Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/122/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, V., zastúpený JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, proti žalovanej: STOMEX, s.r.o., so sídlom, Za potokom 19, Ľubotice, IČO: 31650091, zastúpenej JUDr. Ing. Deziderom Jančíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 119 a JUDr. Jozefom Göblom, advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, o zaplatenie 6.871,16 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 150/2010-315 zo dňa 05.03.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 908,16 Eur s príslušenstvom z tejto sumy.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti mení rozsudok tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 12C 150/2010-315 konanie v časti o zaplatenie 21.981,62 eur a úroku z omeškania zastavil. Druhým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.515 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.08.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia spolu v sume 33.381,62 eur. Užívaním pozemku žalobcu sa žalovaný obohatil na úkor žalobcov. Za rozhodujúce považoval obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby. Výmera neoprávnene užívaného pozemku predstavoval 5.519 m2, žalovaný užíval predmetný pozemok od 10.01.2008 po súčasnosť. Súd prvého stupňa uviedol, že právny predchodcovia žalobcu viedli so žalovaným súdny spor z dôvodu dvojitého zápisu vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti. Na základe určujúceho rozsudku zo dňa 30.06.2008, vykonateľnosť ktorého nastala 04.07.2008, bolo určené, že parcela KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 5.519 m2 patrí do dedičstva po nebohej B. O. a H. O.. Súd zistil, že list vlastníctva č. XXXX, k.ú. V. bol založený na základe položky zmien č. XXX/XX, na základe žiadosti o zapísanie uvedeného rozsudku notárkou konajúcou v dedičskej veci po nebohej B. O. zo dňa 24.07.2008. Súd prvého stupňa poukázal na právny záver odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí, z ktorého vyplýva, že právni predchodcovia žalobcu nemali právnu možnosť užívať vlastníctvo predmetnej parcely, žalovaný ju užíval bez právneho dôvodu, keďže vlastnícke právo platne nenadobudol. Preto právnym predchodcom žalobcu vznikol právny nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného vo výške obvyklého nájmu, ktorý by bol žalovaný povinný platiť za užívanie ich vlastníctva. Súd poukázal na to, že dôvodová správa zákona č. 504/2003 Z.z. uvádza, že nie je rozhodujúce administratívne začlenenie pozemku ani druh pozemkov evidovaných

