Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-245-2014.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/245/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: SOLIDAE - Ing. A. Q. Y., s miestom podnikania ul. 9. mája XXXX/XX, XXX XX R. R., IČO: 45 629 927, proti žalovanému: OSMOS s.r.o., so sídlom Pečnianska 31, 851 01 Bratislava, IČO: 35 957 522, zast.: JUDr. Peter Belica, Konventná 9, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 2.990,- Eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.990,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.09.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o technickej podpore č. TP XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu vykonať činnosť tak, aby mal žalovaný možnosť využívať všetky dostupné technické prostriedky v plnej miere a povinnosť žalovaného uhradiť zmluvne dohodnutú odmenu na základe týždenného výkazu činností. Na základe Zmluvy a emailových objednávok vykonával žalobca pre žalovaného činnosť v súlade so Zmluvou, za vykonanie ktorej boli žalobcom vystavené faktúry. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuhradil posledné dve faktúry a to ani čiastočne, žalobca v súlade s čl. VI Zmluvy ukončil zmluvný vzťah výpoveďou Zmluvy. Žalovaný neuhradil svoj záväzok voči žalobcovi ani na písomnú výzvu.
2. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o technickej podpore č. TP XXXXXXXX, Zmluvu o zachovaní mlčanlivosti, emailovú komunikáciu so žalovaným, faktúru č. O.-XX-XXXX, faktúru č. O.-XX-XXXX, upomienky, výpoveď Zmluvy o technickej podpore.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore uviedol, že si u žalobcu žiadnu činnosť neobjednal. Emailová komunikácia z 12.09.2011, resp. z 23.09.2011 sa podľa obsahu nedá posudzovať ako objednávka. Žalobca označuje v žalobe ako objednávku „zadanie na dodávku konštrukcie“ z 12.09.2011. Z obsahu tohto emailu vyplýva, že žalovaný poslal žalobcovi iba dopyt, v ktorom udáva technické parametre projektu a požiadal o cenovú kalkuláciu a termínovaný plán dodávky a podmienil objednávku u žalobcu získaním zákazky od konečného odberateľa. Táto komunikácia bola len nezáväzný dopyt, požiadavka na cenovú kalkuláciu. Pokiaľ ide o email z 23.09.2011 je pravdou, že sa jedná o popis stroja, avšak tento popis nie je možné považovať za objednávku. V zmysle čl. III Zmluvy sa žalobca zaviazal vykonávať činnosť na základe písomných objednávok a súčasne bolo dohodnuté, že každú činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke je žalobca povinný vopred nahlásiť a prekonzultovať so žalovaným. Objektívne a preukázateľne nikdy nedošlo k písomným objednávkam a taktiež nedošlo k vopred nahláseným a odkonzultovaným
činnostiam. Taktiež nedošlo ani k uvedeniu riešenia, tovaru alebo služby zo strany žalobcu v takom stave, aby mohlo byť zákazníkom alebo žalovaným plnohodnotne využívané a ani k protokolárnemu prevzatiu diela.
4. Žalobca sa k odporu vyjadril a uviedol, že žalobca vykonával najmä technickú podporu pre žalovaného podľa Zmluvy. Žalovaný uhradil žalobcovi prvé dve faktúry, ktoré boli vystavené taktiež na základe písomnej objednávky zo dňa 12.09.2011, a to faktúry za mesiac september a október 2011. Za mesiace november a december 2011 už žalovaný faktúry neuhradil, pričom nikdy nespochybnil žalobcove výkazy.
5. Žalobca bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Banskej Bystrici. S poukazom na inkoherentnosť výpovede žalobcu súd túto vyhodnotil tak, že žalobca svoj nárok odvodzuje od Zmluvy a zadaní, ktoré boli aj pri osobnom stretnutí v Bratislave, aj v priebehu emailovej komunikácie, aj na základe toho, že to považuje za bežný postup. Konkrétne poukázal na email z 23.09.2011, resp. z 12.09.2011. Čo sa týka kúpy počítača, tento kúpil na úver.
6. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval tvrdení uvedených v žalobe. Čo sa týka faktúr, ktoré boli žalovaným uhradené, nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že boli akýmsi spôsobom refinancovaním počítača pre žalobcu. Faktúry boli vystavené na základe týždenných výkazov, ktoré boli ku koncu každého týždňa zasielané žalovanému a boli v nich uvedené činnosti, ktoré žalobca vykonal. Na základe týchto výkazov boli aj faktúry žalovaným uhradené. Mailovú komunikáciu zo dňa 12.09.2011 a následne 23.09.2011 považoval žalobca za záväznú objednávku a zadanie činnosti. Tomuto nasvedčuje aj mailová komunikácia založená v spise, ako aj mail zo dňa 07.11.2011, ktorým žiadal žalobca žalovaného o odsúhlasenie alebo neodsúhlasenie týždenného výkazu s tým, že pokiaľ nebudú neodsúhlasené, bude ich považovať za odsúhlasené. Žiadna reakcia na tento mail zo strany žalovaného neprišla a teda žalobca má za to, že žalovaný týždenné výkazy odsúhlasil. V takom istom režime prebiehala komunikácia k iným týždenným výkazom, pričom žalovaný v rozpore so svojim tvrdením nikdy žalobcovi neoznámil, aby s prácami nepokračoval.
7. Žalovaný uviedol, že žalobca sa odvoláva na mailovú komunikáciu založenú v spise, ktorú považuje za písomnú objednávku v zmysle čl. 3 bod 9 Zmluvy o technickej podpore. Technické parametre stroja, ktoré sú v tejto komunikácii uvedené nie sú však výsledkom činnosti žalobcu, ale žalovaného. To dokazuje mailová komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom VÚSAPL, ktorá začala 07.09.2011, v ktorej sám žalovaný zaslal zákazníkovi technickú špecifikáciu stroja, následne dňa 19.09.2011 žiadal zákazník žalovaného o zaslanie technického riešenia stroja a toto mu bolo zaslané žalovaným dňa 22.09.2011. Až následne dňa 23.09.2011 boli tieto parametre zaslané žalovaným žalobcovi s tým, že pre prípad, že žalovaný získa zákazku, takéto parametre bude stroj mať. Mailová komunikácia medzi žalovaným a zákazníkom zo dňa 22.09.2011 bola doslovne preposlaná žalobcovi a neboli na nej vykonané žiadne zmeny. K uskutočneniu tejto zákazky ani k jej realizácii nedošlo, z tohto dôvodu nedošlo ani k žiadnej objednávke činnosti žalobcu. Žalobca bol žalovaným opakovane upozorňovaný, aby činnosti nevykonával. Táto zákazka bola jedinou zákazkou, ktorá sa týkala Zmluvy o technickej podpore uzavretej medzi stranami sporu a realizovaná nikdy nebola. Je pravdou, že žalovaný uhradil žalobcovi dve faktúry, tieto však uhradil nie na základe vykonania akejkoľvek činnosti žalobcu, nakoľko tieto si nikdy neobjednal, ale uhradil ich z dôvodu, že žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov na nákup počítača, ktorý by v prípade realizácie zákazky potreboval. Úhrade týchto faktúr predchádzala komunikácia medzi stranami sporu a žalovaný pristúpil na takýto spôsob refinancovania počítača žalobcovi. Žalovaný teda popiera tvrdenie žalobcu, že došlo z jeho strany k písomnej objednávke činnosti podľa zmluvy. Žalovaný si je vedomý, že aj mailová objednávka bola považovaná v zmysle § 40 OZ za písomnú objednávku, avšak k takejto písomnej objednávke zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Jediné dva maily, ktoré predkladá žalobca na preukázanie svojich tvrdení, sú len nezávislé komunikácie medzi stranami o tom, že v prípade realizácie zákazky ako by mal asi stroj vyzerať. Ani z jedného z týchto mailov nevyplýva, že došlo k zadaniu záväznej objednávky zo strany žalovaného. Žalobca upozorňoval žalovaného, že sa pracuje bez objednávky, že to ešte nie je objednané, projekt sa nerealizoval, práce teda ani neboli zaplatené.
8. Svedkyňa B.. K. T. uviedla, že je zamestnaná u žalovaného, žalobcu nepozná. Pracuje ako technik a v roku 2011 robila na diele KATRIN. Sú to plastové dávkovače a robila rôzne úpravy, technické, dizajnové výkresy. Vždy je treba urobiť nejakú úpravu a to robí ona. O činnosti, ktorú mal pre žalovaného vykonávať žalobca nevie, nemá vedomosť, že by sa takáto činnosť vo firme robila, alebo že by sa také niečo
vyrábalo. Na činnosti sa nemohol podieľať ani nikto z jej kolegov, len ona je technik a každá úprava ide cez ňu. Ak by sa niečo také vo firme robilo, určite by na tom spolupracovala. Vždy je treba nejakú úpravu urobiť, napr. zaoblenie hrán, prípadne nejakú drážku, alebo je potrebné urobiť výkresy, minimálne je potrebné, keď sa niečo robí, to zaevidovať vo firme, je to finančne výhodnejšie, keď mi si sami nejakú vec upravíme, ako to žiadať od subdodávateľa. Subdodávateľské dielo bez akejkoľvek úpravy nikdy nešlo priamo k zákazníkovi. Pokiaľ aj žalobcu stretla, tak si na neho nepamätá.
9. Podľa čl. III bod 9 Zmluvy poskytovateľ sa zaväzuje vykonávať svoju činnosť na základe písomných objednávok záujemcu. Každú činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke je poskytovateľ povinný vopred nahlásiť a prekonzultovať so záujemcom.
10. Z emailu zo dňa 12.09.2011 vyplýva, že žalobcovi boli žalovaným zaslané požiadavky za účelom vypracovania cenovej kalkulácie a termínového plánu dodávky zariadenia, ktoré chce žalovaný zaslať koncovému zákazníkovi s tým, že pokiaľ žalovaný zákazku získa, realizácia by mala začať do cca 3 týždňov.
11. Z vyjadrenia spoločnosti VÚSAPL, a.s., vyplýva, že táto si u žalovaného neobjednala vývoj a realizáciu viacúčelového stroja na skladanie kapsúl.
12. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
13. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
14. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
16. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
18. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.
19. Na základe vykonaných dôkazov, zisteného skutkového stavu a za použitia vyššie citovaných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto ju súd zamietol. V danom prípade si žalobca síce splnil povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť, avšak navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, preto musí znášať procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t. j. neunesenie dôkazného bremena. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno tým, že nepreukázal , že žalovaný si v súlade so Zmluvou objednal u žalobcu činnosť na základe písomnej objednávky, alebo že činnosť mimo rozsah dohodnutý v objednávke odkonzultoval so žalobcom. Jediné 2 maily, ktoré žalobca predkladá na preukázanie svojich tvrdení, to je z 23.09.2011 a 12.09.2011, sú len nezávisle a nezáväzné komunikácie medzi stranami sporu o tom, že v prípade realizácie zákazky, ako by mal asi stroj vyzerať. Ani z jedného z mailov nevyplýva, že došlo k zadaniu záväznej objednávky zo strany žalovaného voči žalobcovi. Email, ktorý žalobca považuje za písomnú objednávku je podľa názoru súdu len zadanie na vyhotovenie cenovej ponuky a harmonogramu dodávky pre konečného zákazníka pred získaním zákazky. Konečný zákazník VÚSAPL, a.s. však žalovanému zákazku na zhotovenie viacúčelového stroja nezadal, preto nemal žalovaný ani dôvod objednávať u žalobcu činnosti smerujúce k splneniu tejto zákazky. Žalobca nepreukázal komunikáciu so žalovaným ohľadne činností mimo tejto požiadavky. Svedkyňa T. potvrdila tvrdenia žalovaného, že o činnosti, ktorú mal pre žalovaného vykonávať žalobca nevie, nemá vedomosť, že by sa takáto činnosť vo firme robila, alebo že by sa také niečo vyrábalo. Na činnosti sa nemohol podieľať ani nikto z jej kolegov, len ona je technik a každá úprava ide cez ňu. Žalobca žalovanému síce zasielal týždenné výkazy činnosti, avšak skutočnosť, že žalovaný na ne nereagoval nemožno chápať ako vyjadrenie súhlasu. Navyše žalobca súdu nepreukázal a ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie jeho tvrdení, že pre žalovaného vykonal akúkoľvek činnosť, nepreukázal žiaden výsledok tejto činnosti. Ani úhrada dvoch faktúr žalovaným za mesiace september a október 2011 nepreukazuje nárok žalobcu, nakoľko tento jednoznačným spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalovaného o poskytnutí financií na zakúpenie PC. Súd preto z týchto dôvodov žalobu zamietol.
20. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania vo výške 100 %.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).