Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-53-2021.pdf
PDF · 95.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne J. Y., nar. X.X.XXXX, G.M. Č.. XXX/X, XXX XX Č. E. W., právne zast. STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa č. 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanej Pohrebná služba EXIT, spol. s r.o., Palárikova č. 1761, 022 01 Čadca, IČO: 00 615 617, právne zast. Mgr. Stanislav Záhumenský, advokát, Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, o zrušenie účasti žalobkyne v spoločnosti žalovanej takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu žalobu 26.7.2021, ktorou sa domáhala rozhodnutia súdu, aby zrušil jej účasť ako spoločníčky v spoločnosti žalovanej zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina oddiel Sro vložka č. 149/L. V rámci podanej žaloby si uplatnila náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podanie žaloby odôvodnila tak, že je spoločníkom u žalovanej v rozsahu výšky splateného vkladu 1.030,- eur na základnom imaní žalovanej, ktoré je vo výške 8.104,- eur. Druhým spoločníkom a jediným konateľom žalovanej je J. B., bytom D. Č.. XX, ktorého výška vkladu je 7.074,- eur. Jej podiel v predmetnej spoločnosti je cca 12 %. Žalovaná bola založená spoločenskou zmluvou dňa 4.9.1991, pričom žalovanú založili šiesti spoločníci. Súčasný stav je taký, že v žalovanej spoločnosti sú dvaja spoločníci. J. B. postupnými prevodmi na seba previedol väčšinový podiel na základnom imaní žalovanej, pričom v roku 2016 po Ú. V. B. a následnom nadobudnutí podielu jej manželom U. B. sa zmocnil aj jeho podielu podľa nej nie zákonným spôsobom, čo namietala. Od doby, keď v spoločnosti zostali dvaja spoločníci, prestal s ňou druhý spoločník p. B. komunikovať, v podstate sa nemôže zúčastňovať na riadení spoločnosti, nemá žiadny prehľad o hospodárení s majetkom žalovanej, pričom vie, že druhý spoločník p. B. robí z účtu žalovanej výbery, tieto nie sú vôbec zaznamenávané v účtovníctve a z jeho strany dochádza k finančnej likvidácii žalovanej. Ona ako žalobkyňa konateľa a druhého spoločníka p. B. opakovane žiadala o stretnutie, aby celú vec riešila, tento však vôbec nereagoval. Podľa § 148 ods. 1/ Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Bola toho názoru, že táto zákonná podmienka zrušenia jej účasti v spoločnosti žalovanej nastala, nakoľko druhý spoločník a jediný konateľ žalovanej s ňou žiadnym spôsobom nekomunikuje, na jej korešpondenciu žiadnym spôsobom nereaguje, nemá žiadny dosah na riadenie spoločnosti, taktiež nemá prístup k účtovníctvu žalovanej, pričom len z výpisu z účtu vie, že druhý spoločník vykonal niekoľko výberov, ktoré nie sú evidované v účtovníctve žalovanej, pričom ani nevie zhodnotiť, aká je finančná situácia žalovanej. Chcela sa pred podaním žaloby s konateľom a druhým spoločníkom dohodnúť na ukončení mojej účasti
v spoločnosti žalovanej a to formou predaja obchodného podielu druhému spoločníkovi, avšak tento na jej korešpondenciu, sms správy a telefonické hovory nereaguje, nedá sa s ním v podstate komunikovať.
2. Na preukázanie tvrdení pripojila žalobkyňa k žalobe listinné dôkazy a to kópiu doručenky o neprevzatí listu, internetový výpis z obchodného registra na žalovanú spoločnosť, žiadosti adresované konateľovi žalovanej z 17.2.2021, kópiu spoločenskej zmluvy spoločnosti Pohrebná služba EXIT, spol. s r.o. z 4.10.1991.
