Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/82/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 19. 04. 2017 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanej W. O.

rozhodol:

Obžalovaná W. O., nar. XX. XX. XXXX v Y., okres G., bytom Y., G. XXX/XX, okres G.

j e v i n n á, ž e:

dňa 22. 01. 2016 v presne nezistenom čase medzi 19:00 hod. a 20:00 hod. v Handlovej, okres Prievidza, na ulici G. pred vchodom č. 11, po slovnej hádke fyzicky napadla poškodenú D. Y. tým spôsobom, že ju strkala, dala jej najmenej2 facky a vzápätí sa ju pokúsila opakovane bodnúť kuchynskou vidlicou o dĺžke 28 cm s dvoma hrotmi o dĺžke 13 cm do hrudníka, ramien a nôh, v čom jej poškodená sčasti zabránila tým spôsobom, že sa chránila rukami, pričom aj napriek tomu poškodenú bodla do ľavého lakťa ruky a ľavého predkolenia nohy, čím jej spôsobila dve bodné rany v dolnej časti ľavého stehna na vonkajšej strane s dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní 10 dní,

t e d a:

- fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustila výtržnosti tým, že napadla iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

- inému úmyselne ublížila na zdraví

t ý m s p á c h a l a

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák.

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanej W. O. trest prepadnutia veci a to 1 ks vidličky, ktorá sa nachádza v úschove na Okresnom súde Prievidza pod poradovým číslom 10/16 zo dňa 03. 06. 2016.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku obžalovaná uviedla, že zo skutku v obžalobe sa cíti byť nevinná; podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpovede obžalovanej z prípravného konania, nakoľko táto na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. Vypočul svedkov Y., M. O., S., G., P. O., Y., N., podľa § 268 ods. X Trestného poriadku so súhlasom obžalovanej a prokurátorky oboznámil znalecké posudky číslo listu 107 - 128, 133 149, podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil v zápis o dychovej skúške číslo listu 150 - 151, lekársku správu číslo listu 152 - 153, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 175 - 176, register trestov číslo listu 177, správy číslo listu 178 - 180.

Obžalovaná vo výpovedi dňa 24. 01. 2016, okrem iného, uviedla, že 22. 01. 2016, približne okolo pätnástej hodiny začala spolu s kamarátkou Y. doma požívať alkohol, bola to vodka, citrónová 40 %, pollitrová fľaša. Taktiež pili z 0,7 litrovej fľaše vodky, okolo sedemnástej až osemnástej hodiny prišiel priateľ S., asi o devätnástej hodine prišiel bratranec P. O., prišiel od poškodenej. Približne o 19:30 hodine zavolala N., aby jej vrátila požičanú bundu, povedala, že nemôže, že je u poškodenej. Následne jej zavolala poškodená, čo má za problém s N., nadávala jej, povedala, že keď má s ňou nejaký problém, aby prišla za ňou na ulicu Mostnú. Povedala, že nepríde, že, ak má problém ona s ňou, nech príde za ňou. Poškodená jej povedala, aby bola za 15 minút dole pred vchodom, že ona príde za ňou. V tej dobe sa nachádzali v byte Y., Adamec, O., povedala im, že ide pred vchod, povedala im aj dôvod, vedeli, že poškodená ju chce zbiť, za tým účelom sa majú stretnúť pred vchodom. S. 10 minút potom čo hovorila s poškodenou telefonovala s N., pýtala sa či skutočne idú za ňou, táto to potvrdila. Predtým ako išla pred vchod, už oblečená si išla zobrať kuchynskú vidlicu, slúži na obracanie rezňov. Túto si dala pod zimnú bundu, v tej dobe bola v kuchyni sama, nikto to nevidel, myslela si, že pôjde pred vchod sama. Nikomu nepovedala, že má pod bundou vidlicu, až vonku po incidente to povedala Y., žiadala ju, aby ju zahodila. Ostatní povedali, že idú s ňou pred vchod, už tam čakala poškodená, bol tam s ňou G. N. tam vôbec nebola. Pred vchodom jej začala poškodená nadávať, pýtala sa čo má za problém, sotila do nej, tak do nej tiež sotila. Boli pri sebe blízko, poškodená jej dal facku, rovnakú facku jej vrátila. Potom boli odrazu na zemi, poškodená ju držala za vlasy, podrobnosti si nepamätá, poškodená ju chcela udrieť päsťou, uhla sa však. V tej dobe mala vidlicu pod bundou, poškodená nevedela o tom. Poškodenej povedala, aby jej pustila vlasy, keďže nechcela pustiť vytiahla vidlicu spod bundy, pichla poškodenú, dvakrát, maximálne trikrát do nohy a aj do ruky. L. ju s veľkou intenzitou, chcela, aby poškodená pustila vlasy. V tej dobe poškodená ležala na chrbte, ona ležala na nej. Potom ich začali rozdeľovať, nebolo to potrebné, poškodená pustila vlasy. Vidlicu podala Y., nech ju zahodí, za chvíľu prišli policajti. V súvislosti so skutkom, ktorý sa jej kladie za vinu, priznáva, že poškodenú pichla dvakrát, alebo trikrát vidlicou, pamätá si že len do nohy, nepamätá si, že by ju pichla do ruky, nepopiera, že sa to mohlo stať. Na otázku vyšetrovateľa, či brala vidlicu z kuchyne v úmysle použiť ju proti poškodenej, uviedla, že nie, zobrala ju len na sebaobranu. Vo výpovedi dňa 29. 03. 2016, okrem iného, uviedla, že zotrváva na výpovedi z 24. 01. 2016, ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, uvádza, že sa v plnom rozsahu priznáva, uznáva vinu a ľutuje svoje konanie.

