Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27R-1-2017.pdf
PDF · 109.8 KB
Case nature
Area
Subarea
27R/1/2017
Uznesenie
D. súd O. v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: R. L., s.r.o., so sídlom K. U., J. M. č. XX, C.: XXXXXXXX, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka: R. L., s.r.o., so sídlom K. U., J. M. č. XX, C.: XXXXXXXX, takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e reštrukturalizačné konanie na dlžníka: R. L., s.r.o., so sídlom K. U., J. M. č. XX, C.: XXXXXXXX, pre nejasnosť a nezrozumiteľnosť reštrukturalizačného posudku a pre nesplnenie predpokladov na odporučenie reštrukturalizácie.
odôvodnenie:
1/ Návrhom zo dňa 25.02.2017, doručeným na D. súd O. dňa 27.02.2017, sa navrhovateľ - právnická osoba - domáhal, aby súd začal reštrukturalizačné konanie a povolil reštrukturalizáciu z dôvodu, že je v úpadku, pretože je platobne neschopný, nakoľko nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok viac ako jednému veriteľovi. K návrhu dlžník pripojil reštrukturalizačný posudok zo dňa 21.02.2017 vypracovaný správcom L.. E. B., so sídlom kancelárie: O., I. č. XX, ktorého poveril dňa ... ( bez uvedenia dátumu v poverení ) na vypracovanie reštrukturalizačného posudku a z tohto posudku vyplýva, že poverený správca odporučil reštrukturalizáciu navrhovateľa.
2/ Ďalej navrhovateľ k návrhu pripojil o. i. zoznam majetku zo dňa ... ( bez uvedenia dátumu v zozname ), zoznam záväzkov zo dňa ... ( bez uvedenia dátumu v zozname ), zmluvné a iné prehľady zo dňa 25.02.2017, zoznam spriaznených osôb, riadnu individuálnu účtovnú závierku vyhotovenú k 31.12.2015 a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku vyhotovenú ku dňu 30.11.2016, ako aj správu audítora k mimoriadnej účtovnej závierke.
3/ Správca dňa 10.03.2017 doplnil posudok o nasledujúce listiny: doplnenie návrhu na povolenie reštrukturalizácie ( v doplnení správca uviedol, že má zriadenú kanceláriu v obvode Krajského súdu v V., poverenie pre vypracovanie posudku prijal dňa 03.02.2017, posudok vypracoval dňa 21.02.2017 a reštrukturalizáciu odporučil ), datované poverenie správcu na vypracovanie reštrukturalizačného posudku s osvedčením podpisu, prvá strana zoznamu záväzkov s uvedením dátumu a osvedčením podpisu, zoznamu majetku s uvedením dátumu a osvedčením podpisu, K. č. X/XXXX zo dňa 21.02.2017 medzi dlžníkom a správcom, vyhlásenie dlžníka podľa § 112 ods. 2 písm. e) ZoKR.
4/ Dňa 18.04.2017 správca doplnil reštrukturalizačný posudok tak, že na strane 41 vypustil bod 10 ( vyhlásenie tretej osoby ) a spresnil posudok tak, že jednotlivé časti priradil k ustanoveniam § 110 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 ZoKR.
5/ Uznesením D. súdu O. č. k. XXR/X/XXXX - 720 zo dňa 15.03.2017 začal súd reštrukturalizačné konanie na dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2017. Súd začal reštrukturalizačné konania podľa § 113 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 28.02.2017 (ďalej len
ZoKR), keď zistil, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti pre rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania. Ako vyplýva z tohto uznesenia, návrh spĺňal všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na povolenie reštrukturalizácie, predovšetkým poverený správca zapísaný do zoznamu správcov vypracoval reštrukturalizačný posudok zo dňa 21.02.2017 a odporučil reštrukturalizáciu dlžníka.
6/ Uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania bolo zverejnené podľa § 199 ods. 9 ZoKR v Obchodnom vestníku dňa 22.03.2017.
7/ Správca L.. E. B., ktorého poveril navrhovateľ vypracovaním reštrukturalizačného posudku, v posudku zo dňa 21.02.2017 odporučil, aby súd navrhovanú reštrukturalizáciu dlžníka povolil.