3. Po realizácii úkonov pre prípravu pojednávania súd doručil žalovanej žalobu s prílohami ako i procesným poučením pre stranu sporu. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu vyjadrenie (č.l. 33 a nasl.) dňa 7.10.2021, v ktorom uviedla, že skutočnosť, že spoločník v spoločnosti s ručeným obmedzeným nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov, sama o sebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Ak medzi spoločníkmi dôjde k vážnym nezhodám a ostatní spoločníci nemajú záujem o nadobudnutie obchodného podielu od spoločníka, ktorý chce zo spoločnosti vystúpiť, môže tento spoločník požadovať zrušenie jeho spoločnosti podľa § 148 OZ. Ak žalobca poukazuje, že medzi spoločníkmi dochádza k nezhodám, mal právo ponúknuť svoj obchodný podiel ostatným spoločníkom spoločnosti. Žalobca nepredložil žalovanému návrh, že má záujem odpredať svoj obchodný podiel. Žalovaný je toho názoru, že z tohto dôvodu je žaloba žalobcu podaná predčasne. V zmysle spoločenskej zmluvy má spoločník právo previesť svoj obchodný podiel. Túto skutočnosť oznámi konateľovi spoločnosti, ktorý oboznámi ostatných spoločníkov o tomto zámere žalobcu. Aj toto je dôvod na ukončenie účasti spoločníka v spoločnosti. Žalovaný sa kontaktoval so žalobcom, pokiaľ sa týka jeho zrušenia jeho účasti v spoločnosti. Z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške obchodného podielu - žalobca žiadal za odkúpenie jeho obchodného podielu kúpnu cenu vo výške 40.000,-€. Druhý spoločník J. B.M. s touto cenou nesúhlasil najmä z dôvodu, že obchodný podiel žalobcu je fakticky totožný s výškou obchodného podielu bývalého spoločníka U. B.. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 29Up/943/2021 vydaného na základe návrhu správcu konkurznej podstaty U. B. bola určená výška hodnoty obchodného podielu U. B. v sume 7.125,22 €. Spoločník J. B. má záujem o odkúpenie obchodného podielu žalobcu. Z dôvodu, že hodnota obchodného podielu žalobcu je neprimerane vysoká, spoločník doporučuje, aby prehodnotila výšku hodnoty svojho obchodného podielu. Ak žalobca naďalej by trvala na výške hodnoty jej obchodného podielu vo výške 40.000,- € ( jej podiel predstavuje cca 12%), J. B. ponúka žalobcovi na odkúpenie jeho obchodného podielu za daných podmienok. Podaniu žalobcu - žalobný návrh, chýba solídna argumentácia, žiadal, aby súd žalobu zamietol.
4. Vyjadrenie žalovanej doručil súd právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý vo vyjadrení tzv. replike ( č.l. 49-52) uviedol, že zo strany žalovanej ide o nepochopenie tvrdení v žalobe uvádzaných. Dôvodom podania žaloby nie je to, že ako menšinový spoločník nedokáže presadiť svoju vôľu, ale dôvodom je to, že konateľ s ňou žiadnym spôsobom nekomunikuje, neinformuje ju o hospodárení, bráni jej nahliadnuť do účtovníctva, z jeho strany dochádza k neoprávneným výberom z účtov a žiadnym spôsobom s ňou nekomunikuje. Žalobkyňa vyzývala druhého spoločníka opakovane na poskytnutie informácií, avšak z jeho strany nebola informovaná, tento jej nedoručuje predvolania na valné zhromaždenie a v podstate v žalovanej spoločnosti hospodári sám. Neposkytovanie informácií spoločníkovi je dôvodom pre jeho zrušenie účasti v spoločnosti o čom svedčí rozhodnutie KS Žilina sp. zn. 13Cob/160/2019.
5. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne doručil súd žalovanej, ktorá vyjadrenie nepodala.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom z vyjadrení právnych zástupcov strán sporu, výpovede žalobkyne a listinných dôkazov zaslaných súdu v rámci písomných vyjadrení strán sporu mal preukázaný tento skutkový a právny stav:
7. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe ako i dôvodoch. Poukázal na to, že žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o hospodárení spoločnosti, nemá informácie o žalovanej, pred pojednávaním došlo k zmene v osobe konateľa, kde sa stala konateľkou dcéra spoločníka - predchádzajúceho konateľa. Poukázal na to, že samotný právny zástupca je bývalým spoločníkom žalovanej a preto dal na zváženie súdu jeho vylúčenie - nepripustenie ako právneho zástupcu. V rámci vyjadrenia uviedol, že žalobkyňa nedisponuje inými listinami ako tými, ktoré v konaní predložila, telefonicky kontaktovala však konateľa žalovanej, ale išlo o mobil patriaci žalovanej preto to nevie preukázať. V konaní navrhol vypočuť dcéru žalobkyne, ktorá pracovala u žalovanej ako účtovníčka.