v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Nový právny predpis zákon č. 140/2014 Z.z. uvádza, že za poľnohospodársky pozemok sa nepovažuje pozemok v zastavanom území obce, ktorými sú aj pozemky predmetné. Súd mal za to, že aplikácia ustanovení zákona č. 504/2003 Z.z. nie je možná. Z vykonaného dokazovania naviac vyplýva, že žalovaný poskytol pôvodne parcelu č. XXXX ako zábezpeku pre poskytnutie pôžičky vo výške 1.000 000 Sk. Pokiaľ by súd posudzoval predmetnú parcelu v pravom slova zmysle ako poľnohospodársku pôdu, jej hodnota by predstavoval 3.549,90 eur. Je nelogické až absurdné, že pre zabezpečenie poskytnutej pôžičky vo výške 33.193,92 eur by mala postačovať veriteľom žalovaného nehnuteľnosť v skutočnej hodnote len 3.549,90 eur. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v užívaní pozemkov súd určil peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase na užívanie obdobných pozemkov spravidla formou nájmu, ktorú by žalovaný bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Primerané nájomné zodpovedá trhovému nájomnému. Z uvedeného dôvodu pri určovaní ceny pozemkov znalec postupoval podľa Vyhlášky 492/2004 Z.z. a nie podľa zákona č. 504/2003 Z.z., navyše tento predpis nie je oceňovacím predpisom, ale určuje len minimálnu hodnotu nájomného. Súd vychádzal zo znaleckého posudku A. H. H. nakoľko bolo dokázané, že predmetná parcela, aj keď je evidovaná ako orná pôda, sa podľa územného plánu obce nachádza v zastavanom území obce a je určená ako plocha výrobných služieb a veľkoobchodných prevádzok, a to od roku 1993. Znalec vyčíslil obvyklé nájomné za obdobie od 12.01.2008 do 11.01.2009 sumou 10.515 eur. Súd uviedol, že úroky z omeškania možno priznať od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je stanovený čas plnenia, treba vychádzať z ustanovenia § 563 OZ, podľa ktorého je dlžník povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca súdu nepreukázal, že došlo k požiadaniu skôr ako bola podaná žaloba, súd teda priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručení žaloby, t.j. 28.01.2010 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol čo úroku z omeškania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania. Uviedol, že podľa § 226 O.s.p., ak je rozhodnutie zrušené a vec je vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Poukázal na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení z 31.10.2012, z ktorého vyplýva, že výška požadovaného nájmu mala byť určená nie podľa Vyhlášky 492/2004 Z.z., ale podľa zákona č. 504/2003 Z.z.. Súd prvého stupňa sa týmto právnym názorom neriadil a ustanovil iného znalca, ktorý je znalcom v oblasti oceňovania stavebných pozemkov, čiže určil výšku obvyklého nájmu zo všeobecnej hodnoty podľa Prílohy č. 3 Vyhlášky 492/2004 Z.z. a nie podľa zákona č. 504/2003 Z.z. ako to uložil Krajský súd v Prešove. Okresný súd sa počas celého konania nevysporiadal so zásadnou podmienkou vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorým je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu obohateného spočívajúci v tom, že jeho doterajší majetok sa rozmnožil o nové majetkové hodnoty a súčasne, že sa majetok toho, na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenia, zmenšil. Súd sa nezaoberal znaleckým posudkom A. L. H., znalca z odboru poľnohospodárstva, ktorý žalovaný objednal v zmysle záverov Krajského súdu v Prešove na vlastné náklady. Z jej znaleckého posudku vyplýva, že hodnota nájomného za žalované obdobie bola 16,10 eura. Poukázal na výpoveď znalca A.. H., ktorý uviedol, že predmetná nehnuteľnosť je za daného stavu nepredajná, nakoľko nemá prístup k miestnej komunikácii. Preto nesúhlasí so znaleckým posudkom A.. H. a tento posudok by nemal byť braný do úvahy. Znalec uviedol pri svojom výsluchu, že územný plán obce bol schválený uznesením č. X/X/XXXX zo dňa 11.05.2009 a znalec na tento plán neprihliadol, ani na dátum kedy bol schválený. Uviedol, že pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento spor trvá už vyše päť rokov a nie vinou žalovaného. Aj tento fakt by mal byť zohľadnený pri priznaní úrokov z omeškania a ich výške. Ide o narušenie zásady úspornosti konania a prerokovávania veci bez zbytočných prieťahov. Ako môže okresný súd priznať žalobcovi úrok z omeškania pri inštitúte bezdôvodného obohatenia. Veď už samotná definícia úrokov z omeškania je, že dlžník je povinný platiť úroky z omeškania keď je v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Kladie otázky kedy vzniklo omeškanie a z čoho, od akého momentu dostal sa vôbec žalovaný do omeškania, ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, či došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Ak bude právoplatne rozhodnuté, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a má takéto obohatenie vydať žalobcovi a on tak neurobil, až vtedy sa dostane do omeškania a až týmto momentom mu vznikne nárok na úroky z omeškania. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky o úrokoch z omeškania pri bezdôvodnom obohatení. Poukázal na to, že žalobca má preukázať, že doručil žalovanému výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nikdy netvrdil, že žalobca relevantnú výzvu neposlal, tvrdí však, že z doterajšieho konania nie je zrejmé, kedy sa mal dostať do omeškania. Záverom