Svedkyňa, poškodená Y., okrem iného, uviedla, že v ten večer boli u nej doma, bol tam Packa, N., pili alkohol. Potom volala N. obžalovaná, chcela od nej nejakú bundu, cez telefón bol nejaký konflikt. N. telefonát zrušila. Tejto povedala, že to vybaví, že zavolá obžalovanej. Zavolala jej, boli kamarátky, mali na seba kontakt. Pri telefonáte sa jej začala obžalovaná vyhrážať, nadávať, že je obyčajná tučná prasnica. Hovorila, že spáva naraz s dvoma chlapmi. Povedala, že dobre, potom prišla ku vchodu obžalovanej. Potom obžalovaná vyletela zo vchodu, dala jej facku. Taktiež do nej strčila. Povedala jej že ešte "raz", obžalovaná jej dala druhú facku. Ona potom chytila obžalovanú za vlasy, spadli na zem. Potom na zemi

ju obžalovaná pichala, cítila bolesť, potom videla svetlá auta. Nepamätá si viac, počula, že obžalovaná ju mala kopnúť, nepamätá si na to. Zranenia, ktoré mala jej dosť krvácali. Môže odprisahať, že sa to stalo tak ako uviedla a nie ako uvádzala obžalovaná. Obžalovanú neudrela ani raz, keby ju bola raz udrela, vzhľadom na postavu by ju bola zabila. Na otázku prokurátorky kto bol s obžalovanou pri vchode, uviedla že videla tam len S. a tú jej kamarátku. Taktiež tam bol prítomný jej priateľ G.. Osoby, ktoré prišli s obžalovanou zostali vo vchode. Na ďalšiu otázku kto začal konflikt uviedla, že obžalovaná, prvá do nej strčila. Obžalovaná jej dala facku, povedala jej "Iveta ešte raz", dala jej druhú facku, vytiahla vidličku a povedala že "týmto ťa dopichám". Keď ju chytila za vlasy a spadli na zem, cítila bolesť. Na otázku prokurátorky uviedla, že medzi tými dvomi fackami uplynula sekunda, bol to len moment. Podľa jej názoru obžalovaná veľmi dobre vedela, čo ide robiť, keďže mala pri sebe vidličku. Nevie uviesť koľkokrát ju pichla vidličkou. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že obžalovaná ju pichla určite viac ako desaťkrát, svedkyňa uviedla, že to mohlo byť tak ako uvádzala vo výpovedi v prípravnom konaní. Na otázku prokurátorky koľko alkoholu vypila pred skutkom, uviedla, že maximálne 5 - 6 pohárikov vodky. Priebeh skutku si pamätá dobre. Nie je pravdou, že by ako prvá bola zaútočila, dala facku, ona. Na otázku prokurátorky ako reagovala na slová obžalovanej "týmto ťa dopichám", uviedla, že chytila obžalovanú za vlasy a spadli na zem. Nevie vysvetliť z akého dôvodu obžalovanú chytila za vlasy. Myslela si, že obžalovaná má nôž. Podľa jej názoru svedkovia, ktorí tam boli z jej strany, dobre videli čo robili obidve. Svedkov okolo prestala vnímať v momente, keď začala obžalovaná pichať vidličkou. Podľa jej názoru na situáciu zareagovali len svedkovia z jej strany, kričala, že obžalovaná má nôž, aby ju zobrali preč. Reagoval G., s týmto potom mal konflikt S.. Podľa jej názoru svedkovia mohli vidieť aj vidličku, ktorú mala obžalovaná. Po skutku sa vôbec nerozprávala s obžalovanou, ani sa nestretli. Na otázku obhajcu uviedla, že od bytu obžalovanej býva peši 10 minút. Na otázku, či jej stálo za to kvôli takej hlúposti ísť tam, uviedla, že áno. Nečakala, že by ju bola obžalovaná napadla. Na ďalšiu otázku uviedla, že prvýkrát videla vidličku, keď ju obžalovaná vytiahla spod bundy. Bolo to potom čo obžalovaná jej dala druhú facku. Bolo to v pozícii, keď obžalovaná stála. Keď padli na zem, pustila vlasy obžalovanej. Na otázku samosudcu prečo prestala byť kamarátkou s obžalovanou, uviedla, že táto začala na ňu žiarliť, podozrievala ju že spáva s jej priateľom. Na ďalšiu otázku uviedla, že stretnutie pred vchodom navrhla ona. Na otázku prokurátorky uviedla, že reakcia obžalovanej ju neprekvapila, kamarát z Handlovej hovoril, že obžalovaná dopichala aj jeho. Na otázku samosudcu uviedla, že tým kamarátom bol C.. Nevie vysvetliť dôvod prečo prišla obžalovaná na stretnutie s vidličkou. Na otázku samosudcu uviedla, že nešla na stretnutie s úmyslom pobiť sa. Keby bola chcela mohla obžalovanú udrieť hneď. Chytila ju za vlasy v momente, keď obžalovaná vytiahla vidličku. Obžalovaná ju zasiahla na nohe, ruke, poranený bol aj hrudník. So zraneniami bola aj u lekára, bola práceneschopná, v tej dobe do práce nechodila. Pred skutkom nikdy nenapadla obžalovanú, boli dobré kamarátky. Konanie obžalovanej vysvetľuje žiarlivosťou v súvislosti s jej priateľom S.. V minulosti s týmto chodila. Bolo to viac ako rok pred skutkom.

