Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5C/45/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobkyne: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V., G. U. XXX/XX, žalovaného: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XXX, XXX XX X. Z., zastúpený: Mgr. Monika Dubská, advokát, so sídlom Šoltésovej 13, 034 01 Ružomberok a JUDr. Peter Kovačev, advokát, so sídlom Podhora 1321/30, 034 01 Ružomberok, v spore o zaplatenie 13.430,00 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.03.2016 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 13.430 eur, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že v období od 05.05.2008 do 17.09.2008 postupne odovzdala žalovanému sumu 520.000,-Sk, t. j. 17.260 eur ako zálohu na kúpu bytu na ulici G. U. XXX/XX, V., k predaju predmetného bytu nedošlo a so žalovaným sa dohodla na vrátení zálohy. Žalovaný sa svojvoľne rozhodol, že žalobkyni bude dlžnú sumu splácať v rôzne veľkých a nepravidelných splátkach, ku dňu 09.11.2015 jej splatil 3.830 eur a od uvedeného dňa so žalobkyňou nekomunikuje. Dlžnú sumu doposiaľ nevrátil napriek viacerým urgenciám.

2. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaniach zotrvala na písomne podanej žalobe ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných. Uviedla, že v roku 2008 bývala pri synovi vo vchode, kde býval aj žalovaný, o ktorom vedela, že ide predávať byt, ktorý sa rozhodla kúpiť. So žalovaným sa dohodla na kúpnej cene 720.000,-Sk, žiadna zmluva ani dohoda o budúcej kúpnej zmluve nebola uzavretá. Dohodli sa na zálohe 520.000,-Sk o čom svedčí čestné prehlásenie s tým, že uvedenú čiastku žalobkyňa vyplatila žalovanému v splátkach, a to jedenkrát 100.000,-Sk a potom 20.000,-Sk a dvakrát 200.000,-Sk, všetky čiastky žalovaný prijal. Dohodli sa, že zvyšok kúpnej ceny, teda do 720.000,-Sk mu žalobkyňa doplatí do dvoch rokov. Peniaze vo výške 520.000,-Sk žalobkyňa vyplácala žalovanému priamo v hotovosti do ruky, tri - štyrikrát tam bola prítomná aj manželka žalovaného. Následne vzhľadom na rodinné problémy ako aj skutočnosť, že žalobkyňa bola bez práce zistila, že zvyšnú čiastku 200.000,-Sk nenasporí, z toho dôvodu v deviatom alebo desiatom mesiaci roku 2010 navrhla žalovanému, aby byt predal a vrátil jej zálohu. Prešiel rok 2011 žalobkyňa volala žalovanému asi trikrát nedvíhal, potom ona odišla pracovať do Českej republiky a keď sa vrátila zistila od domovníka v obytnom dome, že byt je predaný, tento by mal žalovaný predať v roku 2012, ktorú skutočnosť jej na základe telefonátu žalovaný aj potvrdil. Žalobkyňa potom chodievala do Liptovského Jána, kde býval žalovaný aj s manželkou bola tam asi 11-krát, niekedy sa stalo, že jej ani dvere neotvorili, chodievala za nimi aj v roku 2014 a snažila sa získať zálohu späť. V roku 2014 podala trestné oznámenie na žalovaného, uznesením OR PZ, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-246/VYS-RK-2014 zo dňa 25.07.2014 bolo trestné oznámenie žalobkyne

odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Žalobkyňa verila, že peniaze jej žalovaný vráti, sám ju o tom presviedčal, dôverovala mu, ona sama sa zadĺžila, musela si zobrať úvery, pretože nemala z čoho žiť, nemala z čoho úvery splácať, má exekúcie, je dôchodkyňa. Z poskytnutej zálohy jej žalovaný vrátil v rôznych splátkach ku dňu 09.11.2015 sumu 3.830 eur.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.09.2016 ako aj na pojednávaniach so žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť, potvrdil, že v roku 2008 uzavrel ústnu dohodu so žalobkyňou o predaji dvojizbového bytu na ulici G. U. XXX/XX v jeho vlastníctve, pričom žalobkyňa mala zložiť peniaze do 6 mesiacov, čo sa však nestalo. Byt bol 5 rokov prázdny, nik v ňom nebýval, žalobkyňa stále odkladala zaplatenie požadovanej zvyšnej čiastky, prijatú zálohu použil na výdavky spojené s bytom, a to platenie nájmu, elektrika, DIGI TV, plyn, byt bol kompletne omaľovaný a pripravený na bývanie. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. K peňažnému plneniu došlo v roku 2008, už v roku 2010 nastal stav, z ktorého bolo zrejmé, že k zamýšľanému plneniu a teda k predaju nehnuteľnosti nedôjde, od roku 2010 uplynulo viac ako tri roky, čo je premlčacia doba, aj plnenia, ktoré poskytol žalovaný v roku 2014 a 2015 boli už po uplynutí premlčacej doby.