8/ Pri príprave posudku bol správca povinný postupovať podľa § 109 ZoKR a ním vypracovaný posudok mal obsahovať náležitosti uvedené v § 110 ods. 1, ods. 2 ZoKR a prílohu podľa § 110 ods. 4 ZoKR, prípadne ďalšie prílohy podľa § 110 ods. 3 ZoKR.
9/ Podľa § 206f ZoKR konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.
10/ Podľa § 116 ods. 1 ZoKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.
11/ Podľa § 116 ods. 2 ZoKR súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
12/ Súd po preštudovaní navrhovateľom predloženého reštrukturalizačného posudku dospel k záveru, že predložený reštrukturalizačný posudok zo dňa 21.02.2017 vypracovala osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu správcov (§ 108 ods. 3 ZoKR), tohto správcu poveril vypracovaním posudku dlžník, ktorý je navrhovateľom (§ 108 ods. 1 ZoKR). Poverený správca v posudku konštatuje, že sú splnené podmienky na odporučenie reštrukturalizácie dlžníka uvedené v § 109 ods. 3 ZoKR, keď dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, dlžník je v úpadku, možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.
13/ Súd konštatuje, že posudok formálne spĺňa náležitosti uvedené v § 110 ods.1 a ods. 2 ZoKR, keď obsahuje všetky náležitosti.
14/ Súd dospel k záveru, že pre odporučenie reštrukturalizácie dlžníka v reštrukturalizačnom posudku vypracovaným správcom L.. E. B. zo dňa 21.02.2017 neboli splnené predpoklady. Súd vzhliadol dôvod pre zastavenie reštrukturalizačného konania z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 116 ods. 2 písm. b) ZoKR.
15/ Ustanovenie § 109 ods. 3 ZoKR obsahuje formálne vymedzenie podmienky pre odporučenie reštrukturalizácie správcom. Súčasťou tohto vymedzenia je tzv. test podnikania a zachovania podstatnej časti prevádzky podniku. Test podnikania znamená, že správca musí fakticky overiť, že dlžník reálne vykonáva podnikateľskú činnosť, t. j. má reálny biznis. Nepostačuje, ak dlžník má živnostenské oprávnenie, avšak tieto živnostenské činnosti nevykonáva. Test zachovania podstatnej časti prevádzky podniku predstavuje zistenie, či možno odôvodnene predpokladať, že dlžník zachová aspoň podstatnú časť prevádzky podniku, t. j. či je možné zachovať „core biznis“ dlžníka. To znamená, že správca musí
konštatovať, že v rámci niektorého z reštrukturalizačných scenárov podstatná časť prevádzky podniku môže byť schopná generovať pozitívny prevádzkový výsledok, t. j. prevádzka nemusí byť ukončená. V čase prípravy posudku musí logicky prevádzka podniku existovať a podnik musí byť živá produkujúca entita.
16/ Súd poukazuje na to, že reštrukturalizačný posudok síce spĺňal zákonom ustanovené formálne náležitosti, jeho obsah však považuje súd za nejasný a nezrozumiteľný z viacerých dôvodov. Posudok nie je jasný a zrozumiteľný v otázke, v prevádzkovaní akej činnosti, resp. podnikaní má dlžník pokračovať počas reštrukturalizácie a po jej úspešnom skončení a rovnako tak v otázke, akými opatreniami sa má dosiahnuť ozdravenie spoločnosti.
17/ Hlavnou podnikateľskou činnosťou dlžníka doposiaľ bola výroba mlieka, chov hovädzieho dobytka a pestovanie poľnohospodárskych plodín zabezpečujúcich výživu a výkrm vlastných hospodárskych zvierat. V druhej polovici roka 2016 došlo k zastaveniu výkupu hovädzieho mlieka na turecký trh a dlžník v súčasnosti nemá dostatočný kapitál na zabezpečovanie samotnej prevádzky, réžiu, ani na nové aktivity ( str. 4 posudku ). Dlžník nemá tiež dostatok finančných prostriedkov na vysporiadanie svojich splatných záväzkov a dostatok voľných zdrojov na financovanie nových aktivít ( str. 6 posudku ). Hlavné aktivity boli chov a dodávky mäsa pre turecký trh a spracovateľov mäsa a chov dojníc a výroba mlieka pre Z. U. v M.. Z obsahu posudku vyplýva, že v roku 2016 prestal dlžník prijímať dostatočné zákazky a na splácanie už vynaložených nákladov nie sú finančné prostriedky, nakoľko nie sú rozbehnuté nové aktivity naplánované na rok 2017 ( str. 28 posudku ). Odber mlieka Z. mliekarňou síce zabezpečený je, avšak týmto spôsobom dlžník spláca pôžičku, ktorú mu Z. mliekareň poskytla ( str. 27 posudku ), z čoho je zrejmé, že nejde o odber mlieka, z ktorého sa zvýšia tržby dlžníka. Na str. 30 posudku správca uvádza rozpis pokračovania v prevádzkovaní v číselnom vyjadrení v eurách, pričom nie je zrejmé, ako správca k daným údajom dospel, keď opakovane v posudku uvádza, že dlžník nemá nové aktivity pre rok 2017, resp. nemá ani prostriedky na prevádzku a nové aktivity. Žiadny dôkaz preukazujúci aktivitu ( doterajšiu ani budúcu ), dlžník k svojmu návrhu nepripojil a na žiadny správca v posudku nepoukazuje. Dlžník k návrhu pripojil kópie nájomných zmlúv, na ktoré správca poukázal aj posudku na str. 15 - 21, avšak samotné zmluvy o nájme pôdy nie sú dôkazom o aktívnej podnikateľskej činnosti v súčasnosti, a ani v budúcnosti. Ani zo zoznamu zmluvných a iných prehľadov nevyplýva, že by mal dlžník kontrahované zmluvy svedčiace o zabezpečení hlavnej podnikateľskej činnosti, z ktorej by súd mohol konštatovať, že bude zachovaná podstatná časť prevádzky podniku dlžníka. Naopak správca v posudku uvádza, že si dlžník bude musieť zabezpečiť plnenia podnikateľského plánu podľa živnostenského oprávnenia na zachovanie prevádzky.
18/ Podľa správcu spoločnosť vrátiť do normálu môžu nové aktivity, vymoženie pohľadávok, pokračovanie v poľnohospodárskej výrobe, využívanie techniky a zvýšenie chovu dobytka ( str. 29 posudku ). Za účelom zabezpečenia zachovania prevádzky a činnosti podniku si dlžník podľa posudku správcu musí zmluvne zabezpečiť plnenia podnikateľského plánu podľa živnostenského oprávnenia a platných zmlúv, postupne zavádzať nové aktivity, pravidelne vymáhať splatné pohľadávky, a tiež sú potrebné prísna účtovná a daňová evidencia a analytická evidencia ( str. 35 posudku ). Verejnoprospešná činnosť dlžníka a vytvorenie „nových“ pracovných miest prácou živnostníkov, ktorí nahradili zamestnancov dlžníka, nemajú podľa súdu vplyv na posúdenie splnenia podmienok na povolenie reštrukturalizácie.
19/ Alternatívy na predídenie insolventnosti sú uvedené na str. 31 posudku, v ktorých správca uvádza vstup kapitálu pri zmene majetkových práv vo výške 250.000,- eur, finančná výpomoc na chov mladého dobytka v hodnote 100.000,- eur, odkúpenie pohľadávok za sumu 100.000,- eur a každoročné prihlásenie sa o dotácie štátu na pôdu, chov dojníc, chov mladého dobytka a podobne. Nie je zrejmé, od akých subjektov sú prisľúbené jednotlivé alternatívy, ani z čoho pri výške vychádzal správca, rovnako predaj pohľadávok za takmer polovičnú hodnotu, ak dlžník opakovane prejavuje úmysel pohľadávky vymôcť a zabezpečiť proti premlčaniu, sa javí nejasne, či skôr rozporne.
