Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-345-2015.pdf
PDF · 148.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/345/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanej E. o zaplatenie 257,29 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 147,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 147,11 eur od 1. 9. 2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28. 4. 2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 257,29 eur, úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 150,- eur odo dňa 1. 4. 2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 213,62 eur odo dňa 1. 4. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe žiadosti žalovanej, ktorá sa medzičasom vydala a ktorej aktuálne priezvisko je „M.“ vystavil jej dňa 20. 11. 2012 Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní číslo XXXXXXXXXR v zmysle bodu 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o prečerpaní. Tvrdil, že na základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalovanej povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 150,- eur formou úveru, ktorý mohol byť čerpaný od 20. 11. 2012, pričom zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby a výška sadzby úroku z omeškania je určená v obchodných podmienkach pre prečerpanie. Výška úrokovej sadzby v čase uzavretia zmluvy bola podľa žalobcu 16,90 % ročne a mala byť platná do doby jej zmeny podľa čl. III ods. 4 obchodných podmienok. Povinnosťou žalovanej v zmysle čl. II ods. 5 obchodných podmienok bolo podľa tvrdenia žalobcu v žalobe zabezpečiť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca na jej bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania, teda vlastnú vyčerpanú istinu počas trvania zmluvného vzťahu žalovaná splácať nebola povinná. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca dňa 31. 8. 2013 určil splatnosť úveru v súlade s čl. VII ods. 2 písm. a) obchodných podmienok pre prečerpanie. Neuspokojený nárok žalobcu ku dňu 31. 3. 2015 predstavoval podľa žaloby sumu 257,29 eur ktorá pozostáva z istiny vo výške 150,- eur, úroku vyčísleného ku dňu 31. 3. 2015 v sume 63,62 eur a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 31. 3. 2015 v sume 43,67 eur, pričom ku dňu 31. 3. 2015 výška úroku
predstavovala sadzbu 18,90 % ročne a výška úroku z omeškania ku dňu 1. 9. 2013 (deň nasledujúci po dni splatnosti - zosplatnení úveru) predstavovala sadzbu 8,50 % ročne z dlžnej sumy.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR, Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, Oznámenie o zosplatnení úveru s doručenkou, prehľad plnenia, úrokové sadzby žalobcu, vyčíslenie pohľadávky žalobcu (delikvenciu) so stavom ku dňu 31. 3. 2015. V priebehu sporu ako ďalší dôkaz označil a predložil aj výpis z účtu (úverový).
4. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP.
5. Žalovaná, ktorá je k trvalému pobytu prihlásená v meste F. (bez ulice) sa k žalobe, ktorá jej vzhľadom na nemožnosť zistiť jej skutočný pobyt bola v súlade s § 106 ods. 3 a § 116 ods. 2 CSP doručovaná oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu písomne nevyjadrila.
6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. 4. 2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 10. 4. 2017 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
8. Zo žalobcom predloženého „Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR“ zo dňa 20. 11. 2012 (čl. 10 spisu) bolo zistené, že žalovanej, ktorej priezvisko v tom čase bolo „Váleková“ ním bolo oznámené, že na základe jej žiadosti o povolené prečerpanie zo dňa 20. 11. 2012, v ktorej žiadala o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu jej žalobca schválil povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 150,- eur s tým, že ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu a úver môže byť čerpaný odo dňa 20. 11. 2012. V oznámení, ktoré je podpísané tak žalobcom ako aj žalovanou je uvedené, že ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby 16,90 % p.a a sadzby úroku z omeškania 8,75 % p.a. Ďalej je tam uvedené, že úroková sadzba v uvedenej výške je platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa článku III. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy s tým, že dňom uvedeným pri podpise žalobcu je medzi stranami uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR podľa čl. I bod 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Tiež je tam uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a že dlžník (žalovaná) je povinná úver splatiť kedykoľvek na požiadanie banky (žalobcu).
9. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 1. 9. 2013 adresovaného žalovanej (čl. 13 spisu) súd zistil, že žalobca ním žalovanej oznámil, že celý jej záväzok vo výške 333,47 eur vrátane príslušenstva sa stal dňom 31. 8. 2013 splatným v súlade s Podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré sú súčasťou vyššie uvedenej zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 20. 11. 2012. Žalovaná mala v zmysle tejto výzvy sumu 333,47 eur zaplatiť najneskôr do dňa 11. 9. 2013. Podľa poštového podacieho hárku na čl. 14 spisu zásielka s oznámením bola na poštovú prepravu pre žalovanú na adresu W. XX podaná dňa 4. 9. 2013.