Svedkyňa M. O., okrem iného, uviedla, že zo skutku nevidela veľa, domov prišla asi o 19:30 hodine. Prišla autom, dobehol svedok P. O., bol vyplašený. S dcérou a ďalšími sa míňala medzi dverami. Okrem dcéry tam boli S., Y.. Bola na nákupe, keď vyložila tašky, počula nejaký krik, bežala dole, poškodená mala zranenú nohu, nekrvácala jej. Na otázku prokurátorky uviedla, že keď dobehla von, poškodená sedela na zemi. Dcéra, ktorá je obžalovanou, stála pri vchode. Pýtala sa Y. čo sa stalo, táto povedala, že dcéru napadla poškodená. Dcéra jej neskôr povedala, že telefonovala s N., do toho sa zamiešala poškodená, že si nadávali cez telefón, potom prišla poškodená na ich dvor. Na otázku prečo, ak uviedla, že P. O. bol vyplašený, toto bolo, uviedla, že sa jej otočil chrbtom, ako keby nechcel aby ho videla. Na jej otázku uviedol, že sa nedeje nič. Na otázku samosudcu uviedla, že dcéra nemá problémy s alkoholom. Nevie o tom, že by dcéra mala problémy s agresivitou. Čo sa týka konfliktu v roku 2013 s C., to je pravda, tento ale je agresívny človek. Je pravdou, že bola s dcérou u psychiatra, bolo to v súvislosti s C., ťažko znášala rozchod. Na otázku samosudcu ako si vysvetľuje skutočnosť, že dcéra zobrala vidličku, uviedla, že tak, že to mala na obranu. Poškodená sa jej vyhrážala, dcéra sa jej bála. Poškodená má robustnejšiu postavu. Na otázku samosudcu, keď sa bála poškodenej načo tam išla, svedkyňa neodpovedala. Na otázku obhajcu uviedla, že dcéra nemala sebevražedné sklony.

Svedok S., okrem iného, uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V ten deň prišiel z Bratislavy, bol u obžalovanej, ktorá je jeho priateľkou. Obžalovaná potom volala Ľubomírovi O., je to jej bratranec, aby prišiel. Obžalovaná potom volala D., nevie ako sa volá, aby vrátila bundu. Potom ešte volala poškodená, že má prísť pred vchod, že ju chce zbiť. Potom išli dole, keď vyšli zo vchodu, hneď na ňu skríkla poškodená" poď sem ty ku... ". Poškodená jej hneď dala facku. Obžalovaná jej vrátila