4. Žalovaný na doplnenie uviedol, že so žalobkyňou sa dohodli na kúpnej cene 720.000,-Sk i keď trhová hodnota predmetného bytu bola v tom čase 800.000,-Sk. Ďalej potvrdil, že v priebehu roku 2009 mu dala žalobkyňa zálohu vo výške 500.000,-Sk, o čom svedčí aj čestné prehlásenie, pričom každú prevzatú čiastku žalovaný podpísal, pričom pri sume 20.000,-Sk nie je jeho podpis, teda podľa jeho názoru prijal len 500.000,-Sk a nie 520.000,-Sk. Tých 20.000,-Sk išlo na nájom, pani žalobkyňa počas 5 rokov ani raz neprišla s tým, že chce zaplatiť ten byt, peniaze mal žalovaný odložené, následne v roku 2012 mu žalobkyňa oznámila, že má finančné problémy a zvyšné peniaze nevie zohnať a teda chce zálohu vrátiť. V období rokov 2008-2012 v predmetnom byte nikto nebýval, žalovaný však platil celú réžiu + elektrinu na predmetnom byte, chodil ho čistiť, upratovať, mesačná réžia za byt bez elektriny bola 165 eur. Žalovaný nakoniec predmetný byt predával v roku 2013 za 620.000,-Sk. Prijatú zálohu 500.000,-Sk žalovaný minul na zakúpenie zariadenia do domu a taktiež aj na úhradu nákladov spojených s bytom, išlo o režijné náklady na byt 165 eur mesačne po dobu 5 rokov. Okrem toho bol stratový na predmetnom byte, pretože v roku 2008 mal byt hodnotu 800.000,-Sk s pani žalobkyňou sa dohodol na kúpnej cene 720.000,-Sk a nakoniec v dôsledku finančnej krízy, kedy ceny nehnuteľností klesali musel byt predať pod cenu, a to za 620.000,-Sk takže bol stratový 200.000,-Sk + režijné náklady na byt po dobu 5 rokov. Čiastočne žalobkyni vrátil sumu 3.200,-Sk.

5. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom z čestného prehlásenia zo dňa 05.05.2008 (čl. 3 spisu) zistil, že žalovaný prevzal od žalobkyne zálohu na nehnuteľnosť, ktorú predáva, a to dňa 28.06.2008 100.000,-Sk, 27.09.2008 200.000,-Sk, pričom žalovaný svojím podpisom potvrdil prijatie čiastky 200.000,-Sk dňa 05.05.2008, 200.000,-Sk dňa 27.09.2008 a 100.000,-Sk dňa 28.06.2008, pri čiastke 20.000,-Sk vyplatenej dňa 26.09.2008 absentuje podpis žalovaného. Ďalej sa súd oboznámil s výdavkovými pokladničnými dokladmi (čl. 4-5 spisu), podľa ktorých žalovaný vrátil žalobkyni dňa 23.05.2013 zálohu vo výške 200 eur, 11.03.2013 1.600 eur, 16.04.2013 700 eur, 27.08.2014 100 eur, 07.07.2014 600 eur, 30.09.2014 150 eur a podľa prehlásenia zo dňa 15.12.2014 čiastku 100 eur, poštovým poukazom dňa 04.11.2014 čiastku 60 eur (čl. 6 spisu), poštovými poukazmi dňa 08.09.2015 čiastku 70 eur, 19.02.2015 čiastku 50 eur, 14.01.2015 čiastku 100 eur, 08.10.2015 čiastku 50 eur a 09.11.2015 čiastku 50 eur (čl. 9 spisu), teda celkove vrátil čiastku 3.830 eur. Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. V. (čl. 84 spisu) predmetom prevodu mal byť byt č. XX vo vchode č. XX na štvrtom poschodí obytného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parcela č. XXXX k. ú. V., ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný, pričom predmetný byt kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 28.06.2012 pod č. V XXXX/XXXX predal M. I.. Z obsahu pripojeného spisu OR PZ v Ružomberku, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-246/VYS-RK-2014 bolo zistené, že žalobkyňa dňa 17.07.2014 podala trestné oznámenie v súvislosti s vyplatením zálohy 520.000,-Sk žalovanému. Žalovaný dňa 21.07.2014 potvrdil, že bol majiteľom bytu v V., na ulici G. U. XX, v roku 2008 sa sťahoval do nového bytu v X. Z. XXX, predmetný byt chcel dať do nájmu, avšak na naliehanie žalobkyne, že ona byt kúpi sa rozhodol, že jej ho predá, cena bola stanovená na 720.000,-Sk alebo 750.000,-Sk, v priebehu roka 2008 mu žalobkyňa postupne odovzdala zálohu 500.000,-Sk, dohodli sa, že 200.000,-Sk mu žalobkyňa doplatí, sľubovala to však 5 rokov. Počas 5 rokov žalovaný držal byt pre ňu, platil nájom, následne mu povedala žalobkyňa, že peniaze nemá a predmetný byt predal pod cenu. So žalobkyňou sa nedohli na tom, že by nemal zálohu 500.000,-Sk míňať, boli to jeho peniaze, v rokoch 2013-2014

vrátil žalobkyni časť peňazí, pričom jej navrhol splátky 200 eur mesačne s čím žalobkyňa nesúhlasila. Uznesením zo dňa 25.07.2014 bolo trestné oznámenie oznamovateľky Z. I. vo veci podozrenia z prečinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť S. U. odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

6. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku súd sa zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky.

7. Premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby ustanovenej v zákone na vykonanie práva, znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný vznesie námietku premlčania. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať.

8. Uplatnený nárok žalobkyne súd posúdil v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol zo skutkových tvrdení strán sporu súd mal za preukázané, že strany sporu sa v roku 2008 ústne dohodli, že žalovaný odpredá žalobkyni byt v jeho výlučnom vlastníctve za dojednanú kúpnu cenu 720.000,-Sk, pričom žalobkyňa preukázateľne odovzdala žalovanému sumu 500.000,-Sk, ktorá suma nebola žalovaným rozporovaná, súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že došlo k odovzdaniu čiastky 500.000,- Sk, čiastka 20.000,-Sk vzhľadom k tomu, že jej prijatie nepotvrdil žalovaný podpisom, ostala sporná, v súvislosti s vyplatením čiastky 20.000,-Sk žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Plnenie zo strany žalobkyne bolo poskytnuté žalovanému pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, s poukazom na § 498 Občianskeho zákonníka platí, že na to, čo bolo dané pred uzavretím zmluvy niektorým účastníkom sa hľadí ako na preddavok, t. j. ide o splátku na dojednané budúce plnenie. V čase poskytnutia preddavku bol tento preddavok dôvodnou platbou, t. j. v dobe keď bol preddavok poskytnutý bezdôvodné obohatenie nevzniká, a to až do okamihu, keď je tomu, kto preddavok poskytol zrejmé, že zamýšľaná zmluva nebude uzavretá, keď je vytvorený taký stav, z ktorého vyplýva, že zamýšľaná kúpna zmluva sa nebude realizovať. Až týmto okamihom odpadá dôvod, na základe ktorého došlo k plneniu, preddavok sa tak stáva bezdôvodným obohatením získaným ako plnenie, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol, a ten kto preddavok poskytol sa môže domáhať jeho vrátenia. V danom prípade zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že v roku 2009 žalobkyňa nadobudla vedomosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť byt vo výlučnom vlastníctve žalovaného nedôjde, samotná žalobkyňa potvrdila, že už v roku 2009 žiadala žalovaného o vrátenie zaplateného preddavku, keď k odpredaju bytu nedôjde z dôvodov na strane žalobkyne.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10. S poukazom na citované ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená subjektívna 2 ročná premlčacia doba a objektívna 3 ročná. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne vzniklo. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď

sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. V danom prípade žalobkyňa už v roku 2009 mala vedomosť o tom, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, v takom prípade sa poskytnutý preddavok, ktorý žalovaný prijal ako zálohu na kúpnu cenu za predmetný byt v jeho vlastníctve stáva bezdôvodným obohatením. Teda už v priebehu roku 2009 žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia si mohla uplatniť v subjektívnej 2 ročnej premlčacej lehote, pričom žalobkyňa si svoj nárok uplatnila na súde žalobou až dňa 22.03.2016, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.

11. Vzhľadom na úspešnú vznesenú námietku premlčania súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Vznesená námietka premlčania nároku žalobkyne nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, pričom uvedené ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, v prípade ak to tak nie je má súd možnosť požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, v konaní nebolo preukázané, že by vznesená námietka premlčania odporovala dobrým mravom, pričom v zmysle ustálenej judikatúry neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali vidieť v uplatnenej námietke premlčania rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa minimálne od roku 2009 mala vedomosť o tom, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude schopná doplatiť žalovanému sumu 200.000,-Sk do kúpnej ceny, a teda že k odkúpeniu bytu vo vlastníctve žalovaného nedôjde, a už vtedy sa domáhala ústne od žalovaného vrátenia preddavku, pričom uplatnenie tejto námietky zo strany žalovaného nie je výrazom zneužitia práva na úkor žalobkyne. Už v čase splácania poskytnutého preddavku, teda od roku 2013 kedy žalovaný čiastočne plnil žalobkyni, bol nárok premlčaný.

13. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 257 a žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd vzhliadol v povahe prejednávaného sporu, keď žalobkyňa preukázateľne odovzdala žalovanému čiastku 500.000,-Sk ako preddavok na kúpnu cenu v súvislosti s kúpou bytu vo vlastníctve žalovaného, pričom z dôvodov na strane žalobkyne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pričom žalobkyňa uvedenú situáciu riešila tým, že finančné čiastky získala na základe poskytnutých úverov, v súčasnosti je dôchodkyňa, spláca pôžičky.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.