Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2P-107-2016.pdf
PDF · 86.21 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/107/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci maloletého - V. O. Z., S.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - M.. V. Z., S.. XX. XX. XXXX, M. R. V., H.. V. XX, zastúpená JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom s miestom výkonu Rimavská Sobota, Daxnerova 5 a otca - E.. L.. O. Z., S.. XX. XX. XXXX, M. R. V., U. XX, zastúpený AK Bitalová & Demeterová, s. r. o., so sídlom kancelárie Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 8, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a úpravu styku takto
rozhodol:
I.Návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného zamieta.
II.Otec maloletého dieťaťa je oprávnený sa stýkať s maloletým V.M. O. Z. S.. XX.XX.XXXX každý piatok v párnom týždni roka a to v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec sa zaväzuje dieťa prevziať v mieste bydliska matky a na tom istom mieste dieťa matke vrátiť riadne a včas. Matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
III. Návrh otca, ktorým sa domáhal aby bol oprávnený s maloletým dieťaťom telefonovať každý deň v čase od 19.30 hod. do 19.50 hod. a aby matka bola povinná telefonicky styk otcovi so synom umožniť zamieta.
IV.Návrh otca, ktorým sa domáhal, aby bol oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom každú stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod., resp. aby mu bolo umožnené zabezpečiť dopravu dieťaťa do základnej umeleckej školy zamieta.
V.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu z dôvodu, že u neho došlo k podstatnej zmene pomerov. Zároveň žiadal upraviť svoj styk s maloletým z dôvodu, že matka mu styk s dieťaťom neumožňuje.
2.Právna zástupkyňa otca na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Uviedla, že od roku 2011 kedy bola naposledy upravená otcova vyživovacia povinnosť došlo u neho k zmene pomerov, ktoré spočívajú v tom, že uzavrel nové manželstvo z ktorého sa mu v roku 2015 narodil ďalší syn. Podľa názoru právnej zástupkyne otca nedošlo k zmene pomerov na strane dieťaťa. Ďalej uviedla, že dieťa navštevuje školu a z tohto dôvodu by sa jeho matka mohla zamestnať, čím by značne zlepšila svoju finančnú situáciu. Ohľadom styku otca s maloletým synom navrhla tento upraviť oproti pôvodnému rozhodnutiu na každý párny piatok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.
3.Otec maloletého sa pripojil k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne. Uviedol, že nie je vlastníkom žiadneho luxusného motorového vozidla, má vozidlo typu BMW 730 D za ktorý mesačne uhrádza leasing približne vo výške 458 € mesačne, mimo toho za prenájom bytu hradí mesačne nájom vo výške 493 € a náklady na energie vo výške 100 €. Jeho manželka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 € mesačne. Otec maloletého je samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho príjem za rok 2016 podľa daňového priznania činil sumu 4950,81 Eur s tým, že okrem toho vykonáva funkciu poslanca mestského zastupiteľstva a odtiaľ má príjem za celý rok v sume 2800,- Eur. Otec dieťaťa navrhol matke, aby si prenajala dvojizbový byt v komplexe v ktorom býva aj on a tam by ju mesačné náklady vyšli podstatne nižšie. Mal námietky aj k deklarovanej výške výdavkov matky na bezlepkovú a bezmliečnu dietu maloletého. Podľa jeho názoru tieto potraviny nie sú finančne náročné.
4.Právny zástupca matky s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Uviedol, že skutočne došlo k zmene pomerov, ale v tom smere, že by matka dieťaťa mohla požadovať zvýšenie vyživovacej povinnosti. U maloletého sa jedná o dieťa ťažko zdravotne postihnuté, ktoré potrebuje špeciálnu stravu, pomoc pri každodenných bežných úkonoch a vyžaduje aj špeciálnu kúpeľnú starostlivosť a rehabilitácie. Matka dieťaťa sa snaží zabezpečiť, aby dieťa bolo podľa možnosti čo najviac samostatné. Spochybnil daňové priznanie otca, nakoľko by si z tohto príjmu nemohol dovoliť drahý prenájom bytu a splácať leasíng. Ohľadom styku otca so synom je toho názoru, že rodičia sa na styku už v podstate dohodli, a pokiaľ má otec záujem stretávať sa so synom aj v strede týždňa môže ho odviesť do základnej umeleckej školy a stráviť s ním tam čas, naviac dieťa je vo veku 13 rokov a samé sa už vie rozhodnúť ako sa má záujem stretávať s otcom.
