Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_13C-22-2014.pdf
PDF · 114.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/22/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v spore žalobcu : CD Consulting s.r.o., Politických vězňu 1272/21, Nové město, Praha 1, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému : E. V., L.. XX.XX.XXXX, J. I. X , o zaplatenie 1.091,01 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1. 091,01€, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 1 091,01€ od 02.01.2011 do zaplatenia, na zaplatenie 6% ročného úroku zo sumy 1 .091,01€ a na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,64€.
II. Súd konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavuje.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 17.04.2014 na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 1 091,01 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 091,01 eur od 02.01.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 1 091,01 eur od 28.02.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,64 eur a náhradu trov konania. Návrh na uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ( ďalej v texte ako " Nariadenia " ) . V časti "údaje o pohľadávke" žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 25.11.2009 na zmenkovú sumu vo výške 1091,01eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 02.01.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 25.11.2009 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 02.01.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
2. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako fyzická osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd podľa bydliska žalovaného v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia.
3. Tunajší súd zaslal žalovanému Tlačivo C - Tlačivo na odpoveď v zmysle článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia, ktoré si prevzal dňa 04.07.2014. Žalovaný v lehote 30 dní nezaslal žiadnu odpoveď na doručené tlačivo, preto súd v zmysle článku 7 ods. 3 Nariadenia vydal vo veci rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 05.09.2014. Rozsudkom zo dňa 05.09.2014 tunajší súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18.05.2015 rozsudok zrušil , vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a zároveň nariadil tunajšiemu súdu, aby v ďalšom konaní sa tunajší súd vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie návrhu na uplatnenie pohľadávky, pretože kópia zmenky, ktorá je obsahom spisu, neobsahovala zápis indosamenta a z uvedeného dôvodu nie je možné zistiť, či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu.
4. Vzhľadom k tomu, že do konania na podporu žalovaného z vlastného podnetu vstúpil vedľajší účastník a žalobca tento vstup namietal, súd uznesením zo dňa 21.08.2015, právoplatným dňa 17.09.2015, nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania.
5. Tunajší súd zaslal žalobcovi Tlačivo B na doplnenie svojho návrhu v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.12.2015 žalobca doručil súdu odpoveď, kde uviedol, že súdu poskytol primerané a dostatočne jasné informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Bol predložený originál zmenky a zmenkové informácie boli obsahom podaného návrhu, preto nemá čo doplniť alebo opraviť. V konaní si uplatňuje majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky , disponuje len zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť. Žalobca uviedol, že nemá dostatočne presné a primerané údaje o tom, aby mohol zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. V ďalšom uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalobca má za to, že zmenka, ktorú súdu predložil, je platná zmenka, keďže spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. a touto zmenkou dokázal jasne, úplne zrozumiteľne svoje nároky na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Žalobca má za to, že je majiteľom zmenky na základe indosamnetu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. S poukazom na znenie § 17 zákona č. 191/1950Sb. je to povinný zo zmenky, ktorý môže vznášať určité námietky proti zmenkovému nároku, avšak je aj na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom ( povinnom ), nie na žalobcovi ( oprávnenom ). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, je nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného ( povinného ) na žalobcu ( oprávneného ). Žalobca má teda za to, že námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba ( proti vôli žalovaného ) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Predmetné námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného na nich upozorniť. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalobca na znenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.
6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobca svoj návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne , čím si v tomto konaní uplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Po čiastočnom späťvzatí návrhu tak predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o zaplatení zmenkovej sumy vo výške 1. 091,01€, zaplatení zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 1 091,01€ od 02.01.2011 do zaplatenia, zaplatení 6% ročného úroku zo sumy 1 .091,01€ od 28.02.2011 do zaplatenia a o zaplatení zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,64€.
7. S účinnosťou od 22.12.2015 začala platiť novela zákona č. 191/1950 Sb., ktorá bola prijatá zákonom č. 438/2015 Z.z. V zmysle uvedenej novely poučil súd žalovaného podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. a teda, že v zmysle § 17 ods. 1 ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V zmysle § 17 ods. 2 v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaným zo zmenky mohol uplatniť, ak
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný sa k uvedenému poučeniu nijako nevyjadril a nezaslal žiadne námietky.
8. Po tom, čo súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu a mal ju za preukázanú, rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 28.06.2016 tak, že návrh žalobcu zamietol, v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného úroku vo výške 0,25% denne zastavil a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach na základe uvedeného odvolania uznesením zo dňa 28.11.2016 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom, že sa jedná o zmätočný výrok tunajšieho súdu, nakoľko napriek tomu, že súd návrh zamietol, ďalším výrokom konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavil. V novom konaní uložil odvolací súd tunajšiemu súdu vo veci znovu rozhodnúť a zároveň rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
9. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné, alebo ak to požiada niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky navrhovateľom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 20.04.2017. Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Z uvedeného článku nevyplýva povinnosť súdu v prípade, ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania, o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad, keďže ani jedna zo strán o nariadenie pojednávania nepožiadala. Doručenie predvolania na pojednávanie mal súd riadne preukázané. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, pričom poukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Pojednávanie žalobca nežiadal odročiť z dôvodu jeho neprítomnosti.
