zabezpečenia čo najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v prospech maloletého dieťaťa, a za účelom obnovenia vzťahu medzi otcom a maloletým synom, uložil súd rodičom a maloletému dieťaťu vo výroku V. rozsudku v zmysle návrhu otca výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. Nakoľko schopnosť konštruktívnej komunikácie je vecou oboch rodičov, súd uložil toto výchovné opatrenie obom rodičom.
36. Odborné psychologické poradenstvo bude rodičom a maloletému poskytnuté v rozsahu 20 konzultácií počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. pričom intervaly poradenstva určí psychológ podľa potreby a vývoja, s tým, že celkom pôjde o 20 konzultácií resp. sedení. Súd nelimitoval trvanie poradenstva údajom v mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho určil počtom konzultácií, pričom počet 20 konzultácií považuje za primeraný, pričom v prípade, že cieľ poradenstva sa podľa zistenia psychológa podarí dosiahnuť skôr, je možné od ďalšieho poradenstva upustiť. Cieľom odborného poradenstva bude zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého, ako aj obnovenie vzťahu medzi otcom a maloletým. Obaja rodičia by mali byť za odbornej pomoci schopní uzavrieť kapitolu bývalého manželského vzťahu, ktorý sa rozpadol, uvedomiť si, že rodičmi maloletého zostávajú naďalej obaja, pričom obaja sú spôsobilí maloletého vychovávať. Cieľom by tak malo byť dospieť k čo najlepšej forme spoločnej komunikácie za účelom zabezpečenia čo najlepšej starostlivosti o maloleté dieťa, jeho zdravého fyzického a najmä psychického vývinu, za ktorí sú zodpovední obaja. Každý z rodičov by mal dopriať maloletému lásku toho druhého rodiča a ich vzťah podporovať, pretože pre každé dieťa je pre optimálny vývin potrebné budovať si plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi.
37. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP). Proti výrokom I., III., IV. a V. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I., II., III., IV. a V. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP) . Odvolanie podané zo strany otca by nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).