facku, poškodená chytila obžalovanú za vlasy, začala ju ťahať. Potom padla na zem. Poškodená sa šmykla, takže padla vedľa obžalovanej. Potom obžalovaná poškodenú pichla. Potom začala poškodená vykrikovať, že ju obžalovaná pichla. Na otázku prokurátorky, či počul telefonický rozhovor obžalovanej s poškodenou, uviedol, že nie celý, len kúsok. Telefón mal hlasitý odposluch. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde okrem iného uviedol, že pri telefonáte obžalovanej s poškodenou, obžalovaná povedala že nikam nejde, keď prišla poškodená k domu volala obžalovanej telefónom, na to všetci zbehli dole, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že áno, bolo to tak. Na otázku prokurátorky z akého dôvodu sa išlo dole, uviedol, že preto, lebo poškodená zvonila, že obžalovaná má ísť dole. Je pravdou, že poškodená chcela zbiť obžalovanú. Ako prvá začala útočiť poškodená. Ako už uviedol dala jej facku. Na otázku prokurátorky, či videl že obžalovaná má niečo v ruke, uviedol, že nie, nevidel. Je pravdou, že si všimol aj matku obžalovanej, nevie však uviesť v ktorom momente. Na ďalšiu otázku uviedol, že podľa jeho názoru obžalovaná aj poškodená boli pod vplyvom alkoholu. Ktorá bola viac, nevie posúdiť. V minulosti nemal vzťah s poškodenou, len, keď mal vypité tak sa s ňou vyspal . Poškodená podľa jeho názoru žiarlila na obžalovanú. Na otázku samosudcu uviedol, že keď boli obžalovaná s poškodenou na zemi, poškodená ležala na obžalovanej. Vôbec si nevšimol, že obžalovaná berie nejakú vidličku.

Svedok G., okrem iného, uviedol, že bol doma s poškodenou, táto mala potom nejaký telefonát s obžalovanou, potom došlo k tomu, že išli k domu kde bývala obžalovaná. Keď tam prišli obžalovaná a tí ďalší vyšli von. Najprv sa handrkovali, obžalovaná potom dvakrát sotila poškodenú, potom jej dala facku, nakoniec spadli na zem. Potom obžalovaná dopichala poškodenú vidličkou. Na otázku prokurátorky, kto zaútočil ako prvý, uviedol, že obžalovaná. Poškodená na to reagovala tak, že povedala, aby to už nerobila. Zase ju drgla a potom jej dala facku. Nevidel, že by obžalovaná niečo mala v rukách. Videl, že obžalovaná niečo robí s rukou. Bolo to ako keby niekoho pichala, ak to má popísať slovami. Na otázku prokurátorky uviedol, že aj chcel zasiahnuť, avšak priateľ obžalovanej S. ho odtiaľ odtiahol. Chcel ich rozdeliť v momente, keď ležali na zemi. Pohyb obžalovanej s rukou si všimol nakoniec. Podľa jeho názoru priebeh konfliktu videli všetci ,čo tam boli, s výnimkou svedka P. O.. V čase skutku mal vypitý možno jeden pohárik alkoholu. Je pravdou, že poškodená mala vypité. Na otázku obhajcu kedy si prvýkrát všimol, že má obžalovaná niečo v ruke, uviedol, že nevidel, že má niečo v rukách, potom to zahodila. Pohyb s rukou videl, nevidel čo má v ruke. Obžalovanú prvýkrát zaregistroval, keď vyšli von, čakali na nich asi jednu minútu. V tej dobe nevidel, že by mala obžalovaná niečo v rukách. Na otázku obhajcu prečo tam išli, uviedol, že on tam išiel s poškodenou. Poškodená tam išla preto, aby sa stretla s obžalovanou. Na otázku samosudcu uviedol, že v čase skutku býval v byte s poškodenou, býva tam aj teraz. Nevie posúdiť kto navrhol toto stretnutie, obidve si volali telefonicky. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania v ktorej uviedol, že poškodená povedala obžalovanej, aby sa stretli po 15 minút, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, uviedol, že to možné, že to tak bolo. Na otázku samosudcu uviedol, že N. išla s nimi, na otázku, či videla čo sa stalo, uviedol, že stála priamo pri ňom. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania kde uviedol, že N. konflikt nevidela, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že bola pri všetkom. Na otázku samosudcu uviedol, že v momente, keď obžalovaná pichla poškodenú, obžalovaná ležala na poškodenej. Na otázku ako reagovala poškodená na facky obžalovanej, uviedol že nijako.

Svedkyňa Y., okrem iného, uviedla, že prvá bola kontaktovaná obžalovaná, zo strany poškodenej. Počas telefonátu boli medzi nimi hádky. Pri konflikte ako prvá zaútočila poškodená, dala facku obžalovanej. Potom bolo medzi nimi sácanie, bitka na zemi. Nevšimla si, že obžalovaná zobrala z bytu vidličku, keby to bola vedela bola by tomu zabránila. Nevšimla si, keď vidličkou poškodenú obžalovaná bodala, až potom keď poškodená začala kričať. Na otázku prokurátorky uviedla, že z telefonátu medzi obžalovanou a poškodenou niečo zachytila, hádali sa. Bolo to o tom, že poškodená príde zbiť obžalovanú. Nevie povedať či telefonát mal hlasitý odposluch. Obžalovaná hovorila pri telefonáte poškodenej "však príď, príď ma zbiť". Na otázku ako reagovali na toto v byte, uviedla, že išli s obžalovanou dole ku vchodu. Poškodenú predtým nepoznala, hovorili obžalovanej, aby nešla, ona hovorila, že ide. Na otázku prokurátorky uviedla, že si nie je celkom istá, ale obžalovaná odchádzala z bytu posledná. Keď vyšli z vchodu, poškodená zaútočila ako prvá. Nevie posúdiť koľko faciek dala poškodená obžalovanej. Obžalovaná vrátila facky poškodenej. Počet nevie uviesť. Po páde na zem ležali poškodená s obžalovanou nohami pri sebe. Pohyb, ako keď idem niekoho pichnúť nevidela, keby to bola videla, bola by zasiahla. Túto vidličku jej obžalovaná potom podala, ona ju zahodila. Na otázku obhajcu uviedla, že nepočula, že by sa bola obžalovaná nejakým spôsobom, dopichaním poškodenej vyhrážala. Skôr ako padli na zem nevidela v rukách obžalovanej žiaden predmet. Do bytu obžalovanej prišla odpoludnia.

Spolu s obžalovanou pili vodku. Je pravdou, že vypili dve fľaše vodky. Je pravdou, že keď prišiel do bytu S. otvorila sa ďalšieho fľaša, z tejto vypila dva poháriky. V čase skutku mala vypité, skutok však vnímala. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania z 23. 01. 2016 kde uviedla, že potom keď vyšli z vchodu začali sa obžalovaná s poškodenou vzájomne sácať, neuvádzala, že prvá napadla poškodená obžalovanú, svedkyňa uviedla, že ak to chýbalo v tej výpovedí, možno to povedala v druhej výpovedi. Na otázku samosudcu prečo toto nie je uvedené vo výpovedi z 23. 01. 2016, uviedla, že si myslela, že je to uvedené aj v tejto výpovedi. Má vedomosť, že toto bolo tak. Obžalovaná ju neovplyvňovala, aby určitým spôsobom, že bola prvá napadnutá, vypovedala.

Svedkyňa N., okrem iného, uviedla, že obžalovanú pozná odmalička, boli kamarátky. Kamarátky boli kým sa stal skutok uvedený v obžalobe. Poškodenú pozná taktiež ako bývalú kamarátku. Svedkom skutku bola, bola pri vedľajšom vchode. Prišla tam spolu s poškodenou, obžalovaná tam prišla z domu. S poškodenou prišla od nej z domu. V ten deň bola s poškodenou celý deň. Potom zavolala obžalovaná, že majú priniesť bundu, povedala, že bundu prinesie, len poškodená mala veľkú papuľu. Bunda patrila obžalovanej, ona ju mala požičanú. V tom byte v ten deň bol aj priateľ poškodenej, C.. Nespomína si čo všetko v priebehu odpoludnia vypili a koľko. Opitá nebola. Podľa jej názoru poškodená mala vypité. Podľa jej názoru ku skutku došlo preto, že poškodená mala vypité a bola drzá. Je pravdou, že niečo si vykrikovali ohľadne priateľa a bývalého priateľa, jednej aj druhej. Na otázku samosudcu uviedla, že keď prišla obžalovaná dole, ona ustúpila ku vedľajšiemu vchodu. V tej dobe už bola tma, bol sneh. Obžalovaná prišla dole s priateľom. Priestor odkiaľ pozerala bol vzdialený asi 10- 20 metrov od miesta skutku. Mala dobrý výhľad na miesto skutku. Na otázku samosudcu uviedla, že videla, že obžalovaná dala poškodenej facku, táto jej povedala aby jej dala ešte jednu, potom padli na zem, nevie či potom poškodenú dopichala. Z jej pohľadu konflikt začal tak, že poškodená začala vyrývať do obžalovanej, tá jej potom dala facku a tak to začalo. Na otázku, či dala obžalovaná ešte jednu facku, kedy bola na to vyzvaná, uviedla, že áno a potom padli obidve na zem. Nevšimla si, že obžalovaná pri sebe má vidličku. Konfliktu nepredchádzala žiadna debata na mieste. Dôvodom prečo nešla bližšie k miestu konfliktu bolo to, že sa bála že dostane. Na miesto išli s tým, že konflikt hrozí. Nevie uviesť čo mala obžalovaná oblečené. Keďže ležali obidve na zemi, počula len krik, v tej dobe sa rozprávala s osobami, ktoré sa tam nachádzali. Na otázku samosudcu uviedla, že až keď začali policajti hľadať vidličku, zistila, že obžalovaná touto pichla poškodenú. Poškodená začala kričať, až keď si všimla, že jej tečie krv. Nevie posúdiť v ktorom momente konfliktu obžalovaná pichla poškodenú. Podľa jej názoru konflikt na zemi trval 5 minút, možno ani toľko nie. Konflikt bol v strede cesty, ešte bol problém s autom, ktoré tam cúvalo. Na otázku prokurátorky uviedla, že buď obžalovaná alebo poškodená pri telefonáte nakoniec povedali, že sa stretnú za 15 minút pred vchodom obžalovanej. Poškodená potom povedala, že idú, že obžalovaná uvidí, pochopila to, tak že sa idú biť. Na miesto konfliktu išla aj preto že bývala vo vedľajšom vchode. Na otázku samosudcu prečo sa prestala kamarátiť s obžalovanou aj poškodenou, uviedla, že nevie prečo, možno pre tento konflikt. Na otázku obhajcu uviedla, že cesta z bytu poškodenej na miesto konfliktu trvala asi 10 minút. Obžalovaná prišla na miesto až po nich, nevidela vtedy že by mala niečo v rukách.

Na čísle listu 107 - 128 sa nachádza znalecký posudok C.. C. vypracovaný v súvislosti so zraneniami poškodenej. V znaleckom posudku je konštatované, že poškodená utrpela pri konflikte dve bodné rany v dolnej časti ľavého stehna na vonkajšej strane. Z lekárskeho hľadiska sa jednalo o ľahké zranenie. Mechanizmus vzniku poranenia u poškodenej bol jednoznačne bodnutím kuchynskou vidlicou s dvoma hrotmi do vonkajšej časti ľavého stehna. Doba práceneschopnosti u poškodenej trvala od 25. 01. 2016 do 02. 02. 2016, teda 8 dní. Doba liečenia poškodenej trvala od 22. 01. 2016 do 01. 02. 2016, teda 10 dní. Doba liečenia a doba práceschopnosti boli primerané vzniknutému zraneniu. Doba narušenia obvyklého spôsobu života trvala 10 dní a spočívala v pobolievaní ľavého stehna v mieste poranenia.

Na čísle listu 131 - 149 sa nachádza znalecký psychiatrický posudok C.. C., týkajúci sa obžalovanej. Zo záverov znaleckého posudku, okrem iného, vyplýva, že znalkyňa nezistila u obžalovanej duševnú chorobu v pravom slova zmysle. Obžalovanú hodnotí ako osobnosť disharmonicky sa vyvíjajúcu, s prejavmi impulzivity, emočnej nestálosti a zvýšeného egocentrizmu v dôsledku čoho sa často dostáva do konfliktov s okolím alebo sama so sebou. Na tomto základe pod vplyvom alkoholu dochádza u nej k poruchovému správaniu sa s prejavmi až inštrumentálnej heteroagresivity (násilného konania voči inej osobe za použitia nebezpečných, zahrňujúcich predmetov). V čase spáchania skutku obžalovaná bola v stave jednoduchej opilosti stredne ťažkého stupňa, toto malo vplyv na jej schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania a schopnosť svoje konanie ovládať. Rozpoznávacie schopnosti obžalovanej boli znížené v miere nepodstatnej, forenzne nevýznamnej, ovládacie schopnosti

boli znížené v miere podstatnej, forenzne významnej. Podľa znalkyne je potrebné pripomenúť, že obžalovaná si stav opilosti privodila sama a dobrovoľne, z minulosti mala dostatok skúseností s tým, že v opilosti sa správa nezdržanlivo a agresívne (v minulosti v opilosti pichla bývalého priateľa nožom) z čoho sa nepoučila. Podľa znalkyne u obžalovanej v prípade, že neprestane s pitím, môže opakovane dochádzať k agresívnym prejavom. Pobyt obžalovanej na slobode nie je nebezpečný, pokiaľ nebude zneužívať alkohol. Znalkyňa nenavrhla u obžalovanej nariadenie ochranného liečenia, táto netrpí duševnou chorobou, poruchou a ani závislosťou od alkoholu.

