Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-6-2017.pdf
PDF · 79.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/6/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.04.2017 v trestnej veci ods. F. B. pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 14.02.2017, sp. zn. 3Pp/76/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť ods. F. B..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. žiadosť ods. F. B., nar. XX.XX.XXXX o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 8 mesiacov uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.05.2014, sp. zn. 1T/50/2014 zamietol.
Proti tomuto uzneseniu, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, podal odsúdený sťažnosť, ktorú neskôr osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tým, že svojím správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie, v priebehu výkonu trestu odňatia slobody bol odmenený a hoci bol 2-krát upozornený na plnenie pracovných povinností, vždy nedostatky odstránil a ústav na výkon trestu vyhodnotil jeho správanie ako dobré a na požadovanej úrovni, na základe toho bol zaradený na vonkajšie pracoviská s voľným pohybom, kde s ním bola vyjadrená spokojnosť. Dodal, že v priebehu výkonu trestu mu bola 8-krát povolená vychádzka s rodinou v mieste výkonu trestu mimo otvoreného oddelenia a 3-krát mu bola povolená vychádzka mimo ústavu, aby navštívil svoje blízke osoby na čas neprevyšujúci 48 hodín, z ktorých vychádzok sa vždy vrátil riadne a včas, bol tiež disciplinárne odmenený pochvalou, pričom disciplinárne potrestaný nebol. Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vykonal oveľa viac ako dve tretiny uloženého trestu. Ku skutočnosti, že v minulosti bol raz podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uviedol, že sa tak stalo pred takmer desiatimi rokmi, pričom podľa sťažovateľa sa jeho postoj k životu, povinnostiam a rodine podstatne zmenil, má vysporiadanú otázku nadmerného požívania alkoholických nápojov, pričom odkázal na správu ústavu na výkon trestu, podľa ktorej sa začal stavať sebakriticky k svojmu trestnému činu, z vychádzok sa nikdy nevrátil pod vplyvom alkoholu, po prepustení z výkonu trestu má pripravený nástup na výkon aktivačných prác, chce sa zodpovedne starať o maloleté deti, ktoré má so svojou družkou, ktorá je v zlom zdravotnom stave. Podľa odsúdeného súd mal zobrať do úvahy odporúčajúce vyjadrenie ústavu, a ak mal nejaké pochybnosti, mohol podmienečné prepustenie kombinovať s dohľadom, lebo z hľadiska celospoločenského odsúdený považoval za lepšie, ak by mu bola určená dlhšia skúšobná doba s prípadným dohľadom, aby potvrdil svoje polepšenie a zodpovedný prístup k spoločnosti, k životu, k rodine a pracovným návykom.
Sťažovateľ preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a z výkonu trestu odňatia slobody ho s určením skúšobnej doby s dohľadom podmienečne prepustil.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Aj keď podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je mimoriadnym inštitútom, ktorý by súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru, ktorým je vykonanie v prejednávanej veci dve tretiny súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako aj materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojím správaním a plnením povinností skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa polepšil, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť. Taktiež dobré správanie odsúdeného v dôsledku motivácie podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda po odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa (prípadne výnimočne, aj to len ojedinele sa dopustí nanajvýš len mierneho porušenia pravidiel výkonu trestu odňatia slobody), pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať a aktívne prejavuje snahu po náprave objektivizovanú disciplinárnymi odmenami.
Pokiaľ ide o priebeh výkonu trestu odňatia slobody, okresný súd vychádzal zo správy Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 28.11.2016, a túto hodnotil v kontexte s ostatnými dôkazmi tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a v odôvodnení napadnutého uznesenia jasne a výstižne poukázal na jej obsah i na svoje úvahy, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu.
Z tejto správy považoval aj krajský súd za podstatné poukázať na to, že odsúdený vykonáva predmetný trest odňatia slobody od 14.06.2014, počas výkonu trestu nebol disciplinárne potrestaný, no mal evidované až tri negatívne poznatky, z toho jeden za porušenie zásad slušného správania a dva poznatky spočívajúce v nedostatkoch v plnení si pracovných povinností. Uvedená správa ďalej konštatuje, že po upozornení nedostatky odstránil, pracovne bol zaraďovaný na vonkajšie pracoviská s voľným pohybom, pričom s jeho pracovnou morálkou boli objednávatelia prác spokojní, 8-krát mu bola povolená vychádzka s rodinou v mieste výkonu trestu mimo otvoreného oddelenia a 3-krát mu bola povolená vychádzka mimo ústav za účelom návštevy blízkych osôb na čas neprevyšujúci 48 hodín a z vychádzok sa vrátil včas a riadne, pričom riziko sociálneho zlyhania vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia a dlhodobú nezamestnanosť pred nástupom do výkonu trestu a nepriaznivú finančnú situáciu a nízke dosiahnuté vzdelanie je u odsúdeného z pohľadu ústavu hodnotené ako stredné.
Súd prvého stupňa správne zistil aj to, že sťažovateľ bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/88/2000 zo dňa 21.06.2000 za trestný čin pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu na 1 rok. Následne bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/161/2001 zo dňa 23.10.2001 za spolupáchateľstvo podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 1Pp/243/2002 zo dňa 19.12.2002 bol z výkonu oboch trestov podmienečne prepustený na slobodu, pričom mu bola
ustanovená skúšobná doba na 4 roky, v ktorej sa však neosvedčil, lebo spáchal ďalší úmyselný trestný čin, a to spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, 3 Tr. zák., za čo mu rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/91/2005 zo dňa 13.09.2005 bol uložený peňažný trest vo výške 5000,- Sk s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, a tak mu výkon zvyšku trestu odňatia slobody bol nariadený dňa 14.04.2007, a horeuvedené uložené tresty odňatia slobody vykonal dňa 25.12.2007.
Ani za takých okolností sťažovateľ neprestal páchať úmyselnú trestnú činnosť, pretože spáchal aj prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., za ktorý mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/39/2012 zo dňa 24.02.2012 uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 15 mesiacov s trestom prepadnutia veci. Hoci sa na sťažovateľa v prípadoch Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/91/2005 a sp. zn. 3T/39/2012 hľadí akoby nebol odsúdený, zahladením odsúdenia sa nezahladzuje skutočnosť, že odsúdený trestný čin spáchal, pričom opakovane spáchal úmyselné trestné činy po svojom podmienečnom prepustení z výkonu uložených trestov odňatia slobody čo nasvedčuje tomu, že napriek predchádzajúcemu výkonu trestov odňatia slobody, počas svojho pobytu na slobode, prejavil výrazný sklon k porušovaniu záujmov chránených trestným zákonom.
Napriek uvedenému odsúdený neviedol na slobode riadny život, keď sa dopustil zločinu usmrtenia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. za čo mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/50/2014 zo dňa 28.05.2014 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8 mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého výkonu žiadal podmienečné prepustenie.
Odsúdený teda opakovane, napriek použitiu takých prostriedkov Trestného zákona, ktoré zohľadňovali snahu primerane potrestať jeho protispoločenské správanie a minimalizovať dopady trestov na jeho rodinu, a to v záujme vytvoriť mu podmienky, aby uprednostnil svoju rodinu a bezúhonný život pred páchaním trestnej činnosti, nepreukázal, že by si doterajší trestný postih skutočne sebakriticky uvedomil a že by zvýšil pravdepodobnosť toho, že povedie riadny život. K takému záveru dospel krajský súd aj po zohľadnení doterajších poznatkov, vyplývajúcich zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby v Prešove, lebo z nej vyplynulo, že sťažovateľ počas celého doterajšieho výkonu trestu neprejavil jednoznačné polepšenie aj keď na druhej strane ukázal, že prostriedky výkonu trestu odňatia slobody mali na jeho správanie pozitívny vplyv. Tri negatívne poznatky zo správania sa odsúdeného spochybňujú to, že sa počas výkonu trestu začal k trestnému činu stavať skutočne kriticky. To, že po upozornení nedostatky odstránil by bolo v prospech odsúdeného zásadne významné, ak by v závadovom správaní nepokračoval. Odsúdený sa však opakovane negatívne správal aj napriek upozorneniam, a až po treťom upozornení bol ochotný zmeniť svoje správanie, čo podľa názoru krajského súdu svedčí o nespoľahlivosti prezentovaného odhodlania odsúdeného viesť riadny život.
Ani krajský súd nie je presvedčený, že by doterajší výkon trestu odňatia slobody na prevýchovu odsúdeného postačoval a hoci ústav, ktorý túto správu na odsúdeného podal, odporučil jeho podmienečné prepustenie s dohľadom, krajský súd nedospel k záveru, že by odsúdený správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie do tej miery, aby riziko recidívy zo strany odsúdeného bolo zanedbateľné. V neposlednom rade aj samotné hodnotenie odsúdeného poukazuje na to, že riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je stredné.
Nemožno opomenúť ani zľahčovať trestnú minulosť odsúdeného s poukazom na uplynutie času, pretože oproti trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil v minulosti, v prejednávanej veci sa už dopustil trestného činu spojeného so zavineným usmrtením človeka.
Odsúdený síce prezentoval, že ľutuje trestnú činnosť, že sa po prepustení z výkonu trestu zamestná, čím by bolo možné očakávať zlepšenie jeho finančnej situácie aj napriek nízkemu vzdelaniu, no tieto skutočnosti oproti opakovaným prejavom sklonu odsúdeného k násilnej trestnej činnosti nedosahujú takú úroveň, aby bolo dôvodné predpokladať, že doterajší výkon trestu odňatia slobody postačoval na to, aby bolo možné od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti, hoci aj pod vplyvom nariadeného dohľadu, povedie riadny život.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie dvoch tretín uloženého trestu, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k dostatočne odôvodnenému záveru, že sa odsúdený už doterajším výkonom trestu polepšil, a preto jeho ďalší výkon nie je potrebný.
Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď žiadosť ods. F. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len jeho sťažnosť postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.