Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/18/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., A. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o správnej žalobe zo dňa 25. 02. 2022, takto

rozhodol:

Súd žalobu o d m i e t a .

Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Sociálnej poisťovni - ústrediu, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 25. 02. 2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 03. 2022, označeným ako „Návrh na dodatočné preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava“, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. sp. 485826/2490 zo dňa 02. 12. 2021.

2. Žalobkyňa žalobou žiadala zmeniť výšku jej súčasného invalidného dôchodku, ktorý bol vypočítaný bez rešpektovania jej reálnych zárobkov v minulosti a zo súčasného zdravotného stavu. V žalobe vyjadrila presvedčenie, že rozhodnutie o určení invalidného dôchodku zo dňa 02. 12. 2021 v sume 371,50 eura, ktorým jej bol podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov invalidný dôchodok zvýšený od 01. 01. 2022 na sumu minimálneho dôchodku 378,50 eura mesačne, nebolo vydané v súlade s objektívnym posúdením jej zárobkov a zdravotného stavu v minulom rozhodujúcom období, kedy jej vznikol nárok na invalidný dôchodok a i napriek zanedbateľnému zvýšeniu z 371,70 eura na 378,50 eura je v situácii sociálnej odkázanosti a hmotnej núdzi. Uviedla, že invalidný dôchodok jej bol zvýšený o 1,3 % mesačnej sumy dôchodku, čo bolo o 4,80 eura mesačne, pričom percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov bolo určené Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2021, avšak vôbec sa nebrala do úvahy závažná skutočnosť, že od druhého pol roka 2021 až do dnešných dní sa spotrebiteľské ceny za domácnosť výrazne zvýšili. Od 01. 01. 2022 suma jej invalidného dôchodku bola 371,70 eura mesačne a táto bola nižšia ako zákonom garantovaná suma minimálneho dôchodkového príjmu platná a preto od 01. 01. 2022 jej bola zvýšená na sumu 378,50 eura mesačne, čo predstavuje sumu minimálneho invalidného dôchodku. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý bol stanovený na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava, sa jej javil rozporný s humánnym poslaním sociálnych zákonov, pretože týmto rozhodnutím sa zásadne zmenil jej sociálny status a zasahuje tak do jej osobnej integrity. Namietala, že oddelenie posudkových činností nezohľadnilo pri preskúmavaní lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotného zariadenia hodnotenia diagnostických záverov a liečby vrátane ďalšieho negatívneho vývoja jej zdravotného stavu a liečby, pričom v súčasnosti sa k zdravotnému postihnutiu

pridružili i ďalšie zdravotné problémy dýchacích ciest s astmatickými príznakmi ako i zápalové ochorenia kĺbov. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne označila za vecne nesprávne.

3. Súd následne uznesením zo dňa 27. 04. 2022 č. k. -16 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k správnej žalobe zo dňa 25. 02. 2022, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a predložila administratívny spis spolu s administratívnymi spismi a posudkovými spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 06. 06. 2022, doručeným súdu dňa 08. 06. 2022, v ktorom uviedla, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 12. 2021 zvýšila podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov zvýšila žalobkyni od 01. 01. 2022 invalidný dôchodok na 371,70 eura mesačne. Podľa v znení neskorších predpisov zvýšila od 01. 01. 2022 invalidný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 378,50 eura mesačne. Proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 02. 12. 2021 podala žalobkyňa správnu žalobu, v ktorej namieta sumu invalidného dôchodku od 01. 01. 2022. Zvýraznila, že žalobkyňa pred podaním správnej žaloby doručila žalovanej dňa 19. 01. 2022 podanie zo dňa 17. 01. 2022, v ktorom nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím. Žalovaná jej listom zo dňa 09. 02. 2022 zaslala v súlade s v znení informáciu o podkladoch, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané. V tomto liste nebola žalobkyni v súlade s v znení poskytnutá nová lehota na podanie odvolania. Žalobkyňa pred podaním správnej žaloby nepodala odvolanie proti rozhodnutiu žalovanej. Vzhľadom na to, že v liste žalovanej absentovala informácia, týkajúca sa novej lehoty na podanie odvolania, žiadala, aby krajský súd podľa uznesením konanie zastavil a postúpil vec žalovanej. Zároveň zaslala požadovaný administratívny spis 485 826 2490 0.

5. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „”), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde

6. Podľa , , , , na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

7. Podľa , orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

8. Podľa , správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.

9. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

11. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.

12. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

13. Podľa , ak žalobca podal žalobu preto, že sa riadil nesprávnym poučením orgánu verejnej správy o tom, že voči jeho rozhodnutiu alebo opatreniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, správny súd v uznesení o odmietnutí žaloby podľa odseku 1 písm. g) súčasne rozhodne o postúpení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy. Ak bola v takom prípade žaloba podaná na správnom súde včas, platí, že riadny opravný prostriedok bol podaný včas.

14. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

15. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Podľa zákona o sociálnom poistení (ďalej len „“), proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.

17. Podľa , o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

18. Podľa , ak účastník konania vo veciach uvedených v prvom bode až treťom bode pred uplynutím lehoty na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

19. Správne súdnictvo je postavené na základnej zásade subsidiarity k možnostiam odstránenia nezákonnosti v rámci administratívneho konania, resp. prostriedkami administratívneho práva. Prejavom tejto zásady subsidiarity správneho súdnictva sú aj procesné podmienky, ktoré pri jednotlivých typoch žalôb ustanovujú povinnosť predchádzajúceho vyčerpania príslušných administratívnych postupov. Povaha týchto postupov je v zásade závislá od osoby žalobcu. Zákon ustanovuje, že tieto postupy museli byť vyčerpané pred podaním žaloby, pričom logicky ich aplikáciou nemohlo dôjsť k želanej náprave (odstráneniu nezákonnosti) v plnom rozsahu, keďže práve táto skutočnosť musí byť predmetom podanej žaloby na správny súd.

20. V predmetnej veci žalobkyňa žalobou napádala rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 02. 12. 2021, v ktorej namieta sumu invalidného dôchodku od 1. januára 2022.

21. Z obsahu doloženého administratívneho spisu, predloženého žalovanou, vyplýva, že žalobkyňa pred podaním správnej žaloby, doručila žalovanej dňa 19. 01. 2022 písomné podanie zo dňa 17. 01. 2022, v ktorom nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím. Žalovaná listom zo dňa 09. 02. 2022 zaslala

žalobkyni v súlade s informáciu o podkladoch, na základe ktorých bolo napádané rozhodnutie vydané. V liste žalovanej zo dňa 09. 02. 2022 nebola žalobkyni v súlade s poskytnutá nová lehota na podanie odvolania, resp. v liste žalovanej, ústredie zo dňa 09. 02. 2022 absentovala informácia, týkajúca sa novej lehoty na podanie odvolania. Žalovaná v predmetnom konaní uvedené sama potvrdila a žiada, aby krajský súd podľa uznesením konanie zastavil a postúpil vec žalovanej. Zo správneho spisu je nesporne zrejmí, že žalobkyňa žalobou napáda rozhodnutie prvostupňového orgánu a nevyčerpala dostupné zákonné riadne opravné prostriedky, teda nepodala proti žalobou napádanému rozhodnutiu odvolanie.

22. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto podmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy vydanom v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka nie je v výslovne zakotvená, avšak vyplýva z ust. , podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí teda ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Pod pojmom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Táto podmienka zároveň vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany. Správna žaloba je neprípustná ak smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa .

23. Ustanovenie § 98 ods. 2 predstavuje špecifický „benefit“ žalobcu, teda akési dobrodenie zákona v jeho prospech spojené s podaním neprípustnej žaloby. Ide pritom o neprípustnú žalobu v zmysle § 7 písm. a) smerujúcu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému účastník konania, prípadne aj zainteresovaná verejnosť, ak k tomu bola oprávnená, nepodali riadny opravný prostriedok. Príčinou jeho nepodania však bolo nesprávne poučenie obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí alebo opatrení o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku. Podstatou benefitu je to, že správny súd takúto žalobu síce s odkazom na § 98 ods. 1 písm. g) odmietne, ale súčasne v druhom výroku tohto uznesenia žalobu v zmysle § 98 ods. 2 postúpi ako riadny opravný prostriedok prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Predpokladom takéhoto postúpenia je však včasné podanie takejto žaloby. Ak bola totiž žaloba podaná včas, má zo zákona následne povahu včas podaného riadneho opravného prostriedku. Včasnosť podania žaloby sa logicky posudzuje podľa lehôt ustanovených alebo osobitnými predpismi pre podanie žaloby a nie v zmysle administratívnych predpisov pre podanie riadneho opravného prostriedku. Zmyslom postúpenia žaloby prvostupňovému orgánu verejnej správy je nielen umožniť mu aplikovať inštitút autoremedúry, resp. vykonať potrebné úkony pre začatie konania o riadnom opravnom prostriedku, ale súčasne ho i upozorniť na nesprávnosť ním vykonaného poučenia o inštančnom postupe. Ustanovenie v podstate dopĺňa znenie Správneho poriadku, ktoré umožňuje v prípade chybného alebo absentujúceho poučenia podanie odvolania v trojmesačnej lehote od oznámenia rozhodnutia. Keďže v takejto trojmesačnej lehote by objektívne len ťažko bolo možné očakávať rozhodnutie správneho súdu, ktorý by žalobcu naviedol na postup podľa správneho poriadku, bol zvolený osobitný a na lehotu sa neviažuci režim .

24. Z uvedeného právneho rámca jednoznačne vyplýva, že procesnou podmienkou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť. Súd opätovne zvýrazňuje, že tak ako to vyplýva z ust. , jednou z podmienok domáhania sa ochrany postupmi podľa je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov proti prvostupňovým rozhodnutiam správnych orgánov, čím je potrebné rozumieť stav, kedy druhostupňový správny orgán o podanom opravnom prostriedku rozhodol vydaním druhostupňového rozhodnutia. Inak povedané, konkrétne vo vzťahu k podanej žalobe sa možno domáhať ochrany iba proti druhostupňovému právoplatnému rozhodnutiu príslušného odvolacieho správneho orgánu.

25. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 12. 2021, v ktorej namieta sumu invalidného dôchodku od 01. 01. 2022, pričom žalobkyňa pred podaním správnej žaloby nepodala odvolanie proti rozhodnutiu žalovanej č. 485 826 2490 0 zo dňa 02. 12. 2021, vzhľadom na to, že v liste žalovanej, ústredie zo dňa 09. 02. 2022 absentovala informácia, týkajúca sa novej lehoty na podanie odvolania. Preto je nutné v uvedenej veci odmietnuť žalobu žalobkyne podľa ust. § 98 písm. g) ako neprípustnú,v zmysle § 7 písm. a) smerujúcu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému účastník konania, prípadne aj zainteresovaná verejnosť, ak k tomu bola oprávnená, nepodali riadny opravný prostriedok. Príčinou jeho nepodania však bolo nesprávne poučenie obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí alebo opatrení o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia správny súd vec postúpi Sociálnej poisťovni - ústrediu, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, ktorá za zákonom stanovených podmienok preskúmava postup a rozhodnutie žalovanej.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak ( ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.