8. Právny zástupca žalovanej v danej veci zotrval na dôvodoch uvádzaných v písomnom podaní, žalobu žiadal zamietnuť, poukazoval na rozhodnutie súdu v Banskej Bystrici, kde bola stanovená cena obchodného podielu v sume 7000,- €. Uviedol, že neexistuje dôvod na zrušenie účasti žalobkyne v spoločnosti žalovanej. Čo sa týka informácií o spoločnosti, majú odklad na podanie daňového priznania, preto žalobkyni nezaslali informácie o hospodárení a vo vzťahu k zmene štatutára poukázal na možnosť písomného hlasovania, teda bez účasti spoločníkov.
9. Žalobkyňa uviedla, že pracovala u žalovanej 30 rokov. Informácie o spoločnosti dostávala, avšak mala vedomosť o tom, že účtovníčkam bol daný zákaz, aby ju o informáciách informovali. Najskôr bola informovaná o valných zhromaždeniach, neskôr už nie. Situácia sa zmenila ako dostala pána B. späť do firmy, on dostal vyplatené však 7000,- € a potom z firmy odišiel. Pán B. s ňou nekomunikuje jeden a pol roka. Vo firme pracovala aj jej dcéra. Do marca 2021 jej boli poskytované informácie, ale len čiastočne, mala vedomosť o faktúrach, úhradách, ktoré boli realizované, nakoľko tam pracovala jej dcéra. Od marca 2021 jej informácie poskytované neboli. Informácie o odklade daňového priznania jej neposkytol nikto, majetkové priznanie za rok 2020 si stiahla z internetu sama, nahliadnutie jej nebolo umožnené. Predtým sa dohodli, kedy bude valné zhromaždenie a ona sa ho aj zúčastnila, niekedy aj zápisnicu písala, ak sa niečo nepozdávalo, bola zmenené. Ona nemá záujem na ani nechce zotrvať v obchodnej spoločnosti.
10. Súd zamietol návrh na výsluch dcéry žalovanej, nakoľko tento návrh bol vznesený po koncentračnej lehote danej obom stranám sporu a jej výsluch s prihliadnutím na dôkazy sa javil ako nadbytočný. Rovnako tak súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobkyne o nepripustenie právneho zástupcu žalovanej v spore, s poukazom na to, že právny zástupca nie je splnomocnenec ale advokát, v spoločnosti nie je konateľom a ani spoločníkom, samotné pôsobenie predtým ho zo zastupovania nevylučuje a tvrdenie o disciplinárnej zodpovednosti právneho zástupcu a možnosti odmietnutia prevzatia zastupovania sú v plnej réžii právneho zástupcu a súd v tomto smere advokátovi nemá právo ukladať, aby požiadal o vylúčenie, nakoľko ide o vzťah medzi advokátom a jeho klientom a nebol advokát, ako právny zástupca žalovanej ustanovený ex offo súdom (aktuálna úprava toto už ani nepripúšťa).
11. Súd uplatnený nárok žalobkyne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka konkrétne § 148 ods. 1 ObchZ č. 513/1991 Zb. , kedy spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
12. Z úradnej činnosti a oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra žalovanej mal tak súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne, nakoľko táto je spoločníkom u žalovanej Pohrebná služba EXIT, spol. s r.o., IČO: 00 615 617 v rozsahu výšky splateného vkladu 1.030,- eur na základnom imaní žalovanej, ktoré je vo výške 8.104,- eur. Druhým spoločníkom ku dňu rozhodovania (aktuálny výpis č.l. 63 spisu) bola L. B. a to s účinnosťou od 8.2.2022. Konateľmi v spoločnosti boli J. B. a L. B.J..
13. Na podklade vykonaného dokazovania súd vychádzal z tvrdení samotnej žalobkyne, ktorá uvádzala, že jej nie sú poskytované žiadne informácie o spoločnosti, o jej riadení, účtovníctve, dokonca jej získanie týchto informácií malo byť znemožnené zákazom od konateľa žalovanej, ktorým bol pôvodne iba J. B..