10. Žalobca ako dôkaz na preukázanie svojho nároku označil a predložil tiež listinu ním v žalobe označenú ako „Prehľad plnenia“. Táto sa týka účtu žalovanej číslo XXXXXXXXXX a má podobu prehľadovej tabuľky v ktorej sú okrem čísla účtu, mena a rodného čísla žalovanej uvedené pre jednotlivé mesiace aj stĺpce označené ako čerpanie, úroková sadzba, zostatok, zaplatené celkom, zaplatená istina, zaplatené úroky z úveru, zaplatené úroky z omeškania, zaplatené poplatky, dlh istina, dlh úroky
z úveru, dlh úroky z omeškania, dlh poplatky a dlh celkom. Z vysvetlenia žalobcu v žalobe k uvedenej prehľadovej tabuľke vyplýva, že stĺpec označený ako „čerpanie“ zobrazuje celkový objem čerpaní za sledované mesačné obdobie a stĺpec označený ako zaplatené celkom vyjadruje úhrady žalovanej za jednotlivé mesačné obdobia s tým, že v ďalších stĺpcoch (zaplatená istina, zaplatené úroky z úveru atď) je potom možné zistiť, na zaplatenie čoho boli jednotlivé platby žalovanej označené ako „zaplatené celkom“ započítané.
11. Vychádzajúc z uvedenej prehľadovej tabuľky a vysvetlenia žalobcu k nej potom možno konštatovať, že za obdobie od novembra 2012 do januára 2013 žalovaná celkovo čerpala z účtu sumu spolu 301,15 eur (súčet všetkých čerpaní v stĺpci označenom ako „čerpanie“) a za toto obdobie zaplatila celkom sumu 154,04 eur (súčet všetkých úhrad v stĺpci označenom ako „zaplatené celkom“).
12. Podľa § 708, ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. 13. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinností strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Keďže žalobca v žalobe uplatnené nároky špecifikoval ako nároky z poskytnutého úveru, pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako banke - právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanej ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania je potrebné vychádzať zo zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa.
16. K uzavretiu posudzovanej zmluvy došlo dňa 20. 11. 2012, teda za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto posúdenie či išlo o spotrebiteľský úver a ak áno aj posúdenie právnych vzťahov založených predmetnou zmluvou je potrebné uskutočniť v súlade s vyššie uvedeným práve podľa tohto zákona (č. 129/2010 Z.z.).
17. Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami (20. 11. 2012) na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20100611>,§ 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, § 3 ods. 1 písm. a) až d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a § 3 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, § 4 ods. 14 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, § 5 až 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20100611>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, 6 až 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, § 10 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, § 12 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20100611>, § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, § 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, § 20 až 23 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a § 25 až 27 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>.
18. Z obsahu „Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR“ je zrejmé, že v danom prípade sa jednalo práve o takýto úver, teda o spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musel splatiť na požiadanie, nakoľko v oznámení je aj výslovne uvedené, že ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu a že dlžník je povinný úver splatiť kedykoľvek na požiadanie banky.
19. Rozmenené na drobné to potom vzhľadom na ust. § 1 ods. 4 uvedeného zákona znamenalo, že na tento úver sa vzťahujú okrem iných ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona.
20. Podľa § 10 ods. 1 uvedeného zákona v znení účinnom ku dňu 20. 11. 2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, d) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20100611>,g) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a w) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona v znení účinnom k 20. 11. 2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20100611>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611> a § 10 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>.
22. Keďže žaloba žalobcu a vyčíslenie nároku v nej vychádza z predpokladu, že žalobcovi nárok na úroky a poplatky z uvedeného spotrebiteľského úveru riadne vznikol, považuje súd za potrebné k nároku žalobcu a predmetnej zmluve uviesť nasledujúce skutočnosti.
