Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-41-2016.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/41/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. D. XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 v konaní o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 € takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 12.8.2016 doručila žalobu, ktorou sa domáhala finančného zadosťučinenia vo výške 300 Eur, keď v konaní vedenom na OS Prešov sp. zn. 29C 440/2012 o zaplatenie 2.042,89 Eur s príslušenstvom bola v postavení spotrebiteľky žalovaná žalobcom Home Credit Slovakia, pričom súd ju rozsudkom z 12.4.2013 zaviazal na zaplatenie sumy 860,92 Eur v mesačných splátkach po 30 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a konštatoval, že žalobca v danom prípade nepreukázal, že žalovanú ako spotrebiteľku o náležitostiach zmluvy informoval, nakoľko predmetná zmluva vrátane úverových podmienok neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného nároku zo spotrebiteľského úveru vrátane tzv. pravidelných a nepravidelných poplatkov, ktoré má spotrebiteľ veriteľovi na základe úverových podmienok platiť a v zmysle § 4 ods. 5 zák. 258/2001 Z.z. nemôže veriteľ požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené. Keďže predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 zák. 258/2001 Z.z. a to najmä údaje o výške úroku a iných poplatkov, súd mal za to, že na základe uvedeného spotrebiteľského úveru žalobcovi vzniká právo iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej formou výberu hotovosti z bankomatu a nákupov tovarov úverovou kartou bez ďalších poplatkov a úrokov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.5.2013 v prvom výroku a v druhom a treťom výroku dňa 10.7.2014.
2. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona 250/2007 Z.z. si žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatnila satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, pretože si svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní a primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže si v súdnom spore úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, čím bola splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, požaduje finančné zadosťučinenie vo výške XXX Eur.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, lebo nárok považuje za nedôvodný. Základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojim konaním porušil súčasne kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa osobitného predpisu. Toto žalobkyňa v žalobe nepreukázala, teda neuviedla, ktoré konkrétne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, konkrétne porušil svojim konaním. Pokiaľ ide o zadosťučinenie, predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je, aby ujma vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý má súd zohľadniť je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi, preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Je nesporné, že OS Prešov rozsudkom 29C 440/2012 zo dňa 12.4.2013 zaviazal žalovaného na úhradu sumy 860,92 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, avšak uvedené rozhodnutie nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa, lebo nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol o čiastočnom zamietnutí žaloby možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa, ale len také, z ktorého je zrejmé, že žalovaný skutočne porušil zákon. Súd rozsudkom zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej sumy, takže úspech strán bol pomerný. Žalobkyňa do dnešného dňa neuhradila sumu, na ktorú bola rozsudkom zaviazaná, z požičanej istiny 3.494,09 Eur je aktuálne uhradená suma 2.723,17 Eur, pričom od februára 2015 žalobkyňa neuhradila žiadnu splátku. Zároveň vzniesol námietku premlčania požadovaného finančného zadosťučinenia. Ďalej poukázal na to, že v spomínanom konaní to nebola žalobkyňa ako spotrebiteľka, ktorá si uplatňovala na súde porušenie práva, teda sama neiniciovala súdne konanie, ale naopak bol to žalovaný, ktorý ju žaloval. Žalobkyňa v tomto konaní sa len bránila. Obrana žalobcu - spotrebiteľa však nespočívala v tom, že by poukazovala na porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi zo strany žalovaného. Z rozsudku vyplýva, že úverová zmluva bola súdom určená za bezúročnú a bezpoplatnú z dôvodu, že neobsahovala náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a nie z dôvodu, že by zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom toho, že z jeho strany došlo k porušeniu práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikovala ani bližšie nekonkretizovala, akého konkrétneho porušenia práva alebo povinností sa mal dopustiť, ani toto porušenie nevymedzila odkazom na konkrétne ustanovenie zákona, ani nepredložila súdu rozhodnutie, ktoré by sa preukazovalo, že by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Z výkladu § 3 zák. 250/2007 vyplýva nárok spotrebiteľa na poskytnutie finančného zadosťučinenia len v prípade, že poskytnuté plnenie malo vady. Plnenie z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným takéto vady nevykazovalo, nakoľko predmet úveru - finančné prostriedky boli poskytnuté riadne a včas. Vady plnenia nastali na strane spotrebiteľa, ktorý tento úver riadne a včas nesplácal. Z tohto dôvodu nedošlo k naplnenia znakov ustanovenia § 3 ods. 5 zák. 250/2007 Z.z., ktoré splnenie je nevyhnutné na úspešné uplatnenie finančného zadosťučinenia na súde. Finančné zadosťučinenie musí byť primerané. Tvrdenie žalobkyne, že požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur považuje za vrcholne neodôvodnené, neopodstatnené, neprimerané. Je samozrejmé, že žalovaný požadoval od žalobkyne v konaní vedenom pod sp. zn. 29C 440/2012 úhradu svojho dlhu a tento dlh žalobkyňa doposiaľ neuhradila. Pokiaľ by mal žalovaný uhradiť žalobkyni ešte umelo vykonštruované finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur dostal by sa sám do pozície dlžníka, ktorý by uhradil žalobkyni ako spotrebiteľovi viac ako mu vrátil. Tento stav nemôže byť žiadúci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, nakoľko namiesto zabezpečenia a rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo vznik nerovnováhy v neprospech žalovaného dodávateľa. Súčasne by sa takýmto rozhodovaním súdov podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nielen vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za to, že sa im poskytol úver. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi a osobou spotrebiteľov, ktorej porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá ujma. V danom prípade má žalovaný za to, že tieto skutočnosti neboli preukázané, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala hodnoverne úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa osobitnými predpismi a že sa jej v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti uvedenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vznikla určitá ujma a ani to, že táto
ujma jej vznikla vo výške 300 Eur, ktoré požaduje ako finančné zadosťučinenie. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
4. Na ústne pojednávanie konané 19.4.2017 sa žalovaný neustanovil, písomne ospravedlnil svoju neúčasť, súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, preto súd v zmysle § 180 CSP otvoril pojednávanie a konal v jeho neprítomnosti.
5. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na to, že pokiaľ sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 Eur je to nižšia suma, aká podľa rozhodovacej praxe sa uplatňuje, teda minimálne 50 % z hodnoty, o ktorú sa žalovaný obohatil. Žalovaný v konaní 29C 440/2012 si uplatnil pohľadávku 2.042,89 Eur. Súd zaviazal žalobkyňu uhradiť 850,92 Eur a v prevyšujúcej časti 1.181,97 Eur žalobu zamietol z dôvodu, že spotrebiteľská zmluva nebola v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa tým preukázala porušenie spotrebiteľského práva a z tohto dôvodu sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia. S vyjadrením žalovaného sa nestotožňuje, lebo zákon o spotrebiteľských úveroch je osobitný predpis a žalobkyňa v konaní o plnenie v zmysle plnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru bola úspešná a preukázala porušenie spotrebiteľských práv. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa musí preukázať vznik ujmy, toto zákon o ochrane spotrebiteľa nepredpokladá, ale predpokladom úspešného uplatnenia nároku je, či toto konanie žalovaného mohlo žalobkyni spôsobiť ujmu. Pokiaľ žalovaný vyslovuje názor, že ide o umelo vykonštruované finančné zadosťučinenie, takýto názor žalovaného je známy, treba si však uvedomiť, že slabšou stranou v tomto vzťahu je spotrebiteľ, ktorého chráni zákon aj takým spôsobom, že sankcionuje dodávateľa a tým chce pôsobiť aj preventívne. Pokiaľ žalovaný uvádza, že ide o duplicitné sankcionovanie, je to práve žalovaný, ktorý inicioval konanie vo výške ako sám určil 2.042,89 Eur, bol v konaní neúspešný, mohol vziať žalobu späť, čo neurobil, preto si musel byť vedomý, že spotrebiteľ využije svoje práva. Suma, o ktorú sa žalovaný obohatil je 1.181,97 Eur, pričom žalobkyňa žiada finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur, teda neide o vytváranie takej situácie, v ktorej by spotrebiteľ používal špekulatívnosť. Ak by žalovaný v pôvodnom konaní žaloval menej, resp. by nežaloval takúto sumu, nedošlo by ani k tomuto konaniu. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, nemôže sa jednať o premlčaný nárok , lebo premlčacia doba plynie od právoplatného rozsudku po rozhodnutí Krajského súdu, ktorý sa stal vykonateľným 10.7.2014 a žaloba bola uplatnená v trojročnej lehote. K porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne došlo, čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Žalobkyňa sa bránila, podala voči platobnému rozkazu odpor a v spore bola úspešná. Pokiaľ ide o ujmu, konanie žalovaného jej mohlo spôsobiť ujmu a to vo výške , v ktorej súd zamietol žalobu, preto žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom 29C 440/2012 Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov 8Co 130/2013 zo dňa 29.5.2014 a zistil tento skutkový stav:
7. V konaní 29 C 440/2012 OS Prešov súd vyhlásil rozsudok 12.4.2013, ktorým zaviazal žalobkyňu ako spotrebiteľku v tomto konaní žalovanú zaplatiť 860,92 Eur v mesačných splátkach po 30 Eur až do úplného vyrovnania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keď v odôvodnení konštatoval, že žalobca sa domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie 2.043,89 Eur titulom nesplatenej časti revolvingového úveru. Pôvodne vo veci súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná podala odpor a namietala, že žalobcovi doposiaľ v súvislosti s úverovou zmluvou uhradila 2.633,18 Eur, pričom si uplatňuje nároky z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd na strane 7 konštatoval, že žalobca nepreukázal, že dohoda o zmene úverového rámca bola medzi účastníkmi uzatvorená v písomnej forme a preto uvedený dodatok v zmluve týkajúcej sa zmeny úverového rámca je neplatný. V zmysle § 4 ods. 2 zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere popri všetkých všeobecných náležitostiach musí zmluva obsahovať sumu, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov s tým, že ak táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v prípade, ak žalobca percentuálnu mieru nákladov určiť nemohol, bol v zmysle § 3 ods. 6 citovaného zákona povinný informovať spotrebiteľa o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkov platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Žalobca v danom prípade nepreukázal, že žalovanú ako spotrebiteľku o týchto náležitostiach informoval, nakoľko predmetná zmluva vrátane úverových podmienok neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru vrátane tzv. pravidelných a nepravidelných poplatkov, ktoré má spotrebiteľ veriteľovi na základe úverových podmienok platiť. Keďže predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zák. 258/2001 Z.z. a to najmä údaje o
výške úroku a iných poplatkov má súd za to, že na základe uvedeného spotrebiteľského úveru žalobcovi vzniká právo iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej formou výberu hotovosti z bankomatu a nákupov tovaru úverovou kartou bez ďalších poplatkov a úrokov a preto vyhovel žalobe iba v časti o zaplatenie 860,92 Eur, t.j. v sume zodpovedajúcej rozdielu medzi súčtom výberov z bankomatu a nákupmi tovarov úverovou kartou a vykonaných úhrad žalovanej a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok o zamietnutí prevyšujúcej časti bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 8Co 130/2013 dňa 29.5.2014.
8. Podľa § 3 ods. 5 zák. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
9. Podľa § 3 ods. 3 zák. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2007/250/20160201>
10. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20160201>
11. Podľa § 3 ods. 5 zák. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že nárok žalobkyne považuje za dôvodný pokiaľ sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, lebo z vykonaného dokazovania a to rozsudku 29C 440/2012 OS Prešov v spojení s rozsudkom KS Prešov 8Co 130/2013 zo dňa 29.5.2014 vyplýva, že žalobkyňa v konaní, ktoré inicioval žalovaný si úspešne uplatnila na súde porušenie svojho spotrebiteľského práva, keď poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 20.4.2007, na základe čoho súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že dohoda o zmene úverového rámca bola uzatvorená v písomnej forme a preto uvedený dodatok týkajúci sa zmeny úverového rámca súd považoval za neplatný a ďalej preto, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola informovaná o náležitostiach podľa § 3 ods. 6 zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy a súd konštatoval, že zmluva neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľskej zmluvy vrátane tzv. pravidelných a nepravidelných poplatkov, ktoré má spotrebiteľ veriteľovi na základe úverových podmienok platiť a preto, že neobsahuje úverová zmluva podstatné náležitosti, preto žalovanému vzniklo právo iba na zaplatenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalovanej formou výberu hotovosti z bankomatov a nákupov tovarov úverovou kartou bez ďalších poplatkov a úrokov, čo zodpovedá sume
860,92 Eur a v prevyšujúcej časti, čo predstavovalo sumu 1.181,97 Eur žalobu zamietol. Z tohto rozsudku vyplýva, že žalobkyňa úspešne preukázala porušenie spotrebiteľských práv , na základe čoho žalovanému nebol priznaný nárok vo výške 1.181,97 Eur.
14. V zmysle § 3 ods. 3 zák. 250/2007 Z.z. má žalobkyňa právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami o spotrebiteľských zmluvách a toto právo úspešne uplatnila pred súdom v konaní 29C 440/2012 OS Prešov, keď práve v dôsledku uplatnenia porušenia spotrebiteľských práv súd nevyhovel nároku žalobcu uplatneného vo výške 2.042,89 Eur, ale len vo výške poskytnutých finančných prostriedkov v sume 860,92 Eur.
15. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia zákona bližšie v § 3 ods. 5 č. 250/2007 Z.z. nestanovuje, v akej výške sa má toto primerané finančné zadosťučinenie žiadať, avšak súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že v tých prípadoch, keď výšku ujmy pri takýchto neurčitých zmluvách nie je možné zistiť, zodpovedá výške z toho, o čo sa snažil dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatiť a k takémuto právnemu názoru pristúpila aj súdna prax. Preto pokiaľ žalobkyňa žiada finančné zadosťučinenie v sume 300 Eur, súd ho považuje za primerané už aj s prihliadnutím na to, že finančné zadosťučinenie má plniť odradzujúcu funkciu a žiadaná suma vo výške 300 Eur zodpovedá tomuto účelu.
16. Námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná, lebo je preukázateľné, že žalobkyňa uplatnila tento nárok v trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie v zmysle § 101 OZ odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a týmto dňom je deň právoplatnosti rozhodnutia KS v Prešove v konaní 8Co130/2013 zo dňa 29.5.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Prešov 29C 440/2012, teda nárok uplatnila v 3-ročnej premlčacej lehote.
17. Súd argumentáciu žalovaného nepovažuje za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že došlo k porušeniu práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi alebo z rozsudku 29C 440/2012 OS Prešov je preukázateľné, že žalovaný pri uzatváraní revolvingového úveru neposkytol podstatné informácie ohľadne výšky úroku a iných poplatkov, ročnej úrokovej sadzbe, informácie o úverovom limite, v dôsledku čoho aj dodatok o zmene úverového rámca súd považoval za neplatný. Žalobkyňa sa v tomto konaní úspešne bránila, keď podala odpor proti platobnému rozkazu a v spore bola úspešná. Žalovanému z uplatnenej pohľadávky 2.042,89 súd priznal v dôsledku týchto vyššie uvedených vád len sumu vo výške poskytnutých finančných prostriedkov 860,92 Eur. Nič na tom nemení, že tento spor vyvolal žalovaný, pretože v zmysle § 3 ods. 5 zák. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ nárok na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi zodpovedá a tým je žalovaný. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobe vyhovel.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.