20/ V rámci nových aktivít sa dlžník chce sústrediť napr. na odbyt teľacieho mäsa, čím by o. i. mohol znížiť závislosť na štátnej dotácii, hlavne na jej časovom plnení ( str. 8 posudku ). Nové aktivity - chov oviec, kôz, jeleňov, danielov a agroturistika v prostredí Nízkych Tatier ( str. 32 posudku ), nie je možné brať do úvahy pre rozvoj hlavnej činnosti dlžníka, nakoľko v období pokusu o ozdravenie spoločnosti nie je možné stavať na neoverených aktivitách, ktorých výsledok nie je v danom prípade odhadnuteľný, rovnako nie je
možné určiť predpokladaný prínos, keďže ide o aktivity, pri ktorých dlžník nevie určiť, akým spôsobom a či vôbec prispejú k ozdraveniu spoločnosti. Nové služby a činnosti dlžníka v období finančných problémov predstavujú skôr riziko. Nie je preukázané, že by tieto nové činnosti dlžník doposiaľ vykonával, avšak nový predmet podnikania môže mať význam len v prípade, že doterajšia podnikateľská činnosť je reálne vykonávaná. Reštrukturalizačný posudok, a neskôr aj plán, nemožno založiť na samotnom novom druhu podnikateľskej aktivity, ktorá doposiaľ nebola vykonávaná a nemožno v reštrukturalizačnom posudku prejudikovať jej budúcu úspešnosť. Takéto vyskúšanie nového podnikania v období ťažkosti dlžníka, nie je odôvodniteľné.
21/ Akým spôsobom by došlo k ozdraveniu spoločnosti zvýšením výmery poľnohospodárskej pôdy, tiež nie je zrejmé. Navýšenie pôdy za účelom navýšenia chovu dojníc a dobytka, ako účelné opatrenie na ozdravenie spoločnosti, vyvracia správca sám v posudku tým, že nepreukázal ( rovnako ani tak dlžník ), že by dlžník mal zabezpečené aktivity pre doterajšiu hlavnú podnikateľskú činnosť, teda zabezpečený odbyt dobytka, mlieka, ale práve naopak, správca uvádza, že nové aktivity pre rok 2017 dlžník nemá. Ak by navýšenie pôdy súviselo s novými aktivitami prezentovanými v posudku ( chov iných zvierat ako doposiaľ, agroturistika ), aj v tomto prípade súd považuje tento krok ( navýšenie pôdy ) za neodôvodniteľný v čase ekonomickej núdze dlžníka.
22/ Predaj nepotrebného a málo používaného hnuteľného majetku ako ďalšie z opatrení dlžníka správca v posudku rovnako nešpecifikuje, nie je zrejmé, či dlžník takýmto majetkom vôbec disponuje, nakoľko majetok, ktorý uvádza v zozname majetku, bol zakúpený na základe poskytnutých úverov, resp. formou leasingu ( str. 10 posudku ), teda ide o majetok, ktorý je potrebné splatiť, resp. je prepojený so zabezpečovacími inštitútmi. V danom prípade tak dlžník nepreukázal existenciu majetku, ktorý by bolo možné aktuálne speňažiť ani očakávaný prínos. Je potrebné tiež uviesť, že v zozname majetku sú uvedené najmä hnuteľné veci - poľnohospodárske stroje ( strojtechnologické zariadenie ) a krmivo, pri ktorých je nepochybné, že sú nevyhnutné pre prevádzkovanie hlavnej podnikateľskej činnosti dlžníka. Ak by došlo k ich predaju, nie je zrejmé, akým spôsobom by dlžník ďalej zabezpečoval svoj hlavný predmet podnikateľskej činnosti. Podľa posudku však dlžník má „v úmysle prehodnotiť odpredaj nepotrebného majetku“. Z takéhoto vyjadrenia dlžníka možno skôr dôvodiť, že nebol doposiaľ žiadny majetok dlžníkom určený na odpredaj, a preto ani nie je súčasťou posudku správcu špecifikácia takého majetku a s tým súvisiace uvedenie prínosu, ktorý by sa takýmto odpredajom získal.