poukázal na to, že predmetný pozemok podľa vedomosti žalovaného v minulosti nebol a ani v súčasnosti nie je oplotený, lomové body a hranice nie sú v teréne viditeľné. V konaní sa nepreukázalo, že by kauzálny pozemok niekedy fakticky užíval žalovaný. Žalobca nešpecifikoval v čom malo vlastne spočívať bezdôvodné obohatenie sa žalovaného. V konaní bolo zistené, že kauzálnu nehnuteľnosť užívali viaceré fyzické osoby, avšak ani výsluchom sa nepreukázalo, že by uvedený pozemok tieto osoby užívali na základe súhlasu žalovaného. Žalovaný popiera, že by sa v dôsledku právneho nakladania s kauzálnym pozemkom zväčšil jeho majetok na úkor žalobcu. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými argumentmi a námietkami žalovaného a jeho rozhodnutie je tak v podstate nepreskúmateľné. Je nutné pozornosť venovať aj otázke dobrých mravov a tzv. spravodlivému vysporiadaniu vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Ak chce žalobca bezdôvodné obohatenie, čiže aktíva, mal by sa podieľať aj na pasívach. Mal by v rovnakom pomere znášať náklady, dane, poplatky, prípadne výdavky, ktoré boli žalovaným účelne vynaložené na údržbu nehnuteľností. Súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania pred súdom. Na jednej strane je špekulatívny postoj žalobcu, ktorý neustále mení titul a prispôsobuje aj samotný nárok vývoju sporu, na druhej strane je žalovaný, ktorý je nevinne v situácii, keď niečo čo neužíval, nechcel, nepotreboval, má platiť zo svojho majetku na úkor svojej rodiny.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie je čiastočne vecne správne a čiastočne je potrebné ho zmeniť. Predchádzajúci rozsudok v tejto veci bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.10.2012, v ktorom bol vyslovený právny názor, že žalovaná bez právneho dôvodu užívala nehnuteľnosť právnych predchodcov žalobcov a javí sa, že žalobcom vznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájmu. Súd prvého stupňa však v rozpore s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu výšku bezdôvodného obohatenia neurčil podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu nevyplýva, aká bola všeobecná hodnota nájmu podľa zákona č. 504/2003 Z.z. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona 492/2004 Z.z. nie je použiteľný ani posudok A. H. (pozemok je v intraviláne obce). Dokazovanie v danej veci bolo ukončené a boli vykonané všetky dôkazy podľa návrhov účastníkov konania, nie je teda dôvod dokazovanie dopĺňať a súd musel rozhodnúť s prihliadnutím na dôkazy obsiahnuté v spise.

4. Podstatnou pre rozhodnutie v danej veci bola skutočnosť, aká je všeobecná hodnota nájmu za predmetný pozemok, pretože odvolací súd aj teraz vychádzal z predtým vysloveného právneho názoru, že žalobcovia majú v zásade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri rozhodovaní nie je možné vychádzať ani zo znaleckého posudku A.. H., z ktorého síce vyplýva hodnota nehnuteľnosti aj všeobecná hodnota nájmu, avšak z výsluchu znalca vyplynulo, že pozemok má takmer nulovú trhovú hodnotu, pretože nie je k nemu možný prístup. Súd teda pri určovaní všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti vychádzal z toho, že ročný nájom je X/XX hodnoty nehnuteľnosti, vychádzajúc zo znaleckého posudku A.. H., ktorý počítal s 30 ročnou dobou návratnosti investície. Pri určení hodnoty nehnuteľnosti súd vychádzal zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, z ktorej vyplýva, že žalovaný sám uviedol, že hodnota predmetného pozemku je 74,36 Sk/m2. Pri výmere 5.519 m2 je teda hodnota nehnuteľnosti 410.392,84 Sk, čo činí 13.622,55 eura. Hodnota ročného nájmu je teda 454,08 eur a hodnota nájmu za 2 roky, ktorých sa žaloba týka, je 908,16 eura. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaplatení istiny 908,16 eur s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti postupom podľa § 388 napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Bezdôvodným obohatením je aj získanie bezplatného plnenia za ktoré by subjekt inak musel zaplatiť (v tomto prípade získanie možnosti zabezpečiť pozemkom svoj dlh). Otázka splatnosti pohľadávky a úrokov z omeškania je v rozhodnutí vyriešená v súlade so zákonom. Pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd nekonštituuje ale deklaruje, jej splatnosť (a teda aj omeškanie) nastáva nezávisle na súdnom rozhodnutí.

6. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nie je možné vychádzať z čistej hodnoty úspechu alebo neúspechu účastníkov konania, pretože rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku a v danom prípade vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, aj od úvahy súdu. V takom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné podľa článku 4 Civilného sporového poriadku mať za to, že sa vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia zákona, a preto podľa článku 4 ods. 2 súd zvolil normu, ktorú by sám zvolil, keby bol zákonodarcom za účelom

rozumného usporiadania procesných vzťahov zohľadňujúcich stav a poznatky právnej vedy a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti, a to predchádzajúcu úpravu ust. § 142 ods. 3 OSP. Keďže rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku, súd priznal čiastočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, avšak len v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy (nie zo žalovanej sumy). Výšku trov určí súd prvej inštancie.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.