Na čísle listu 150 sa nachádza zápis o dychovej skúške podľa ktorého obžalovaná 22. 01. 2016 o 20:53 hodine mala v krvi 0,92 mg/l alkoholu.

Na čísle listu 151 sa nachádza zápis o dychovej skúške podľa ktorého poškodená 22. 01. 2016 od 21:11 hodine mala v krvi 0,62 mg/l alkoholu.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnila všetky zákonné znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustila výtržnosti tým, že napadla iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a tiež naplnila všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížila na zdraví. Podľa názoru súdu vykonané dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovanú zo spáchania trestnej činnosti, tvoria ucelenú sústavu, priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vo svojom súhrne a aj jednotlivo obžalovanú zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Treba predovšetkým uviesť, že obžalovaná síce na začiatku hlavného pojednávania poprela spáchanie trestnej činnosti, uviedla, že zo skutku sa cíti byť nevinná, avšak toto jej vyjadrenie je v rozpore s výpoveďou z prípravného konania z 29. 03. 2016 kde sa priznala k spáchaniu trestnej činnosti a trestnú činnosť oľutovala. Je síce pravdou, že v predchádzajúcej výpovedi popisovala začiatok konfliktu takým spôsobom, že ako prvá zaútočila poškodená, avšak ani v tejto prvej výpovedi a ani neskôr nikdy nepopierala, že poškodenú niekoľkokrát pichla vidlicou, ktorú si priniesla, podľa vlastného vyjadrenia na obranu, pred poškodenou, očakávajúc konflikt s poškodenou vzhľadom na obsah predchádzajúcej telefonickej komunikácie s poškodenou. Z uvedeného je zrejmé, že už v prípravnom konaní obžalovaná, na čo má právo, vypovedala v dvoch výpovediach ako obvinená rozdielnym spôsobom. V podstate všetci vypočutí svedkovia, potvrdili, že obžalovaná pichla vidlicou, ktorú si priniesla z domu poškodenú, avšak títo svedkovia vyložene túto vidlicu v rukách obžalovanej počas útoku voči poškodenej nevideli. Samotná obžalovaná potvrdila, že predmetnú vidlicu mala pred a na začiatku konfliktu ukrytú pod bundou. Toto svedčí, podľa názoru súdu o určitej rafinovanosti a zákernosti obžalovanej, táto sa potom aj prejavila, keď zaútočila s touto vidlicou na poškodenú, bez toho aby poškodená vôbec vedela, že obžalovaná má pri v sebe zbraň za akú podľa Trestného zákona je potrebné považovať aj vidlicu, pretože touto je možné uskutočniť útok proti osobe dôraznejším. K otázke akým spôsobom sa začal konflikt pred vchodom vypovedali svedkovia rozdielne. Svedkovia S., Y. vypovedali, že konflikt vyprovokovala poškodená, ktorá prvá fyzicky zaútočila na poškodenú, naopak poškodená, svedok G. a tiež svedkyňa N. uviedli, že útok začal tak, že prvá zaútočila obžalovaná na poškodenú, útok potom pokračoval na zemi, na zemi potom obžalovaná použila vidlicu, ktorú mala uschovanú pod bundou. Z uvedených svedeckých výpovedí sa súdu zdala byť najvieryhodnejšia výpoveď svedkyne N.. Táto svedkyňa nebola vypočutá ku skutku v prípravnom konaní, vypovedala len na hlavnom pojednávaní a podľa jej vyjadrenia ako prvá sa zapojila do konfliktu obžalovaná, ktorá napadla poškodenú, dala jej dve facky, obidve potom padli na zem a potvrdila, že obžalovaná, keď ležala na zemi pichla poškodenú vidlicou. Je síce pravdou, že táto svedkyňa sledovala konflikt od vedľajšieho vchodu, zo vzdialenosti 10 - 20 metrov, podľa jej vyjadrenia však udalosti, ktoré popisovala vo svojej výpovedi videla dobre. Súd považuje jej výpoveď za vieryhodnú najmä z toho dôvodu, že táto svedkyňa podľa vlastného vyjadrenia v súčasnosti už nie je kamarátkou ani s obžalovanou, ani s poškodenou, ako to bolo v čase skutku. Z uvedeného je zrejmé, že na rozdiel od ostatných svedkov, ktorí sledovali z bezprostrednej blízkosti konflikt (S., G., Y.), nemá žiaden záujem v súčasnosti svojou výpoveďou napomôcť jednej alebo druhej strane. Z výpovede tejto svedkyne, ktorá napríklad v súvislosti s poškodenou uviedla že ku konfliktu došlo pretože poškodená "má veľkú papuľu", mal súd dojem, že táto nemá žiadne ilúzie ani v súvislosti s poškodenou. Trestná činnosť obžalovanej je preukázaná aj znaleckým posudkom MUDr. C., ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní a zo záverov, ktorého vyplýva, že konaním obžalovanej utrpela poškodená dve bodné rany v dolnej časti ľavého stehna na vonkajšej strane s dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní

10 dní. Vzhľadom na závery znaleckého posudku je potrebné konanie obžalovanej, podľa ustálenej súdnej praxe, posúdiť ako ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Súd považuje za potrebné poukázať aj na časť záverov znaleckého posudku C.. C., z, ktorých vyplýva, že v určitých životných situáciách sa správa obžalovaná agresívne, býva tomu tak v prípadoch, keď je pod vplyvom alkoholu, čo bolo aj v prejednávanom prípade, pričom znalkyňa poukázala na to že (ako to vyplýva aj z obsahu spisu, výpisu z evidencie priestupkov obžalovanej), obžalovaná už v minulosti zaútočila so zbraňou na svojho bývalého priateľa. Znalkyňa tiež poukázala, že v prípade, že obžalovaná bude v budúcnosti nadmerne požívať alkohol, hrozí obdobné správanie sa aj v budúcnosti. Vzhľadom na okolnosti konfliktu, okolnosti za akých sa konflikt odohral, zaoberal sa súd aj otázkou či obžalovaná nekonala v rámci nutnej obrany podľa § 25 Trestného zákona. Podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránených týmto zákonom, nie je trestným činom. Podľa § 25 ods. 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, k okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka, alebo k osobe obrancu. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v prejednávanom prípade obžalovaná nekonala v nutnej obrane, pretože jej obrana (použitie vidlice) bola celkom zjavne neprimeraná útoku respektíve vôbec nebolo preukázané, že by sa bola obžalovaná bránila útoku poškodenej. Ale aj ak by tak bolo, v prípade, že by sa bránila útoku poškodenej, spôsob obrany (použitie vidlice) bol zjavne neprimeraný, nebolo potrebné takýmto spôsobom sa eventuálne brániť, nakoľko v bezprostrednej blízkosti konfliktu, poškodenej a obžalovanej, ktoré sa bili, sa nachádzali ďalšie osoby, ktoré mali možnosť konfliktu zabrániť, rozdeliť obidve osoby. Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti, súd uznal obžalovanú za vinnú zo žalovanej trestnej činnosti, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná, ako vyplýva z registra trestov, doteraz nebola súdne trestaná. Bola postihnutá v troch prípadoch za priestupky, dva priestupky boli v oblasti dopravy, v jednom prípade sa jednalo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (v roku 2013 pichla nožom bývalého priateľa). Správa z výkonu trestu je kladná.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil v ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd za použitia ustanovenia § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona uložil obžalovanej úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doteraz nebola vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Súd zvažoval aký druh trestu obžalovanej, ktorá doteraz nebola súdne trestaná uložiť a dospel k záveru, že najmä vzhľadom na spôsob spáchania činu, ktorý bol pomerne zákerný, keďže obžalovaná zaútočila na poškodenú so zbraňou ktorou mala ukrytú pod oblečením, taktiež osobu obžalovanej a možnosti jej nápravy je potrebné na jej prevýchovu vplývať nepodmienečným druhom trestu, pretože uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom by podľa názoru súdu nesplnilo prevýchovný účel trestu. Zohľadnil pritom znalecký posudok MUDr. C., ktorá sa vyjadrila negatívne k perspektíve ďalšieho správania sa obžalovanej, v prípade, že bude pokračovať v požívaní alkoholických nápojov, pretože hrozí možná recidíva konania obžalovanej. Taktiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná v minulosti, v roku 2013, bola postihnutá za priestupok pri ktorom nožom napadla bývalého priateľa. Je zrejmé, že pohnútkou konania obžalovanej bola skutočnosť, že na poškodenú žiarlila v súvislosti s podozrením, že táto niečo mala s jej aktuálnym priateľom. Tieto skutočnosti a úvahy viedli súd k tomu, že uložil obžalovanej nepodmienečný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby. Súd zároveň uložil obžalovanej aj trest prepadnutia veci, vidličky, ktorá bola použitá na spáchanie trestnej činnosti, s tým že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Takto uložené tresty považuje súd za primerané, vystihujúce spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovanej a z hľadiska všeobecnej prevencie za tresty potrebné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.