10. Súd vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a obsahom listinných dôkazov, a to zmenkou zo dňa 25.11.2009 a obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/882/2012.
11. Žalovaný uviedol, že si nespomína na to, aby v roku 2009 podpisoval nejakú zmenku alebo si bral nejakú pôžičku. Pôžičku z Pohotovosti si bral ešte v čase, keď platili slovenské koruny, túto však už splatil. Nevie, čo znamená zmenka.
12. Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 25. novembra 2009 s nasledovnými údajmi: Označenie: jedná sa o zmenku číslo : XXXXXXXXX Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného Miesto vystavenia: v Levoči Dátum vystavenia: 25. novembra 2009 Zmenková suma: 1091,01 eur Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu jedentisícdeväťdesiatjeden eur 1 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 02. januára 2011 Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia" Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu, čím mal súd preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu.
13. S účinnosťou od 22.12.2015 začala platiť novela zákona č. 191/1950 Sb., ktorá bola prijatá zákonom č. 438/2015 Z.z. V zmysle uvedenej novely poučil súd žalovaného. Keďže žalobca v zmysle tlačiva "B" na doplnenie návrhu, súdu nedoručil relevantné listinné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky a keďže žalobca si uplatnil nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení § 17 zákona č. 191/1950 Zb. z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky.
14. Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. - pôvodný vlastník zmenky, je spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery, čo je zrejmé aj z predmetu jej činnosti zverejnenej v jej výpise z Obchodného registra. Voči žalovanému už bolo vedené exekučné konanie pod sp. zn. 10Er/882/2012, kde si pôvodný majiteľ zmenky - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uplatnil od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy 1.091,01€ s prísl. titulom tej istej zmenky na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05032/11. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a exekučné konanie bolo uznesením zo dňa 17.07.2013, právoplatným dňa 22.07.2013 zastavené. Z obsahu spisu súd zistil, že v exekučnom konaní bola spolu s exekučným titulom pripojená aj Zmluva o úvere č. 704500157 zo dňa 25.11.2009, na základe ktorej predchodca žalobcu - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 600,- eur. Žalovaný ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 528,- eur v 12 mesačných splátkach po 94,- eur, počnúc od 23.12.2009, t.j. zaviazal sa zaplatiť sumu 1.128,-€. Tunajší súd konštatoval, že Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka, nakoľko tým , že povinný podpísal blankozmenku, nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvniť resp. namietať sumu v nej uvedenú. Taktiež rozhodcovskú doložku považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záväzkový vzťah , ktorý vznikol titulom zmluvy o úvere č. 704500157 vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa a uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia potvrdil.
15. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 sa toto nariadenia uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
16. Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 , trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
17. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 , pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
18. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.
19. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm .b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pre 1.5.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
20. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k uzavretiu úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
26. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k uzavretiu úverovej zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
27. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení žalobného návrhu dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
30. Vykonaním dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má jednoznačne spotrebiteľskú povahu, a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky, a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť a tiež meno resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon. Vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je nevyhnutné vo veci, poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS , chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.
31. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku zmenkového vzťahu medzi predchodcom žalobcu a žalovaným tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
32. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov. Dohoda o vyplnení zmenky je tak poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi žalobcu tak nevzniklo právo na vyplnenie zmenky , a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo nevyhnutné návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
33. Súd ďalej poukazuje aj na rozpor konania predchodcu žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy, čo je ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu. Na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 600,- eur, ktorý mal žalovaný splácať v 12 mesačných splátkach po 94,- eur, zaplatil by teda celkove sumu 1 128,- eur. Úver veriteľ zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda je neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol žalovanému úver 600,- eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 180,- eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od žalovaného prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 180,- eur, a nie na sumu 1.091,01 eur, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z., ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti.
34. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č. 704500157 zo dňa 25.11.2009 uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky náležitosti uvedené § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splatenia úveru v 12 - tich mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou navrhovateľom uvedené náležitosti neobsahuje, úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov.
35. Na záver súd uvádza, že Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1. 091,01€, na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 1 091,01€ od 02.01.2011 do zaplatenia, na zaplatenie 6% ročného úroku zo sumy 1 .091,01€ od 28.02.2011 do zaplatenia a na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,64€ zamietol.
36. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
37. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
38. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
39. Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd v tejto časti konanie zastavil.
40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri posudzovaní procesného úspechu a neúspechu mal súd za to, že to bol žalobca, ktorý procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, na základe čoho súd vychádzal z celej žalovanej sumy. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobca nemal v konaní úspech, žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, na základe čoho súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.