Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-61-2016.pdf
PDF · 92.22 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/61/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: 1. Y. T., G.. G., nar. XX.XX.XXXX, Y. I. XXX/X, J. U. a 2. T.. J. T., B.. XX.XX.XXXX, Y. I. XXX/X, J. U. obaja zastúpení: advokátom JUDr. Jozef Pojdák, so sídlom Sv.Cyrila a Metoda 12, Nová Dedinka, IČO: 30 849 551 proti žalovanému: 1. T.. Y. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X/XX, B. J., X. Y. B., B.. XX.XX.XXXX, B. XX/ X, B. J. X. P. B., B.. XX.XX.XXXX, B. XX/X, B. J., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Sylviou Švecovou so sídlom Štefunkova 9, Bratislava, 4. Obec Nová Dedinka, Mierová 11, Nová Dedinka zastúpená advokátom JUDr. Ľudovítom Mrázom, so sídlom Miletičova 1, P.O.Box 165, 820 05 Bratislava o vytýčenie hraníc pozemkov takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovaným p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.03.2016 domáhali v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako bezpodieloví spoluvlastníci podielu o veľkosti 7/12 k celku a žalobca v 1. rade ako vlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/12 k celku nehnuteľností a to parcela registra S. Č.. XX/X o výmere 643 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely registra S. Č.. XX/X o výmere 407 m2 - záhrada zapísané na LV č. XXX evidovanom na Okresnom úrade U. - katastrálny odbor, okres U., obec B. J., katastrálne územie B.Á. J., že sú väčšinoví podieloví spoluvlastníci uvedených pozemkov, ktorých hranice sú so susednými pozemkami vo vlastníctve žalovaného v 1. rade parcela č. XX/Xo výmere XXX m2 a parcela č. XX/X o výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XXX, vo vlastníctve žalovaných v 2. a 3. rade parcela č. XX o výmere 698 m2 zapísaná na LV č. XXX a vo vlastníctve žalovanej v 4. rade parc. č. XXX/X o výmere 1611 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 8876 m2 zapísaných na LV č. XXX označené hraničnými znakmi podľa znaleckého posudku vpracovaného súdom ustanoveným znalcom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že plot postavený na hranici pozemkov medzi žalobcami a žalovanými v 2. a 3. rade bol postavený na základe nesprávne vymedzených hraníc pozemkov. Žalobcovia preto na stavebnom úrade navrhli obnovu konania návrhom zo dňa 27.07.2015 voči ohláseniu drobnej stavby podanom žalovaným v 2. rade dňa 24.07.2013, nakoľko sa stavbou oplotenia zasiahlo do ich vlastníckych práv. Priebeh predmetných hraníc medzi pozemkami strán sporu je sporný a teda je sporné vlastnícke právo k prelínajúcim sa hraničným častiam pozemkov. Katastrálny úrad môže k správnemu vyznačeniu hraníc pristúpiť len na základe právoplatného rozhodnutia súdu a preto žalobcovia majú naliehavý právny záujem, aby súd na základe znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie určil vlastnícke právo k presne špecifikovaným pozemkom s určením ich hraníc so susednými pozemkami čím sa odstránia spornosti vo vzťahu medzi stranami sporu ohľadne vlastníckych práv.