23. Žalobca predložením písomného vyhotovenia „Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR“ zo dňa 20. 11. 2012 a predložením prehľadovej tabuľky čerpania a plnenia a tiež výpisom z úverového účtu preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanej spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musel splatiť na požiadanie s výškou úverového limitu 150,- eur. Preukázal tiež, že žalovaná formou prečerpania účtu čerpala za obdobie od novembra 2012 do januára 2013 celkovo sumu spolu 301,15 eur a za toto obdobie zaplatila celkom sumu 154,04 eur. Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami žalovaná nerealizovala svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe, v prehľadovej tabuľke a v jeho vyčíslení pohľadávky k 31. 3. 2015. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanej skutočne poskytnutej sumy povoleného prečerpania, t.j. za celé obdobie sumy 301,15 eur. A keďže z tejto sumy už žalovaná časť vo výške 154,04 eur žalobcovi vrátila, ako dôvodnú súd žalobu uznal iba v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti tejto sumy, t.j. v časti zaplatenia istiny 147,11 eur (301,15 eur - 154,04 eur) a úroku z omeškania z tejto sumy.
24. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (20. 11. 2012), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ (viď § 1 ods. 4 a § 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona). Zákon absenciu týchto
náležitostí síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti patria v zmysle už citovaného § 10 ods. 1 písm. a) aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) a w), teda uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) a tiež právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu (§ 9 ods. 2 písm. w). Ďalej v zmysle § 10 ods. 1 písm. c) musí zmluva obsahovať výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
25. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva vôbec neobsahuje údaj o práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20100611>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu (§ 9 ods. 2 písm. w.). Takisto vôbec nikde neobsahuje výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Priamo v zmluve nie je o žiadnych poplatkoch spojených s úverom ani zmienka. Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania neobsahuje žiadnu klauzulu, z ktorej by vyplývala výška poplatkov, ktoré si žalobca môže voči žalovanej uplatňovať. Taktiež obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu v článku III, bod 6, neupravujú výšku možných poplatkov, ale iba odkazujú na sadzobník pre fyzické osoby - občanov, v zmysle ktorého je banka oprávnená účtovať klientovi poplatky. Podľa názoru súdu takáto forma dojednania poplatkov nie je v súlade s ust. § 10 ods. 1 písm. c) zákona, teda žalobca si nemôže voči žalovanej uplatňovať poplatky, ktoré jej neboli riadne oznámené v čase uzatvorenia zmluvy, naviac keď so žalobou nebol predložený žiaden dôkaz, či žalovaná bola oboznámená so sadzobníkom poplatkov a jeho prípadnými zmenami. V súvislosti so záverom o neprijateľnosti žalobcom účtovaných poplatkov súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 6. 2015 sp. zn. 6Co/148/2014, ktorý musí byť žalobcovi dobre známy, keďže aj v tam súdenom spore bol žalobcom. V uvedenom rozsudku krajský súd okrem iného za právne neudržateľný označil argument žalobcu, že poplatky sú zistiteľné na adrese žalobcu s tým, že táto skutočnosť zo sporných poplatkov nerobí nijako individuálne vyjednané zmluvné podmienky. Čo sa týka údaja ktorý zmluva mala povinne obsahovať podľa § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. i) zákona, t.j. uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, tak spôsob akým zmluva vyjadruje údaj o úrokoch (cene úveru) a o spôsobe ich zmeny súd nepovažuje za zodpovedajúci zneniu, účelu a zmyslu zákona.
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
30. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovanou je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
31. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulára používaného žalobcom opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti. Do predtlače bol rukou doplnený len podpis žalovanej a zástupcu žalobcu. Ostatné informácie (čo súd dáva do pozornosti v súvislosti s vyššie uvedenými zákonom predpísanými obligatórnymi náležitosťami zmluvy) sú buď len veľmi strohé a nekonkrétne, alebo chýbajú úplne. Tlačivo len odkazuje na Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky a predzmluvný formulár. Súd vychádzajúc z takéhoto obsahu zmluvy preto konštatuje, že uvedená zmluva neobsahuje údaje v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) a c) zákona, pričom ako už bolo uvedené, samotná absencia náležitostí podľa § 10 ods. 1 zákona, znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V úverovej zmluve sa takéto podrobné údaje nenachádzajú a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ len v obchodných podmienkach, či po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť rozsiahle, individuálne nevyjednané úverové zmluvné podmienky. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové či iné podmienky.