23/ Na splácanie záväzkov a rozvoj spoločnosti je podľa posudku zabezpečené splatenie štátnych dotácii, vstup finančného kapitálu, odpredaj pohľadávok a finančná výpomoc ( str. 29 posudku ), pričom ani jedno z uvedených opatrení nie je bližšie špecifikované, keď nie je zrejmé, ako dlžník zabezpečil splatenie štátnych dotácii ( na viacerých miestach posudku sú naopak uvádzané problémy s vyplatením už schválenej dotácie ), aký vstup finančného kapitálu do spoločnosti a z čoho sa očakáva, či prebiehali/ prebiehajú rokovania o finančnej výpomoci a odpredaji pohľadávok, príp. akým iným preukázateľným spôsobom možno potvrdiť toto správcovo vyjadrenie v posudku.
24/ Doposiaľ prijaté opatrenia na predchádzanie úpadku dlžníka nepriniesli želaný efekt. Pokles výnosov dlžníka v roku 2016 o takmer 400.000,- eur súvisí podľa posudku s nemožnosťou ovplyvniť tržné ceny mlieka a mäsa a taktiež s tým, že dlžník nevie vymôcť priznané štátne dotácie. Dlžník začal vykonávať opatrenia na vymoženie pohľadávok, napr. opakované výzvy neplatičom na plnenie a potreba zabezpečiť pohľadávky do budúcna proti premlčaniu ( str. 6 posudku ). Proces vymáhania pohľadávok správca predpokladá až na dobu cca 36 mesiacov, pričom ide o pohľadávky z obchodného styku, ktoré nie sú zabezpečené a problém je tiež s pohľadávkami, ktoré sú staršie ako štyri roky. Na str. 27 posudku správca prezentuje úmysel dlžníka aktívne sa zaoberať vymáhaním pohľadávok, čo sa s ohľadom na skutočnosť, že spoločnosť vznikla pred cca piatimi rokmi a má pohľadávky staršie ako štyri roky, javí nepresvedčivo. Opakované výzvy na splnenie záväzkov sú zjavne neefektívne a z predložených dôkazov je zrejmé uplatnenie si nároku dlžníka formou súdneho konania iba v jednom prípade ešte v roku 2015.
25/ Dlžník pravidelne žiada Ministerstvo pôdohospodárstva SR o dotácie. Aj pre rok 2016 bola schválená dotácia, ktorá dodnes nebola uhradená ( str. 5 posudku ). Odkázanosť na dotácie štátu prezentuje správca priamo v posudku, pričom ako uvádza, dlžník sa spoliehal o. i. na prisľúbené dotácie v roku 2016 vo výške 137.000,- eur, ktoré ani do 31.01.2017 neboli uhradené ( str. 8 posudku ). Každoročné žiadosti o poskytnutie štátnych dotácii v rôznych oblastiach nie sú podľa súdu dostatočnou alternatívou
napĺňajúcou účel povolenia reštrukturalizácie a stavať ozdravenie spoločnosti na štátnych dotáciách, ktorých priznanie a výška sú neisté, nie je možné. Dotácie je možné vnímať skôr z hľadiska podporného a nie ako jeden zo spôsobov zabezpečenia finančných prostriedkov pre ozdravenie spoločnosti.
26/ Prijatím opatrenie dlžníka spočívajúcom v znížení počtu zamestnancov z 15 na 9, nedošlo k očakávanému ozdraveniu výkonov, k zvýšeniu tržieb a solventnosti dlžníka ( str. 6 posudku ). Došlo len k čiastočnému zníženiu výdavkov dlžníka, keďže práca zamestnancov bola v časti nahradená prácou brigádnikov a živnostníkov. Správca priamo v posudku naopak ako pozitívum spoločnosti uvádza, že spoločnosť vytvorila „nové“ pracovné miesta pre prácu živnostníkov. Takéto vyjadrenia sú podľa súdu protichodné, keď na jednej strane správca prezentuje ako opatrenie zníženie počtu zamestnancov a na druhej strane vytvorenie nových pracovných miest, pričom takéto opatrenie prinieslo iba čiastočné zníženie výdavkov dlžníka. S ohľadom na nové oblasti, v ktorých by dlžník chcel podnikať a záujem rozšíriť pôdu, sa skôr v budúcnosti javí potreba väčšieho počtu, či už zamestnancov, alebo živnostníkov.
27/ Za účelom zníženia nákladov na mzdy si konateľ zrušil nárok na odmenu. Z dlhodobejšieho hľadiska dlžník ako ekonomicky významné vidí ďalej možnosť zlepšiť organizáciu práce a kontrolovanie režijných limitov ( str. 7 posudku ). Nie je zrejmé, či a v akej výške boli konateľom doposiaľ vyplácané odmeny a či teda takéto opatrenie nie je len formálnym, ale či sa aj v skutočnosti jedná o opatrenie, ktoré by prispelo k ozdraveniu spoločnosti.
28/ Ďalšie opatrenia správca špecifikuje na str. 7 posudku, pričom v prípade predaja podielu v spoločnosti R., s.r.o. opätovne nie je zrejmé, aký ekonomický prínos by to pre dlžníka malo, keďže nie je zrejmá napr. ani len hodnota tohto podielu ( podiel nie je uvedený ani ako majetok dlžníka v zozname majetku ).
29/ Na str. 27 posudku správca opakovane uvádza, že v roku 2017 bude vhodné odpredať prebytočný materiál a techniku, zlepšiť vymáhanie pohľadávok, zabezpečiť ich proti premlčaniu a odpredať podiel v spoločnosti R., s.r.o.. Opätovne však ide len o všeobecné tvrdenia a nie je z nich zrejmý očakávaný prínos pre dlžníka a v prípade povolenia reštrukturalizácie najmä pre jednotlivých veriteľov.
30/ S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti, nie je nejasné, ako možno prevádzkovať podnik dlžníka, ak nemá rozbehnuté žiadne nové aktivity a nemá prostriedky na rozbehnutie prevádzky a ani prostriedky na režijné náklady. Zachovanie podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka je podľa § 109 ods. 3 písm. c) ZoKR jedným z pravidiel, ktoré musia byť splnené, aby mohol správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť. Ak však dlžník nemá prostriedky na rozbehnutie prevádzky, nie je možné nové aktivity ani predpokladať, keďže by dlžník nemal prostriedky na rozbehnutie týchto aktivít. Jednotlivé predmety činnosti ( chov zvierat, pestovanie plodín - krmiva pre vlastné zvieratá a predaj mlieka ), sú na seba úzko viazané, pričom ak nemá dlžník odberateľa pre zvieratá, je zrejmé, že obmedzenie činnosti zasiahne aj potrebu pestovať krmivo.
31/ Predložený reštrukturalizačný posudok teda v čase jeho vypracovania nezodpovedal skutočnosti v tak podstatnej veci, akou je popis aktuálnej prevádzkovej činnosti dlžníka. Táto činnosť je pritom východiskom na úspešné zachovanie prevádzky podniku dlžníka a úspech reštrukturalizácie. Je tiež nejasné a nezrozumiteľné, akým spôsobom možno finančne zabezpečiť z vlastných zdrojov dlžníka ním prezentované aktíva. Túto nejasnosť finančného krytia posudok nijako nerieši a neobjasňuje. Nejasné (i keď nie vylúčené) je aj predpokladané získanie úveru, keďže majetok dlžníka je vo veľkom rozsahu už predmetom zabezpečenia existujúcich pohľadávok.
32/ Z posudku predloženého súdu dňa 27.02.2017 ďalej vyplýva, že dlžník bude mať výpomoc tretej osoby, teda akási forma spolufinancovania vo všeobecnej rovine je v posudku prezentovaná, avšak v posudku nie je uvedené, s akým subjektom boli rokovania a v akej výške by bola poskytnutá výpomoc. V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.04.2017, správca posudok doplnil tak, že toto ustanovenie z posudku vypustil. Kontokorentný úver poskytnutý bankou ako peňažným ústavom na základe zmluvy z marca 2015, nie je možné brať ako prísľub finančnej výpomoci na účely plnenia reštrukturalizačného plánu, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že ani nie je zrejmé, či takto poskytnutý kontokorentný úver už bol vyčerpaný a v akom rozsahu. Ak bol vyčerpaný, bude potrebné ho najskôr doplniť ( aj s úrokmi a poplatkami banke ) a až následne ho opätovne čerpať. Nakoľko od podpísania zmluvy uplynuli už viac ako dva roky, je predpoklad, že úver už bol čerpaný. Ak nie, banke podľa zmluvy patria peňažné nároky súvisiace s nečerpaním za každý jednotlivý deň. Každopádne sa však nejedná o
opatrenie prijaté na ozdravenie spoločnosti, ale je nepochybné, že spoločnosť takúto zmluvu uzavrela v čase kladného výsledku hospodárenia.
33/ Súd povolí reštrukturalizáciu len v prípade, ak sú splnené kumulatívne podmienky špecifikované v § 116 ods. 2 ZoKR. Okrem formálnych predpokladov povolenia reštrukturalizácie, súd skúma tiež, či odporučenie reštrukturalizácie v posudku zodpovedá predpokladom, na základe ktorých možno reštrukturalizáciu odporučiť. Teda či posudok obsahuje údaje alebo logické závery ako výsledky zistení správcu o tom, že boli splnené predpoklady podľa § 109 ods. 3 ZoKR, teda aj to, či dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť a možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Ak súd zistí, že niektorá z podmienok uvedených v § 116 ods. 2 ZoKR nie je splnená, nemôže návrhu vyhovieť a musí rozhodnúť o zastavení reštrukturalizačného konania.
34/ Len súd môžu rozhodnúť o tom, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie reštrukturalizácie a v tomto smere nie je súd viazaný závermi reštrukturalizačného posudku. V opačnom prípade by to znamenalo, že by súd vždy musel rozhodnúť podľa záverov reštrukturalizačného posudku. Podľa § 116 ods. 2 ZoKR je súd oprávnený a povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu, pričom súd preskúmava, či boli splnené predpoklady pre odporučenie reštrukturalizácie. Z tohto hľadiska súd preskúmava obsah celého posudku a na základe toho si urobí záver, či sú alebo nie sú splnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie. S ohľadom na vykonávanie dôkazov v konaní je reštrukturalizačný posudok obligatórnym dôkazom a je len v právomoci súdu, ako ho vyhodnotí.
35/ Súd ďalej konštatuje, že účelom konania a posudzovania súdu vo fáze konania, ktorá nasleduje po začatí reštrukturalizačného konania, je idea minimalizácie právnej neistoty všetkých dotknutých subjektov, ktorá vznikla v dôsledku jeho začatia vo vzťahu k majetkovým právam veriteľov. Túto ideu balansujúcu vždy na hrane princípu proporcionality možno odstrániť posudkom v súlade so skutočnosťou opisujúcim momentálny stav, z ktorého vyplynú jasné a zrozumiteľné závery a predpoklady, pri splnení ktorých sa právna neistota v ďalšom možnom priebehu reštrukturalizačného konania minimalizuje. Ak však takýto posudok k dispozícii nie je, ako to bolo aj v danom prípade, je úlohou súdu nastoliť stav právnej istoty a neposunúť reštrukturalizačné konanie do ďalšej fázy. S ohľadom na nejasnosť a nezrozumiteľnosť reštrukturalizačného posudku je preto potrebné reštrukturalizačné konanie s odkazom na § 116 ods. 1 a ods. 2 písm. b) „a contrario“ ZoKR zastaviť.
