Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-14C/133/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziu Mecelovou v právnej veci žalobkyne mBank SPÓLKA AKCYJNA (pôvodne BRE BANK SPOLKA AKCYJNA), so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky (pôvodne BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike), so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpená spoločnosťou Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom BBC V, blok A, Plynárenská 7/A, Bratislava (pôvodne B & S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingova 5, Bratislava) IČO: 35 929 049, proti žalovanej F. F., A.. XX.XX.XXXX, W. T. Č.. XX, o zaplatenie 1.939,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.939,20 eur od 22.09.2009 do 10.10.2011, zastavuje.

II. V zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 11.03.2013 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.939,20 eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 25 % p. a. od 22.09.2009 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 22.09.2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa uviedla, že na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom organizačnej zložky, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. a okrem iného poskytuje spotrebiteľské a hypotekárne úvery. Žalobkyňa uzatvorila so žalovanou zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. č. zmluvy 520700-4201471536/8360, na základe ktorej poskytla žalovanej hotovostný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy. K 21.09.2009 je žalovaná v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 1.939,20 eur. Žalobkyňa žalovanú viackrát vyzvala na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalovanej, žalobkyňa v zmysle zmluvy, bodu 2.3.5 všeobecných obchodných podmienok a § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpila. Žalobkyňa požaduje vrátenie dlžnej čiastky, spolu s dohodnutým úrokom 25 % p. a. (bod 5.1 zmluvy) a zákonným úrokom z omeškania. K žalobe pripojila žiadosť o poskytnutie bezhotovostného úveru mPÔŽIČKA zo dňa 17.04.2009, výpis z účtu, zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa 20.04.2009, odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.10.2011 spolu s návrhom na úhradu dlhu v splátkach, harmonogram splátok, obchodné podmienky. Následne doplnila doručenku zo dňa 10.10.2011, sadzobník poplatkov.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, nenavrhla a nepredložila súdu žiadne dôkazy.

3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 27.02.2017, pred začatím prvého pojednávania vo veci, vzala žalobkyňa žalobu späť v časti žaloby o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.939,20 eur od 22.09.2009 do 10.10.2011. Súd podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ktorého, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví konanie, v späťvzatej časti konanie zastavil tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Súd súhlas žalovanej nezisťoval, pretože na nesúhlas so späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej na pojednávaní, listinnými dôkazmi (predloženými žalobkyňou), pričom dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

5. Zo žiadosti o poskytnutie bezhotovostného úveru mPÔŽIČKA zo dňa 17.04.2009 (č. l. 5 spisu) vyplýva, že žalovaná požiadala žalobkyňu o poskytnutie úveru v sume 2.000,- eur s dobou splatnosti 36 mesiacov, pričom žalovaná súhlasila, že jej mBank zašle Všeobecné obchodné podmienky mBank, obchodné podmienky k príslušným produktom a sadzobník poplatkov elektronickou formou na žalovanou poskytnutú e-mailovú adresu (čl. III bod 4) a súhlasila tiež, že na jej e-mailovú adresu jej budú zasielané elektronické výpisy s mesačnou periódou zo všetkých účtov vedených v mBank (čl. III bod 5).

6. Zo zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ zo dňa 20.04.2009 (č. l. 6 a nasl. spisu) vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanej hotovostný úver na bežný účet žalovanej vedený v mBank v maximálnej výške 2.000,- eur, na obdobie 36 mesiacov (doba splatnosti úveru), ktoré začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet dlžníka, konečná splatnosť úveru bola stanovená na 20.04.2012. Ročná percentuálna miera nákladov na úver je 28,07 %, celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 866,96 eur, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver je 25 %. Úver je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá v deň uzatvorenia zmluvy je 25 %. Dlžník sa zaviazal vrátiť mBank celý úver spolu s úrokmi a poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy najneskôr v deň poslednej splátky. Prílohou zmluvy bol harmonogram splátok, obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov, sadzobník poplatkov, formulár o zmluvných podmienkach, obchodné podmienky vydávania a používania debetných platobných kariet VISA. Podľa článku 8 bod 8.2 zmluvy, omeškanie dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splatnej pohľadávky mBank vyplývajúcej z tejto zmluvy alebo porušenie akejkoľvek povinnosti dlžníka vyplývajúcej z tejto zmluvy oprávňuje mBank k tomu, aby od zmluvy odstúpila, vyhlásila okamžitú splatnosť a vyzvala dlžníka na zaplatenie celého úveru aj s príslušenstvom v deň určený vo výzve.

7. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou úveru. Listom - Odstúpenie od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička zo dňa 04.10.2011 (č. l. 4 spisu, druhá strana) žalobkyňa žalovanej oznámila, že vzhľadom na omeškanie žalovanej so splácaním viac ako dvoch splátok úveru, žalobkyňa odstupuje od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička a zároveň poskytla žalovanej možnosť splatiť dlh v splátkach (č. l. 4 spisu). Predmetné odstúpenie bolo žalovanej doručené 10.10.2011 (č. l. 62 spisu).

8. Z výpisu z účtu (č. l. 3 spisu) je zrejmé, že žalovaná čerpala úver v sume 2.000,- eur dňa 20.04.2009. resp. 21.04.2009. Žalobkyni uhradila 3 splátky po 80,- eur. Z účtu boli strhávané úroky a poplatky za upomienky, pričom úverový účet končí poslednou položkou zo dňa 21.09.2009, kde je v úverovom účte uvedené, že pohľadávka žalobkyne sa vymáha, žalovanej bola poslaná posledná výzva na úhradu a bol jej zaúčtovaný poplatok za poslednú výzvu na úhradu v sume 16,60 eur, pričom pohľadávka žalobkyne k uvedenému dňu predstavovala sumu 1.939,20 eur. Teda konečný zostatok účtu ku dňu 21.09.2009 bol 1.939,20 eur.

9. Žalovaná pred súdom uviedla, že úver brala, potom prišla o zamestnanie a nemohla úver ďalej splácať. Mala aj ďalšie pôžičky, následne exekúcie. Toho času je nezamestnaná. V prípade, že súd žalobe aspoň

čiastočne vyhovie, žiadala splátkový kalendár. Priznanú sumu je schopná splácať vo výške 30,- eur mesačne. Nemá žiaden príjem, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Jej príjem je len 47,- eur, čo sú dvoje rodinné prídavky na deti. Má dve deti vo veku 17 a 12 rokov. Momentálne býva u rodičov. Na otázku súdu, či jej boli doručované výzvy, prípadne iné listiny zo strany žalobkyne, žalovaná uviedla, že teraz si nespomína, niečo jej bolo doručované asi pred dvomi rokmi s výzvou na úhradu sumy, ktorá tam bola vyčíslená.

10. Predmetom tohto konania je pohľadávka žalobkyne, ktorú tvorí istina vo výške 1.939,20 eur a príslušenstvo. Istina je zrejmá z výpisu z úverového účtu žalovanej. Istina pozostáva z: 1. pohybov na účte z dôvodu čerpania úveru žalovanou, pripočítanie úrokov v zmysle bodu 6.5 zmluvy o úvere, zo splátok, prípadne z automatických splátok úveru, 2. poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov, na ktorý odkazuje bod 2.4.1 všeobecných obchodných podmienok.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 12. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. V zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

15. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

18. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

25. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

26. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa znení účinnom v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

27. Súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý bol založený zmluvou o úvere, je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaná nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ (žalobkyňa) používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (žalovaná) neovplyvňuje. Od zmluvy však bolo účinne odstúpené. Podľa

Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Je potrebné si všímať aj to, že je to práve dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia.

28. Súd však z úradnej povinnosti skúmal, či nárok žalobkyne nie je premlčaný, pričom sa podrobne zaoberal okamihom začiatku plynutia premlčacej doby.

29. Pre úplnosť sa uvádza, čo sa týka § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.09.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.08.2014 sp. zn. 9Co/295/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22.10.2014 sp. zn. 11Co/377/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.01.2015 sp. zn. 11Co/427/2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 11.12.2014 sp. zn. 4Co/134/2013), keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo (aj bez námietky).

30. Procesná norma bez ohľadu na mieru legislatívneho vyjadrenia tohto pravidla pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory (a iné právne veci) prebiehajúce na súdoch. Inak povedané, z mlčania zákonodarcu v prípade procesných noriem možno bez problémov vyvodiť pravidlo o časovej pôsobnosti procesnej normy, pretože proste pôsobí v čase „dopredu“.

31. Kto márne nechá uplynúť premlčaciu lehotu (ktorej dĺžka ani režim sa nijako novou úpravou nemenili), jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“ premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt tento subjekt musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti (Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.: Zákon a sudcovia, K výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa).

32. K použitiu Občianskeho zákonníka pri premlčaní súd uvádza nasledovné. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.11.2013 sp. zn. 6Co/2/2013).

33. Je zrejmé, že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku - 4 roky je dlhšia, ako premlčacia doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre žalovanú ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty.

34. Súd považuje ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa aj z nasledovných dôvodov. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby), ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej upravuje v § 407 ods. 2, že platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby neobsahuje. Je logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom pri zohľadnení vyššie uvedených následkov, je potrebné konštatovať, že úprava premlčania ako celok je pre spotrebiteľa priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“. Takýto výklad (použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter) nepriamo odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013.

35. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby, súd uvádza nasledovné. Vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou úveru, žalobkyňa využila svoje právo a od zmluvy o úvere odstúpila dňa 04.10.2011. Žalovaná odstúpenie od zmluvy prevzala 10.10.2011. Súd dospel k záveru, že z podanej žaloby a predložených listinných dokladov, predovšetkým z výpisu z úverového účtu je nepochybné, že v danom prípade však došlo k zosplatneniu, resp. vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru žalobkyňou už ku dňu 21.09.2009. V danom prípade je jednoznačné, že banka si vyčíslila zostatok istiny ku dňu 21.09.2009, od ktorého dňa žiadala ďalej platiť úroky z úveru. Uvedené vyplýva z výpisu z úverového účtu, pričom tento bol vyhotovený dňa 13.04.2012 a končí posledným záznamom zo dňa 21.09.2009 pri položke vymáhanie - posledná výzva na úhradu - poplatok za poslednú výzvu na úhradu v sume 16,60 eur. Konečný zostatok ku dňu 21.09.2009 na tomto úverovom účte bol 1.939,20 eur, teda suma istiny, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Ak by žalobkyňou nebola vyhlásená okamžitá splatnosť úveru, nemohla by sa žalovaná ku dňu 21.09.2009 dostať do omeškania so zaplateným celého úveru, ale bola by v omeškaní len so zaplatením niekoľkých splátok. Od 21.09.2009 až do následného odstúpenia žalobkyne od zmluvy o úvere nie je na výpise z úverového účtu žiadny záznam o splatnosti ďalších mesačných splátok úveru a prirastajúcich úrokoch, či úrokoch z omeškania. Ak by žalobkyňa skutočne úver nezosplatnila a využila by až dňa 04.10.2011 právo odstúpiť od zmluvy, vypočítala by si celkovú sumu nesplatenej istiny a k nej prirastených úrokov ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy a nie spätne ku dňu 21.09.2009 a zároveň by si až odo dňa odstúpenia od zmluvy uplatňovala z takto vyčíslenej istiny prípadné ďalšie úroky, či úroky z omeškania. Keďže však, ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobkyňa vyhlásila okamžitú splatnosť úveru už ku dňu 21.09.2009, nemôže logicky po tomto dni pokračovať ani výpis z úverového účtu žalovanej. Žalobkyňa sama v žalobe uviedla, že suma istiny 1.939,20 bola určená ku dňu 21.09.2009. Žalovaná sa podľa výpisu z úveru, ako aj podľa vyjadrenia žalobkyne v žalobe dostala do sústavného omeškania dňa 21.09.2009 a teda žalobkyňa v zmysle zmluvy o úvere ako aj obchodných podmienok bola oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že tak aj urobila.

36. Ak teda potom následne žalobkyňa od zmluvy o úvere listom zo dňa 04.10.2011 odstúpila, je tento jej právny úkon nerelevantný vo vzťahu ku skutočnosti, že splatnosť celého úveru nastala už dňa 21.09.2009 vzhľadom na využitie oprávnenia žalobkyne vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Následný postup žalobkyne sa súdu javí ako účelový, v snahe zachovať vymožiteľnosť svojej pohľadávky a predlžiť si tak lehotu na uplatnenie práva na súde.

37. V danej veci vychádzajúc z dátumu 21.09.2009 ako dátumu zosplatnenia, je zrejmé, že premlčacia doba plynula od 21.09.2009 do 21.09.2012 (piatok). Žaloba bola podaná na súd až 11.03.2013, čo je zjavne po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie sa týka aj úrokov z omeškania /povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok; porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26.11.2014 sp. zn. 24Co/93/2014/.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

39. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

42. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala a v späťvzatej časti zavinila z procesného hľadiska zastavenie konania. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne v tomto konaní nevznikli a navyše ich náhradu nepožadovala (súd postupoval s odkazom na čl. 17 C.s.p. - hospodárnosť konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.