Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú: T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: matka: I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, otec: K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. E. XX, zastúpený JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so sídlom Námestie hrdinov 13, Levice, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25. augusta 2016 č.k. 12P/17/2015-199, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú T., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca, určil, že maloletú sú oprávnení zastupovať a spravovať jej majetok obidvaja rodičia. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletej T. sumou 40 eur mesačne vždy do 15- teho dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil, že matka je oprávnená sa s mal. T. stretávať každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka začiatku jarných prázdnin od 9.00 hod. do nedele toho istého týždňa do 18.00 hod., každoročne počas letných prázdnin od 01. 07. od 9.00 hod. do 15. 07. do 18.00 hod. a od 01. 08. od 9.00 hod. do 15. 08. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. , nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23. 12. od 9.00 hod. do 27. 12. do 18.00 hod., párny rok počas vianočných sviatkov od 28. 12. od 9.00 hod. do 01. 01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. s tým, že rodičia sú oprávnení a povinní si mal. dieťa odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bytom otca. Návrh otca uložiť matke zákaz vycestovať s maloletou T. mimo územia Slovenskej republiky, bez súhlasu súdu, zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého rodičia maloletej T. spolu nežijú od mája 2013. Po ukončení spolužitia rodičov, sa dohodli o úprave rodičovských práv a povinností, s tým, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť na dieťa výživné. Uvedená dohoda rodičov sa riadne realizovala a to až do prvého polroka školského roka 2015/2016. V tomto čase matka po nadviazaní známosti s mužom v V. republike, odhlásila maloletú bez súhlasu otca zo školy a maloletá začala navštevovať vyučovanie v mieste nového bydliska matky v V. republike v meste Y.. Napriek nesúhlasu otca, matka s dieťaťom aj s jej druhou dcérou C., sa odsťahovala do V. republiky. Otec sa domáhal striedavej osobnej starostlivosti. Napriek rozhodnutiu súdu o nariadení predbežného opatrenia, ktorým maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti oboch

rodičov, matka toto rozhodnutie nerešpektovala, dieťa naďalej zostalo v V. republike, z ktorého dôvodu otec podal návrh na navrátenie dieťaťa na územie D. republike, na príslušný súd v V. republike. Až na základe rozhodnutia súdu V. republiky, ktorý právoplatne rozhodol o navrátení dieťaťa na územie D. republiky, matka začala nariadené neodkladné opatrenie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, rešpektovať. Zo začiatku sa striedavá starostlivosť realizovala v týždňových intervaloch, následne na základe dohody rodičov sa realizovala v dvojtýždňových intervaloch, s tým, že matka, v čase, kedy jej je dieťa zverené do starostlivosti sa zdržiava v domácnosti svoje matky, v obci T.. Maloletá T. v súčasnej dobe navštevuje Základnú školu v Y. E., obidvaja rodičia počas realizácie striedavej starostlivosti, starostlivosť o maloletú T. riadne zabezpečujú. Riadne je dodržiavaný vyučovací proces, ako aj celková starostlivosť o maloletú. Obidvaja rodičia majú silný citový vzťah k dieťaťu, ktorá skutočnosť bola potvrdená v rámci svedeckých výpovedí zo strany starej matky, zo strany matky, ako aj zo strany otca, ako aj z vykonaného pohovoru s maloletou T.. Pôvodne otec žiadal zveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, následne žiadal maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, teda výlučnej starostlivosti otca, matka žiadala zveriť mal. do jej osobnej starostlivosti. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 25 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). 1.3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vychádzal a bral do úvahy predovšetkým záujem dieťaťa. Matka maloletú Kristínu bez súhlasu otca odhlásila zo školy v prvom ročníku povinnej školskej dochádzky v Slovenskej republike, odišla do V. republiky z dôvodu nadviazania známosti s iným mužom, s ktorým prechodne aj žila v spoločnej domácnosti, avšak s ktorým sa následne rozišla z dôvodu vážnych rozporov, čo potvrdila matka matky. Matka teda bez súhlasu otca sa odsťahovala do V. republiky, čím jednoznačne zabránila i napriek realizovanej rodičovskej dohody podieľať sa zo strany otca na výchove maloletej T.. Matka dieťaťa i potom, ako vrátila dieťa na územie D. republiky, opätovne bez súhlasu otca, chcela dieťa premiestniť do inej základnej školy, teda z Y. E. na ZŠ v T., čo sa nerealizovalo, aj s poukazom na zásah zo strany riaditeľstva ZŠ v Y. E.. Pri rozhodovaní prihliadal predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, jeho vek a na zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa. V čase podania návrhu maloletá T. navštevovala l. ročník základnej školy, dieťa bolo zo strany matky vytrhnuté zo študijného procesu, na ktoré dieťa v prvom ročníku sa muselo z dôvodu zmeny z materskej školy na základnú školu, náležite adaptovať. Dieťa začalo navštevovať školu v V. republike, čo podľa názoru súdu jednoznačne negatívne ovplyvnilo vyučovací proces. Matka síce uvádzala, že maloletá ovláda český jazyk, komunikuje v českom jazyku s príbuznými, avšak poukázal, že dieťa v prvom ročníku si osvojuje nielen režim, čo sa týka študijného procesu, ale začína sa učiť aj písať a teda aj gramatiku. C. T. sa začala učiť čítať, písať, počítať v slovenskom jazyku, následne v českom jazyku, opäť sa vrátilo do slovenskej školy, čo nepochybne zasiahlo do študijným výsledkov maloletej, ktorá sa za pomoci učiteľky, ale aj vlastnou usilovnosťou zlepšila. Matka dieťaťa preferovala v prvom rade svoje záujmy, keď odišla do V. republiky, pričom vôbec nemala zabezpečené pracovné miesto, odišla do absolútne nevyhovujúceho sociálneho prostredia, nemala vyriešenú ani bytovú otázku, ani stabilný príjem na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Hlavným dôvodom odchodu matky bol jej osobný záujem a známosť s iným mužom. V krátkej dobe matka po rozchode s týmto mužom nadviazala ďalší vzťah, na pričom na tohto priateľa si opäť museli obe jej maloleté deti zvykať. V súčasnosti je maloletá T. v školskom prostredí riadne adaptovaná, dosahuje veľmi dobré výsledky, pričom starostlivosť o dieťa síce zabezpečujú obidvaja rodičia počas realizovania striedavej starostlivosti, avšak so školou spolupracuje otec, tento navštevuje aj rodičovské združenia, čo bolo potvrdené triednou učiteľkou dieťaťa. Berúc do úvahy zistené skutočnosti, predovšetkým záujem mal. dieťaťa, súd prvej inštancie maloletú T. zveril do osobnej starostlivosti otca. Pri rozhodovaní súdu, súd bral do úvahy predovšetkým vek dieťaťa, jeho záujem a zdravý fyzický, aj psychický vývin. Maloletá napriek vážnej nezhode rodičov v súčasnosti vyrastá v kľudnom prostredí, riadne je adaptovaná a má pozitívny vzťah k obidvom rodičom. Nakoľko striedavá starostlivosť v danom prípade je absolútne nereálna, s poukazom aj na súčasné bydlisko matky, aj s poukazom na to, že ani jeden z rodičov už nežiadal dieťa zveriť do striedavej starostlivosti, súd bol za to, že vhodnejšie výchovné prostredie momentálne je na strane otca. U otca neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by mu bránili vo výkone osobnej starostlivosti. Neboli preukázané ani tvrdenia zo strany matky týkajúce sa požívania alkoholických nápojov, prípade trestnej činnosti zo strany otca. Taktiež nebola preukázaná závislosť matky na alkohole, keďže ani zo strany kolízneho opatrovníka v Českej republike neboli signalizované v rámci šetrenia žiadne nedostatky týkajúce sa starostlivosti o druhú dcéru C.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súčasnej dobe je absolútne nevhodné, aby maloletá T. opätovne menila výchovné prostredie, nakoľko sa po problémoch, ktoré nastali po vysťahovaní matky do V. republiky, riadne

adaptovala, neboli zistené absolútne žiadne nedostatky v starostlivosti zo strany otca, pričom samotná maloletá T. potvrdila citový vzťah k otcovi, k príbuzným zo strany otca, aj keď tento istý vzťah potvrdila, aj čo sa týka matky. Považoval za najvhodnejšie, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca, s tým, že poukázal na nekorektné konanie zo strany matky, ktorá preferovala svoje osobné záujmy, bez súhlasu otca sa odsťahovala do V. republiky, dieťa bolo navrátené na územie Slovenskej republiky až na základe rozhodnutia českého súdu. Otec žiadnym spôsobom matke nebránil v kontakte s dieťaťom, z čoho vyplýva, že otec je prístupnejší k riešeniu vzájomných problémov medzi rodičmi, na rozdiel od matky, ktorá neakceptovala úlohu otca, právo otca podieľať sa na výchove dieťaťa, keď bez súhlasu otca opustila Slovenskú republiku a teda zamedzila otcovi podieľať sa na výchove maloletej T.. Poukázal na vhodnejšie podmienky na strane otca, čo sa týka výchovného prostredia, na ktoré je maloletá v súčasnosti naviazaná, na rozdiel od matky, ktorá síce už má vyriešenú bytovú otázku, avšak jej predchádzajúci spôsob života nezaručuje stabilné výchovné prostredie. Z týchto dôvodov maloletú T. zveril do osobnej starostlivosti otca. Matka od 01. 07. 2016 začala prevádzkovať živnosť, jej príjem predstavuje v priemere 12600 Kč, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti po 610 Kč, výživné na maloletú C. vo výške 220 eur mesačne. Podľa oznámenia Úradu práce V. republika, T. pobočka v M. od septembra 2015 bol matke priznaný príspevok na živobytie vo výške 2 960 Kč mesačne, ktorý bol znížený od 01. 10. 2015 na sumu 2 471 Kč a zároveň doplatok na bývanie vo výške 6 142 Kč mesačne, ktorý bol taktiež znížený na sumu 5933 Kč mesačne. Matka býva s maloletou C. v prenajatom družstevnom trojizbovom byte na S. ulici XXX/X Y. - E. s mesačným nájmom 7.200 Kč, zároveň hradí poplatok za odber plynu 200 Kč mesačne, poplatok za odber elektrickej energie 800 Kč mesačne. Otec maloletej T. je registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom. Podľa daňového priznania za rok 2015, otec dosiahol príjmy zo živnosti v sume 9 511,40 eur, výdavky 4 381,35 eur. S poukazom k skutočnosti, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej C., ako aj skutočnosť, že príjem začala dosahovať od 01. 07. 2016, určil výživné matke na maloletú T. vo výške XX eur mesačne, ktoré výživné považoval súd za primerané, s poukazom na zárobkové možnosti a schopnosti na strane matky, ako aj skutočnosť, že matka na rozdiel od otca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Úpravu styku, tak ako ju určil v napadnutom rozsudku, považoval za postačujúci a primeraný, s poukazom na vek dieťaťa ako aj možnosti na strane matky, ktorá v súčasnosti býva v V. republike. Otec žiadal zároveň aby súd zakázal matke vycestovať s maloletou T. mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu súdu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že počas úpravy styku nie je možné matke obmedzovať miesto, kde sa bude tento styk realizovať, takže matke sa nijakým spôsobom nebráni, aby sa tento styk realizoval aj mimo územia Slovenskej republiky, pričom matka si musí byť vedomá, že dieťa môže mimo územia Slovenskej republiky byť len počas realizácie styku, v prípade, že by sa tento riadne nerealizoval v zmysle rozhodnutia súdu, opäť by otec musel podávať na návrat dieťaťa na územie D. republiky, keďže maloletá T. bola súdnym rozhodnutím zverená do výlučnej starostlivosti otca. Nakoľko nejde o trvalý zákaz vycestovania maloletej T. mimo územia D. republiky, súd návrh vyhodnotil ako nedôvodný, a preto ho zamietol. 1.4.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním matka maloletej T.. Vytkla súdu prvej inštancie predovšetkým nedostatočne a jednostranne zistený skutkový stav veci, nedostatočne a jednostranne vyhodnotený profil otca maloletej T., keďže sa nezaoberal inklinovaním otca k nadmernému požívaniu alkoholu. Poukázala na skutočnosť, že dňa 01. 01. 2017 si otec prišiel pre dcéru opitý, o dcéru sa staral jeho brat, ktorý aj riadil auto. Namietala tiež, že kolízny opatrovník vykonal šetrenie rodinného prostredia otca iba formálne bez toho, aby vstúpil od bytu otca dieťaťa, pričom súd prvej inštancie sa týmito podmienkami vôbec nezaoberal. Kolízny opatrovník sa vôbec nezaberal psychickým stavom matky otca, ktorá je psychicky labilná a odkázaná na lieky. Na druhej strane matka má vytvorené harmonické rodinné prostredie s druhom S., maloletá T. je zvyknutá na spolužitie so sestrou C.. Vytkla súdu prvej inštancie, že sudkyňa nielenže do zápisnice na pojednávaní nezaznamenala všetko, čo v súdnej sieni zaznelo, ale po vyhlásení rozsudku sa matke vyhrážala, že v prípade odvolania to bude matku stáť dvakrát toľko. Žiada zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletú T. zverí do osobnej starostlivosti matky, otca zaviaže prispievať výživným sumou 2 500 Kč a upraví styk otca z maloletou T..

3.Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky vyjadril svoj nesúhlas s jej tvrdením dôvodiac, že matka už v priebehu súdneho konania spochybňovala spôsobilosť otca postarať sa o dieťa, ako aj výchovné prostredie, v ktorom dieťa býva, ktoré tvrdenia však preukázané neboli. Na druhej strana bolo jednoznačne preukázané, že práve na strane matky absentuje rodičovská zodpovednosť,

nakoľko pred záujmami dieťaťa preferovala svoje momentálne potreby. Do V. republiky sa vysťahovala s maloletou T. bez súhlasu otca z dôvodu, že si tam našla nového partnera, s ktorým sa následne rozišla a nadviazala novú známosť. Nebrala do úvahy skutočnosť, že dieťa v podstate od narodenia vyrastá na Slovensku, že tu má pocit domova, navštevuje školské zariadenie. C. T. potrebuje stabilné výchovné prostredie, ktoré jej matka nedokáže vytvoriť. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vec ne správny potvrdiť.

4.Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky maloletej T. uviedol, že tvrdenia matky o nedostatočnom šetrení pomerov u otca maloletého dieťaťa, nie sú pravdivé. V domácnostiach rodičov od februára 2015 do 25. 08. 2016 vykonal celkom šesť šetrení rodinných, bytových a sociálnych pomerov (jedno šetrenie bolo neúspešné, nakoľko v domácnosti matky sa nikto nezdržiaval a šetrenie neoblo vykonané), pričom každé šetrenie bolo vykonané v domácnosti a tvrdenie matky o formálnom šetrení sa nezakladá na pravde. Súdu prvej inštancie bola podaná komplexná správa zo šetrenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov na strane rodičov maloletej T..

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6.Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 01. 07. 2015 (ďalej len „CMP“). Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 24 ods. 4 zákona číslo 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, upraví súd styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

7.Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine) alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8.Predmetom konania v danej veci je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej T. P.. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Zverenia maloletého dieťaťa do svojej výlučnej starostlivosti sa v priebehu konania domáha tak otec, ako aj matka dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú T. do starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou 40 eur mesačne, upravil styk matky s maloletou T. a návrh otca zakázať matke vycestovať s maloletou T. mimo územia D. republiky, zamietol. S týmto rozhodnutím sa nestotožnila matka maloletého dieťaťa, ktorá podala odvolanie namietajúc, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, vytkla mu jednostranné a nedostatočné vyhodnotenie profilu otca, ako aj nedostatočne vykonané šetrenia v domácnosti otca. Na druhej strane poukázala na svoje harmonické rodinné prostredie s druhom S. D., v domácnosti ktorej žije spoločne aj s maloletou dcérou C.. Žiada zveriť maloletú T. do svojej osobnej starostlivosti.

11.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo ako aj dôvody uvádzané v odvolaniach matky maloletej T. a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je.

12.V danej veci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej T. sa vyššie uvedenými zásadami a princípmi, uvedenými predovšetkým v ustanovení § 24 ods. 2 Zákona o rodine riadil, pričom v tomto smere dôsledne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vyčerpávajúcim a podrobným odôvodnením napadnutého rozsudku, v ňom uvádzané dôvody duplicitne opakovať nebude a využijúc postup podľa § 387 ods. 2 sa obmedzuje len na skonštatovanie ich správnosti. 12.1.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd iba poznamenáva, že prvoradou povinnosťou súdu pri určovaní výkonu rodičovských práv a povinností, najmä v časti zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov a v časti úpravy styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti s dieťaťom, je mať na zreteli predovšetkým a jedine záujem maloletého dieťaťa. V danom prípade je nesporné, že matka maloletej T. žije v V. republike, so svojim novým partnerom a maloletou C.. C. T. od narodenia, až na určité výnimky, kedy ju matka zobrala do V. republiky bez súhlasu otca, žije na D., chodí tu do školy, má svoje zázemie, kamarátov a v starostlivosti otca je spokojná. Sám kolízny opatrovník, ktorý viackrát vykonal šetrenia v bydlisku otca, ako aj pohovory s maloletým dieťaťom navrhol zveriť maloletú T. do starostlivosti otca, v ktorej doteraz nezistil žiadne pochybenia a nedostatky. S poukazom tiež na výpoveď riaditeľky základnej školy, ktorú maloletá T. navštevuje a ktorá prezentovala maloletú T. ako šikovné, pokojné dieťa, ktoré sa v druhom polroku výrazne zlepšilo, je snaživá a sústredená na vyučovací proces a ktorá tiež ako pedagogička uviedla, že celková zmena školy nielen mimo územia D. republiky, ale aj priamo na území SR je nevhodná pre maloleté dieťa, pre jeho správanie, adaptovanie sa, ťažkosti v adaptovaní v novom prostredí, čo sa môže negatívne odzrkadliť vo vyučovacom procese. Odvolací súd, poukazujúc na vykonané dokazovanie a tiež opierajúc sa i o vyjadrenie kolízneho opatrovníka a riaditeľky základnej školy, majúc na zreteli iba záujem maloletého dieťaťa, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým maloletú T. zveril do osobnej starostlivosti otca, je plne v jej záujme a preto ho ako vecne správne potvrdil. Zároveň odvolací súd dodáva, že už súd prvej inštancie pomerne široko upravil styk matky s maloletou T. a teda je zabezpečené aj do budúcnosti výchovné pôsobenie matky na maloletú T..

13. Odvolací súd námietky matky, týkajúce sa nedostatočného a jednostranne vyhodnoteného profilu otca maloletej T., ktorý podľa nej inklinuje k alkoholu, vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené. Vykonaným dokazovaním nebola v rámci konania preukázaná nielen závislosť otca na alkohole, ale ani jeho nadmerné požívanie, resp. časté požívanie v neúmernej miere. Taktiež námietku matky, uvedenú v podanom odvolaní a týkajúcu sa nedostatočného šetrenia pomerov v byte otca kolíznym opatrovníkom, odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú, vyvrátenú jednak samotným kolíznym opatrovníkom, ktorý vykonal viacnásobné šetrenie a ani v jednom prípade nebolo formálne, ale aj samotnými správami o výsledku šetrenia, ktoré sa nachádzajú v spise. Matka maloletej T. okrem vyššie uvedených dôvodov, žiadne iné dôvody, pre ktoré podala odvolanie, neuvádza.

16.S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, potvrdil.

17.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .