Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. K., nar. XX. X. XXXX, bytom pri matke, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, maloletej dcéry rodičov: matka - N. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. U. XX, a otec - T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. W. XX, právne zastúpený - JUDr. Milan Trnovský advokát so sídlom P. XXXX/X, I. T. o zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/45/2016-47 zo dňa 28. októbra 2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať zvýšeným výživným na maloletú dcéru O. v sume 110 eur mesačne vždy do 15.tého dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky N. K., počnúc od 18.2.2016 (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 18.2.2016 do 31.10.2016 v sume 89,29 eur súd povolil otcovi splácať k rukám matky maloletej v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok (výrok II.). Zároveň prvoinštančný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3P/231/2008 zo dňa 27.10.2008 v časti o výživnom (výrok III.). Návrh matky vo zvyšnej časti súd zamietol (výrok IV.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3P/231/2008 zo dňa 27.10.2008 bola pôvodná výška výživného na maloletú súdom stanovená v sume 3.000 Sk, t.j. v sume 99,58 eur mesačne počnúc od 1.8.2008. Od doby tejto pôvodnej úpravy výživného nastala podstatná zmena v pomeroch odôvodňujúcich z pohľadu ustanovenia § 78 zák. o rodine aj zmenu výšky výživného. Od posledného určenia výšky výživného v sume 3.000 Sk (99,58 eur) mesačne uplynulo 8 rokov, uplynutím doby došlo k zásadnej zmene pomerov u maloletej, ktorá medzičasom ukončila základnú školu, začala sa pripravovať na výkon budúceho povolania štúdiom na hotelovej akadémii Liptovský Mikuláš. Maloletá O. je vo veku 16 rokov, v období intenzívneho fyzického rastu a dospievania. Zvýšili sa výdavky na jej ošatenie, stravu, nákup obuvi, matka vynaložila náklady na nákup uniformy a pracovných topánok maloletej do školy minimálne v sume 140 eur. Zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletú súd mal preukázané nielen z vyjadrení matky, ale aj z listinných dôkazov - dokladov predložených matkou v konaní, ktoré otec nespochybňoval.

3. U otca maloletej súd nezistil výraznú zmenu pomerov oproti obdobiu pôvodnej úpravy. Uvedený fakt ale súd vyhodnotil v neprospech otca maloletej, pretože bolo preukázané v konaní, že otec nevyvíja

dostatočnú aktivitu na zlepšenie svojej finančnej situácie a zvýšenie príjmu, prípadne zabezpečenia si pracovného vzťahu s pravidelným príjmom. V čase ostatného určenia výšky výživného bol otec tri roky nezamestnaný. V aktuálnom konaní sa otec vyjadril, že sa snažil pred 7 rokmi nájsť si prácu v Českej republike, ale nedarilo sa mu to. Súčasne sa vyjadril, že vtedy mal chorú matku, od ktorej sa nemohol vzdialiť. V aktuálnej dobe však jeho matka nežije, avšak otec nepreukázal, že by mal snahu nájsť si trvalý zdroj príjmu aj mimo územia Slovenskej republiky, navyše súd mal jednoznačne preukázané nedostatok aktivity až pasívne konanie otca pri zabezpečení si i iného príjmu než pracovného, keď, i podľa vlastného vyjadrenia, dlhodobo nerieši situáciu súvisiacu s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. V dôsledku vlastnej pasivity sa pripravil otec o pravidelný mesačný príjem v sume cca 118 eur mesačne, pretože sa nepreukázal na úrade práce lekárskym potvrdením svedčiacim o jeho údajne zníženej, resp. obmedzenej pracovnej schopnosti. Z vyjadrenia otca je preukázané, že úrad práce odôvodnil svoje rozhodnutie o znížení dávky v hmotnej núdzi zo sumy cca 118 eur mesačne na sumu 55,80 eur mesačne tým, že sa otec nepodieľal na vykonávaní verejnoprospešných prác (služieb) ako uchádzač o zamestnanie. Otec sa na pojednávaní obmedzil len na opakované konštatovanie, že situáciu súvisiacu s jeho nepriaznivým zdravotným stavom musí riešiť, doteraz nevyvinul ani minimálne kroky vedúce k posúdeniu jeho zdravotného stavu, príp. k získaniu invalidného dôchodku. Súd kladne vyhodnotil iniciatívu otca, výsledkom ktorej je uzavretie dohody o vykonaní práce v urbariáte Žiar, aj keď zatiaľ s neistým zárobkom vo forme nepravidelných brigád. Otec sa vyjadril, že čaká, kedy ho zavolajú, že by sám vyvíjal aktívnu snahu o poskytnutie svojich pracovných služieb, v záujme získania vyššieho príjmu, preukázané nebolo.

4. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zvýraznil význam tzv. valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 2 zák. o rodine, ktorá súdu ukladá, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov dotknutých osôb. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá, podľa názoru súdu, by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Objektívne nespochybnený vývoj životných nákladov spojených so starostlivosťou o maloletú, súčasne zohľadnenie možností a schopností na strane otca, ktorý nevyvinul dostatočnú snahu o zvýšenie svojho príjmu, sú podstatné dôvody, pre ktoré súd návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel, výživné zvýšil na 110 eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 18.2.2016. Uvedená suma zvýšeného výživného v primeranej miere proporcionálne, podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti a schopnosti otca a odôvodnené potreby maloletej. Za rozhodné obdobie t.j. odo dňa zvýšenia výživného do posledného dňa mesiaca, v ktorom meritórny rozsudok vydal, vyčíslil súd aj nedoplatok na výživnom (pozn. odvolacieho súdu - ako mesačný rozdiel medzi pôvodnou sumou pôvodne určeného výživného a sumou zvýšenou) vo výške 89,29 eur a otcovi tento nedoplatok výživného povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Zároveň súd v rozsahu zvýšenia výživného zmenil pôvodný rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3P/231/2008 zo dňa 27.10.2008 v časti o výživnom. Vo zvyšnej časti súd návrh matky o zvýšenie výživného zamietol, z dôvodu, že presahuje opodstatnenú výšku zvýšeného výživného.

5. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, žiadal návrh matky o zvýšenie výživného zamietnuť. Vytýkal najmä, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka návrh o zvýšenie výživného na maloletú O. zdôvodňovala najmä tým, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynula dlhá doba, ako aj tým, že maloletá začala navštevovať strednú školu. V návrhu, ako aj na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla výdavky maloletej, podľa otca však niektoré platby napr. návšteva zubára a s tým spojené výdavky, výdavky na kozmetické prípravky v súvislosti so zhoršenou pleťou majú charakter nepravidelných výdavkov, nemusí ísť o trvalý stav a výživné v pôvodnej sume úplne pokrýva súčasné potreby maloletej. Matka uviedla v konaní, že s maloletou navštevuje alergologickú ambulanciu v Smokovci a zakupuje lieky, avšak na sociálnej sieti sa chválila tým, že čo sa týka zdravotného stavu - alergie, je u maloletej všetko v poriadku, toho času však je tento príspevok zo sociálnej siete vymazaný a dovolí si tvrdiť, že to tak bolo spravené účelovo. Matka návrh o zvýšenie výživného zdôvodňuje i tým, že maloletá navštevuje druhý ročník Hotelovej akadémie Liptovský Mikuláš. Uviedla, že dcéra navštevuje aj kurz varenia, s čím súvisí aj poplatok 35 eur za školský rok, pričom

