Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-758-2015.pdf
PDF · 87.08 KB
No categories available
14C/758/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: SPP
- distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, v konaní zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, E. T., 2/ F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX/ X, O. N., o zaplatenie 523,30 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 523,30 € od 11.1.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 523,30 €, to všetko v mesačných splátkach po 22,- € splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2015 domáhal uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 523,30 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/ došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, keď napriek ukončeniu zmluvného vzťahu bola meradlom zaznamenaná spotreba zemného plynu ku dňu 14.11.2013 v rozsahu 1.044 m3. Škodu titulom neoprávneného odberu vyčíslil v sume 523,30 € a žalovaným vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaní v rade 1/ a 2/ v lehote splatnosti neuhradili. Túto sumu neuhradili ani do podania žaloby na súd. Okrem dlžnej istiny si uplatnil na zaplatenie i úrok z omeškania z tejto sumy počnúc od 11.1.2016 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. 2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 18.5.2016 platobný rozkaz č.k. 14C/758/2015-21, proti ktorému podala žalovaná v rade 2/ včas odpor. Preto súd uznesením č.k. 14C/758/2015-39 zo dňa 8.8.2016 vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu. Žalovaná v rade 2/ v podanom odpore namietala, že jej manželstvo so žalovaným v rade 1/ bolo rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 12C/155/2006-31 zo dňa 21.9.2006 právoplatne ku dňu 21.10.2006 rozvedené. Od júla 2006 v nehnuteľnosti, v ktorej malo dôjsť k neoprávnenému odberu zemného plynu nebýva, pričom k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti došlo dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dňa 12.3.2012. Podľa tejto dohody sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stal žalovaný v rade 1/ a vo februári 2013 mu boli odovzdané všetky potrebné doklady pre vykonanie zmeny zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností. Mala za to, že voči nej je žaloba nedôvodná, keďže v nehnuteľnosti nebýva a od februára 2013 tiež nie je jej vlastníčkou.
3. V priebehu konania pred otvorením pojednávania zobral žalobca podanú žalobu v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu, žalovanej v rade 2/ a po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to faktúrou č. 9000190523, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 21.11.2014, vyfakturovaním škody zo dňa 25.11.2014, platobným rozkazom č.k. 14C/758/2015-21 zo dňa 18.5.2016, odporom, dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 12.3.2012, uznesením č.k. 14C/758/2015-39 zo dňa 8.8.2016, vyjadrením žalobcu k odporu, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. E. T., montážnym listom meradla, lustráciou žalovaných v rade 1/ a 2/ v registri obyvateľov SR, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 12C/155/2006, najmä rozsudkom č.k. 12C/155/2006-31 zo dňa 21.9.2006 ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Žalobca je obchodná spoločnosť s predmetom činnosti (okrem iného) distribúcia zemného plynu.
6. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že dňa 14.11.2013 bol vyplnený montážny list meradla č. XXXXXXXXXX, keď v nehnuteľnosti na adrese B. XXX, E. T. došlo v tento deň k demontáži meradla. Stav počítadla bol uvedený v hodnote 12414 m3. Pri demontáži bol prítomný žalovaný v rade 1/, ktorý montážny list meradla podpísal. V tom čase však žalovaní v rade 1/ a 2/ nemali uzavretý zmluvný vzťah titulom dodávky zemného plynu. Pri jeho skončení bol nahlásený stav meradla spotreby v hodnote 11370 m3. Žalobca po zistení neoprávneného odberu vypočítal škodu, ktorá mu v súvislosti s tým vznikla a žalovaným v rade 1/ a 2/ vystavil dňa 28.11.2014 faktúru č. 9000190523 znejúcu na sumu 523,30 €. Žalovaných v rade 1/ a 2/ vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, avšak k jej úhrade nedošlo.
7. Na pojednávaní dňa 19.4.2017 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v časti uplatnenej istiny. Obranu žalovanej v rade 2/ prezentovanú v podanom odpore považoval za účelovú, keď konštatoval, že žalovaná v rade 2/ do súčasnosti figuruje na liste vlastníctva vzťahujúcom sa k predmetnej nehnuteľnosti ako jej vlastník. Ak manželstvo žalovaných bolo rozvedené v roku 2006, potom uplynutím lehoty troch rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva nastala právna domnienka, že sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti s ideálnym podielom. Pokiaľ sa žalovaná v rade 2/ bránila v konaní tým, že v roku 2012 uzavrela so žalovaným v rade 1/ dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, konštatoval, že predmetná dohoda (nakoľko táto nebola v lehote troch rokov predložená príslušnému správnemu orgánu na vykonanie zmeny údaja o vlastníkovi nehnuteľnosti), stratila právne účinky. 8. Žalovaný v rade 1/ skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral, pohľadávku žalobcu nenamietal. 9. Žalovaná v rade 2/ na pojednávaní dňa 19.4.2017 zopakovala, že od roku 2006 v nehnuteľnosti, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, nebýva a s nehnuteľnosťou už nemá nič spoločné i keď uznala, že na liste vlastníctva stále figuruje ako vlastník nehnuteľnosti. Uviedla, že žalovaný v rade 1/ sa ku všetkému stavia ľahkovážne, preto aj z jeho strany nedošlo k predloženiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva príslušnému správnemu orgánu. Doplnila, že pokiaľ ju súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy žiada, aby jej bolo povolené túto uhradiť v mesačných splátkach po 15,- € s lehotou splatnosti k 15. dňu v mesiaci. 10. Ako vyplynulo z aktuálneho LV č. XXXX pre k.ú. E., žalovaní v rade 1/ a 2/ v katastri nehnuteľností figurujú ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností - rodinného domu s pozemkom súp. č. XXX, ktorý sa nachádza na adrese: B. v obci E. T.. 11. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v minulosti boli manželia. Ako vyplynulo z rozsudku č.k. 12C/155/2006-31 zo dňa 21.9.2006, manželstvo žalovaných v rade 1/ a 2/ bolo právoplatne rozvedené k 20.10.2006. 12. Ako vyplynulo z kópie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorú uzavrel žalovaný v rade 1/ so žalovanou v rade 2/ dňa 12.3.2012, na základe tejto dohody sa mal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (rodinného domu s pozemkom) na adrese: B. E. stať žalovaný v rade 1/.
13. Predmetom konania je po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 523,30 €.
14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutoční škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Škodu v zmysle citovaného ustanovenia možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Obsahom pojmu majetková škoda je zmenšenie majetku poškodeného.
Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.
Podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
15. Vykonaným dokazovaním vychádzajúc z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu mal súd preukázané, že na odbernom mieste v nehnuteľnosti na adrese: B. v E. došlo v období od 3.12.2010 do 14.11.2013 k neoprávnenému odberu zemného plynu a to odberom zemného plynu bez platnej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke zemného plynu, pričom žalobcovi v súvislosti s týmto neoprávneným odberom vznikla škoda vo výške 523,30 €. Súd mal tiež preukázané z aktuálneho listu vlastníctva týkajúceho sa predmetnej nehnuteľnosti, kde došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti sú žalovaní v rade 1/ a 2/. Nakoľko v lehote troch rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, uplynutím tejto lehoty sa žalovaní v rade 1/ a 2/ stali podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti v podiele každého z nich vo veľkosti 1 k celku (podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti pritom boli aj v rozhodnom období). Žalovaná v rade 2/ sa síce v priebehu konania bránila tým, že v predmetnej nehnuteľnosti nebýva od roku 2006 a že v roku 2012 uzavrela so žalovaným v rade 1/ dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stal žalovaný v rade 1/, tieto svoje skutkové tvrdenia, ktoré žalobca popieral, nijako nepreukázala. Súd v tejto súvislosti uvádza, že vychádzajúc z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva je žalovaná v rade 2/ naďalej evidovaná ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, pričom dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretú so žalovaným v rade 1/ je v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné považovať za právny úkon, od ktorého jeho účastníci odstúpili a to z dôvodu, že pre
nadobudnutie účinnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebné, aby účastníci zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podali v lehote troch rokov od uzavretia takejto zmluvy návrh na začatie konania pred správnym orgánom (v tomto prípade Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor), výsledkom ktorého mal byť v tomto prípade (keďže podľa dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa mal stať výlučným vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný v rade 1/) zápis výlučného vlastníctva žalovaného v rade 1/ vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Preto, keďže žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ v rozhodnom období boli (a aj v súčasnosti sú) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, žalobca si svoj nárok voči obom z nich uplatnil dôvodne, pričom pre toto konanie je irelevantné, či v rozhodnom období v nehnuteľnosti bývali obaja žalovaní, len niektorý z nich alebo žiaden z nich. Súd preto po zastavení konania ohľadne späťvzatej žaloby v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky, žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy spoločne a nerozdielne vychádzajúc z ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
17. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovanej o povolenie úhrady dlžnej sumy v splátkach, pričom mesačnú splátku určil vo výške 22,- €. Pri takejto výške splátky a riadnom splácaní dlžnej sumy, by táto mala byť uhradená v lehote dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku. Výšku určenej splátky súd považoval za primeranú finančným a majetkovým pomerom žalovanej v rade 2/ a tiež za primeranú výške dlžnej sumy a dobe splatenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.