Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/731/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, IČO: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: S. H., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/ X, H., o zaplatenie 1 713,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C/108/2013-161 zo dňa 10. júna 2015 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti vyhlásenia neprijateľných zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti uplatnených poplatkov v sume 373,17 eura s 25% úrokom ročne p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti uplatnených úrokov vo výške 25 % ročne zo sumy 1.340,33 eura od 4.12.2009 do 13.10.2011 a v závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a v zrušenej časti sa vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti, v piatom odseku výroku r u š í.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku konanie čiastočne o zaplatenie úroku vo výške 25 % ročne zo sumy 1.713,50 eura od 14.10.2011 do zaplatenia zastavil. Druhým odsekom výroku žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 1.340,33 eura s 9 % úrokom z omeškania od 24.3.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím odsekom výroku vo zvyšku súd žalobu zamietol. Štvrtým odsekom výroku žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 65,19 eura a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu v sume 120,75 eura, rovnako do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Piatym odsekom výroku súd určil, že zmluvné podmienky v zmluve o poskytnutí hotovostného úveru zo dňa 25.3.2009 uzavretej medzi stranami sporu v bode 8.3. písm. b) nesplácanie úveru dlžníkom v súlade s podmienkami zmluvy môže mať nasledovné následky: povinnosť dlžníka platiť iné poplatky podľa Sadzobníka poplatkov mBank; v bode 9.6 v prípade neuhradenia ktorejkoľvek čiastky úveru, príslušenstva a) alebo poplatkov v dohodnutom termíne je dlžník povinný zaplatiť mBank z takej čiastky úroky z omeškania, ktoré sú ku dňu uzavretia tejto zmluvy vo výške 30 % ročne; v bode 9.9. v prípade konania podľa bodu 9.9. vyššie je dlžník povinný bez zbytočného odkladu uhradiť mBank nasledujúce náklady a poplatky: a) náklady na upomienku, b) náklady na výzvu na úhradu, c) súdne trovy, d) náklady exekučného konania, e) náklady procesného zastúpenia; v obchodných podmienkach poskytovania hotovostného úveru mPÔŽIČKA,

mBank účinných od 25.3.2009 v bode 2.3.10 úhradu pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o úveru mBank započítava v nasledovnom poradí na: a) náklady spojené s vymáhaním pohľadávok mBank, b) poplatky za upomienky, c) provízie a bankové poplatky, d) úroky z omeškania z istiny v omeškaní, úroky z omeškania z dlžných súm v omeškaní, e) vymáhateľné úroky za zúčtovacie obdobia, f) istinu v omeškaní; v bode 2.4.1 za činnosti súvisiace s obsluhou úveru si mBank účtuje poplatky a provízie uvedené v sadzobníku poplatkov mBank, sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil po právnej stránke použitím § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 48 ods. 2, § 566 ods. 1, 2 § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 2 písm. a) a b), § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods.1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len Vecne argumentoval tým počas konania bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 25.3.2009 platne zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2 000 eur. Zmluva o poskytnutí úveru mPÔŽIČKA je spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej je veriteľ bankou a jeho predmetom činnosti okrem iného je aj poskytovanie úverov a preto pri právnom posúdení veci súd zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, žalobca je dodávateľom a z ničoho nevyplývalo, že by žalovaný požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ. To, že zmluva je spotrebiteľskou nebolo v konaní sporné. Keďže ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, je nevyhnutné použiť na daný vzťah nielen a zákon o spotrebiteľských úveroch, ale tiež ustanovenia § 52 až 54 účinné v čase uzatvorenia zmluvy. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva zo dňa 14.8.2009, ktorej účastníkom je žalovaný na strane spotrebiteľa, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného/ spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľné podmienky.

3. Súd poukázal na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech strany, spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Súd je toho názoru, že neprijateľnou je podmienka daná dodávateľom do zmluvy v bode 8.3. pod písm. b), v zmysle ktorého nesplácanie úveru dlžníkom v súlade s podmienkami zmluvy môže mať za následok povinnosť dlžníka platiť iné poplatky podľa sadzobníka poplatkov mBank a podmienka v bode 2.4.1 obchodných podmienok, podľa ktorého za činnosti súvisiace s obsluhou úveru si mBank účtuje poplatky a provízie uvedené v sadzobníku poplatkov mBank. Ide o podmienky neurčité, nie je jasné aké poplatky, iné poplatky a provízie spojené s úverom má spotrebiteľ platiť a z tohto dôvodu sú tieto podmienky neplatné. V celej zmluve niet zmienky o tom, čo sa za poplatky veriteľa považuje a nezdôvodnil to ani žalobca. Nie je tak zrejmé, za čo má spotrebiteľ plniť, žalobca tak mohol účtovať žalovanému viaceré resp. akékoľvek poplatky, čo pôsobí výrazne v neprospech spotrebiteľa. Právny úkon je v tejto časti nezrozumiteľný, neurčitý a preto podľa § 37 ods. 1 neplatný. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 v nadväznosti na § 39 právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku. Z rovnakých dôvodov súd posúdil ako neprijateľnú podmienku aj podmienku v bode 9.9. zmluvy o tom, že v prípade konania podľa bodu 9.9. vyššie je dlžník povinný bez zbytočného odkladu uhradiť mBank nasledujúce náklady a poplatky: a) náklady na upomienku, b) náklady na výzvu na úhradu, c) súdne trovy, d) náklady exekučného konania, e) náklady procesného zastúpenia, taktiež ide o neurčitú a z tohto dôvodu neplatnú zmluvnú podmienku, keďže v