14. Súd v danom prípade preto skúmal dôvody, pre ktoré nemožno spravodlivo žiadať, aby zotrvala žalobkyňa v žalovanej spoločnosti. V danom prípade žalobkyňa tvrdila, že nedostávala žiadne informácie. Podľa Čl. VI. spoločenskej zmluvy žalovanej ( č.l. 10 spisu) spoločník má právo nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti, byť informovaný o stave majetku spoločnosti, výsledkoch hospodárenia a spôsobe vedenia spoločnosti, predkladať spoločnosti návrhy a vyžadovať od nich vysvetlenie skutočností súvisiacich s činnosťou spoločnosti, na podiel zo zisku spoločnosti ( v prípade žalobkyne 12,70%). Žalobkyňa hoc tvrdila, že žiadala o zaslanie dokladov a toto deklarovala aj v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní tým, že nebola informovaná, tieto skutočnosti a porušenie jej práv vyplývajúcich zo spoločenskej zmluvy, tak ako sú stanovené v spoločenskej zmluve v Čl. VI, dostatočne nepreukázala. Jej tvrdenia zostali iba v rovine tvrdení, pričom dôkazy, ktoré predložila na podporu ňou uvádzaných tvrdení, nesmerovali k tomu, že by jej bolo bránené nahliadať do dokladov, byť informovanou o spoločnosti, ale súdu bola predložená iba obálka adresovaná žalobkyňou konateľovi žalovanej J. B.M., ktorá sa vrátila ako neprevzatá 10.3.2020 a obsah jej bol súdu neznámy a ďalší list
adresovaný žalobkyňou žalovanej - konateľovi, ktorý prevzala žalovaná (resp. zamestnanec 17.2.2021), bol listom, ktorým sa žalobkyňa domáhala odpredaja a zrušenia podielu v spoločnosti. O dôvodoch porušovania jej práv nebola žiadna zmienka v predmetnom liste, žiadala o osobné stretnutie, pričom uvádzala, že na odpredanie a zrušenie svojho podielu má svoje vážne dôvody, ktoré je ochotná prerokovať s konateľom spoločnosti. Ak aj boli prijímané rozhodnutia na valnom zhromaždení bez jej účasti ako uvádzala, toto mohla preukázať, kedy sa tak stalo, kedy sa valné zhromaždenie konalo, alebo navrhnúť pripojenie dôkazov ak bol takýto prejav spoločníka zaznamenaný, napríklad v zápisnici, nakoľko spoločník dokazuje svoje tvrdenia aj týmto spôsobom, napríklad aj výpisom z verejného zoznamu (obchodný register)
15. K zániku účasti spoločníka v spoločnosti nemôže dôjsť jednostranným prejavom vôle spoločníka, t.j. jednostranným vystúpením spoločníka zo spoločnosti. Tento zákaz v súlade s § 123 ods. 3 a úpravou zákazu vrátenia vkladu chráni majetok spoločnosti pred jednostranným úkonom, ktorým by bol majetok spoločnosti znižovaný prostredníctvom povinnosti na vyplatenie vyrovnacieho podielu (§ 150) v prípade jednostranného zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti. A práve preto na toto je dané ust. § 148 ods. 1 ObZ, kedy spoločník tak môže požiadať súd o zrušenie jeho účasti, "ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval". Tento prípad spravidla nastáva, ak spoločnosť, resp. ostatní spoločníci porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému spoločníkovi.
16. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 CSP je žalobkyňa povinná označiť dôkazy, ktoré podľa jej názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinná ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Do ust. § 185 CSP sa zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Súd však musí uviesť, že tento spor nie je sporom, kedy súd vykonáva dôkazy nad rámec návrhov a z vlastnej iniciatívy (ex offo), nakoľko jednoznačne je potrebné pre tento spor uplatniť princíp rovnosti zbraní pre stranu nielen žalobkyňu ale i žalovanú pre zabezpečenie rovnakého prístupu. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010, dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
17. V nadväznosti na súdom zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nebolo unesené dôkazné bremeno v rozsahu, aby súd rozhodol v jej prospech, tak ako uplatnila v petite žaloby, nakoľko od jediného listu zaslaného žalovanej a aj prevzatého nevyplýva, že by sa domáhala svojich práv a tieto jej boli znemožnené. Súd preto žalobu zamietol. Pokiaľ ide o obranu žalovanej a argumentáciu čo do výplaty za obchodný podiel a sporu o výšku, táto argumentácia vo vzťahu k nároku pre súd nemala žiadnu relevanciu a právny význam, nakoľko predmetom nebol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu (finančné vyrovnanie za obchodný podiel) žalobkyne.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy priznal nárok na náhradu trov úspešnej strane sporu - žalovanej v plnom rozsahu (100%). O konkrétnej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením poverený súdny úradník (§ 262 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
(§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).