5.Matka maloletého s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Vypovedala, že maloletý potrebuje celodennú starostlivosť, školu navštevuje na pár hodín, aj tam potrebuje pomoc asistenta. Pre dieťa zabezpečuje špeciálnu stravu, pravidelne s ním chodí na lekárske kontroly a kúpeľnú liečbu. Na návrh právnej zástupkyne otca, aby sa zamestnala uviedla, že syna nemôže ponechať bez akéhokoľvek dozoru. Stretávanie syna s otcom podporuje, ale dieťa má už svoj vek a samé vie povedať čo mu najlepšie vyhovuje, naviac maloletý býva často chorý a vtedy nie je možné realizovať stretnutie. Matka dieťaťa je poberateľkou štátnych sociálnych dávok a to príspevku za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby vo výške 271 €, prídavku na dieťa, príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla, príspevku za opotrebovanie šatstva a príspevku na dietne stravovanie.
6.Kolízny opatrovník so znížením vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Podotkol, že od poslednej úpravy výživného uplynula už doba siedmych rokov, dieťa značne vyrástlo s čím sú spojené aj zvýšené výdavky matky. Upozornil na závažné zdravotné postihnutie maloletého, ktoré matke znemožňuje sa zamestnať, práve naopak apeloval na otca dieťaťa, aby si upravil svoje pomery a zamestnanie tak, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nakoľko v predmetnej právnej veci skôr prichádza v úvahu zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti.
7. Podľa §-u 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv alebo povinností. Podľa §-u 62 Zákona o rodine ods. 1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2 / Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods.5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. ods. 6/ Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8.Vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/121/2011 zo dňa 28. 03. 2012 na sumu po 200 € mesačne. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane povinného otca došlo k zmene jeho pomerov tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi, ktorý pochádza z jeho terajšieho manželstva. Zároveň ale súd zohľadnil skutočnosť, že u maloletého V. O. sa jedná o ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje náročnú starostlivosť a z tohto dôvodu sa jeho matka nemôže zamestnať, Naviac vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola upravená pred šiestimi rokmi, čiže skôr by prichádzalo do úvahy zvýšenie otcovej vyživovacej povinnosti k dieťaťu. V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. V danom prípade otec ako povinný rodič má maloleté dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Toto svoje stanovisko súd odôvodňuje aj tým, že otec dieťaťa má dostatočné finančné zdroje, nakoľko býva v prenajatom byte za ktorý uhrádza mesačne spolu s nákladmi na energie sumu 600 €, spláca leasing na osobné motorové vozidlá, ktorý uhrádza podľa jeho výpovede mesačne v sume 458 €. Súd je toho názoru, že otec si môže svojim vlastným pričinením s poukázaním na jeho vzdelanie podstatne zvýšiť svoj príjem a má možnosť si znížiť svoje výdavky na bývanie zabezpečením lacnejšieho prenájmu nehnuteľností, zároveň splátky leasingu na zakúpenie luxusnejšieho osobného motorového vozidla neboli nevyhnutné, nakoľko otec bol vlastníkom iného osobného motorového vozidla. Súd preto na základe výsledkov vykonaného dokazovania otcov návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol. Zároveň súd upravil styk otca so synom tak, aby bol rešpektovaný režim maloletého, prihliadol pritom na skutočnosť, že dieťa je vo veku 13 rokov, kedy sa môže samotné rozhodnúť kedy a v akom rozsahu bude sa s otcom stretávať. Súd vzhľadom k zdravotnému stavu dieťaťa upustil od jeho výsluchu. Súd zároveň zamietol návrh otca na úpravu telefonického kontaktu s dieťaťom s poukázaním na už vyššie spomenutý vek maloletého. Taktiež súd poukazuje na vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že ona brániť v stretávaní otca so synom v žiadnom prípade nebude.
9.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 220 Civilného sporového poriadku v prípade, že povinná strana neplní rozsudok je možné voči nemu podať návrh na začatie exekúcie.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.