2. Žalovaní v 1. až 3. rade v písomnom podaní zo dňa 09.01.2017 ako aj žalovaný v 4. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2016 zhodne so žalobou nesúhlasili namietali nedostatok aktívnej legitimácie, pretože predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva, kedy na strane žalobcov musia byť označené všetky osoby, ktorých sa určenie vlastníckeho práva týka a ktoré sú ako vlastníci dotknutých nehnuteľností zapísané v katastri nehnuteľností. Neobstojí potom poukaz žalobcov na ustanovenia § 139 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich hospodárenie so spoločnou vecou a rozhodovacom práve väčšinových spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností a to LV č. XXX totiž vyplýva, že okrem žalobcov sú spoluvlastníci aj tretie osoby, ktorých práva a právne záujmy vyplývajúce z podanej žaloby môžu byť dotknuté a teda musia byť účastné v tomto konaní ako aktívne alebo pasívne legitimované. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem, nepreukázali existenciu právnej neistoty svojho vlastníckeho práva a nevymedzujú jasne, ktorá časť pozemku je sporná. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, že by sporné hranice pozemkov strán sporu boli nesprávne vymerané alebo inak bolo ohrozené ich vlastnícke právo a v konečnom dôsledku potom petit žaloby je neurčitý a nevykonateľný. 3. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 14.02.2017 zotrvali na právnej kvalifikácii sporu s poukazom na ust. § 139 a nasl. Občianskeho zákonníka a poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XX S. zo dňa 29.07.2004 podľa ktorého musí súd žalobcu informovať o nutnosti upraviť žalobný návrh tak, aby zodpovedal § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukazujúc na to, že sa jedná spor o určenie vlastníctva príp. o vypratanie presne určenej časti pozemku. Nepredloženie znaleckého posudku ako dôkazu považujú za nadbytočné, nakoľko by bolo zo strany žalovaných sporovaný a teda nadbytočný. 4. Podľa § 470 ods.1 prechodných ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 470 ods.2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Na dôkaz svojich tvrdení žalobcovia súdu predložili výpis z katastra nehnuteľností č. XXX, XXX, XXX, XXX pre katastrálne územie B. J., okres U., kópiu katastrálnej mapy zo dňa 10.07.2015, návrh na obnovu konania zo dňa 27.07.2015, oznámenie k ohláseniu drobnej stavby Obce B. J. zo dňa 23.08.2013, rozhodnutie č. XXX/XXXX zo dňa 07.08.2015 Obce B. J. o zamietnutí návrhu na obnovu konania a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. C.-X.-C. zo dňa 08.10.2015. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobcovia nedostavili a svoju účasť neospravedlnili dostavil sa ich právny zástupca na základe substitučnej plnej moci nedostavili sa žalovaní v 3 a 4. rade. Súd vec prejednal v ich neprítomnosti (§180 CSP). 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom výpisu z katastra nehnuteľností a to parcela registra S. Č.. XX/X o výmere 643 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely registra S. Č.. XX/X o výmere 407 m2 - záhrada zapísané na LV č. XXX evidovanom na Okresnom úrade U. - katastrálny odbor, okres U., C. B. J., katastrálne územie B. J. z ktorého mal preukázané, že okrem žalobcov sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností aj G. G. v podiele 1/12 k celku, G. Š. v podiele 1/12 k celku,, H. Q. v podiele 1/12 k celku, G. L. v podiele 1/12 k celku. Súd vzhľadom k predmetu sporu a oboznámením sa s obsahom LV č. XXX na pojednávaní vyzval právneho zástupcu žalobcov, ktorému bolo udelené splnomocnenie v rozsahu práv a povinností podľa CSP a OZ, aby upresnil žalobný petit a upravil vecnú (aktívnu alebo pasívnu) vyplývajúci z procesného spoločenstva v prejednávanej veci, pričom právny zástupca žalobcov uviedol že momentálne nemá dispozičnú právomoc so žalobou, nemôže vykonať prípadné zmeny, dispozičné úkony so žalobou musím prejednať s klientmi, že žalobný petit upraviť nevie v súlade s hmotným právom pretože nemá na to dispozičné pokyny svojich klientov. 9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 10. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 11. Zo skutočností uvedených žalobcami je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú určenia priebehu hranice, a teda určenia ich vlastníckeho práva k označenému pozemku 12. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, strany sporu musia mať vecnú legitimáciu a po druhé, žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP majú v zásade len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla
opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou (návrhom) o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. b/ CSP. (porovnaj napr. R 17/1972). 13. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v spore ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v spore o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v spore ide. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, o ktoré v konaní ide, prípadne ktoré môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (a na ktorých má právny záujem). Pasívnu vecnú legitimáciu má účastník konania, ktorý je nositeľom tomu zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti, alebo ktorého práva majú byť dotknuté. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem na strane žalobca) musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku. 14. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, pritom platí, že súd je viazaný žalobou. Pri určovacích žalobách to pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva vecná legitimácia účastníkov v čase rozhodovania súdu (hmotné právo, ktorého ochrany sa domáha), a súčasne existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Ak je totiž žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci samej (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. X S. XX/XX, X S. XXX/XX, X S. XX/XXXX.). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho žaloby. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP zamietnuť (ako neprípustný). Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; preto súd po zaujatí záveru, že určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takúto žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty . Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je záväzný iba pre strany sporu. 15. Podľa ustálenej súdnej praxe „určenia priebehu hraníc sa v administratívnom konaní (§ 48 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.) možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať (vtedy, keď pôvodná hranica medzi susediacimi pozemkami sa postupom času a z rôznych dôvodov stala neurčitou). Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj žalobou na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim; v takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha.“ (R 6/1999 - rozsudok NSSR, sp. zn. X S. XX/XX, t.j. „Vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami. V takomto prípade totiž ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.“ (pozri tamtiež), a teda, z pohľadu žaloby, aby bolo určené, že ten, kto sa
domáha súdnej ochrany (žalobca), je vlastníkom určitej spornej časti zemského povrchu (vymedzenej hranicou). Určenie hranice v občianskom súdnom konaní (na rozdiel od jej určovania v administratívnom konaní) teda nemožno vnímať izolovane a samoúčelne, nie je rekonštrukciou alebo iba geodetickým zameraním, vytýčením alebo technickým určením pôvodnej hranice, ale je vždy konaním súvisiacim so súdnou ochranou vlastníckeho práva - určením vlastníckeho práva k hranicou vymedzenej časti zemského povrchu, ak je na tom naliehavý právny záujem. 16. Len pre úplnosť súd pripomína, že spor pri ochrane vlastníckeho práva neslúži ani na autoritatívne určovanie (konštituovanie) novej hranice z viacerých „vhodných“ alternatív, keďže súd svojim rozhodnutím nemôže (okrem výnimiek pri prikázaní veci, napr. podľa § 135c ods. 2 a § 142 ods. 1 OZ) modifikovať, meniť, odňať a zakladať a vlastnícke právo, len posudzuje a autoritatívne deklaruje (súdne rozhodnutie má deklaratórnu povahu). 17. Žalobcovia v spore o určenie vlastníckeho práva zastúpení právnym zástupcom napriek výzve súdu, neupresnili vecnú legitimáciu v spore a neoznačili všetkých spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Žaloba sa dotýkala jednoznačne aj (spolu)vlastníckeho práva ostatných spoluvlastníkov, ktorí z titulu vecnej legitimácie mali byť/museli byť stranou sporu. Pokiaľ žalobcami neboli za stranu sporu (účastníka konania) označení, žaloba musela byť zamietnutá. Žalobcovia taktiež nepreukázali naliehavý právny záujem, nepreukázali existenciu právnej neistoty svojho vlastníckeho práva a nevymedzili jasne, ktorá časť pozemku je sporná, teda ani pasívna vecná legitimácia nebola preukázaná. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, že by sporné hranice pozemkov strán sporu boli nesprávne vymerané alebo inak bolo ohrozené ich vlastnícke právo a v konečnom dôsledku potom petit žaloby je neurčitý a nevykonateľný. 18. Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako procesne prípustným nástrojom na ochranu práva a nedostatku vecnej legitimácie súd potom žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, resp. vykonával dokazovanie. 19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 252 ods. 1 CSP tak, z dôvodu že mal žalovaní plný úspech v spore a májú nárok na náhradu trov konania, súd im náhradu trov konania priznal v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané. 1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku