Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-581-2016.pdf
PDF · 94.44 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/581/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. nad Y., Y. XXX/XX, do 30. 06. 2016, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom Partizánske, Lúčna 2123/1, IČO: 42 305 675, právne zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 12, o zaplatenie 158,97 € s príslušenstvom, o odvolaní HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/369/2015-72 zo dňa 29. 06. 2016, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
II. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil (prvý výrok) a žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 9,80 € (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému a ani HLAS-u SPOTREBITEĽA, občianske združenie, ktorý v konaní do 30. 06. 2016 vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného (ďalej aj „Občianske združenie“), náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Vo vzťahu k trovám konania konštatoval, že žalobca zavinil zastavenie konania, avšak žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil. Riadne uplatnené trovy konania Občianskeho združenia okresný súd nepovažoval za nevyhnutné na účelné bránenie práv žalovaného s odôvodnením, že „nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej, keď v posudzovanej veci jediným úkonom vedľajšieho účastníka, bolo jeho oznámenie o jeho vstupe do konania a ďalším úkonom vyjadrenie k návrhu na začatie konania“. Záverom zdôraznil, že trovy vynaložené Občianskym združením v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania.
2. Proti výroku uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd Občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznal, podalo toto združenie v zákonnej lehote odvolanie. Nesúhlasilo so záverom okresného súdu, ktorý spochybňoval účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia Občianskeho združenia, pretože práve kvalifikované podanie združenia, v ktorom poukázalo na charakter zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky (a tým aj jej neplatnosť), bolo dôvodom späťvzatia žaloby, a teda i dôvodom, pre ktorý bolo konanie zastavené. Písomné podanie Občianskeho združenia tak malo
priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Úkony, ktoré združenie prostredníctvom právneho zástupcu v konaní vykonalo, možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením združenie (ako vedľajší účastník) sledovalo a priamo realizovalo ochranu práv žalovaného proti uplatňovanému nároku žalobcu. Navyše, zo strany Občianskeho združenia nešlo v žiadnom prípade o zbytočnú kumuláciu procesných podaní, keď po tom, čo do konania vstúpilo a bola mu zaslaná žaloba s prílohami, podalo k veci jediné písomné podanie, na základe ktorého následne žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby. Osobitne zdôraznilo, že hoci okresný súd Občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznal, toto svoje rozhodnutie odôvodnil len všeobecnosťou neúčelnosťou trov konania združenia tak, že „nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné“. Okresný súd teda nevysvetlil, či písomné podanie združenia považuje za také, ktoré združenie (v relevantnom čase v postavení vedľajšieho účastníka) nadbytočne opakuje bez uvedenia nových skutočností, či písomné podanie združenia je podaním, ktoré neobsahuje skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu alebo ide o podanie nevzťahujúce sa na skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné. Vzhľadom k uvedenému považoval odvolateľ uznesenie okresného súdu v časti pojednávajúcej o trovách konania Občianskeho združenia za nepreskúmateľné a navrhol, aby krajský súd odvolaním napadnutý výrok o trovách konania Občianskeho združenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 29. 06. 2016, s tým, že krajskému súdu bola vec predložená ako súdu odvolaciemu dňa 20. 12. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď. § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok úkonov realizovaných do 30. 06. 2016, ktorý zostal zachovaný aj po tomto dátume ( § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní sa odvolacom konaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných voči rozhodnutiam vydaným od 01. 07. 2016. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995]. Vzhľadom na uvedené odvolací súd prejednal a rozhodoval aj o nárokoch vo vzťahu k Občianskemu združeniu (vedľajší účastník na strane žalovaného do 30. 06. 2016) aj keď nová úprava v CSP daný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Čl. 3, 4 CSP, keď v súlade so zachovaním práva na spravodlivý proces rozhodnutie musí sledovať rozumné usporiadanie vzťahov všetkých subjektov, ktorí sa konania zúčastnili.
6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania Občianskeho združenia podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok o zastavení konania, o trovách konania žalovaného a o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 a 3 CSP).
7. V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania preto, že žalobca zobral svoju žalobcu v plnom rozsahu späť, pričom svoje rozhodnutie disponovať so žalobným návrhom týmto spôsobom nijakým spôsobom nezdôvodnil.
8. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
9. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
10. Z ustanovení § 146 ods. 1 a 2 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 30. 6. 2016 vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania (strán sporu) nemal právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania (strán sporu) bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastala až vtedy, ak boli v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. bolo v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania do 30. 6. 2016 rozhodoval, musel v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistil existenciu týchto podmienok, musel o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musel uložiť niektorému z účastníkov konania (strán sporu) povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).
11. Ako už bolo uvedené vyššie, ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 ukladalo povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia bolo potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil až po tom, čo Občianske združenie (do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník) voči predmetnému uplatnenému nároku relevantne argumentovalo a navrhlo uplatnený nárok v plnom rozsahu zamietnuť, možno konštatovať len jediný záver, a to, že predmetná žaloba bola podaná (objektívne) nedôvodne a že k jej späťvzatiu došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, čo odôvodňovalo aplikáciu § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 na prejednávaný prípad a priznanie náhrady trov konania Občianskemu združeniu (ako subjektu do 30. 06. 2016 vystupujúcemu na strane žalovaného, voči ktorému bolo konanie zastavené), všetko za predpokladu, že tieto trovy Občianskeho združenia boli vynaložené účelne.
12. Okresný súd po tom, čo (v zhode s názorom súdu odvolacieho) konštatoval zavinenie žalobcu na zastavení konania, Občianskemu združeniu náhradu trov konania pre neúčelnosť nepriznal, keď uviedol, že „nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej, keď v posudzovanej veci jediným úkonom vedľajšieho účastníka, bolo jeho oznámenie o jeho vstupe do konania a ďalším úkonom vyjadrenie k návrhu na začatie konania“. Občianske združenie v podanom odvolaní považovalo rozhodnutie okresného súdu o trovách konania združenia za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
13. Vzhľadom k odvolacej argumentácii o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého výroku uznesenia odvolací súd v prvom rade skúmal, či postupom okresného súdu nedošlo v prejednávanej veci k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.
15. Občiansky súdny poriadok účinný ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia okresného súdu (29. 06. 2016) minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovoval v § 157 ods. 2, podľa
ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania (strana sporu), stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Pokiaľ sa jedná o uznesenie, Občiansky súdny poriadok sa o obsahových náležitostiach jeho odôvodnenia nezmieňoval, keď v § 169 ods. 1 O. s. p. len konštatoval, že odôvodnenie sa uvedie v písomnom vyhotovení uznesenia, a v odseku 2 prvá veta tohto ustanovenia stanovoval, ktoré uznesenia odôvodnenie obsahovať nemusia. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy bolo pri posudzovaní obsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia primerane potrebné postupovať podľa § 167 ods. 2 O. s. p. a citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) bolo nutné z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci uznesenia je potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Uvedené je napokon plne súladné aj s právnou úpravou účinnou od 01. 07. 2016 (k uvedenému pozri § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 1 a § 236 CSP), hoci túto úpravu vzhľadom k tomu, že napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 29. 06. 2016, na posúdenie náležitostí odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia, aplikovať nemožno.
16. Ako už bolo uvedené v bode 12 odôvodnenia tohto rozhodnutia, okresný súd nepriznal Občianskemu združeniu uplatnené a vyčíslené trovy konania pre ich neúčelnosť, s tým, že v prvom rade uviedol všeobecné dôvody, pre ktoré nie je možné náhradu trov konania priznať žiadnemu subjektu, ktorý sa konania zúčastnil, nasledovne: „nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností, a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej“. Ďalej však okresný súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, ktorý z týchto okresným súdom naformulovaných dôvodov neúčelnosti, Občianske združenie naplnilo. Nevysvetlil teda, či písomné podania Občianskeho združenia považuje za také, ktoré združenie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových skutočností (a ak áno, aké sú ich podobnosti, resp. v čom sú tieto viaceré písomné podania totožné), alebo, či písomné podania združenia neobsahujú skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu alebo ide o podania nevzťahujúce sa na skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné. Ak by pritom aj okresný súd presne špecifikoval, pod ktorú z uvedených „kategórií neúčelných podaní“ podania Občianskeho združenia patria, bolo jeho povinnosťou vysvetliť, na základe akých skutočností tieto podania pod tú-ktorú z uvedených kategórií zaradil, a to tak, že by jednak presne uviedol, čo bolo obsahom písomných podaní združenia a prečo teda písomné podania okresný súd pod (najmenej) jednu z uvedených kategórií zaradil. V tejto súvislosti je totiž potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že okresný súd obsah písomného vyjadrenia Občianskeho združenia vo veci samej opisuje len tak, ako by bolo jeho predmetom len poukázanie na skutočnosť, že zmluva o pripojení, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, je zmluvou spotrebiteľskou. Predmetná argumentácia však tvorí len zlomok písomného vyjadrenia Občianskeho združenia zo dňa 07. 10. 2015. Navyše, nejedná sa o argumentáciu, ktorá by bola z hľadiska obsahu predmetného písomného podania kľúčovou, keď priamo neobsahuje argumentáciu, pre ktorú žiadalo združenie žalobcu zamietnuť (touto argumentáciou bolo, že dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a navyše je rozporná s § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Ak je potom jednou z obsahových náležitostí rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 i uvedenie „ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania“, na to aby bolo možné považovať rozhodnutie okresného súdu za preskúmateľné, bolo jeho povinnosťou uviesť tie časti písomného vyjadrenia Občianskeho združenia (v relevantnom čase v postavení vedľajšieho účastníka), ktoré boli z hľadiska obsahu najpodstatnejšími. Ide pritom (pochopiteľne) o dôvody, ktoré vyjadrovali postoj združenia k samotnému petitu žaloby, teda o dôvody pre ktoré Občianske združenie žiadalo žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Až následne, po vymedzení obsahu podaní Občianskeho združenia, bolo potom možné pristúpiť k skúmaniu toho, či tieto sú alebo nie sú vzájomne obdobné (prípadne dokonca totožné) a či obsahujú alebo naopak neobsahujú relevantnú argumentáciu vo vzťahu k skutkovým alebo právnym otázkam, ktoré sa stali predmetom skúmania okresného súdu.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu tak okresný súd v odôvodnení svojho výroku o trovách konania Občianskeho združenia prezentoval len záver, ku ktorému dospel (trovy združenia sú neúčelné), nie však dôvody, prečo sa tak stalo. Nevysvetlil tak svoje myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k vyslovenému záveru, čím združeniu jednak neumožnil oboznámiť sa z dôvodmi, pre ktoré má byť (podľa tvrdenia okresného súdu) argumentácia združenia nadbytočne sa opakujúca bez uvedenia nových skutočností, neobsahujúca skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu alebo nevzťahujúca sa na skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, a jednak efektívne využiť svoje právo napadnúť rozhodnutie okresného súdu opravným prostriedkom, v ktorom by bolo možné závery okresného súdu spochybniť. Uvedené nedostatky robia napadnutý výrok uznesenia okresného súdu nepreskúmateľným v inštančnom postupe, a zároveň predstavujú zásah okresného súdu do práva na spravodlivý proces. Nemožno totiž opomenúť, že nie je úlohou subjektov, o ktorých právach bolo rozhodované, „domýšľať“ si dôvody, na ktorých bolo súdne rozhodnutie založené, práve naopak, je povinnosťou konajúceho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, na základe akých skutkových zistení, právneho posúdenia a z akých dôvodov bolo to-ktoré rozhodnutie súdu vydané.
18. Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania Občianskeho združenia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie za účelom opätovného posúdenia otázky účelnosti trov, ktoré združenie v konaní vynaložilo. Pri uvedenom posúdení okresný súd zohľadní aké úkony boli združením v konaní uskutočnené a čo bolo ich obsahom, ako aj otázku za ktoré z uskutočnených úkonov si združenie uplatnilo právo na náhradu trov konania. Osobitne pritom prihliadne na skutočnosť, že podľa právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016 združenie, pokiaľ chcelo získať postavenie vedľajšieho účastníka v konaní, muselo na súd podať oznámenie o vstupe do konania a z dôvodu, že v čase vstupu do konania združenie nedisponovalo žalobou (ktorá mu bola zaslaná okresným súdom až následne po vstupe), nemohlo zároveň s oznámením o vstupe do konania podať i vyjadrenie vo veci samej. Zároveň okresný súd rozhodne o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
19. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok o zastavení konania, o trovách konania žalovaného a o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 a 3 CSP).
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).