zmluve nebola určená výška takto uvedených poplatkov. Súd dodáva, že nevidí dôvod na to, aby znášal spotrebiteľ náklady za upomienku, náklady na výzvu na úhradu, pretože tieto súvisia s vymožením práva žalobcu a neposkytuje sa za ne spotrebiteľovi žiadnu odplatnú službu. Pokiaľ sa týka nákladov a poplatkov za súdne trovy nie je zrejmé zo stručnej formulácie pod písm. c), v ktorých prípadoch má spotrebiteľ platiť súdne trovy, je vylúčené, aby ich spotrebiteľ platil v sporovom konaní v prípade, ak bude účastníkom v súdnom konaní úspešným. Ďalšiu neprijateľnú podmienku súd vidí v bode 9.6 zmluvy, kedy v prípade neuhradenia ktorejkoľvek čiastky úveru, príslušenstva a) alebo poplatkov v dohodnutom termíne je dlžník povinný zaplatiť mBank z takej čiastky úroky z omeškania, ktoré sú ku dňu uzavretia tejto zmluvy vo výške 30 % ročne. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu z 29.3.1995 sp. zn. 6Obdo 4/94 nie je možné požadovať úroky z omeškania z príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou pohľadávky. Takto stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym nevýhodným. Ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 zákonná podmienka zákazu odchýlenia sa od predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností z úverového vzťahu v Obchodnom zákonníku vyznieva v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa § 52 ods. 2 obchádzaním zákona a v zmysle § 39 neplatná. Súd sa riadil pri vyhodnotení neprijateľnosti podmienky aj ustanovením § 52 ods. 2 tretej vety OZ, účinného od 1.5.2014, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia a znamená to, že od ich účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom a ustanovenie treba považovať iba za upresnenie § 54 ods. 1 v znení zavedenom do už zák. č. 150/2004 Z.z., ktorým bola s účinnosťou od 1.5.2004 daná do časť týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv na ochranu práv spotrebiteľa. Ak žalobca v zmluve stanovil výšku úroku z omeškania 30%, stanovil ju v rozpore s ustanovením § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaný ako spotrebiteľ nepožadoval peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere za účelom ich využitia na podnikanie a za účelom dosiahnutia zisku, ale ako občan pre svoju osobnú spotrebu a preto súd neprijíma argument žalobcu, že ak je zmluva o úvere ako typ zmluvy upravená v § 497 a je absolútnym obchodom podľa súčasného znenia ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) (predtým § 261 ods. 3 psím. d), že sa má výška úroku z omeškania a ostatné práva a povinnosti zmluvných strán riadiť výlučne Obchodným zákonníkom. Z uvedených dôvodov sú aj pre výšku úroku z omeškania pri omeškaní spotrebiteľa rozhodné predpisy občianskoprávne, konkrétne § 517 ods. 2 a k nemu patriaci vykonávací predpis (§ 3 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z.). Podľa týchto ustanovení zákona výška úroku z omeškania nikdy nedosahovala 30% a ani prípadná dohoda o výške úroku z omeškania nemôže prekročiť najvyššiu prípustnú výšku určenú zákonom, dohoda zmluvných strán môže byť v tomto prípade iba o nižšej výške sankcie za omeškanie a nad rámec zákona je dohoda neplatná. Ako ďalšie neprijateľné podmienky súd určil podmienky v obchodných podmienkach poskytovania hotovostného úveru mPÔŽIČKA, mBank účinných od 25.3.2009 (ďalej len OP) a to v bode 2.3.10, v zmysle ktorého úhradu pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o úveru mBank započítava v nasledovnom poradí na: a) náklady spojené s vymáhaním pohľadávok mBank, b) poplatky za upomienky, c) provízie a bankové poplatky, d) úroky z omeškania z istiny v omeškaní, úroky z omeškania z dlžných súm v omeškaní, e) vymáhateľné úroky za zúčtovacie obdobia, f) istinu v omeškaní. Pri úvere ide o odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov, za ktorých poskytnutie patrí veriteľovi úrok, ktorý je cenou poskytnutých peňazí. Dlžník je si vedomý záväzku poskytnuté finančné prostriedky vrátiť veriteľovi a zaplatiť za poskytnuté finančné prostriedky úrok. Dlžník tak dôvodne predpokladá, že sa mu bude znižovať pri splátkach najprv výška istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška úroku a pokiaľ banka nezúčtovala platby odporcu najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale zo splátky zúčtovala najprv poplatky a náklady súvisiace s úverom, potom úroky z omeškania, a až následne úrok a istinu súd konštatuje, že banka konala v rozpore s § 566 ods. 1 a 2 (znenie odsekov: 1. veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky a 2. pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak). Čiastočné plnenie sa podobá plneniu v splátkach. Pri plnení v splátkach je však výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie ponúkne, kedy a v akej výške. V odseku 2. úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu a aj pri splátkach sa má započítavať najprv plnenie na istinu a až potom na úroky a toto poradie môže zmeniť len dlžník, nie veriteľ. Žalobca (veriteľ) naformuloval zmluvnú podmienku zrejme podľa ustanovenia § 330 ods. 2 (citácia § 330 ods. 1, 2 ObZ, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Pri plnení

peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.). Žalobca dal do zmluvy takúto podmienku slúžiacu iba jeho prospechu. Čo sa týka poradia odrátavania zo splátok najprv na úroky, na poplatky a nakoniec na istinu, ide o podmienku danú do zmluvy v rozpore so záujmom žalovaného, ktorý nemôže mať záujem najprv na uhradení úrokov, vôbec nie poplatkov a až potom istiny. K tomuto súd uvádza, že ak sa zoberie do úvahy, že predkladateľom návrhu a stanovenia podmienok zmluvy je žalobca na tlačive a obsah zmluvy nemohol žalovaný ovplyvniť, nebola mu ani daná možnosť vyjadriť sa ako dlžníkovi, aké určí poradie zo splátky na započítanie, či najprv na istinu, a až potom na úroky, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky a ak banka zúčtovala časť plnení odporcu na údajné sankcie, poplatky a náklady súvisiace s úverom účtovala poplatky žalovanému aj v rozpore s § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., kedy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne. Z priložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 25.3.2009 zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA", na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver v celkovej výške 2.000 eur, ktorý žalovaný podľa výpisu z účtu čerpal v celosti. Výpisom z účtu žalovaného a tiež z tvrdenia žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný splatil finančné prostriedky celkom vo výške 659,67 eura. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov, celkové náklady žalovaného spojené s úverom, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. I keď zmluva neobsahuje niektoré náležitosti podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko bol žalovanému podľa výpisu z účtu ako spotrebiteľovi na jeho základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal podľa výpisu čerpať. Žalobca tvrdil, že žalovaný nesplácal svoj záväzok, preto žalobca odstúpil od zmluvy, avšak na dôkaz účinného odstúpenia od zmluvy nepredložil súdu doručenku, ktorá by preukazovala, že žalovaný sa o odstúpení od zmluvy dozvedel. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 1.340,33 eura, ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými finančnými prostriedkami. V zostávajúcej časti súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol.

5. Keďže uzatvorená zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa v zmysle § 4 ods. 5 cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto súd žalobcovi nepriznal nesplatené poplatky a úroky, ktoré žalobca žiadal priznať ako súčasť kapitalizovanej istiny a v tejto časti súd návrh zamietol. Vzhľadom na uvedené, súd nepriznal žalobcovi ani ním žiadaný úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 1.713,50 eura od 4.12.2009 do 13.10.2011. Ďalším dôvodom nepriznania žalovaných poplatkov bola skutočnosť, že zmluva neobsahovala poplatky, pričom podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

6. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne podľa § 3 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. z priznanej istiny 1.340,33 eura, od 24.3.2012 do zaplatenia, nakoľko mal súd v konaní preukázané, že k omeškaniu zo strany žalovaného prišlo dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru uvedenej priamo v zmluve a vo zvyšku nárok žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, (OSP), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca nebol v konaní celkom úspešným účastníkom. Miera úspechu žalobcu predstavuje 78,22 % a u žalovaného 21,78 %. Žalobca mal v predmetnej veci čistý úspech 56,44 %, súd priznal žalobcovi náhradu iných trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 65,19 eura (56,44 % z 115,50 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 120,75 eura (56,44 % z 213,94 eura). Trovy právneho zastúpenia predstavujú 2 úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, režijný paušál 2 x 7,81 eura za rok 2013 a 20 % DPH.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 201 a nasledujúcich OSP výroku III, nepriznanej časti výroku IV. a výrobku V. v súlade s § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 písm. h) OSP, § 205 ods. 2 písm. c) a d) OSP. Žalobca odvolaním

nenapadol výroky I. a II. rozsudku. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že zmluva o úvere neobsahuje termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho by sa mal poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj harmonogram splátok, ktorý žalobca priložil do spisu. Uvedený harmonogram obsahuje údaje o dátumoch jednotlivých splátok, ich výške a takisto o presnom rozpočte každej splátky, t.j. aká suma splátky je pripísaná na istinu dlžnej sumy a aká suma splátky je pripísaná na úroky z úveru. Harmonogram neobsahuje žiadne poplatky, nakoľko žalobca ako veriteľ žiadne poplatky za poskytnutie úveru, otvorenie či vedenie úverového účtu neúčtoval. Jediné poplatky, ktoré žalobca účtoval, boli spojené s porušením platobnej disciplíny žalovaného, čo znamená, že v čase uzatvárania zmluvy o úvere ani nemohli byť súčasťou harmonogramu, nakoľko žalobca nie je schopný predpovedať úroveň platobnej disciplíny dlžníka. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že súčasťou podanej žaloby bol neúplný harmonogram splátok, obsahujúci iba 19 splátok. Žalobca poukazuje na to, že k návrhu na začatie konania priložil aj úplný harmonogram splátok, ktorý bol súčasťou súboru obsahujúceho žiadosť o poskytnutie úveru, zmluvy, harmonogramu splátok aj informácie o veriteľovi a charakteristiky úveru. Nakoľko bol súčasťou elektronického podania, podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, žalobca predpokladá, že pri vyhotovení rovnopisov podania a jeho príloh pravdepodobne došlo k chybe a do spisu neboli vytlačené všetky strany príloh tak, ako ich žalobca súdu zaslal. Žalobca predpokladá, že súd mal dokumenty zo súboru vytlačené len po stranu 10 a na strane 11 je chýbajúci zvyšok harmonogramu, ktorý súd nevzal do úvahy (nejde o predloženie nového dôkazu v zmysle § 205a OSP, pretože tento dôkaz mal súd od podania žaloby).

9. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu o absencii niektorých náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Súd nekonkretizoval, čo podľa jeho názoru malo v zmluve absentovať, preto sa žalobca nemôže vyjadriť k obsahu náležitostí vyžadovaných zákonom. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti, preto úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov a nárok žalobcu je dôvodný. Súd vo výroku určil, že zmluvné podmienky uvedené v zmluve o úvere pod bodom 8.3 ďalej pod bodom 9.9 v bode 2.4.1 sú neplatné z dôvodu neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok. Žalobca je toho názoru, že záver súdu o neprijateľnosti vyššie uvedených podmienok je predčasný, pretože súd poplatky nesprávny kategorizovali, nevzal do úvahy obdobie, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o úvere a nevzal do úvahy poplatky a podmienky za ktoré iné banky poskytovali obdobný druh úveru a súd nevzal do úvahy predložený sadzobník poplatkov. Žalobca účtoval žalovanému len poplatky uvedené v sadzobníku poplatkov, pričom sadzobník poplatkov bol prílohou zmluvy o úvere a dlžník sa s ním oboznámil pred uzatvorením zmluvy o úvere. Žalobca nemôže všetky informácie týkajúce sa úveru a obchodných podmienok uviesť do samotného znenia zmluvy, zmluva by sa stala príliš obsiahla a ťažko zrozumiteľná. Je bežné, že zmluvy o úveroch sa uzatvárajú vo forme ako to urobil žalobca a prílohy neoddeliteľné od hlavnej zmluvy nemusia byť so samotnou zmluvou technicky spojené. Neobstojí názor súdu podľa ktorého nie sú poplatky špecifikované. Zmluva priamo odkazuje na sadzobník poplatkov, ako aj na obchodné podmienky, ktoré sú tiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Tvrdenie súdu by bolo možné akceptovať len v prípade, ak by žiadny sadzobník poplatkov súčasťou zmluvy nebol. Existenciu sadzobníka a aj jeho vzťah k zmluve žalobca preukázal. Žalobca účtoval poplatky v súlade so štvrtou časťou sadzobníka poplatkov. Spoplatnil len upomienky spojené s nedodržiavaním zmluvných povinností dlžníka a vydávanie listinných potvrdení na základe žiadosti dlžníka (elektronické potvrdenia boli bezplatné). Poplatky uvedené pod písmenami a) až c) v časti ostatné činnosti vo vzťahu k mPôžičke nie sú administratívnymi poplatkami. Tieto poplatky plnia viacero funkcií a to najmä notifikačnú funkciu, ak dlžník platobnú disciplínu poruší veriteľom mu takéto porušenie avizuje za účelom predchádzania situácií, kedy by veriteľ mohol uplatniť závažnejšie kroky vo vzťahu k dlžníkovi. Preventívnu a motivačnú funkciu, dlžníčka motivujú dodržať platobnú disciplínu a sankčnú funkciu, t.j. nárok na poplatok vzniká len v prípade porušenia platobnej disciplíny zo strany dlžníka. Stojí tiež za pozornosť, že žalobca v záujme spotrebiteľa vždy najskôr vykonal upomienku telefonicky a až keď nedošlo k náprave, k zaplateniu dlžnej čiastky, pristúpil k výzve listovej. Takéto konanie žalobcu je v záujme spotrebiteľa a v jeho prospech. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu na začiatku roku 2009. V rokoch 2008/2009 bolo absolútne bežným a všeobecne akceptovaným štandardom zavádzanie rôznych poplatkov na ťarchu dlžníka. Žalobca na rozdiel od iných bankových subjektov nezaviedol poplatky za zriadenie účtu, vedenie účtu, či za podanie žiadosti a podobne. Zo sadzobníka jasne vyplýva, že za tieto činnosti bol poplatok 0. Žalobca z vyššie uvedených dôvodov považuje záver súdu o neprijateľnosti istých zmluvných podmienok za nepodložený, predčasný a arbitrárny. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej zmluve pod bodom 9.9 písm. c) až e). Žalobca túto zmluvnú podmienku nezaviedol na základe vlastného uváženia. To, že v prípade nesplnenia nesplatenia