súčasťou učebného plánu je aj účasť na odbornej praxi, táto prax býva často aj platená, študent má z tejto praxe aj istý príjem, s touto otázkou však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, resp. nezisťoval, či maloletá O. vykonáva takúto odbornú prax a v prípade, že vykonáva, či jej za túto je vyplácaná odmena a v akej výške. Otec argumentuje ďalej tým, že od posledného rozhodovania sa zvýšil čistý mesačný príjem matky na sumu 376,82 eur, poberá na maloletú O. aj prídavky, využíva aj daňový bonus vo výške 235,51eur (za 11 mesiacov). Naopak, od posledného rozhodovania v konaní č.k. 7P/48/2013, kedy bol jeho návrh o zníženie výživného zamietnutý, jeho pomery sa zhoršili, má jediný príjem v sume 55,80 eur mesačne pozostávajúci zo sociálnej dávky vyplácanej mu ako dávka v hmotnej núdzi, zníženie sociálnej dávky nebolo zapríčinené jeho ľahostajnosťou, ale jeho zlým zdravotným stavom pre ktorý sa nemohol aktivačných prác zúčastňovať. On svoj nepriaznivý zdravotný stav už rieši, požiadal o invalidný dôchodok, v čase podania odvolania ešte nebolo rozhodnuté, či mu tento bude priznaný a v akej výške. Otec dodal, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej vyšším výživným ako doteraz, t.j. v sume 99,58 eur mesačne a ak by aj pri posudzovaní jeho schopnosti a možnosti sa vychádzalo zo skutočnosti, že sa zamestná a bude mať príjem vo výške minimálnej mzdy, ani výška minimálnej mzdy by neumožňovala mu platiť vyššie ako doteraz určené výživné. On si je vedomý, že potreby dieťaťa s vekom rastú, zvýšenie výživného by však bolo pre neho likvidačné. Poznamenal, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletej B. K., nar. XX.X.XXXX. v sume 40 eur mesačne.

7. Matka žiadala v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť. Mala za to, že otec maloletej si nevie nájsť poriadne zamestnanie, aby nemusel prispievať na výživné. Bol vyzvaný pred pojednávaním, aby si pripravil podklady, ktoré sú spojené s jeho výdavkami, doniesol len papierik na ktorom mal uvedenú sumu dávky v hmotnej núdzi 55,88 eur, nepredložil žiadne doklady týkajúce sa jeho choroby, tie si vybavoval až po vydaní rozsudku. Napokon jej v nedávnom období boli zasielané sms správy, v ktorých otec aj s jeho družkou sa vystatuje, že si žijú nadštandardne a ona môže im len závidieť ako si nažívajú, že sa mu dobre darí a jeho životná úroveň stúpla. Je o tom aj záznam na polícii za obťažovanie cez sms. Matka dodala, že otec aj podľa jeho tvrdení žije v rodinnom dome sám so sestrou, dom však svojou veľkosťou predstavuje nadštandard (pozostávajúci z 5 obytných miestností). Od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3P/231/2008-19 zo dňa 27.10.2008 v sume 99,58 eur mesačne ubehlo 8 rokov, dcéra ukončila základnú školu, pripravuje sa na budúce povolanie a výdavky spojené s jej výchovou sa zvýšili. Napokon ona požiadala o zvýšenie výživného na 150 eur mesačne, výživné súd zvýšil iba na sumu 110 eur mesačne a zameškané výživné vyčíslil za obdobie od 18.2.2016.

8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť. Zdôraznil, že zvýšenie výživného je na prospech maloletej, ktorej pomery z dôvodu zvýšenia jej potrieb sa od posledného rozhodovania o výživnom podstatne zmenili. Maloletá navštevuje strednú odbornú školu - Hotelovú akadémiu, vstupné náklady do školy ako aj bežné denné výdavky sú podstatne vyššie. Maloletá navštevuje aj odborné ambulancie a zdravotnícke zariadenia, z dôvodu zubného ošetrenia, zníženej imunity a kožnú ambulanciu.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, zároveň v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

10. Okresný súd zistil v súdenej veci riadne skutkový stav, dokazovanie vykonal v akceptovateľnom rozsahu a vec uzavrel v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. o rodine, ktoré na danú vec aplikoval.

11. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd v intenciách označenej hmotnoprávnej úpravy postupoval, v posudzovanej veci prihliadal na všetky okolnosti, ktoré sa stali podkladom pre rozhodnutie o zmene výšky výživného. Jednalo sa o okolnosti, ktoré závažnejším spôsobom sa prejavili najmä v odôvodnených potrebách maloletej. Relevantná zmena v súdenej veci bola súdom zisťovaná aj hodnotená porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) existujúcimi v dobe pôvodnej úpravy výživného. Bez akýchkoľvek pochýb je preukázané, že pôvodná výška výživného bola súdom stanovená v sume 3.000 Sk, t.j. v sume 99,58 eur ešte v

roku 2008. V tej dobe maloletá bola žiačkou základnej školy. Od pôvodnej úpravy výživného uplynula doba minimálne 8 rokov (do podania návrhu na zvýšenie výživného), kým v dobe pôvodnej úpravy výživného maloletá bola žiačkou základnej školy, v dobe podania návrhu o zvýšenie výživného už bola študentkou Hotelovej akadémie. S nástupom do I. ročníka strednej školy, ako aj so štúdiom na tejto škole vznikli vyššie náklady, či už v dôsledku nákupu uniformy, školských potrieb, obuvi, vyššie výdaje matka relevantnými listinami aj vydokladovala ( preukázala ). Tieto výdaje ani otec podstatným spôsobom nenamietal. Je správne a spravodlivé, aby na zvýšených výdajoch svojich detí, ktoré súvisia s prípravou na budúce povolanie participovali obaja rodičia, teda aj rodič, ktorý osobnú starostlivosť dieťaťu neposkytuje, pretože obidvaja rodičia zodpovedajú zo zákona za materiálne zabezpečenie výchovy svojich detí, za ich budúcnosť, aby im bolo umožnené pripraviť sa na budúce povolanie s perspektívou uplatniť sa aj v pracovnej sfére na trhu práce a v živote celkom. Bez pochyby príprava dieťaťa na budúce povolanie formou denného štúdia na strednej škole je finančne náročnejšia než tomu bolo pred 8 rokmi, keď maloletá bola žiačkou iba základnej školy. Uvedené kritérium bolo rozhodujúce a podstatné pre zvýšenie výživného, pritom sa jednalo podľa názoru odvolacieho súdu o mierne zvýšenie ( vzhľadom na dobu 8 rokov od pôvodnej úpravy výživného) zo sumy 99,58 eur na 110 eur mesačne. Pokiaľ otec namietal jednorazový charakter niektorých výdajov, vynaložených na zdravotnú starostlivosť u maloletej, tieto súdom prvej inštancie pri zmene výšky výživného zohľadnené (v prospech dieťaťa) ani neboli, keďže kritérium zvýšenia výživného na maloleté dieťa súd viazal k nástupu maloletej na strednú školu a s touto skutočnosťou súvisiacich a matkou preukázaných výdajov. Pokiaľ otec vytýka prvoinštančnému súdu, že sa mal zaoberať či maloletá v rámci výkonu tzv. prevádzkovej praxe disponuje s príjmom, táto okolnosť by bola významná tiež iba v prípade, ak by súd výživné zvýšil nad sumu 110 eur mesačne, navyše tento odvolací argument otca má charakter iba všeobecný, otec neuvádza v odvolaní, že by mal konkrétnu vedomosť o tom, že by maloletá prevádzkovú prax aj reálne za odplatu vykonávala. Otec nepresvedčil odvolací súd o tom, že vynaložil maximálne úsilie, úprimnú snahu a nasadenie, aby sa čo najlepšie uplatnil na trhu práce, uvedomujúc si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére a ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu nepreukázal, že dôvody objektívneho charakteru mu bránia zabezpečiť si príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy. Práve naopak, otec je dlhodobo nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dokonca aj sociálna dávka, ktorú poberal v sume 118 eur mesačne bola znížená z dôvodu, že otec odmietol zúčastniť sa aktivačných prác.

12. Krajský súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že od doby vydania pôvodného rozhodnutia o výživnom t.j. rozsudku OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 3P/231/2008 zo dňa 27.10.2008 boli vedené aj ďalšie súdne konania o zmene výšky výživného, jednak o návrhu matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú a jednak o návrhu otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletú O.. Naposledy rozhodoval rozsudkom OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/48/2013 zo dňa 22.10.2013, ktorým zamietol návrh otca o zníženie výživného. Už v dobe tohto rozhodnutia otec bol nezamestnaný, poberal sociálnu dávku v sume 118 eur mesačne. Pri zamietnutí jeho návrhu o zníženie výživného súd vychádzal aj z jeho majetkových pomerov nadštandardného charakteru - v tej dobe zrekonštruoval aj rodinný dom, v ktorom aj aktuálne býva, otec netvrdil v odvolaní, že by sa medzičasom zmenil nadštandardný charakter jeho bývania a majetkovej situácie. Odvolacie tvrdenie otca o poklese jeho príjmu, keď namiesto sumy 118 eur sociálnych dávok poberá iba 55,80 eur ako dávku v hmotnej núdzi nebolo možné vyhodnotiť v jeho prospech a v neprospech maloletej. Nepreukázal totiž ani v konaní pred prvoinštančným súdom, ani v odvolacom konaní, že by ku poklesu jeho príjmu došlo v dôsledku tzv. objektívnej okolnosti, teda otcom (odvolateľom) neovplyvnenej. Pokles príjmu otca nastal z dôvodu, že odmietol vykonávať aktivačné práce. Nepredložil však relevantný listinný dôkaz o tom, že by zdravotné dôvody mu bránili vo vykonávaní aktivačných prác ani o tom, že by existovali objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili a bránia v aktívnom prístupe uplatniť sa na trhu práce. Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu otec nepredložil ani listinný dôkaz preukazujúci priznanie mu invalidného dôchodku z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. Krajský súd dodáva, že ak by medzičasom otcovi bol priznaný invalidný dôchodok, táto skutočnosť jeho materiálnu situáciu vylepšuje a nezhoršuje. Pokiaľ otec argumentuje ďalšou vyživovacou povinnosťou k maloletej B. K., nar. XX.X.XXXX (na jej výživu prispieva 40 eur mesačne), nejde v aktuálnom konaní o zmenenú okolnosť, táto jeho vyživovacia povinnosť existovala už aj v dobe zamietnutia jeho návrhu o zníženie výživného, nemožno opomenúť vyjadrenie otca v rámci jeho výsluchu dňa 28.10.2016 v ktorom uviedol, že mal vyživovaciu povinnosť aj ku synovi T., na neho sa dohodol na výške výživného 120 eur mesačne, jeho vyživovacia povinnosť k synovi mu skončila asi pred 3 rokmi (odkaz odvolacieho súdu na č.l. 41 spisu). Znamená to, že oproti pôvodnej úprave síce mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére B., na výživné ktorej prispieva sumou 40 eur mesačne, na druhej strane však ubudla mu vyživovacia povinnosť ku synovi T., na ktorého platil výživné v sume

120 eur mesačne. Opätovne ide o odvolaciu argumentáciu, ktorá podstatným spôsobom neovplyvňuje záver súdu prvej inštancie o výške zvýšeného výživného na maloletú O.. Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu otca vyhovieť nemohol.

13. Za rozhodné obdobie (odo dňa zvýšenia výživného do konca mesiaca, v ktorom okresný súd vydal meritórny rozsudok) bol rozdiel medzi pôvodnou výškou výživného a zvýšenou sumou vyčíslený správne ako tzv. zameškané výživné a opätovne treba konštatovať akceptovateľný postup okresného súdu pokiaľ zameškané výživné za dotknuté obdobie v celkovej sume 89,29 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

14. Okresný súd nad sumu 110 eur mesačne návrh matky o zvýšenie výživného zamietol (matka žiadala zvýšiť výživné 150 eur mesačne). Obdobne možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že vyššiu sumu výživného na maloletú nebolo možné stanoviť.

15. Rozhodovanie súdu o trovách prvoinštančného konania má oporu v aplikovanom ustanovení Civilného mimosporového poriadku (§ 52).

16. Krajský súd rozhodoval o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v aplikácii s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, pretože nezistil výnimku pre rozhodovanie o trovách konania podľa § 53 až § 55 Civilného mimosporového poriadku.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 2 mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolanom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.