32. Preto v súdenej veci nemožno považovať za splnenie zákonnej povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 zákona ak by tam predpísané údaje mali byť uvedené len v rozsiahlych, individuálne nevyjednaných Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu či iných obchodných podmienkach a osobitných dokumentoch. Ak totiž zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisuje údaje vymenované v § 10 ods. 1 a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové či iné podmienky.
33. Uvedené údaje predstavujú jednu z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, v zmysle ust. § 10 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Bez ich uvedenia spotrebiteľ ako neprofesionál v danej oblasti nemôže mať komplexnú a dostatočnú predstavu o podmienkach a cene produktu a jeho výhodnosti či nevýhodnosti, aj v porovnaní s obdobnými
produktmi iných poskytovateľov. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba vo všeobecných podmienkach. V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaje o práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru vyjadrené podrobným spôsobom na ochranu spotrebiteľa predpísaným a špecifikovaným v § 9 ods. 2 písm. i) a w) zákona, a tiež údaj o výške poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takéto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o údaje reprezentujúce ukazovatele výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovanou riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).
34. Čo sa týka už spomínaného povinného údaja o úrokovej sadzbe (§ 9 ods. 2 písm. i) v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zákona) v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania bola uvedená výška úrokovej sadzby 16,90 % p. a. s tým, že táto úroková sadzba je platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu podľa článku III Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. Podľa článku III bod 1 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sú úročené úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktorú banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na jej webovej stránke. Podľa článku III, bodu 4, obchodných podmienok, banka oznamuje klientovi novú úrokovú sadzbu v súlade s odsekom 1, článku III. Keď klient s novou úrokovou sadzbou nesúhlasí a zmluvné strany sa nedohodnú inak, je povinný najneskôr ku koncu platnosti pôvodnej úrokovej sadzby túto skutočnosť banke písomne oznámiť, pričom jeho písomný nesúhlas je považovaný za výpoveď zmluvy.
35. Podľa názoru súdu údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a dojednania obsiahnuté v článku III, bode 1 a bode 4, nenapĺňajú dikciu, podstatu a zmysel ust. § 9 ods. 2 písm. i) a § 10 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Za splnenie tejto zákonnej podmienky nie je možné považovať zverejnenie úrokovej sadzby v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na jej webovej stránke. Aj z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 329/2013 možno vyvodiť správnosť záveru o potrebe samostatného vyjadrenia ceny úveru formou osobitného uvedenia úroku za úver v úverovej zmluve. V oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania bola uvedená úroková sadzba vo výške 16,90 % ročne, pričom podľa žaloby bola táto zvýšená na aktuálnu sadzbu vo výške 18,9 % ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že dojednania týkajúce sa úrokovej sadzby nenapĺňajú požiadavku
zákona, preto žalobcovi nie je možné priznať uplatnený riadny úrok z úveru a nebolo by to možné ani keby úver už z ostatných uvedených dôvodov nebol považovaný za bezúročný a bezpoplatkový. Súd v súvislosti so svojim názorom o neakceptovateľnosti oznamovania zmeny úrokovej sadzby len na výveske, resp. webovej stránke banky poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 329/13, z ktorého cit “... nielenže suma úroku za úver nebola transparentne uvedená v úverovej zmluve, ale ani v Obchodných podmienkach k tejto zmluve, pričom na tomto mieste ústavný súd prisviedča tvrdeniu krajského súdu, že splnenie tejto obligatórnej náležitosti úverovej zmluvy nemožno nahradiť oznámením o úrokovej miere v obchodných priestoroch sťažovateľky“. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby v danom prípade vznikol žalobcovi nárok na úroky, i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
36. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 10 ods. 1 písm. a/, c/ zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.
37. Súd sa pri svojej činnosti v prípadoch zmlúv obdobných tej v tu posudzovanej veci často stretáva s argumentom, že k určeniu, že takáto zmluva je bezúročná a bez poplatku v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné naplniť kumulatívne všetky tam uvedené podmienky a to že zmluva neobsahuje písomnú formu a zároveň neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ. Súd však nemá najmenšiu pochybnosť o tom, že vôľou zákonodarcu nebolo stanoviť tieto podmienky kumulatívne ale alternatívne a že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť takéhoto úveru stačí absencia ktorejkoľvek z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ. Napriek vo všeobecnosti „kumulatívnemu“ významu spojky „a“ by sa v podmienkach daného zákonného ustanovenia iný výklad priečil logike, lebo je ťažké predstaviť si reálny príklad, kedy by zmluva obsahovala všetky všeobecné náležitosti a náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ a súčasne nemala písomnú formu. Pri takomto výklade by bolo postačujúce, ak by zmluva obsahovala len písomnú formu a nemusela by obsahovať žiadnu z obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k, r) a y) ZoSÚ a § 10 ods.1 k tomu, aby bola nepostihnuteľná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, a teda zakotvenie výpočtu obligatórnych náležitostí zmluvy do ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (za spojku „a“) by nedávalo žiaden logický význam. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že novelou ZoSÚ účinnou od 1. 1. 2013 (uskutočnenou zákonom č. 352/2012 Z.z.) boli tieto podmienky rozšírené a zakomponované do jednotlivých bodov (písm. a/ až d/), pričom dôvodová správa k tomuto zákonu v predmetnom bode
znie:, „Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, prípade ak · zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo · neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo · neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona alebo · je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.“
Logickým (ale s poukazom na dôvodovú správu k spomínanej novele aj teleologickým) výkladom tohto ustanovenia súd nemohol dôjsť i inému záveru ako takému, že pre vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatku postačuje to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ aj v prípade, že je zachovaná jej písomná forma.
38. Koniec koncov potvrdzuje to aj vývoj právnej úpravy, keď v súčasnosti v § 11 ods.1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch už jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102>.
39. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 a § 10 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, keď napr. tak ako tu priamo v zmluve vôbec nie je údaj o práve na odstúpenie od zmluvy, nie je tam ani zmienka o poplatkoch a údaj o zmene úroku má byť zložito odvodzovaný túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
40. Z uvedených dôvodov súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 10 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov. Preto ani uskutočnené platby žalovanej nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanej formou povoleného prečerpania účtu reálne poskytol. Žalobca predloženým výpisom z účtu a prehľadovou tabuľkou preukázal, že žalovanej bola reálne poskytnutá suma 301,15 eur a že na nároky z úverovej zmluvy zaplatila žalovaná doposiaľ sumu spolu len 154,04 eur, a to ešte pred zosplatnením úveru. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu rozdielu poskytnutej sumy a uhradenej sumy, teda na úhradu úverovej istiny vo výške 147,11 eur.
41. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenie žalobcu, že žalovaná doposiaľ mu túto dlžnú sumu vo výške 147,11 eur nezaplatila. Preto súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 147,11 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny ako aj úrokov žalobu ako nedôvodnú zamietol.
42. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 8,50 % ročne s tým, že úrok z omeškania požaduje odo dňa 1. 9. 2013, t.j. od dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
45. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzkový vzťah strán vznikol pred 1. 2. 2013, preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania (8,5 % ročne) takto určenú sadzbu nepresahuje. Žalobca vyhlásil úver za splatný dňom 31. 8. 2013, čo bolo žalovanej oznámené (viď oznámenie na čl. 13 spisu), preto súd priznal žalobcovi od 1. 9. 2013 požadovaný úrok z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne, avšak len zo sumy úverovej istiny vo výške 147,11 eur, keďže na ostatné uplatňované nároky (ako aj úroky) žalobcovi nárok nevznikol a s ich zaplatením sa preto žalovaná do omeškania dostať nemohla. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe v časti požadovanej istiny vo výške 147,11 eur a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 147,11 eur od 1. 9. 2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.
47. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je v omeškaní so zaplatením nevrátenej istiny úveru viac ako tri roky, a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanej nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
49. Žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 352,85 eur (257,29 eur ako v žalobe vyčíslená istina + 58,25 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 18,90 % ročný úrok zo sumy 150,- eur od 1. 4. 2015 + 37,31 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 213,62 eur od 1. 4. 2015).
50. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 192,57 eur (147,11 eur ako prisúdená istina + 45,46 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,11 eur od 1. 9. 2013).
51. Vzhľadom na uvedené je pomer úspechu a neúspechu strán v spore cca pol na pol (54,58 % ku 45,42 %). Preto súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.