dlžnej sumy dlžníkom je veriteľ oprávnený uplatniť svoju pohľadávku na súde, pričom má nárok na náhradu nákladov spojených s takýmto uplatnením svojej pohľadávky vyplýva priamo zo zákona. Niet preto dôvodu, prečo by mal súd rozhodnúť, že žalobca takéto právo nemá. Neobstojí ani tvrdenie, že ide o neurčité vymedzenie týchto poplatkov. Súd ďalej vo výroku rozsudku vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 9.6 zmluvy, ktorá zaväzuje dlžníka zaplatiť v prípade neuhradenia časti úveru 30% ročný úrok z omeškania. Žalobca si v tomto prípade uplatnil len zákonný úrok z omeškania, iný úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje, preto je takýto výrok nadbytočný. Žalobca tiež nesúhlasil, že by podmienka uvedená v bode 2.3.10 obchodných podmienok bola neplatná. Táto dispozitívna norma priamo umožňuje aby boli úhrady započítané v poradí určenom v obchodných podmienkach žalobcu, pričom v danom prípade dlžník so znením obchodných podmienok súhlasil. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň považoval žalobca za nesprávny aj výrok o náhrade trov konania a navrhol, aby mu bola priznaná plná náhrada trov konania, tak ako si ju uplatnil, vrátane trov odvolacieho konania.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je v časti uplatnených poplatkov s príslušenstvom dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti uplatnených poplatkov s príslušenstvom ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 potvrdiť, dôvodné bolo rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok v piatom odseku výroku a zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti nepriznaného úroku vo výške 25% ročne z istiny 1.340,33 eura od 4.12.2009 od 13.10.2011.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 25.3.2009 účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky a sadzobník (bod 11.4. zmluvy). Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 2.000 eur (bod 1.3. zmluvy) za odplatu vo výške 868,42 eura. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť žalobcovi v 36 mesačných splátkach, vo výške 79,52 eura, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 23.3.2012. V zmluve je uvedená priemerná RPMN 20,09% a ročná percentuálna miera nákladov 17,81%.

13. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny v sume 1.340,33 eura s 9% úrokom z omeškania potom, ako dospel k záveru, že len táto časť nároku žalobcu je opodstatnená, pretože vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že z požičanej sumy 2.000 eur žalovaný vrátil žalobcovi 659,67 eura. Vo zvyšnej časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia rôznych poplatkov a úroku vo výške 25% ročne z uplatnenej istiny 1.713,50 eura od 4.12.2009 do 13.10. 2011 súd žalobu zamietol z viacerých dôvodov. Jednak preto, že poplatky boli uplatňované na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré súd bližšie špecifikoval vo výroku rozsudku a v odôvodnení rozsudku vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval konkrétne zmluvné dojednania za neprijateľné zmluvné podmienky, potom preto, že podľa názoru súdu zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a napokon aj preto, že časti zmluvy, na základe ktorých si žalobca uplatňoval poplatky súvisiace s riadnym neplatením záväzku žalovaného považoval v týchto častiach za absolútne neplatný právny úkon, pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, podľa § 39 OZ.

14. Žalobca v odvolaní namietal, že by zmluva o úvere neobsahovala termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho by sa

mal poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj harmonogram splátok, ktorý obsahuje údaje o dátumoch jednotlivých splátok, ich výške a takisto o presnom rozpočte každej splátky, t.j. aká suma splátky je pripísaná na istinu dlžnej sumy a aká suma splátky je pripísaná na úroky z úveru. Harmonogram neobsahuje žiadne poplatky, nakoľko žalobca ako veriteľ žiadne poplatky za poskytnutie úveru, otvorenie či vedenie úverového účtu neúčtoval. Jediné poplatky, ktoré žalobca účtoval, boli spojené s porušením platobnej disciplíny žalovaného, čo znamená, že v čase uzatvárania zmluvy o úvere ani nemohli byť súčasťou harmonogramu, nakoľko žalobca nie je schopný predpovedať úroveň platobnej disciplíny dlžníka. Žalobca účtoval žalovanému len poplatky uvedené v sadzobníku poplatkov, pričom sadzobník poplatkov bol prílohou zmluvy o úvere a dlžník sa s ním oboznámil pred uzatvorením zmluvy o úvere. Spoplatnil len upomienky spojené s nedodržiavaním zmluvných povinností dlžníka a vydávanie listinných potvrdení na základe žiadosti dlžníka (elektronické potvrdenia boli bezplatné). Poplatky uvedené pod písmenami a) až c) v časti ostatné činnosti vo vzťahu k mPôžičke nie sú administratívnymi poplatkami. Tieto poplatky plnia viacero funkcií a to najmä notifikačnú funkciu, t.j. veriteľ porušenie platobnej disciplíny dlžníkovi avizuje, preventívnu a motivačnú funkciu, dlžníka motivujú dodržať platobnú disciplínu a sankčnú funkciu, t.j. nárok na poplatok vzniká len v prípade porušenia platobnej disciplíny zo strany dlžníka. Takéto konanie žalobcu je v záujme spotrebiteľa. Žalobca preto považuje záver súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok za nepodložený, predčasný a arbitrárny a nesúhlasí s tým, že by malo ísť o absolútne neplatný právny úkon. Súd vo výroku rozsudku vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 9.6 zmluvy, ktorá zaväzuje dlžníka zaplatiť v prípade neuhradenia časti úveru 30% ročný úrok z omeškania. Žalobca si v tomto prípade uplatnil len zákonný úrok z omeškania, iný úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje, preto je takýto výrok nadbytočný.

15. Súd v konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 OSP). Strany konania boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie (aktuálne podľa § 149 až 151 . Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o konkrétnej skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

16. V prejednávanej veci žalobca v žalobe a vo svojom vyjadrení po výzve súdu (č.l. 112) uviedol, že okrem iného žiada priznať istinu vo výške 1.713,50 eura. Zároveň dopĺňa, že žalovanému požičal 2.000 eur žalovaný mu vrátil 659,67 eura. Rozdiel uvedených súm predstavuje čiastku 1.340, 33 eura, t.j. sumu istiny, ktorú súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že časť sumy, ktorej sa žalobca domáha ako istiny 1.713,50 eura, tvoria rôzne sankčné poplatky vo výške 373,17 eura (1.713,50 - 1.340,33). Podľa názoru odvolacieho súdu poplatok ale nie je istinou, má povahu buď príslušenstva pohľadávky (§ 121 ods. 3 , resp. podľa povahy môže ísť o dohodnutú sankciu s použitím § 491 ods. 2 (na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak). V danej veci podľa tvrdenia žalobcu ide o sankčný poplatok v zmysle sadzobníka, ktorý je súčasťou zmluvy t,j. v tvrdení samotného žalobcu je rozpor, keď na jednej stane tvrdí, že ide o istinu a na druhej strane tvrdí, že ide o sankčný poplatok. Žalobca zároveň tento uplatnený sankčný poplatok žiadnym bližším spôsobom v žalobe, v doplnení žaloby nešpecifikuje, neodôvodňuje, poukazuje len na listinné dôkazy, pohyby na účte žalovaného a sadzobník súdnych poplatkov. Povinnosťou súdu je podrobiť súdnej kontrole nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, pričom cieľom takejto kontroly je ochrana slabšej strany sporu, spotrebiteľa, žalovaného. Aby súd mohol svoju povinnosť splniť, žalobca musí svoj nárok presne špecifikovať v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 (predtým § 79 ods. 1 OSP). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia v žalobe, keď presne neuviedol, aké konkréte sankčné poplatky žiada priznať, za ktoré upomienky, realizované akým spôsobom. Uvedený nedostatok neodstránil ani v podanom odvolaní, kde len všeobecne uvádza charakter sankčných poplatkov a dôvody ich uplatnenia. Súd nemôže dedukovať jednotlivé uplatnené poplatky z preložených listinných

dôkazov, z účtovných operácií na účte žalovaného. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že časti zmlúv, ktoré zaväzujú žalovaného zaplatiť sankčné poplatky sú absolútne neplatné pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Sadzobník poplatkov, na základe ktorého si ich žalobca uplatňoval, presne neuvádzal, ako často bol žalobca oprávnený vyzývať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, do akej doby, v odvolaní žalobca vôbec neuvádza, podľa ktorých konkrétnych položiek sadzobníka účtoval žalovanému akú presnú výšku sankčného poplatku, resp. iného poplatku tak, aby ich súčet predstavoval uplatnenú výšku 373, 17 eura. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že výška uplatnených sankčných poplatkov za neplnenie si povinností splácať úver riadne a včas v uvedenej sume je v záujme žalovaného. Výzvy žalobcu pri neplnení si povinností zo strany žalovaného sú výlučne v záujme žalobcu. Žalovanému sa neustálym, opakovaným, častým vyzývaním na zaplatenie dlhu neposkytuje žiadna služba (navyše bez akéhokoľvek preukázania, či sa žalovaný o výzvach dozvedel), preto účtovanie takéhoto poplatku bez toho, aby boli podrobné okolnosti účtovaného sankčného poplatku, resp. iného poplatku dohodnuté v zmluve, nie je oprávnené a takýto nárok žalobcovi nebolo možné priznať, vrátane úroku z omeškania z takéhoto nároku.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 v časti uplatnených poplatkov v sume 373,17 eura s 25% úrokom ročne, v ktorej súd žalobu zamietol (tretí odsek výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania, štvrtý odsek výroku) potvrdil.

18. Zároveň bolo potrebné, aby odvolací súd v časti posledného odseku výroku, v ktorom súd prvej inštancie určil, že zmluvné podmienky v zmluve (vo výroku špecifikované tak, ako sú uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom odvolací súd uvádza, ako rozhodol súd prvej inštancie), sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými a z toho dôvodu neplatnými, napadnutý rozsudok z dôvodu nadbytočnosti výroku s použitím § 389 ods. 1 písm. d) zrušil, bez potreby vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne, tak ako bolo vyššie uvedené považoval časť zmluvy o dojednaných poplatkoch za absolútne neplatnú, nebolo potrebné dojednané ustanovenia týkajúce sa poplatkov ale aj ustanovenia zmluvy, z ktorých si žalobca neuplatňoval žiadne nároky (úroky z omeškania), vyhlasovať za neprijateľné zmluvné podmienky a takýto výrok odvolací súd považoval za nadbytočný. Vo veciach, v ktorých vystupuje žalovaný ako spotrebiteľ a nárok žalobcu vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy súd posudzuje právne úkony (zmluvy) z hľadiska ich platnosti podľa § 34 a nasledujúcich OZ, z hľadiska osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch a aj z hľadiska § 52 a nasledujúcich OZ, upravujúcich zmluvy spotrebiteľské. Ak súd zistí, že spotrebiteľská zmluva, alebo jej časť je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37, § 38 alebo § 39, uzavrie, že z takejto zmluvy žalobcovi nemohol nárok vzniknúť. Súd sa už ďalej nemusí zaoberať posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok, resp. posudzovať zmluvu z hľadiska obsahových náležitostí podľa osobitných právnych predpisov (zákonov o spotrebiteľských úveroch). Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že súd sa síce nemusí uvedeným zaoberať, ale môže zamietnuť žalobu aj z viacerých dôvodov, pretože nevie predpokladať, aké argumenty použije odvolateľ v odvolacom konaní. Ak súd žalobu zamietne z viacerých dôvodov, je menšia pravdepodobnosť, že žalobca bude v odvolacom konaní úspešný, preto takýto postup súdu prvej inštancie nemožno vyčítať. 20. Súd žalobu zamietol aj v časti uplatneného úroku vo výške 25% ročne za obdobie od 4.12.2009 do 13.10.2011 z priznanej istiny 1.340,33 eura, t.j. za obdobie, od ktorého dátumu si úrok žalobca uplatnil do zániku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, ktorý nastal po účinnej výpovedi zmluvy zo strany žalobcu. Súd túto časť zamietnutej žaloby odôvodňoval tým, že úver je potrebný považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu je argumentácia žalobcu v odvolaní dôvodná v tej časti, v ktorej žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona, pretože neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj harmonogram splátok, ktorý obsahuje údaje o dátumoch jednotlivých splátok, ich výške a takisto o presnom rozpočte každej splátky, t.j. aká suma splátky je pripísaná na istinu dlžnej sumy a aká suma splátky je pripísaná na úroky z úveru. Harmonogram neobsahuje žiadne poplatky, nakoľko žalobca ako veriteľ žiadne poplatky za poskytnutie úveru, otvorenie či vedenie úverového účtu neúčtoval. Z uvedeného dôvodu neobstojí právne posúdenie zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a súd prvej inštancie nedospel k správnemu záveru o potrebe zamietnuť žalobu aj v časti uplatneného úroku z priznanej istiny

1.340,33 eura za obdobie od 4.12.2009 do 13.10.2011. Tiež nie je opodstatnené konštatovanie súdu o tom, že harmonogram obsahuje len 19 splátok. Na nosiči pripojenom k podanej žalobe so zaručeným elektronickým podpisom sa nachádzal celý harmonogram splátok úveru obsahujúci všetkých 36 splátok a zo strany súdu nedošlo k vytlačeniu všetkých listinných dôkazov pripojených k žalobe, tak ako na to poukazoval žalobca v odvolaní.

21. Podľa § 53 ods. 1 účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi (3/2009) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. V zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 neprijateľné zmluvné podmienky sa nemôžu týkať ceny plnenia a uplatnený úrok je cenou plnenia, z čoho vyplýva, že nepriznanie práva na zaplatenie úroku nemôže byť odôvodnené neprijateľnosťou zmluvného dojednania.

23. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy obsahoval úpravu dohodnutých úrokov v § 4 ods. 4 tak, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebieľskom úvere, výšku úrokov neupravoval. V zmysle § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá súdu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto je na posúdenie primeranosti výšky úroku potrebné aplikovať občianskoprávnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútnym obchodno- záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. V prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo z časti musí ustúpiť prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t. j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. V občianskoprávnych vzťahoch zásadne platí, že výkon práv a povinností nemôže odporovať dobrým mravom (§ 3OZ). Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Podľa názoru odvolacieho súdu neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaných v spotrebiteľských zmluvách, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä k priemerným úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní podobných bezúčelových úverov alebo pôžičiek (t.j. v podobnej výške na podobnú dobu).

24. Je pravdou, že v období od 1.7.2008 do 11.6.2010 bolo účinné nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Nariadenie vlády v § 1 stanovilo, že za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa ods. 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Uvedené údaje podľa § 7a ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. sú zverejnené na webovej stránke Ministerstva financií SR a po zadaní pojmu maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2009 (obdobie uzavretia zmluvy medzi účastníkmi) do vyhľadávača sa na internetovej stránke MF SR zobrazí tabuľka, z ktorej je možné zistiť, že v zmysle nariadenia je maximálna výška odplaty za ostatné spotrebiteľské úvery vo výške od 1.500 eur do 6.500

eur od 1 do 5 rokov je 77,76%. Odvolací súd však dospel k záveru, že takto určená maximálna výška odplaty 77,76% ročne z poskytnutej sumy úveru stanovená právnym predpisom nižšej právnej sily (nariadenie vlády) odporuje zákonu, Občianskemu zákonníku, § 3 a preto na takto určenú odplatu nie je možné prihliadnuť.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol aj v časti uplatneného úroku vo výške 25% ročne za obdobie od 4.12.2009 do 13.10.2011 z priznanej istiny 1.340,33 eura, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania a vec vrátil v tejto zrušenej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie zamerané na zistenie obvyklých úrokov, určených najmä k priemerným úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní podobných, bezúčelových úverov alebo pôžičiek (t.j. v podobnej výške na podobnú dobu, bez zabezpečenia) v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi a následne posúdiť, či uplatnený úrok podstatne prevyšuje obvyklý úrok žiadaný bankami v rozhodnom období. Výšku priemerných úrokových mier úverov poskytnutých v eurách v roku 2009 je možné zistiť na internetovej stránke Národnej banky Slovenska pri zadaní slovného spojenia priemerné úrokové miery úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v roku 2009 do vyhľadávača. V prípade, ak súd po doplnenom dokazovaní zistí, že uplatnený úrok žalobou je primeraný, t.j. obvyklý a uplatnený v súlade s dobrými mravmi, žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na zaplatenie úroku v takej podobe, že ho vyčísli konkrétnou sumou. Úrok je potrebné vyčísliť jednak z dôvodu, aby bol výrok rozsudku dostatočne určitý a vykonateľný a aj z dôvodu následného posúdenia rozsahu náhrady trov konania, v ktorej bude žalobca úspešný, resp. neúspešný, pretože aj vyčíslená výška úrokov má vplyv na posúdenie úspechu žalobcu v konaní. Ak súd po doplnenom dokazovaní zistí, že žalobca si uplatnil úrok v rozpore s dobrými mravmi v neprimerane vysokom rozsahu, prizná žalobcovi právo na zaplatenie úroku v konkrétnej výške, ktorú vyhodnotí ako primeranú, uplatnenú v súlade s dobrými mravmi a len vo zvyšnej (neprípustnej) výške nárok na zaplatenie úrokov zamietne. Aj z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že žalobcovi je potrebné priznať dohodnutý úrok (v prípade ak je primeraný) do zániku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi resp. do zosplatnenia (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.6.2015 sp. zn. 6Co/190/2014, ale aj uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 476/2012-14) a následne len úrok z omeškania. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí odôvodní, či dohodnutý ročný úrok vo výške 25% ročne (v roku 2009) spĺňa predpoklad primeranosti a (ne)možno ho považovať za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade bolo nevyhnutným v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, aby bola zachovaná dvojinštančnosť konania a aby bolo umožnené žalobcovi sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu (aj keď informáciám získaným z internetu). Bude v záujme žalobcu, aby sám vyčíslil požadovaný úrok v hodnote vyjadrenej v eurách a vyjadril sa k ďalšiemu postupu súdu.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .