Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-22-2021.pdf
PDF · 133.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.06.2022 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného Š. J., stíhaného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a iné takto
rozhodol:
Obžalovaný Š. J. C. X. N. H. Š. , B.. XX.XX.XXXX P. Z., O. X. Z., B. S. XXXX/XX O.. Č.. P. P. P. Ú. X. X., občan Slovenskej republiky,
j e v i n n ý ,
že
od presne nezistenej doby do dňa XX.XX.XXXX P. T. V. C. J. v priestoroch spoločnej domácnosti v bytovke na adrese V. V. Č.. XXXX v byte na prvom poschodí ako aj na iných miestach opakovane pod vplyvom alkoholu sa neprimerane správal k svojej družke P. X., B.. XX.XX.XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie takým spôsobom, že ju fyzicky napádal, ťahal ju za vlasy, fackoval, bil päsťami a hlavu jej udieral o stenu a pľul na ňu, nadával jej, že je šľapka, ponižoval ju, čím ohrozoval jej fyzické a psychické zdravie, kde toto správanie a konanie pociťovala ako frustráciu, ktorá sa spolupodieľala na rozvoji psychotraumy u P. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V., V. V. XXXX,
vyjmúc skutok, ktorého sa obvinený Š. J., B.. XX.XX.XXXX dopustil dňa XX. XX.XXXX, za ktorý bol policajtmi OO PZ Hriňová v blokovom konaní Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. 16121523 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 10 €, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX,
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním a iným správaním, ktoré ohrozuje fyzické a psychické zdravie,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods.3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods.2 písm. d/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré podľa § 74 ods.2 Tr.zák. potrvá kým si to bude vyžadovať jeho účel.
n a p r o t i t o m u
Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného Š. J.H., B.. XX.XX.XXXX P. Z., O.. Č.. P. P. P. Ú. X. X. spod obžaloby pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX P. Č. C. XX.XX V.. P. T. V., C. J., na adrese V. V. Č.. XXXX P. X. B. X. L. po tom ako pristúpil ku svojej družke P. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V., V. V. XXXX, túto násilím donútil k análnemu styku tým spôsobom, že prvotne od nej slovne požadoval pohlavný styk, po odmietnutí poškodenou ju zbil tak, že ju udrel dlaňou ruky po ústach, kopol ju do oblasti krížov a hrudníka, po odmietnutí vyzliecť si tričko, jej začal trhať vlasy, búchať jej hlavu o stenu, pričom od nej požadoval, aby sa otočila, lebo chcel s ňou vykonať súlož odzadu, následne na ňu napľul a proti jej vôli vošiel pohlavným údom do konečníka, pričom počas análneho styku jej búchal hlavu o stenu, čím jej týmto konaním podľa spôsobil ľahkú formu pomliaždenia vlasatej časti hlavy, ľahkú formu pomliaždenia pravej strany tváre s miernym opuchom hornej pery vpravo a jarmového oblúka tiež vpravo s dobou liečenia 6 dní, bez potreby práceneschopnosti,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Okresný súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.03.2022, ktorým uznal obžalovaného vinným pre obidva body obžaloby. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 04.05.2022 v bode 1/ o vine, celý výrok o treste a o ochrannom liečení a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení veci na doplnenie dokazovania zúčastnené strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Obžalovaný Š. J. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX urobil vyhlásenie o vine v bode 2), ktoré bolo po kladnom zodpovedaní otázok podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku a stanovisku prokurátora postupom súdu podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijaté . Spáchanie skutku pod bodom 1) poprel. V ostatnom využil ustanovenie § 34 Tr. poriadku a vo veci nevypovedal, preto postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania na č. l. 59, 91, 98 ( výpoveď z konania o väzbe, výpovede u vyšetrovateľa ) v ktorých obžalovaný uviedol že pokiaľ sa týka dňa XX.XX.XXXX, tak v ten deň šiel ráno do práce, z ktorej sa vrátil skôr, nakoľko začalo pršať a v hore kde pracuje sa nedalo robiť. V priebehu dňa so svojou družkou P. popíjali alkohol, pričom táto, nevie z akého dôvodu, šla spať k svojej matke. Následne na druhý deň šiel za ňou, ale ona bola opitá, preto ju zobral domov, aby si ľahla. Priznáva, že jej dal dve facky, ale z dôvodu, že bola pod vplyvom alkoholu, z čoho nemala žiadne zranenia. Následne si spolu vypili, mali spolu pohlavný styk dobrovoľný, po ktorom išli aj spolu na nákup, aby si zase kúpili alkohol, kde následne P. dostala epileptický záchvat, zvracala krv a zobrala ju záchranka. Vôbec sa teda nejednalo o znásilnenie, to že ju mal znásilniť sa dozvedel až na polícii. Vôbec od nej nepožadoval ani žiadny análny styk, mali medzi sebou len už uvedený dobrovoľný klasický pohlavný styk. Takisto popiera akékoľvek fyzické, či psychické týranie, nie je pravdou, že by ju pravidelne bil, pričom pokiaľ sa týka tých dvoch faciek, nepovažuje to za napadnutie, ale len prostriedok, aby mu dala pokoj a šla si ľahnúť a neútočila na neho. V minulosti ju nikdy nefackoval, pričom medzi nimi boli vždy len bežné hádky ako medzi partnermi, nič výnimočné. Hádky boli vzájomné, pretože ona do neho rýpala a potom sa hádali. Na záver potom uviedol, že jeho družka poškodená P. X. má dlhodobo psychické problémy, ktoré mala aj v čase, keď sa zoznámili, pričom už vtedy užívala lieky, do ktorých pila alkohol.
Poškodená P. X. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že obžalovaný neurobil nič, ani v lekárskych správach sa nič nenašlo. Ona mu dobrovoľne dala. Opila sa a potom do neho rýpala, mala l,4
promile alkoholu a bola pod tabletkami Neurolu. Popadala zo schodov, všade potom si naňho vymyslela rôzne veci, ktoré nie sú skutočné. Vymyslela si tieto veci, pretože bola žiarlivá, bežne naňho žiarli, má pekného muža. Žiarli na jednu sesternicu už dlhé roky, lebo je pekná. Obžalovaný s ňou nič nemal, ale sesternica je krajšia ako ona. V tom čase bola doma, pila víno, bola aj u suseda, tam po dvore padala, všetci to videli. S obžalovaným bola vtedy doma aj s deťmi, dala mu normálne sex a potom to začalo, začalo jej šibať a vymýšľať si. Jednalo sa o jeden sexuálny styk v ten deň, normálny sexuálny styk. V tento deň nedošlo k análnemu styku. Pri tom styku nedošlo k žiadnym jej zraneniam. Vypila asi 4 fľaše vína sama, jednalo sa o 2 litrové fľaše, do toho užila Neurol tabletky celý plát a potom bola mimo.
Na otázku samosudcu prečo v prípravnom konaní vypovedala o úplne iných okolnostiach, svedkyňa odpovedala, že to bolo z toho dôvodu, že teraz prestala piť, vtedy bola pod vplyvom alkoholu. Nie je pravdou, že by ju obžalovaný udrel dlaňou ruky po ústach, kopal do oblasti krížov a hrudníka, búchal hlavu o stenu. Pokiaľ mala zranenia, bolo to z toho, že popadala po schodoch, však to videli aj svedkovia. Išla následne k susedovi T. X., on býva dole na prízemí. U T. X. boli len oni dvaja a ešte jeden muž menom Q., ten je vo väzbe. Ona sa im dvom nezverovala, či sa niečo neudialo. Potom si už len pamätá to, že sa prebrala v sanitke a že rozprávala na neho bludy a potom sa to začalo riešiť. U lekárov sa nezistilo nič. Mala ošúchané nohy a to aj teraz má, lebo spadla. Okrem T. X. nikde inde potom nebola. S inými osobami vtedy večer do kontaktu neprišla. Na otázku prokurátora či svedkyňa mala v čase skutku nejaké problémy v súvislosti s pôrodom dieťaťa, (máj 2020) svedkyňa uviedla, že nie. Pokiaľ aj hovorila o nejakých problémoch v prípravnom konaní, aj toto si vymyslela. Na ďalšiu otázku prečo tú verziu stále uvádzala, keď to nie je pravda, svedkyňa uviedla, že nemala som na výber, musela to tvrdiť. Nechcela, aby bol krivo obvinený obžalovaný, uvedomuje si, že v súčasnej dobe je to aktuálne, ale chce aby tam bola spravodlivosť. Uvedomuje si, že ju zato môžu aj zavrieť. Bola poučená v prípravnom konaní o následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede, len chce, aby bola spravodlivosť. Na otázku prokurátora, prečo svedkyňa pýtala, aby bol obžalovaný prepustený na slobodu, ale zároveň uvádzala, že nechce, aby sa k nej vrátil, svedkyňa uviedla, že sa bála mu pozrieť do očí, čo vyparatila a teraz sa nebojí, lebo je sama a prišla o deti. Chce, aby sa obžalovaný vrátil a aby mu tým pádom boli vrátené deti a aby žili ako rodina. On nemá otca, mamu, nikoho, len ju a deti. Odvtedy, ako bol obžalovaný vzatý do väzby, nebola na nejakom protialkoholickom liečení, len s klasickými úrazmi v nemocnici a smrtiace dávky alkoholizmu.
Svedkyňa T. X., matka poškodenej, uviedla, že predtým ako bol obžalovaný vzatý do väzby, prišla do kontaktu s poškodenou, pričom bola prítomná pri tom aj švagriná Y. C.. Nevie, čo sa na Š. odohralo, ale poškodená prišla s kriminálkou. Povedala jej, že ju znásilnil. Vyzerala tak, ako by jej nič nebolo. Bola ožratá, keď ju polícia mala držať v záchytke a mala vypovedať až vtedy, keď bola triezva. Medzi poškodenou a obžalovaným neboli nikdy žiadne nezhody, on jej vždy pomáhal. Nie je pravdou, že by obžalovaný poškodenú týral, lebo ona napáda svedkyňu a malé deti. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo obžalovaný priznal, že poškodenú týral. Oni sú nafetovaní, ožratí. Poškodená je najväčšia suka.
Svedok I. X. T.. uviedol, že má taký dojem, že úplne tesne predtým ako bol obžalovaný vzatý do väzby sa s poškodenou nestretol. Bol u priateľky v J. a o tom, čo sa malo udiať, sa až následne dozvedel. Dozvedel sa to od jeho sestry P. X. a to o tom, že obžalovaný ju mal dobiť a sexuálne zneužiť. Potom večer ešte raz mu hovorila, že si to všetko vymyslela. Pokiaľ v prípravnom konaní hovoril o tom, že ju mal obžalovaný znásilniť, tak takto to počul od nej. Na poškodenej si nevšimol, že by bola zranená. Bola ožratá a dotabletkovaná. Oni spolu žili nejakých 10-13 rokov, je to len približne, možno aj viac. Nemá vedomosť o tom, že by v ich vzťahu dochádzalo k nejakému násiliu zo strany obžalovaného k poškodenej a že by mal obžalovaný moju sestru týrať. Jej zdravotný stav bol asi taký, že bola vkuse pod vplyvom alkoholu a pod tabletkami a to užívala neurol, xanax, haloperidolin a suboxon. Nemá vedomosť o tom, že by sestra brala nejaké drogy. Po tom ako z nej vyprchal alkohol a tabletky, tak hovorila niečo iné. Obžalovaný chodil riadne do roboty, pomáhal v domácnosti a aj s deťmi. Staral sa o ne, o všetko. Keďže svedok má ťažko chorého otca, tak obžalovaný im pomáhal aj s drevom. S obžalovaným nemal žiadne konflikty.
Z výpovede svedkyne I. X., sestry poškodenej, súd zistil, že predtým, ako bol obžalovaný vzatý do väzby, bola na návšteve u svojej mamy T. X.. Keď už chcela od nej odísť, tak videla pred bydliskom poškodenej sanitku. S ňou vtedy nehovorila a odišla domov. Večer ku nej prišli policajti aj s poškodenou. Pýtali sa na obžalovaného. Polícia hovorila o tom, že sestra mala byť zbitá a údajne aj znásilnená obžalovaným. Všimla si na poškodenej opuchnutú peru a iné nič. Ona bola veľmi opitá. Ešte vie, že si držala rebrá,
myslí, že na pravej strane. Oni spolu boli možno 8-9 rokov. Nemá vedomosť o tom, že by dochádzalo v ich vzťahu k nejakým násilným konaniam. Poškodená užívala neurol a bohviečo ešte iné. Má taký dojem, že aj pervitín. Nemyslí, že by užívala heroín alebo kokaín. Vie, že brala aj nejaké drogy, čo jej predpisovala psychiatrička. Pri odstraňovaní rozporu vo výpovedi na č. l. 163 svedkyňa uviedla, že to, že mala byť poškodená znásilnená, počula z jej úst, vtedy, keď tam boli policajti. Obžalovaný je veľmi dobrý chlap a nič na neho takéto nesedí, čo ona na neho povedala, lebo jej sestra je nezodpovedná alkoholička, k tomu ešte berie drogy, zobrali jej deti. Ona, keď sa opije tak kade - tade popadá a nevie, čo je s ňou. Nevie, že by obžalovaný fetoval, občas, keď prišla, tak si dali pivo. Pokiaľ sa týka jej mamy, tak tá bola s nimi častejšie ako ona, lebo býva v J. a oni P. V.. K nim chodievala na návštevu možno raz za týždeň.
Svedok Y. X. vypovedal, že síce je susedom obžalovaného a poškodenej, ale v podstate robí v robote dvanásť hodinové smeny a chodí len večer domov. Veľmi sa k ich vzťahu vyjadriť nevie. Je možné, že pokiaľ pili, pili obidvaja. S nimi sa často nestýkal, možno tri krát do mesiaca. Nevie sa vyjadriť ani k nejakým zvadám. Väčšinou bolo ticho.
Svedkyňa X. X. uviedla, že vie, že pokiaľ tam prišla sanitka tak mala prísť kvôli P. X., ktorá mala byť poudieraná. Pýtala sa ľudí, čo stáli na dvore, kvôli komu prišli a tak sa to takto dozvedela. Poškodenú nevidela, lebo bola v sanitke. Obžalovaný bol vtedy na dvore. Pôsobil na ňu normálne. Myslí, že trochu mal vypité. Nevravel nič, aspoň s nimi nie. Po tom skutku neprišla do kontaktu s poškodenou. Nevie sa vyjadriť k tomu, aký mali spolu oni vzťah. Predtým si na poškodenej všimla niekedy modriny pod očami alebo na tvári. Ani sa jej na to nepýtala. S ňou sa ani nedá rozprávať, lebo je vždy naliata. Nevie o tom, že by poškodená brala nejaké drogy alebo lieky. Poškodená sa nesťažovala, že by sa nejakým nevhodným spôsobom k nej správal obžalovaný. Pokiaľ boli aj medzi nimi hádky, tak nie nejaké drastické. Nie je v bližšom kontakte s nimi, je len obyvateľka domu.
Svedkyňa H. X. uviedla, že je suseda obžalovaného a poškodenej, ale nič nevidela. Rozprávať sa zvyknú, pokiaľ sú na dvore. Väčšinou ona bola opitá, on bol s deťmi. Pokiaľ poškodená bola triezva, tak priznala, že mali nejaké hádky s druhom, ale nič vážne. Nikdy sa s poškodenou nebavila o tom, že by mala byť obžalovaným napadnutá. Pamätá sa na ten deň, keď prišla aj polícia a sanitka. Prišli preto, že poškodená bola veľmi opitá, možno 3-4 promile. V ten deň sa s poškodenou nerozprávala. Keď ju pustili z nemocnice, dala im čítať papiere a tam bolo písané, že má 3-4 promile. Ten papier čítalo viac ľudí, lebo poškodená síce čítať vie, ale sa v tom až tak nevyzná. Na otázku prpkurátora prečo to v lekárskej správe nie je napísané, svedkyňa uviela, že poškodená bola opitá celý deň. Sanitka bola volaná kvôli tomu, že zvracala krv.
Z výpovede svedka T. X. súd nič podstatné nezistil, pretože svedok uviedol, že sa nevie vyjadriť k víkendu kedy mala prísť sanitka po poškodenú a to z toho dôvodu, že bol opitý. Prichádzal do kontaktu s obidvomi sem-tam. Podľa neho sa mu poškodená nesťažovala na neprimerané správanie sa obžalovaného k nej. Nemá vedomosť o tom, že by boli medzi nimi nejaké hádky, ani si na poškodenej nevšimol, že by mala nejaké zranenia.
Svedkyňa Y. V. vypovedala, že samotný príchod sanitky hneď nezaregistrovala, až potom po nejakom čase vyšla vonku a videla sanitku. Vtedy nevedela kvôli čomu a komu prišla. Myslí si, že vtedy keď mala prísť sanitka, ani nevidela obžalovaného ani poškodenú. Obidvoch registrovala obvykle na dvore, ale nejak veľmi sa s nimi nerozprávala. Svedkyni sa poškodená nesťažovala na neprimerané správanie sa druha, ani si na poškodenej nevšimla nejaké zranenia. Poškodená bola každý deň opitá. Obžalovaný si tiež vypil, ale väčšinou ho videla s deťmi.
Z výpovede svedka T. R. bolo zistené, že si na konkrétny víkend nepamätá, keďže tam kvôli nej záchranka jazdí 4-8 krát do mesiaca a to preto, že zneužíva lieky. Ona kombinuje lieky s alkoholom, záchranári už vedia ku komu idú. Toto sa malo odohrať nejakým tĺčikom na mäso. Je možné, že cez víkend XX.X.XXXX prišla k nemu poškodená a pýtala zavolať záchranku, že ju mal obžalovaný dobiť tĺčikom. Poškodená sa mu nesťažovala na neprimerané správanie sa obžalovaného k nej. Obžalovaného pozná, tiež si vypije, ale nevidel, že by mal s niekým konflikt na dvore. Väčšinou on varoval deti. Nevie sa vyjadriť k tomu, či dňa XX.X.XXXX počul z ich bytu nejaký krik, je možné, že áno.
Svedkyňa Y. C. vypovedala zhodne ako v spise na č. l. 216-217, kde uviedla, že obžalovaného aj poškodenú pozná, ale sa s nimi nebaví a preto nevie čo sa medzi nimi stalo, pričom v čase skutkov nebola celý týždeň doma a vie o skutočnosti, že ich rieši polícia len preto, že ju v tú noc zobudili, aby išla k deťom, lebo nemal kto s nimi byť. Sanitku v ten večer nevidela, len videla keď potom policajti doviezli P., ktorá podľa nej bola ožratá a nadrogovaná. Žiadne zranenie na nej nevidela a ani nevie, že by ju obžalovaný mal napádať. Nikdy sa jej na obžalovaného nesťažovala.
Vo veci boli vypočutí aj príslušníci zasahujúcej hliadky Ľ. L. H. T.. J. W.. Obidvaja vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 225-226 a 228-229. Potvrdili, že vykonávali hliadkovú službu, pričom XX.XX.XXXX boli vyslaní do V. V., kde malo dôjsť k znásilneniu a napadnutiu. Už pri ich príchode sa tam nachádzala sanitka RZP, kde sa nachádzala poškodená P. X., pričom záchranári uviedli, že potrebujú ich asistenciu, nakoľko sa javí, že poškodená je pod vplyvom alkoholu a tvrdí, že bola znásilnená a že ju mal zbiť druh. Na poškodenej boli vidieť zranenia, najmä opuchnutá pera, pre ktoré zranenie nedokázala vykonať aktívnu dychovú skúšku, preto bola vykonaná pasívna dychová skúška, ktorá preukázala prítomnosť alkoholu. Aj im poškodená potvrdila, že bola zbitá a znásilnená druhom. Neustále to opakovala a trvala si na tom. Na miesto k záchranke prišiel aj jej druh Š. J., ktorý tvrdil, že poškodenú neznásilnil, ani nenapadol. Aj on však bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Ďalší priamy svedok skutku nebol, aj keď sa hovorilo, že mali byť u T. X., ktorý bol tiež pod vplyvom alkoholu. Svedok Ľ. L. sa osobne rozprával s poškodenou, ktorú mu ukazovala zranenia na tvári - na pere a ukazovala aj na brucho, alebo na bok na nejaké zranenia, ale nekrvácala. Obžalovaný priznal, že jej dal 2 facky, lebo ho vytočila, že do neho rýpala a nemala navarené a priznal, že mali pohlavný styk, pričom nevedel povedať, či to bolo pred bitkou, alebo po nej, alebo to bolo súčasne. Obžalovaný ešte uviedol, že keď on dostane chuť na pohlavný styk, tak on ho bude mať za každých okolností, že jemu je to jedno. Poškodená sa nevyjadrila k spôsobu znásilnenia, t.j. k priebehu pohlavného styku, len dookola uvádzala, že bola znásilnená.
Svedok L.I. ešte svoju výpoveď doplnil v tom zmysle, že už si presne nepamätá, čo konkrétne mu povedala posádka RPZ, ale určite niečo hovorili. Nepamätá sa, ako sa ku skutku staval obžalovaný priamo na mieste, pamätá si už len na vyjadrenie na oddelení. Poškodená mala nejaké zranenia, možno na rukách. Je možné, že obžalovaný na oddelení priznal pohlavný styk. Pokiaľ sa zmieňoval, že malo dôjsť k análnemu styku, myslí, že to uviedla poškodená v sanitke. Predpokladá, že sa na túto otázku pýtal na oddelení obžalovaného. Nepamätá si už, čo sa dozvedel. Myslí, že obžalovaný nemal žiadne zranenia.
Zároveň súd vypočul aj ošetrujúcich lekárov, ktorí primárne vyšetrovali poškodenú a spísali o vyšetreniach aj lekárske správy.
Svedok T.. T. T. uviedol, že pokiaľ nie sú v lekárskej správe zo dňa 27.9.2020 konštatované nejaké poranenia, tak tieto si nevšimol. Po ukončení šestonedelia by mali byť genitálie fyziologicky normálne, nemali by tam byť nejaké známky poranenia súvisiace s pôrodom. Je kľudne možné, že sexuálny styk prebehne bez akýchkoľvek známok násilia. Pokiaľ by mu pacientka pri vyšetrení uviedla, že malo dôjsť k análnemu styku, pacientku určite odošle na rektoskopické vyšetrenie. O tomto nevedel a nebol tým, kto odporučil toto vyšetrenie. Podľa neho pacientka bola pod vplyvom alkoholu, je to však jeho subjektívny názor.
Svedok T.. O. Y. vypovedal, že predpokladá, že informáciu o zranení pacientky dostal od posádky RZP, objektívne túto skutočnosť nezisťoval. To, že mala byť poškodená napadnutá nejakou osobou, to by aj mohlo zodpovedať tým zranenia, ktoré zistil a popísal. Zranenia poškodenej by hodnotil ako ľahké.
Svedok T.. T. H. uviedol, že prvotná požiadavka na vyšetrenie poškodenej vzišla od vyšetrovateľky, ktorá sa ho pýtala, či je možné pacientku vyšetriť. Povedal, že áno, pacientka prišla v sprievode policajta, hliadky. Bol oslovený z toho dôvodu, že pacientka mala pred vyšetrovateľkou uviesť, že sa jednalo o znásilnenie do konečníka a svedok sa na takúto problematiku špecializuje. Už si nepamätá, či pacientka javila známky požitia alkoholu. Záver vyšetrenia bol taký, že nezistil žiadne známky poranenia v oblasti konečníka u poškodenej. Pokiaľ by boli nejaké menšie odreniny, tieto by za 3,5 - 4 dni mohli aj teoreticky zmiznúť. Takisto aj drobná podliatina sa môže v priebehu 2-3 dní stratiť. Pokiaľ sa týka análneho styku, mohlo k nemu dôjsť. Z tohto vyšetrenia však nevie určiť, či mohlo ísť o dobrovoľný alebo nedobrovoľný styk. Pri násilnom vniknutí do konečníka bez lubrikátu je častým následkom trhliny v oblasti konečníka. Je možné takýto styk vykonať aj bez akýchkoľvek známok zranení v oblasti konečníka.
Za účelom vyšetrenia duševného stavu obvineného bola do konania pribratá znalkyňa T.. Z. W. , kde v závere jej znaleckého posudku je okrem iného konštatované, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou, ani duševnou chorobou, ktorá by ovplyvňovala jeho konanie a teda v čase skutku mohol svoje konanie ovládať a mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Ovládacia a rozpoznávacia zložka jeho konania boli zachované. Požitý alkohol, prípadne iné psychoaktívne látky ich podstatnejším spôsobom neovplyvnili. Tieto mohli jeho agresívne správanie len odbrzdiť. Obžalovaný plne chápe zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný. Znalkyňa navrhuje absolvovanie ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. U obžalovaného bola zistená závislosť od viacerých psychoaktívnych látok - polymorfná toxikománia.
Obdobne bol vypracovaný znalecký posudok aj na poškodenú P. X.. a to znalkyňou T.. Z. W. z odboru psychiatrie a L.. T. V. z odboru psychológie. Znalkyňa T.. Z. W. v rozsiahlom znaleckom posudku po vyšetrení poškodenej okrem iného konštatuje, že jej zdravotný stav si vyžaduje urgentnú psychiatrickú a psychologickú liečbu v ústavných podmienkach. Jej osobnosť je alternovaná organickým procesom, vplyvom dlhodobého abúzu alkoholu, liekov a drog. Jej schopnosť správne a úplne vnímať prežívané skutočnosti zapamätať si a reprodukovať ich bez skreslenia je deficitná vzhľadom na zníženie intelektu v hraničnom pásme mentálnej retardácie. Poškodená má sklon k skresľovaniu výpovedí, je prítomná však tendencia vedome klamať v prospech druha a naivne lavírovať medzi predošlými opismi jeho správania s prianím oslabiť svoju predošlú výpoveď, na čo môže mať vplyv rodina, komunita atď. Obraz týranej osoby môže byť u nej aktuálne prekrytý úkorným prežívaním vyšetrenia predmetnej veci jednak pod tlakom uvedomenia si nutnosti zabezpečiť starostlivosť o malé deti a aj pod tlakom rodiny a komunity. Jedná sa o bežné ostrakizovanie ženy, ktorá si dala zavrieť muža. Konfliktný vzťah s partnerom, ako aj ďalšie skutočnosti požívanie alkoholických nápojov atď. viedli u nej i k rozvoju psychotraumy. Zistená psychotrauma teda nie je len dôsledkom udalostí súvisiacich s predmetným konaním obvineného, ale konfliktný vzťah s partnerom na jej rozvoji participuje.
V súlade s týmito závermi sú aj závery psychologického posudku vypracovaného znalkyňou L.. T. V. s tým, že tieto boli doplnené aj v jej výpovedi a sú totožné už s vyššie uvedenými závermi psychiatrického skúmania.
Znaleckým posudkom k zraneniam poškodenej neboli konštatované závažné zranenia ohrozujúce jej život, pričom sa jednalo o ľahšie zranenia, ktoré mohli byť z časti spôsobené útočníkom, ale aj samotnou poškodenou pri páde, resp. pri epileptickom záchvate.
Vzhľadom na to, že vo veci podávala v prípravnom konaní znalecký posudok L.. Š. U., ktorá medzičasom prestala byť znalkyňou, bol vo veci vypracovaný nový znalecký posudok T.. P. Č., ktorá podala znalecký posudok pod č. 8/2022, kde konštatovala u obžalovaného, že motivácia činu vyplýva z jeho abnormne štrukturovanej osobnosti s rysmi emočnej lability s problematickým vzťahom k psychoaktívnym látkam, u ktorej direktívne a agresívne tendencie patria do jeho prirodzenej výbavy a záťažou znižujúcou rozumovú kontrolu môže dôjsť k ich odbrzdeniu, disociálnym prejavom a správaniu sa. Patologickú motiváciu konania znalec vylučuje.
Obidve znalkyne boli vypočuté aj na hlavnom pojednávaní a znalkyňa T.. Z. W. k tomu uviedla, že trvá na obsahu a záveroch zn. posudku č.81/2020 ( vyšetrenie duševného stavu poškodenej ), nechce na ňom nič zmeniť, doplniť a to ani s ohľadom na vypočutú poškodenú. S prihliadnutím na vyjadrenie L.. V.Š. ohľadom intelektových schopností poškodenej je poškodená v zjednodušenej forme schopná pochopiť význam krivej výpovede, teda že ju môžu aj zavrieť, ale takisto sa môže naivne domnievať, že sa to z nejakých dôvodov nestane. Pri tom vyšetrení jej spomínala okolnosť, že jej matka uviedla, že pokiaľ by podstúpila protialkoholickú liečbu, tak by zato nebola potrestaná. Jej diagnóza ju predurčuje k tomu, že je vysoko ovplyvniteľná. Z tých výpovedi svedkov, ktoré boli v prípravnom konaní vyplývalo, ako keby jej dávali za vinu, kam sa obžalovaný dostal. Povedala by, že tá zmena výpovede poškodenej súvisí skôr s tlakom okolia ako s tým, že by mala obavu, že príde o deti. V tom čase tie deti boli viac u jej matky ako u nej samej, čiže v tomto smere sa tá situácia nejak nezmenila. Na otázku obhajcu, či sa jej poškodená pri vyšetrení javila ako osoba, ktorá mala prežiť taký závažný trestný čin ako o tom vypovedala, znalkyňa uviedla, že pri tom vyšetrení ten obraz bol prekrytý tým, že mala poškodená abstinenčné príznaky. Znalkyňa sa bála, aby poškodená nedostala epileptický záchvat. Preto sa na to nedalo odpovedať. Znalkyňa konštatovala nejakú traumu, ale v podstate tá trauma sa vlečie skoro
od narodenia poškodenej, čiže nie je možné sa presne vyjadriť, či to súvisí s predmetným skutkom. Pokiaľ obžalovaný doznal skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby pre spôsobovanie psychického a fyzického utrpenia, môže to súvisieť s jej deklarovanou psychotraumou, ale takisto tam môžu byť aj ďalšie faktory, ktoré to môžu ovplyvňovať.
Zároveň znalkyňa zotrvala na obsahu a záveroch zn. posudku č.82/2020 ( vyšetrenie duševného stavu obžalovaného ). Na disharmonický vývoj osobnosti obžalovaného vplývalo viac faktorov, v prvom rade z hľadiska udalosti v detstve a ďalej konfliktný vzťah rodičov, ktorí boli alkoholici, čo potom aj geneticky predisponovalo obžalovaného, ktorý navyše zneužíval psychoaktívne látky, pričom to došlo až do štádia závislosti. Poukazuje aj na znížené známky zo správania, nerešpektovanie autorít. Tá osobnosť obžalovaného v rámci vzťahu s poškodenou, ktorá má známky nezrelosti, závislosti môže byť podkladom pre prípadné kopenie problémov vo vzťahu a keďže obžalovaný má nižšiu frustračnú toleranciu, môže to vyústiť až do protiprávneho konania obžalovaného. Nedá sa vylúčiť, že by obžalovaný mohol byť v normálnom vzťahu s nejakou inou osobou, ale podmienkou je, aby nepožíval omamné látky.
Znalkyňa T.. P. Č. vypovedala, že osoba obžalovaného je egocentrická, to znamená, že sa snaží svoje ciele a potreby nejakým spôsobom získať. V podstate obžalovaný sa vie presadiť v rôznych situáciách, resp. sa o to snaží a pri týchto záležitostiach nevníma veľmi okolie, len seba. Musí povedať, že v podstate v každom z nás je určitá miera agresivity a aj v obžalovanom. Za normálnych okolností ju obžalovaný dokáže kontrolovať. Keď však dôjde k nejakému podnetu, či požitie psychoaktívnych látok, stres, únava, konflikt - dôjde k tomu, že sa oslabí rozumová kontrola obžalovaného a túto situáciu nemusí zvládnuť. Môže pri tom, ale aj nemusí dôjsť k agresivite. Agresivita môže byť v rôznych formách, teda aj verbálna. Pokiaľ uvádzala v bode 6/, že obžalovaný je hyperkritický k iným, znamená to, že vidí chyby druhých, pričom nemusí ísť stále o vedomé konanie, môže ísť aj o nevedomé. Znamená to toľko, že pokiaľ aj obžalovaný vidí chyby druhých, nemusia to byť vždy aj reálne chyby druhých. Tieto záležitosti sa môžu udiať aj vo vzťahu k partnerke. Môže sa stať, že pri tom ako uvádzala, že neúspech ťažko toleruje, že sa snaží presadiť svoje, avšak má určité zásady, ktoré dokáže za normálnych okolností dodržať, avšak pri nejakej záťažovej situácii môže sa stať, že sa tá rozumová kontrola odbrzdí a môže obžalovaný konať pudovo. Na otázku obhajcu aká je prognóza vývoja obžalovaného v prípade, že by neužíval alkohol alebo psychoaktívne látky znalkyňa odpovedala, že musí v prvom rade uviesť, že psychiater pri záveroch znaleckého posudku konštatoval závislosť a je teda potrebné, aby obžalovaný trvalo abstinoval a za predpokladu, že by sa mu to podarilo, tak prognóza vývoja by mohla byť priaznivá. Pokiaľ by malo dôjsť k abstinencii a následne k zmene charakteru osoby, je potrebné, aby to bol dlhodobejší proces. Vieme povedať, že sa musí jednať o celoživotný proces.
Skutky preukazujú aj listinné dôkazy z prípravného konania oboznámené postupom podľa § 269 Tr. poriadku:
- zápisnica o trestnom oznámení z čl. 1-2
- zápis o dychovej skúške z čl. 3
- zápisnica o OMČ + foto z čl. 245-247
- foto prehliadky tela poškodenej z čl. 255-258
- lekárska správa z čl. 260
- protokol o toxikologickom vyšetrení z čl. 445-446
- správa operačného strediska záchrannej služby z čl. 448
- zápisnica o vydaní vecí z čl. 453-456
- prepisy záznamov z čl. 457-460, 461-462 a 463-464
- záznamy o vydaní vecí z čl. 471-473, 474-477
- záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby z čl. 480
- lekárske správy z čl. 481-482
- správa T.. Š. z čl. 483
- správy a RT z čl. 484-519.
Ako vyplýva zo zápisnice o ohliadke miesta činu, ohliadka bola vykonaná dňa 28.09.2020 od 13.55 do 14.05 hod. Miesto bolo fotograficky zadokumentované celkovo 7 fotografiami, stopy pre kriminalistické skúmanie neboli zistené a zaistené.
Na základe opatrenia vyšetrovateľa bola dňa 29.09.2020 o 12.20 vykonaná prehliadka tela poškodenej a fotografie jej zranení v počte 4 kusov.
Dňa XX.XX.XXXX C. XX.XX V.. bolo vykonané T.. T. H. rektoskopické vyšetrenie poškodenej so záverom klinicky aj proktoskopicky normálny nález v oblasti anusu a rekta, žiadne známky násilia.
U obžalovaného bolo realizované aj toxikologické vyšetrenie dňa 28.09.2020 o 00.10 hod. so stanovením hodnoty etylalkoholu v krvi 1,36 promile a v moči 2,50 promile.
Správa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR zo dňa 22.12.2020 uvádza, že v deň 27.09.2020 boli realizované hovory na tiesňovú linku z rôznych telefónnych čísiel, rôznych volajúcich ( 15:28:34, 15:40:18 ). Na miesto udalosti bola vyslaná RZP Hriňová o 15:36:02, dosah poškodenej bol 15:43:33. Následne RZP o 15:58:03 žiadala vyslať na miesto aj políciu. Poškodená bola po odbornom ošetrení transportovaná na chirurgický urgentný príjem NsP Zvolen o 16:52:00 hod.
Na urgentnom príjme bola poškodená vyšetrená dňa 27.09.2020 o 17.03 hod. s diagnózou povrchové poranenie vlasatej časti kože hlavy, pomliaždenie hrudníka, odoslaná zároveň aj na gynekologické vyšetrenie. Toto vyšetrenie bolo realizované o 17.45 hod. s negatívnym gynekologickým nálezom.
Pôvodné rozhodnutie o vine obžalovaného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona bolo odôvodnené skutočnosťami, ktoré vyplynuli z prvotného trestného oznámenia poškodenej P. X. zo dňa XX.XX.XXXX C. XX:XX V.. na OR PZ OKP Zvolen ako aj skutočnosťami, ktoré vyplynuli z prvotnej výpovede poškodenej zo dňa 28.09.2020 ešte pred vznesením obvinenia na kamerovom zázname za prítomnosti psychologičky. K ďalšej výpovedi poškodenej už potom vzhľadom na okolnosti výsluchu nedošlo, v danej veci okrem obžalovaného a poškodenej sa pri skutku nikto nenachádzal, dokazovanie takéhoto trestného činu je samo o sebe obtiažne, keďže sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu, navyše keď na hlavnom pojednávaní poškodená v celom rozsahu odvolala svoju výpoveď z prípravného konania a to aj pod hrozbou následkov krivého obvinenia a krivej prísahy.
V rámci zrušujúceho uznesenia odvolací súd jednoznačne uviedol, že pokiaľ prvostupňový súd vykonal dokazovanie prečítaním trestného oznámenia poškodenej P. X. Z. J. XX.XX.XXXX ako listinného dôkazu a prečítal jej svedeckú výpoveď z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX, zvolil procesný postup, ktorý je v rozpore aj s ďalšími príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Pokiaľ pri trestnom oznámení bolo u poškodenej zistené požitie alkoholu vo výške 1,43 mg/l alkoholu v krvi, čo zodpovedá približne 3‰, nebola schopná vypovedať relevantne o určitých skutočnostiach. Samotný výsluch poškodenej zo dňa 28.09.2020 bol vykonaný v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 Tr. poriadku o čom svedčí aj prepis záznamu z DVD nosiča. Tento bol vedený vyslovene účelovo v snahe dosiahnuť také odpovede poškodenej, ktoré by boli v súlade s obsahom jej trestného oznámenia. Tieto dôkazy v žiadnom prípade nemohli a nemali byť použité ako dôkazy nielen v konaní pred súdom, keďže ich nezákonnosť vznikla už ich samotným vykonaním pred začatím trestného stíhania, resp. po jeho začatí. Ďalej sa v zrušujúcom uznesení uviedlo, že povinnosťou prvostupňového súdu bude prihliadnuť len na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, tieto dôkazy dôsledne vyhodnotiť. Ak by aj napriek vykonanému dokazovaniu pretrvala existencia rozumných pochybností ohľadne viny obžalovaného pre skutok sexuálneho násilia, bude potrebné zvážiť aplikáciu zásady in dubio pro reo.
Vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil, že dôkazy - trestné oznámenie poškodenej zo dňa XX.XX.XXXX a jej svedecká výpoveď zo dňa 28.09.2020 sú dôkazy nezákonné, prvostupňový súd na tieto dôkazy neprihliadal. Tým pádom došlo k situácii, že zostali už len niektoré dôkazy, ktoré by mohli obžalovaného usvedčovať zo spáchania skutku a to výpovede príslušníkov PZ, ktorí zakročovali v predmetný deň a ktorí vyťažili poškodenú na mieste ako aj skutočnosti získané znaleckým dokazovaním znalkyňou T.. W. o ovplyvniteľnosti poškodenej smerom k zmene výpovede. V danej veci možno mať za to, že tu chýbajú priame dôkazy, ktoré by usvedčovali obžalovaného z predmetného skutku. Z vykonaného dokazovania sa objavili len isté náznaky, že by tomu tak mohlo byť, avšak pri existencii len nepriamych dôkazov na preukázanie viny obžalovaného je potrebné, aby tieto nepriame dôkazy tvorili logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčujú obžalovaného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru / R 38/1968 /, čo v tejto veci nenastalo. Z týchto dôvodov bol obžalovaný v bode 1/ oslobodený a v zmysle zásady in dubio pro reo podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Skutok pod bodom 2/ rozsudku súd kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, keďže blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním a iným správaním, ktoré ohrozuje fyzické a psychické zdravie. Zo žalovaného obdobia bol správne vyňatý skutok zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol riešený policajtami OO PZ Hriňová pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a za ktorý bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 10,- eur. Obžalovaný predmetný skutok doznal, urobil vyhlásenie o vine, preto súd nemá pochybnosti o skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii uvedených v rozsudku.
Obžalovaný Š. J. bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný rozsudkom OS Zvolen 1T 127/2013 zo dňa 05.12.2013, kedy mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 120 hodín, premenený na nepodmienečný trest 42 dní, vykonaný 23.10.2017.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane života a zdravia fyzických osôb. Súd u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona (doznanie skutku v bode 2/ a napomáhanie orgánov v konaní pred súdom) a 1 priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona ( odsúdenie v minulosti ). Za prevahy poľahčujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona . V rámci trestnej sadzby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona je trestná sadzba v trvaní 3 až 8 rokov. S prihliadnutím na osobu obžalovaného je potrebné vzhľadom na individuálnu a generálnu prevenciu pred páchaním trestnej činnosti pôsobiť na obžalovaného uložením nepodmienečného trestu, aj keď na samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov. Podľa názoru súdu nie je možné vzhľadom na okolnosti prípadu a postoj obžalovaného uvažovať o prípadnom mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko obžalovaný v rámci prípravného konania tento skutok popieral a k doznaniu došlo až na hlavnom pojednávaní. Pre výkon tohto trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vzhľadom na skutočnosť, že už bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. V rámci vyšetrenia duševného stavu bola zistená u obžalovaného závislosť na psychoaktívnych látkach, preto súd podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).