36/ Aj keď súd uvádza viacero skutočností spôsobujúcich nejasnosť a nezrozumiteľnosť posudku, za najpodstatnejší záver týkajúci sa nejasnosti a nezrozumiteľnosti reštrukturalizačného posudku vidí súd v prvom rade vo vzťahu k otázke, čo má byť podstatnou časťou prevádzky podniku dlžníka, v ktorej má dlžník pokračovať počas reštrukturalizácie a po jej úspešnom skončení tak, aby veritelia boli uspokojení vo väčšom rozsahu, ako v prípade konkurzu. Iba aktuálna prevádzkovaná podnikateľská činnosť dlžníka je východiskom pre úspešné zachovanie prevádzky podniku dlžníka a úspech reštrukturalizácie. V tomto prípade nevyplynuli z posudku jasné a zrozumiteľné závery, ktoré by odôvodňovali pokračovanie v reštrukturalizačnom konaní. ZoKR pritom neuvažuje s dopĺňaním posudku prípadnými ďalšími dôkazmi na výzvu súdu. Predložené doklady o úveroch a pôžičkách dlžníka, tomu prislúchajúcich zabezpečovacích zmlúv, poistné zmluvy a nájomné zmluvy, z ktorých je zrejmý nájom pôdy dlžníkom, nie sú dostatočne jasným dôkazom o aktivitách dlžníka a o reálom biznise dlžníka, ktorým by bolo dokázané, že podstatná časť prevádzky podniku ostane zachovaná. A naopak nové aktivity v doposiaľ nevykonávaných podnikateľských činnostiach nemôžu byť podkladom reštrukturalizačného posudku. V druhom rade súd videl nejasnosť a nezrozumiteľnosť v opatreniach, ktoré majú prispieť k ozdraveniu podniku a viesť k väčšej miere uspokojenia veriteľov v prípade povolenia reštrukturalizácie.
37/ Súd dospel k záveru, že ani nariadením pojednávania by nedošlo k odstráneniu týchto nejasností, nakoľko v danom prípade je posudok dostatočne jasný v konštatovaní, že dlžník nemá nové aktivity ( čo je zrejmé aj zo zmluvného prehľadu ) a s ohľadom na skutočnosť, že súd posudzuje jednotlivé dôkazy jednotlivo a tiež vo vzájomnom súhrne, vychádzal súd aj z ostatných dôkazov, ktoré boli súdu spolu s posudkom predložené, pričom ani z týchto dokladov nie je zrejmý obsah súčasných ani budúcich podnikateľských aktivít dlžníka. Je však nepochybné, že absenciu jasného a zrozumiteľného reštrukturalizačného posudku nemožno zhojiť ani pripojením príloh, keďže zákonodarca kladie dôraz na jasnosť a zrozumiteľnosť priamo na obsah posudku a nie jeho príloh, resp. príloh návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie. Dispozícia živnostenským oprávnením na prezentované podnikateľské
aktivity dlžníka nie je rovnako postačujúca na preukázanie aktívnej činnosti dlžníka v súčasnosti, či v budúcnosti.
38/ Je potrebné ďalej uviesť, že na pojednávaní v reštrukturalizačnom konaní sa nevykonáva dokazovanie v rozsahu upravenom v civilných procesných kódexoch, ale ide tu skôr o overovanie, než o dokazovanie. Bolo povinnosťou navrhovateľa ( dlžníka ) označiť a predložiť všetky dôkazy, na základe ktorých by súd mohol posúdiť všetky rozhodujúce skutočnosti. A v prípade, že chce dlžník pokračovať v prevádzkovaní podniku realizáciou reštrukturalizačného procesu, bol povinný preukázať reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti v priebehu reštrukturalizácie a tiež jej pokračovanie v budúcnosti, pretože je povinný zachovať podstatnú časť podniku a len vtedy, ak dosiahne zisk a bude schopný preukázateľne splácať záväzky podľa reštrukturalizačného plánu, ako aj všetky nové dlhy, len vtedy je možné reálne dosiahnuť účel reštrukturalizácie. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd nepovažoval v danom prípade za potrebné a ani účelné nariaďovať pojednávanie.
39/ V danej veci teda neboli kumulatívne splnené všetky podmienky podľa § 116 ods. 2 ZoKR, a preto súd podľa § 116 ods. 1 veta druhá ZoKR rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania navrhovateľa.
40/ Podľa § 116 ods. 5 ZoKR uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.
41/ Podľa § 114 ods. 3 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikajú zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku; oznam súd zverejní v Obchodnom vestníku bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Za deň doručenia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodno vestníku.
Lehota na podanie odvolania začne plynúť dňom nasledujúcim po dni zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku, a to aj v prípade, že bude doručené aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku.